Krátke správy redakcie

Jozef Majchrák pred 376 d

Po tom, ako z parlamentu vypadol Peter Pollák (OĽaNO), budú mať Rómovia v najvyššom zákonodarnom zbore opäť svoje zastúpenie. Po odchode Edity Pfundtner na ministerstvo spravodlivosti sa novým poslancom za Most stal Štefan Vavrek. 

Učiteľ Vavrek pochádza z Gemera a pracoval aj na úrade splnomocnenca vlády pre rómske komunity. V parlamente chce pôsobiť aj ako predĺžená ruka tohto úradu.  

Foto: TASR/ Martin Baumann

 

Lukáš Krivošík pred 376 d

Britské ministerstvo vnútra dostáva výzvy, aby odmietlo vydať vízum americkému evanjelizátorovi Franklinovi Grahamovi. Syn svetoznámeho kazateľa Billyho Grahama, ktorý zomrel vo februári, by mal 21. septembra vystúpiť v anglickom meste Blackpool na evanjelizačnom podujatí Festival nádeje.

Dôvodom pre výzvy na odmietnutie vstupu majú byť nenávistné vyjadrenia Franklina Grahama na adresu „moslimov a ďalších menšín“. Britský denník Guardian, ktorý správu priniesol, spomenul, že pred niekoľkými rokmi Graham islam označil za „zlo“. No v skutočnosti toho pri zmienenej príležitosti povedal viac.

Franklin Graham vyhlásil, že má veľkú lásku pre moslimov ako ľudí, no má problém s náboženstvom: „Najmä s právom šaríja a čo robí ženám.“ A hoci bol proti otvoreniu islamského centra na mieste zhodených dvojičiek, zdôraznil, že moslimovia majú plné právo si v USA otvárať mešity alebo kultúrne centrá.

Franklin Graham patrí k podporovateľom Donalda Trumpa, v ktorého zvolení videl Božiu ruku. Aj medzi konzervatívnymi americkými evanjelikálmi sa diskutuje, či by si kresťanskí lídri nemali od politiky udržiavať väčší odstup. Franklin tiež vyslovoval pochybnosti o vierovyznaní Baracka Obamu, čo neskôr verejne oľutoval. A bol ostrým kritikom zväzkov osôb rovnakého pohlavia.

K výzve zabrániť vstupu Franklina Grahama do Spojeného kráľovstva sa pridal aj labouristický poslanec Gordon Marsden. „Grahamova návšteva v Blackpoole môže spôsobiť značné pohoršenie“, povedal pre Guardian.

Viaceré cirkevné organizácie sa taktiež dištancovali od Grahama a festivalu, na ktorom má vystúpiť. Niektoré kostoly v Blackpoole oznámili, že v čase jeho konania uskutočnia zvláštne bohoslužby pre LGBT veriacich a centrom mesta prevezú štvormetrovú figurínu Ježiša s dúhovou šerpou.

Franklin Graham, ktorého otec patril k osobným priateľom britskej panovníčky Alžbety II., už v januári vyhlásil, že sa v Spojenom kráľovstve nechystá hovoriť o islame či LGBT: „Neprichádzam kázať nenávisť, som tu, aby som kázal o spasiteľovi Ježišovi Kristovi, ktorý môže zmeniť náš život, ak svoju vieru a dôveru vložíme do neho.“

Franklin Graham. FOTO – Facebooková stránka Franklina Grahama.

Martin Hanus pred 376 d

Agentúra AKO zverejnila prvý prezidentský prieskum, z ktorého niečo usudzovať je ešte ťažšie, než keď sme minulý týždeň špekulovali, aká silná môže byť budúca Kiskova strana, ak je jej súčasný volebný potenciál okolo 25 percent.

Prvý v tomto septembrovom prieskume skončil Robert Mistrík (podporovaný SaS a Spolu) s 12,1 percentami, na jeho úrovni je Peter Pellegrini, takmer 11 percent má Eduard Chmelár, nasledujú Andrej Danko, Štefan Harabin, Béla Bugár a František Mikloško a Zuzana Čaputová s 6,9 percentami – teda medzi prvým Mistríkom a ôsmou Čaputovou je rozdiel zhruba piatich percent. Ak k tomu prirátame štatistickú odchýlku, tie rozdiely môžu byť teoreticky ešte menšie (ale aj väčšie), takto natesnaný peletón sme tu v histórii prezidentských prieskumov asi ešte nemali. 

Výpovedná hodnota prieskumu je výraznejšie znížená tým, že v ňom vystupujú aj politici, ktorí takmer určite nebudú kandidovať na prezidenta (Peter Pellegrini, ktorý sem bol nasadený za Smer), aj takí, ktorí zatiaľ nič také neohlásili, hoci sa ich kandidatúra nedá vylúčiť (Andrej Danko, Igor Matovič).

Tento septembrový prieskum má tak ešte menšiu výpovednú hodnotu než rovnako načasovaný prezidentský prieskum z minulých volieb. V septembri 2013 vyzerali preferencie vtedy známych či predpokladaných kandidátov podľa agentúry Focus takto: Robert Fico mal vtedy 38 percent (v prvom kole v marci 2014 získal 28 percent), Andrej Kiska mal v septembri 2013 20 percent (v prvom kole 24 percent), tretí bol Pavol Hrušovský so 17,3 percentami (o polroka neskôr sa prepadol na volebných 3,3 percenta), nasledoval Radoslav Procházka s 11,7 percentami (vo voľbách prekvapil s 21,2 percentami), Ján Čarnogurský mal v septembri 2013 ešte vcelku povzbudivých 8,8 percenta, ale napokon získal len 0,6 percenta.   

Takže o najnovšom prieskume AKO sa dá povedať aspoň toľko, že pred pár mesiacmi verejne neznámemu Mistríkovi pomerne vychádza bilbordová kampaň, keďže aj vďaka takýmto prieskumom si ho budú médiá viac všímať a brať ako vážneho kandidáta. Ale inak sa dá povedať, že do marca je možné naozaj všetko. 

 

Robert Mistrík, foto TASR – Dušan Hein

Jaroslav Daniška pred 377 d

Britská premiérka Theresa Mayová má vo svojej vlastnej strane tvrdú opozíciu, jej návrh na podmienky Brexitu odmieta až 80 tory-poslancov dolnej snemovne (z 315). Zo správy, ktorú priniesol Reuters, vyplýva, že Mayovej dohoda by neprešla a toryovci by sa „katastrofálne rozdelili“. 

Bývalý minister zahraničných vecí, zástanca tvrdého brexitu a Mayovej stranícky oponent Boris Johnson nazval Mayovej návrh „suicide-vest“, tzn. opakom záchrannej vesty, ktorou si privodí politický koniec. Jeho slová vyvolali novú vlnu občianskej vojny medzi pravičiarmi. Osud Mayovej vlády môže mať viac podôb, aj v závislosti od postupu, aký zvolí vedenie Labour party. Na to, aby konzervatívna vláda vládla, potrebuje podporu 320 poslancov. Rozklad britskej politickej scény stále pokračuje.

Foto: TASR/AP

Ján Duda pred 379 d

V evanjeliu 23. nedele v cezročnom období (9. 9. 2018) čítame, že Ježiš „otvoril“ hluchonemému človeku sluch i ústa a on začal počuť i hovoriť (Mk 7,31-37).

(1) „Sú to fyzické zázraky, ktoré však pripomínajú zázraky duchovné“ (Vanhoye, 330). Ježiš nechal prehovoriť umlčaných a počuť zahlušených. A takto Ježiš koná aj dnes: umlčaní začínajú hovoriť a zahlušení zrazu začínajú počuť.

(2) Ježišov zázrak spočíva aj v tom, že dal zahlušeným a umlčaným odvahu počuť a prehovoriť o pravde. Bolo to pre nich veľmi oslobodzujúce a prinieslo im to radosť a úľavu (M. Priotto, 33). Hriech človeka zotročuje, pravda vyslobodzuje. 

(3) Nie je bežné, aby hluchí počuli a nemí rozprávali. Ak Ježiš otvára ústa nemým a uši hluchým, prežívame azda vážne duchovné zápasy, nejaký druh apokalyptických čias, keď je potrebný aj Ježišov nadprirodzený zásah. Pripomína nám to prorok Izaiáš v nedeľnom prvom čítaní: „Boh príde a spasí vás. Otvorí oči slepým, uši hluchým, chromý vyskočí ako jeleň“ (Iz 35,4-7). Ježiš nám pripomína, že začína znova čistiť kalné vody odvážnou a oslobodzujúcou pravdou, keď otvára uši tým, ktorí ich mali zahlušené a nepočujúce, keď otvára ústa nemým, aby sa odvážne hlásili k pravde a k evanjeliu.

Zrnko duchovnej múdrosti: nie som hluchý a nemý? Lebo Ježiš hluchým dáva sluch a nemým reč. Hoci si mnohí mysleli, že hluchí ostanú navždy hluchými a nemí že nikdy neprehovoria.

Požehnanú nedeľu prajem všetkým.

Ján Duda

 

Obrázok: thanews.blogspot.com

Martin Hanus pred 381 d

Správa, že Smer uvažuje nad Petrom Kažimírom ako svojím prezidentským kandidátom je na prvý pohľad pomerne veľká bizarnosť. Ako prvé o tom informovali Topky.sk, neskôr to na základe svojho dobre informovaného zdroja potvrdili aj Aktuality.sk (články si môžete prečítať tu a tu). Portály si to však nevycucali z prsta, takéto informácie z prostredia Smeru skutočne presakujú.

Na prvý pohľad to však nie je iba bizarné, ale nedáva to ani veľký zmysel: Peter Kažimír sa dlhodobo pripravoval na to, že vystrieda guvernéra NBS Jozefa Makúcha, ktorý predčasne odstúpi, čo bolo napokon súčasťou ich vzájomnej dohody. Kažimír mal tak kandidovať teraz na jeseň, chcel to, mal to prisľúbené a v Smere sa to brala ako hotová vec. Kažimír už napokon dlhšie pôsobil ako človek, ktorý si nechce páliť prsty v politických bojoch upadajúceho Smeru a držal si istý dištanc od Fica aj Kaliňáka, ktorý sa v posledných mesiacoch zväčšoval. Fica hnevalo, že niektorí jeho podpredsedovia sú krotkí, nejdú do bojov s opozíciou a médiami a skôr im robí dobre, keď sa o nich v médiách a think-tankoch hovorí ako o kompetentných smerákoch s ľudskou tvárou.

Exit kariérne zameraného Kažimíra na dobre platený džob guvernéra, odkiaľ sa dá neskôr postúpiť na ešte lepšie platený džob niekde vo Frankfurte, dával preto zmysel. Ale prečo by mal Kažimír nastúpiť ako prezidentský kandidát Ficovho Smeru, čo je pri predstave mimoriadne zablatenej volebnej kampane široko-ďaleko najnevďačnejší post v krajine, je v tejto chvíli celkom nejasné. Možno sú tieto presakujúce informácie len príznakom zúfalstva v Smere, ktorý chce budiť dojem, že má z koho vyberať, alebo sú súčasťou akejsi taktiky, ako vyťahovaním nových mien (Kubiš, Kažimír) rozhýbať vyvoleného Lajčáka k rýchlemu rozhodnutiu. A možno chystá tandem Fico/Pellegrini prekvapenie, pri ktorom všetci na chvíľu zatajíme dych.     

Na snímke minister financií Peter Kažimír, foto TASR - Martin Baumann 

Martin Hanus pred 381 d

„Mamma mia, z tohto vám nabehne husia koža,“ napísal v pondelok večer na svojom facebooku dojatý Matteo Salvini a pripojil video. Taliansky minister vnútra a líder Ligy kráča stredotalianskym mestom Viterbo, jeho cestu lemujú nadšené davy a skandujú heslá ako „Matteo, neustúp!“, „Pochytaj ich všetkých“ (myslí sa nelegálnych imigrantov), „Si jediná nádej“. Na celej scéne je pozoruhodné, že takto nevíta kráčajúceho politika Salviniho dav miestnych priaznivcov Ligy na akomsi pouličnom mítingu, ale obyvatelia mesta, ktorí v pondelok slávili svoj veľký sviatok patrónky mesta svätej Rózy. Na tento sviatok chodia do mesta aj iní politici, lenže iba Salvini si užil to, čo talianske médiá nazvali „bagno di folla“, len on sa doslova vykúpal v priazni davu.

Dnes v Európe nenájdeme politika, ktorý by budil doma také nadšenie, akému sa v týchto mesiacoch teší nový minister vnútra v Taliansku. Keď sa stal Salvini pred piatimi rokmi lídrom Ligy severu, bolo to len regionálna, severotalianska strana so štyrmi percentami, v posledných prieskumoch má okolo 32 percent. Salviniovský ošiaľ vládne aj na sociálnych sieťach, podľa najnovšej analýzy je na twitteri až takmer 77 percent zmienok o ňom pozitívnych, na facebooku má už 3 milióny followerov, desiatky tisíce „lajkov“ pod každým statusom. Jeho meno je najpoužívanejším slovom v Taliansku, noviny sú každý deň plné Salviniho, v mnohých redakčných textoch sa venujú tomu, čo povedal alebo napísal na twitteri a facebooku, analyzujú, ako chodí oblečený, cez prázdniny bolo napríklad veľkou témou, prečo sa nový minister vnútra nechá často fotiť s odhaleným trupom (a či tým náhodou nekopíruje istého Benita Mussoliniho...). Vari ani Donald Trump v USA nemá takú mediálnu všadeprítomnosť ako Salvini v Taliansku. 

Samozrejme, Salvini si získal srdcia Talianov svojím mimoriadnym talentom populistu, tvrdým antimigračným kurzom (viac som o tom písal na začiatku leta), súčasne aj akcieschopnosťou (aj liberálne denníky uznávajú, že svojimi radikálnymi opatreniami výrazne obmedzil prúdenie afrických migrantov do Talianska). Ani jeho prvé kauzy mu neškodia, ale, naopak, pomáhajú – prokuratúra ho začala koncom augusta vyšetrovať za to, že v rozpore s talianskymi zákonmi aj medzinárodným právom zablokovala utečencov na lodi Diciotti kotviacej v sicílskej Catanii (preferencie Ligy následne vzrástli).

Salvinimu hrá do karát aj ďalší škandál: je možné, že súdy rozhodnú o zabavení veľkej časti majetku aj budúcich príjmov Ligy kvôli masívnym podvodom bývalého pokladníka strany. Samotnému Salvinimu to osobne neubližuje, keďže vtedy nebol vo vedení strany, naopak, môže hovoriť, že justícia šikanuje akurát jeho Ligu. A keby aj súd rozhodol o zabavení majetku Ligy, všetkým je už jasné, že Salvini založí stranu nanovo s novým menom. Zbavil by sa tak emocionálneho bremena, lebo aj napriek obrovskej popularite Salviniho majú najmä južní Taliani zakódovanú antipatiu k značke Ligy, ktorá bola ešte donedávna spätá so severotalianskym secesionizmom a nadutosťou.

Salvinimu toto leto vychádza jednoducho všetko, aj finančný škandál vlastnej strany. Každá párty sa síce raz skončí, čo platí zvlášť v Taliansku, kde len pred pár rokmi vyletel nahor k hviezdam expremiér Matteo Renzi, ktorý dnes pôsobí ako stroskotanec rímskej republiky. Ale fenomén Salvini, ktorý postupuje premyslene a cieľavedome – a je zjavne aj stabilnejšou osobnosťou než taký Donald Trump – nemusí byť iba epizódou jedného leta.  

Na snímke: ministra vnútra a lídra Ligy Mattea Salviniho víta nadšený dav vo Viterbe.

Gabriel Hunčaga pred 383 d

Vietnam patrí spolu s Čínou, Južnou Kóreou a Indiou medzi tie ázijské krajiny, kde počet kresťanov rastie najrýchlejšie. Z približne 95-miliónovej populácie sa ku kresťanstvu začiatkom tohto roka hlásilo viac ako 8 miliónov Vietnamcov, čo je o milión viac ako v roku 2014. Pritom kresťanstvo je tu po budhizme, ateizme, tzv. nových náboženstvách a animizme až piatym najrozšírenejším svetonázorovým systémom. Napriek všetkým prekážkam a šikane sa vo Vietname sľubne rozvíja aj rehoľný život.

Málo vídaný boom povolaní v krajine na delte Mekongu zažívajú dominikáni. Tých je v provincii s veľavravným názvom Provincia Panny Márie Kráľovnej mučeníkov 429, čo z nej robí druhú najpočetnejšiu dominikánsku entitu na svete. Aj z tohto dôvodu sa bude práve tu v roku 2019 v meste Xuân Lộc (neďaleko Hočiminovho Mesta) konať generálna kapitula rehole (prvýkrát v Ázii), ktorá má za cieľ aj touto formou podporiť cirkev a rehoľný život v štáte, kde byť kresťanom ešte stále so sebou prináša nemalé riziká.

Hoci sa v krajine kresťanstvo a katolicizmus dynamicky rozvíjajú, patrí podľa americkej organizácie na podporu kresťanov Open Doors Vietnamu v štatistike prenasledovania kresťanov za prvých osem mesiacov tohto roka nelichotivá 18. priečka s indexom prenasledovania 69 (napr. India je s indexom 81 na 11. mieste). Vietnamské úrady v snahe spomaliť prudký nárast počtu kresťanov zverejňujú antikresťanskú propagandu či z času na čas, najmä na severe krajiny, obmedzujú náboženské slobody. Niektoré kresťanské obce, v ktorých pôsobia misionári z európskych krajín a USA, čelia obvineniam z otvárania zadných dverí západnému imperializmu a nepriateľským vonkajším silám.

Článok 88 vietnamskej ústavy, podobne ako v Číne, ešte stále umožňuje aplikovať trestnoprávne sankcie za údajnú zahraničnú propagandu proti vlastnému štátu. Do tejto kategórie spadajú aj postihy voči kritikom režimu či náboženským aktivistom, ktorých politická autorita vyhodnotí ako nebezpečných. Minulý rok bol napríklad na 14 rokov väzenia odsúdený známy katolícky aktivista Hoang Duc Binh, ktorý sa ešte koncom júla tohto roku nachádzal vo väzení v kritickom zdravotnom stave.

Foto: www.catholicworldreport.com

Martin Hanus pred 383 d

Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa tento víkend stretol dvakrát so známym francúzsko-nemeckým politikom Danielom Cohn-Benditom, čím rozpútal vlnu špekulácií. Nemecký týždenník Der Spiegel píše, že zelený ľavičiar Cohn-Bendit by mal byť lídrom macronovskej kandidátky do eurovolieb, ktorej cieľom je dostať pod jednu strechu takzvané antipopulistické a proeurópske strany. Macron aj Cohn-Bendit chcú podľa týždenníka zjednodiť strany, ktoré odmietajú politiku orbánovského typu, radi by preto rozštiepili európsku stranu ľudovcov (kam patrí Merkelovej CDU aj Orbánov Fidesz).

Cohn-Bendit sa už vyjadril, že „Weber bez Macrona nezíska v europarlamente väčšinu (na zvolenie za šéfa Komisie – pozn. red.). Ľudovci a Merkelová sa teda musia rozhodnúť“. 

Tento plán, ako sa zjednotiť proti Orbánovi a spol., sa však sotva podarí, Merkelová chce za šéfa kandidátky ľudovcov presadiť Manfreda Webera z CSU, ktorý si okrem iného dobre rozumie aj s Viktorom Orbánom.   

V tejto súvislosti je dobré pripomenúť, kto je Cohn-Bendit, ktorého chce Macron využiť na to, aby presvedčil Merkelovú o nevyhnutnosti novej európskej platformy. Preslávil sa počas študentských nepokojov v Paríži v roku 1968, keď sa stal akýmsi neoficiálnym hovorcom marxisticko-maoisticko-trockistického študentského hnutia. Sám sa označoval za „anarchistického marxistu“, odmietal kapitalizmus, ale aj autokratický Sovietsky zväz s jeho zločinmi, obsadzoval s kumpánmi univerzitné auly, bol zatknutý (po tom, čo jedna zo študentských skupín zverejnila návod, ako zhotoviť Molotovov koktail). 

Neskôr sa stal kľúčovou postavou pri budovaní strán Zelených v Nemecku aj vo Francúzsku, propagoval legalizáciu hašiša a marihuany, súčasne bojoval s radikálnym ekosocialistickým krídlom. Zaskvel sa v roku 1994, keď vo voľbách do europarlamentu získal ako líder nemeckých Zelených vyše 17 percent, v europarlamente bol do roku 2014, zasadzoval sa za federálnu Európu. Je to nepochybne rozhľadený muž, vo švajčiarskej televízii moderoval dlhé roky veľmi úspešný literárny klub, kde sa debatovalo o knihách.

Zdalo sa, že jeho kariéra sa pomaly končí, pred piatimi rokmi – aj v súvislosti s pedofilnými škandálmi v cirkvi – jeho reputáciu ničilo jedno dávne knižné interview zo 70. rokov. Cohn-Bendit, ktorý bol istý čas učiteľom v škôlke, v ňom opisoval, ako sa usiloval z detí dostať predsudky autoritárskej spoločnosti, ako s nimi eroticky flirtoval („viackrát sa mi stalo, že niektoré deti mi otvorili rázporok a začali ma hladkať. V závislosti od okolností som reagoval rozdielne, ale ich želanie ma stavalo pred problémy“). Cohn-Bendit sa následne hájil, že to bola od neho len vedomá a prehnaná provokácia, vyslovená v inom období a inom kultúrnom kontexte, nič také sa nestalo a ospravedlnil sa za svoju vtedajšiu hlúposť. 

Roky plynuli, škandál Cohn-Bendita upadol do zabudnutia a tak sa 72-ročný politik opäť vracia vďaka Macronovi na scénu – tentoraz ako možný líder proeurópskej, liberálnej kandidátky.

Daniel Cohn-Bendit hovorí s novinármi po stretnutí s francúzskym prezidentom Nicolasom Sarkozym 18. júna 2009 v Paríži, foto TASR/AP

Pavol Rábara pred 384 d

Známy český šéfkuchár a podnikateľ Zdeněk Pohlreich ukončil po takmer desiatich rokoch účinkovanie v úspešnej relácii Ano, šéfe!. V posledných týždňoch poskytol Pohlreich rozhovor viacerým českým médiám, kde sa vyjadruje nielen ku gastronómii. 

Najprv k jedlu. Podľa Pohlreicha sa ľudia za posledných desať rokov stali náročnejšími zákazníkmi, čo je dobrá správa. Menej ho teší rozšírenie sociálnych sietí a s nimi spojený fenomén hodnotenia reštaurácií zákazníkmi. Pohlreich tvrdí, že tieto vymoženosti vedia nespravodlivo ublížiť kvalitným podnikom. 

„Klasická sťažnosť pri stole, s tým sme vždy vedeli niečo urobiť. Ale internet, to je často o ohováraní,“ povedal v rozhovore pre DVTV. „Aj nám sa stalo, že sa ozval nejaký človek a ponúkal sa, že nám bude písať pozitívne hodnotenia, ak mu budeme posielať sto dolárov,“ vyjadril sa Pohlreich, ktorý vlastní viacero reštaurácií. 

V rozhovoroch kritizoval aj správanie zákazníkov, ktorí si všetko fotia a často sa aj pri stole každý pozerá do mobilu. 

K ukončeniu natáčania relácie Ano, šéfe! povedal toľko, že ho to už prestalo baviť, a hoci mala šou úspech, rozhodol sa, že na jej tvorbe sa už podieľať nebude. 

Zaujímavé slová adresoval známy kuchár celému odvetviu a tak trochu aj spoločnosti. Ešte začiatkom leta sa Pohlreich pre Mladú Frontu Dnes vyjadril, že najmä medzi mladými ľuďmi sa rozvíjajú „náznaky neomarxistického prístupu“.

„Vytvára sa atmosféra, že všetci majú právo na nejaký blahobyt. Ale už sa nikto nepýta, či za to majú niečo odovzdať. Moja teória je, že si tu niektorí ľudia čuchli ku kapitalizmu, ale omnoho pohodlnejšia je pre nich hra na nejaký sociálny štát, za ktorý sa dá schovať úplne všetko,“ povedal.

Túto tézu rozvinul Pohlreich v ďalších rozhovoroch. V diskusnej relácii Štrunc! napríklad spresnil, že pod náznakmi neomarxizmu myslel správanie niektorých ľudí, ktorí si chcú zarobiť bez námahy. Akoby sa už dnes necenilo remeslo a tvrdá práca. Pohlreich sa tiež sťažuje, že v spoločnosti sa čoraz viac hovorí o tom, koho všetkého treba podporiť, kto všetko je stále utláčaný a pod. 

Pohlreich ďalej hovorí o devalvácii vzdelávania. Podľa neho akási honba sa vyšším vzdelaním spôsobila, že nemá kto robiť remeslá. Kritizuje, že v 90. rokoch došlo k odstaveniu celej jednej generácie ľudí pred dôchodkom. Títo ľudia, vtedajší päťdesiatnici, mali naučiť mladých, ako napríklad navariť dobrú sviečkovú. „Teraz sa snažia na to prácne nadviazať,“ dodal. 

Pravičiar Pohlreich bol aj v televíznej šou známy svojou nekorektnosťou. Súdiac podľa diskusií pod zverejnenými rozhovormi by mu vstup do politiky nejaké body priniesol. Na otázku, či by šiel do politiky, však reagoval: „To rozhodne nie, v žiadnom prípade!“

Foto: TASR – Michal Svítok