Krátke správy redakcie

Gabriel Hunčaga pred 355 d

Rok 2017 bol pre nemecké kresťanstvo rokom dramatického úbytku veriacich. Rady katolíckej cirkvi výstupom z jej štruktúr opustilo 168 000 veriacich, zatiaľ čo v roku 2016 to bolo „len“ 162 000.

Pokiaľ ide o evanjelikov, je situácia ešte horšia. Minulý rok z ich cirkví vystúpilo 200 000 veriacich, čo je o 10 000 viac ako v roku 2016. V prípade výstupov z cirkví nepriniesli evanjelikom zlepšenie alarmujúceho stavu ani pompézne oslavy 500. výročia reformácie.

Príčiny veľkého úbytku veriacich vidí Gert Pickel (psychológ náboženstva z Lipska) v tom, že v spoločenskom živote zohráva viera a náboženstvo už iba vedľajšiu úlohu. Okrem toho sú mladí a neveriaci cirkvám natoľko vzdialení, že sa k nim ich agenda ani nedostane. K tomu každoročne zomiera viac veriacich, ako pribudne. Katolíci zaznamenali v minulom roku 244 000 pohrebov, ale len 170 000 krstov a 9 332 iných vstupov do cirkvi. Evanjelici za ten istý čas pochovali 350 000 svojich veriacich, pokrstili 180 000 a prijali 25 000, z toho väčšinu z migrantov, ktorí sa v Nemecku rozhodli stať kresťanmi.

Spomedzi jednotlivých biskupstiev je u katolíkov najhoršia situácia v Mníchove a Freisingu, kde cirkev stratila 1,1 % veriacich. Vo Freiburgu to bolo 0,8 %. V rámci všetkých spolkových krajín je priemerná strata katolíkov na biskupstvo za minulý rok 0,7 % členskej základne. Z celkového počtu krajiny sa ku katolíckej cirkvi hlási už len 28 % populácie a k evanjelickým cirkvám 26 %.

Foto: www.katholisch.de

Jaroslav Daniška pred 357 d

Je to jeden z najpozitívnejších textov, aký som čítal za dlhý čas, Martin Mojžiš v ňom opisuje, ako mu lekári zachránili život. Našťastie, happyend je už v názve, ale v texte je toho viac, postupujúca dráma, milujúca manželka, lekári, akých všetci máme najradšej, kompetentní a pozorní, pokoj a humor, rozpoznateľný a možno aj skrytý, z toho upodozrievam Martina, keď chváli nemocničnú stravu. Najlepším momentom celého čítania je odsek, ktorým Martin upokojil nielen svoju najbližšiu rodinu, píše:

„Keď ma prebrali, pustili ku mne Sašu aj s našou najstaršou dcérou Hanou, ktorá pár dní predtým ukončila štúdium medicíny. Saša mala pocit, že sa ocitla vo filme Frankenstein. Toľko prístrojov a kdesi medzi nimi telo, do ktorého vedie množstvo trubičiek a hadičiek. Komunikovali sme takto: Keď mi povedali, aby som pohol prstami na rukách, pohol som (hurá, ruky nie sú ochrnuté). Keď mi povedali, aby som pohol prstami na nohách, pohol som (hurá, nohy nie sú ochrnuté). Na niektoré otázky som odpovedal prikývnutím, no bez zmeny výrazu tváre, takže nebolo jasné, čo presne tie prikývnutia znamenajú. Na iné otázky som odpovedal tým, že som zaspal.

Na ďalší deň už som mal hadičiek a trubičiek menej. Na otázku, či dievčatá spoznávam, som prikývol. Na doplňujúcu otázku, kto teda sú, som povedal: Ďuro a Mišo (môj otec a brat). Saša aj s Hanou sa rozosmiali, ako keby to bol nejaký dobrý vtip. Neskôr som pochopil, že až vtedy definitívne zistili, že som to stále ja.“

Milý Martin, veľmi ma tvoj ostatný text potešil, aj v mene kolegov prajem rýchle zotavenie a veľa zdravia!

Foto: YouTube.com

Pavol Rábara pred 357 d

Istanbulský dohovor je v Bulharsku protiústavný. Rozhodol o tom bulharský Ústavný súd v piatkovom hlasovaní. 

Dohovor Rady Európy, ktorý má riešiť násilie na ženách a domáce násilie, nemá podporu ani v bulharskej vláde. Bulharský premiér Bojko Borisov už dávnejšie vyhlásil, že jeho kabinet Istanbulský dohovor neratifikuje. Takisto sa neočakávalo, že by za Dohovor hlasoval parlament, proti Dohovoru sú aj opoziční socialisti. 

Ako informuje portál Euractiv, osem ústavných sudcov hlasovalo proti ratifikácii Dohovoru, štyria boli za. Väčšina sudcov zastáva názor, že Dohovor stiera rozdiely medzi dvoma pohlaviami, čo boj proti domácemu násiliu len sťažuje.

Portál Euractiv si neodpustil poznámku, že v niekoľkých štátoch EÚ, najmä v Bulharsku a na Slovensku, kritici Dohovoru volajú dokument trójskym koňom, ktorý chce zaviesť tretie pohlavie a manželstvá homosexuálov. 

Istanbulský dohovor doteraz ratifikovalo 18 štátov EÚ. Okrem Bulharska a Slovenska tak zatiaľ neurobila ani Česká republika, Veľká Británia, Írsko, Maďarsko, Litva a Lotyšsko. 

Okrem slovenského prípadu nepovoľuje ústava manželstvo osobám rovnakého pohlavia ani v Maďarsku, Poľsku, Litve, Lotyšsku, Chorvátsku a Bulharsku.

Bulharský premiér Bojko Borisov (Foto: TASR/AP).

Jozef Majchrák pred 358 d

Tisícky jezidských žien, ktoré padli do rúk bojovníkov Islamského štátu, boli zotročené a znásilňované. Ich utrpenie sa však ani po porážke Islamského štátu nekončí. Môžu sa síce vrátiť domov k svojim rodinám, ale nemôžu si so sebou zobrať deti, ktoré sa im počas zajatia narodili. 

Staršinovia jezidskej komunity vydali po oslobodení Mosulu dekrét, podľa ktorého majú byť tieto ženy privítané s otvorenou náručou. Zároveň sa v ňom však uvádza, že deti, ktoré majú s bojovníkmi Islamského štátu, sa vrátiť nesmú. Kvôli svojmu moslimskému pôvodu sú vraj hrozbou pre jezidský spôsob života. 

Počet jezidských žien, ktoré boli zotročné islamistami, sa odhaduje na viac ako šesťtisíc. 

Foto: TASR/AP

Martin Hanus pred 358 d

Kým uplynulé roky prichádzali migranti stredomorskou trasou najmä cez Líbyu do Talianska, zdá sa, že v týchto týždňoch sa utečenecká vlna presúva na brehy Španielska. Nápor na Taliansko poľavil už v lete minulého roka, prvých päť mesiacov tohto roka prichádzalo cez Stredozemné more zhruba rovnaký počet migrantov do Talianska ako do Španielska. Odkedy v júni nastúpila nová talianska vláda so silným protimigračným kurzom a minister vnútra Matteo Salvini zakázal viacerým lodiam s migrantmi príchod do talianskych prístavov, situácia v Stredomorí sa zmenila.

Podľa najnovších informácií prichádza v posledných dňoch z Maroka do južného Španielska asi 400 migrantov denne, minulý piatok ich prišlo dokonca 800. Z Maroka cez Gibraltar je to na najjužnejší cíp Španielska len štrnásť kilometrov, preťažené sú najmä juhošpanielské mestá ako Tarifa, Algeciras, Barbate, Malaga a Cádiz. Reportér nemeckého týždenníka Der Spiegel sa bol pozrieť na mieste, videl preplnené telocvične, cely na policajných staniciach, mnohí migranti spia vonku, starosta Algericasu mu povedal, že z jeho mesta sa stáva nová Lampedusa. 

Reportér Spiegla tiež zisťoval, prečo sa utečenecká trasa presúva v posledných mesiacoch do Španielska. Jedným z dôvodov je, že čoraz viac Afričanov sa vyhýba Líbyi, pretože sa už všeobecne rozkríklo, že v tamojších utečeneckých táboroch sú veľmi zlé podmienky, dochádza tam k mučeniu, alebo sa obchoduje s ľuďmi ako s otrokmi, kým Maroko je bezpečnejšou krajinou. V posledných týždňoch k väčšej atraktivite Španielska prispel zaiste aj fakt, že Matteo Salvini uzatvoril talianske prístavy. Ale takisto sa javí, že marocké bezpečnostné zložky poľavili v činnosti, keď predtým zachytávali utečencoch na člnoch, preto sa špekuluje, či Marokánci nečakajú niečo od Španielska alebo EÚ, aby výmenou za isté benefity opäť starostlivejšie chránili svoju hranicu.  

Migranti čakajú na distribúciu jedla v záchytnom centre pre migrantov zriadenom v miestnom športovom stredisku v meste Barbate na juhu Španielska 28. júna 2018 po tom, ako ich zachránilo španielske námorné palvidlo v Gibraltárskom prielive. FOTO TASR/AP
 

Adam Takáč pred 358 d

Pápež František prijal minulý týždeň abdikáciu amerického kardinála Theodora McCarricka. Emeritný arcibiskup Washingtonu čelí v USA obvineniam zo sexuálneho zneužívania mladistvých a nevhodného správania voči dospelým. Informuje o tom Vatikánsky rozhlas.

Skutok, ktorý je teraz predmetom súdneho vyšetrovania, sa mal odohrať pred 45 rokmi, keď bol McCarrick kňazom v New Yorku.

88-ročný duchovný sa svojho členstva v kardinálskom zbore zriekol v liste, ktorý poslal pápežovi Františkovi. Ten mu už pred mesiacom nariadil život v utiahnutosti.

Teraz ho oficiálne suspendoval "z vykonávania akejkoľvek verejnej služby, spolu s povinnosťou zdržiavať sa v dome, ktorý mu bude určený, aby tam viedol život modlitby a pokánia, až pokým sa obvinenia vznesené proti nemu neobjasnia v riadnom kánonickom procese".

Foto: Americký kardinál  Theodore Edgar McCarrick (TASR/AP)

 

 

Adam Takáč pred 359 d

V piatok čakala na cyklistov pretekov Tour de France mimoriadne náročná pyrenejská etapa. Jazdci ju odštartovali v meste Lurdy, čo niektorí z nich využili na návštevu jedného z najznámejších pútnických miest na svete.

Portál Catholic Herald priniesol na svojej stránke fotografie pretekárov, ktorí si tu prišli pred najťažšou etapou po požehnanie od kňaza alebo zapáliť sviečku (pozrieť si ich môžete TU). 

Foto: Taliani Oliveiro Troia (druhý vľavo) a Marco Marcato (tretí vľavo) dostávajú požehnanie pred 19. etapou TdF z Lourdes do Laruns (TASR/AP)

Ján Duda pred 359 d

Evanjelium 17. nedele v cezročnom období (29. 7. 2018) je o tom, že Pán Ježiš nasýtil vyše 5-tisícový zástup ľudí, keď rozmnožil 2 ryby a 5 rožkov, ktoré mal so sebou istý chlapec pre seba (Jn 6,1-15).

(1) Zdá sa, že väčšina odborníkov vykladá text evanjelia v súvislosti s Eucharistiou (Vanhoye, 178; Marconcini, 195 a iní). V texte evanjelia sa uvádza, že „blízko bola židovská Veľká noc“. Teda Ježiš už vopred mal na mysli svoju smrť, Veľkú noc, ktorú zrealizuje On, ktorou nás vykúpi z otroctva hriechu. Preto zázrak rozmnoženia chleba chápu ako vykupiteľské Ježišovo dielo: jeho smrť a zmŕtvychvstanie, lebo sám Ježiš je pre nás chlebom života (= Eucharistiou).

(2) Iní autori nedeľnému evanjeliu dávajú viac výklad liturgický, ktorý opierajú o nedeľnú modlitbu dňa: „Bože, pomáhaj nám tak užívať pominuteľné (= pozemské) veci, aby nás privádzali k hodnotám trvácim (= nebeským) (Misál, 302). Ježiš rozmnožil pozemský chlieb, aby tým naznačil, že potrebujeme jesť aj chlieb nebeský (= Eucharistiu) (Cantalamessa, 214).

(3) Ešte je tu výklad asketický: kto zažije skutočný pozemský hlad a nedostatok, skôr pochopí, že existuje aj hlad človeka po duchovnom pokrme. Zážitok pozemského hladu môže byť nezriedka poučením, že je potrebná aj duchovná nasýtenosť (Croce, 201).

Zrnko duchovnej múdrosti: nech rastie naša túžba po Kristovi, po Eucharistii.

Požehnanú nedeľu prajem všetkým.

Ján Duda

 

Obrázok: http://www.detektorweb.cz

Lukáš Obšitník pred 363 d

Progresívci si myslia, že ak pritvrdia v škandalizovaní Trumpa, jeho podporovatelia sa od neho začnú sťahovať. Deje sa však pravý opak, napísal v The Guardian politológ Henry Olsen, spolupracovník inštitútu Ethics and Public Policy Center. 

Aj napriek viacerým kontroverziám, ako boli Charlottesville, odoberanie detí migrantom či spory okolo stretnutia s Putinom v Helsinkách, Trumpova podpora medzi americkými voličmi od konca minulého roka rastie. Olsen to vysvetľuje viacerými dôvodmi. Medzi hlavné patrí bipolárny stranícky systém v USA, ktorý dáva voličom na výber len medzi demokratmi a republikánmi.

Olsen uvádza, že podľa viacerých štúdií Trumpa volilo klasické republikánske spektrum voličov – zástancovia slobodného trhu a nízkych daní, nábožensky založení ľudia, spoločenskí konzervatívci, zástancovia práva na vlastnenie zbrane a pod. Trump každú túto skupinu uistil, že jej záujmy bude brániť. A hoci si jeho voliči uvedomujú jeho škandály, prijali tento „transakčný vzťah“, pretože zatiaľ funguje. Takisto sú si dobre vedomí, že demokratická strana sa posúva čím ďalej, tým viac doľava, a ich vláda by šla priamo proti ich záujmom.

Olson dodáva, že napriek realitívne bežnej republikánskej agende, ktorú Trump presadzuje, v hlavných médiách naklonených demokratom mimo Fox News a okrajových konzervatívnych časopisov je Trump denne démonizovaný. „Prakticky všetci stĺpčekári v New York Times a Washington Post, dvoch amerických najrešpektovanejších denníkoch, Trumpom pohŕdajú – vrátane takmer všetkých konzervatívnych, libertariánskych a republikánskych stĺpčekárov. Trumpovi podporovatelia, ktorí správy sledujú, každodennému vúbuchu negativity nemajú šancu uniknúť.“ Podľa Olsena ich to utvrdzuje v Trumpovej podpore ešte viac a, naopak, strácajú dôveru v médiá aj v prípadoch, keď tieto môžu mať vo svojej kritike pravdu.

Keď sa Trumpovi nepodarilo zvrátiť Obamacare, jeho podpora klesla na 37 percent. Odvtedy narástla na 43 percent. Podľa Olsena z toho vyplýva, že mu podpora môže opäť klesnúť v prípade, ak nevyjde v ústrety záujmov svojich voličov či ak sa nebude dariť ekonomike. „Je však veľmi nepravdepodobné, že k tomu vo väčšej miere dôjde na základe odhalení liberálov a progresívcov, z ktorých sa často vytešujú,“ píše Olsen. „Nielenže ho to udržuje politicky nažive, o dva roky to môže poslúžiť aj jeho znovuzvoleniu, keď bude proti nemu stáť silný progresívny kandidát.“

Foto: Donald Trump na stretnutí so svojimi podporovateľmi v Montane 5. júla 2018. Zdroj: TASR/AP

Adam Takáč pred 364 d

„Láska ku Chiare mi dovoľovala vidieť mimoriadnosť a jedinečnosť jej srdca,“ hovorí v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas manžel Talianky Chiary Corbello Petrillo, ktorá pred šiestimi rokmi obetovala svoj život, aby mohla na svet priviesť dieťa. Minulý týždeň sa začal v Ríme proces jej blahorečenia.

„Najmä v posledných mesiacoch jej života som tušil, že je svätá. Intuícia je jedna vec a ešte niečo iné je, keď vidíte napísané: Chiara, Božia služobnica,“ vraví Chiarin manžel Enrico Petrillo.

Jeho manželka zomrela vo veku 28 rokov po tom, čo jej počas tretieho tehotenstva zistili nádorové ochorenie. Kvôli dieťaťu však odkladala liečbu chemoterapiou. Už predtým im navyše zomreli dve deti krátko po narodení. Jej rozhodnutie odložiť liečbu zachránilo tretie dieťa, no pre ňu malo fatálne následky. Rakovina sa rozšírila do celého tela. Zo svojho syna Františka sa tešila rok. Zomrela 13. júna 2012.

Enrico v rozhovore tvrdí, že Chiara prežívala v posledných momentoch života pocit šťastia. „Nie je to bežné pre každého. Z toho, ako umierate, sa dá vytušiť, ako ste žili. Chiara umierala šťastná, pretože v posledných chvíľach dokázala vidieť celý zázrak svojho života (...) Zdanlivo žila len 28 rokov, ale nejde predovšetkým o to, ako dlho žijete, ale skôr o plnosť prežitého života. A Chiara prežila veľmi krásny a plný život.“

Na to, aby mladú ženu, ktorej príbeh sa stal známym aj za hranicami Talianska, mohla cirkev vyhlásiť za blahoslavenú, bude potrebný zázrak na jej príhovor. 

„Zatiaľ nevieme o žiadnych veľkých veciach v súvislosti s beatifikačným procesom,“ vraví Enrico. „Môžem však dosvedčiť, že dochádza k množstvu konverzií a veľmi veľa dievčatiek nosí Chiarino meno. Je to pozoruhodné, zástupy ľudí, ktorí sú ako rozvodnená rieka. Práve tomu sa hovorí „povesť svätosti“. Ľudia nepretržite putujú k jej hrobu. A to je zázrak. Ja som nikomu nevolal.“

Úlohu zhromažďovať svedectvá o živote Chiary potrebné na blahorečenie dostal kňaz Romano Gambalunga z rádu bosých karmelitánov. „Je to oficiálny krok, ktorý zo strany cirkvi uznáva to, čo je na ľudovej či mediálnej úrovni evidentné – že život tejto ženy a jej viera mnoho ľudí zasahuje, inšpiruje a pomáha im. Už toto samo osebe spôsobuje veľa dobrého,“ vraví pre Vatikánsky rozhlas postulátor beatifikačného procesu.

Foto: Sobáš Chiary a Enrica v Assisi v roku 2008 (Aleteia.it)