Krátke správy redakcie

Adam Takáč pred 501 d

„Henryho rodina necíti nenávisť či túžbu po pomste a snaží sa odpustiť,“ povedal v rozhovore s Michalom Kovačičom v relácii Fair Play kňaz Benjamín Kosnáč, ktorý poznal zabitého Filipínca. Ako vyjadril cez víkend pre Postoj, ich reakcia je podľa neho obdivuhodná. „Samozrejme, to nič nemení na tom, že spravodlivosti treba učiniť zadosť a vinníka potrestať,“ dodáva Kosnáč. 

Zavraždený Henry Acorda bol pravidelným návštevníkom Kostola sv. Ladislava v Bratislave, kde chodieval na omše pre anglicky hovoriacu komunitu. „Bol to jeden z mladých dospelých, ktorého si všimnete aj tým, že sa na vás usmial, keď ste prešli okolo seba.“

V relácii portálu Aktuality hovorí tiež o reakcii žien, ktoré Henry bránil pred útočníkom, živote Filipíncov v Bratislave a jeho skúsenostiach z USA. 

O jeho pôsobení vo farnosti na predmestí Detroitu nám bližšie porozprával aj v nedávnom rozhovore

Lukáš Obšitník pred 502 d

Vzťahy Európy a USA sa ocitli na historickej križovatke, píše Jan Zahradil, český europoslanec za ODS a predseda frakcie Aliancie európskych konzervatívcov a reformistov v Európskom parlamente.

Jednak je tu pochopiteľný tlak zo strany USA, aby Európa viac prispievala na svoju obranu a nespoliehala sa stále na americké sily, k čomu Európa veľmi nemá chuť, no pôsobia tu aj iné vplyvy. Zahradil upozorňuje na vzostup Číny a jej hospodárske projekty, pričom Európa „zatím přešlapuje a neví přesně, kam se vydat a jak reagovat. Zmítá se v dilematu mezi vidinou ekonomických příležitostí na Východě a transatlantickým institucionálním ukotvením. Je docela možné, že v budoucnu se postoj evropských zemí k čínské ekonomické expanzi vyvine jiným směrem než ten americký – bude méně konfrontační, méně hnaný geopolitickou soutěživostí, konsensuálnější“. Hoci dávnejší minister obrany USA Donald Rumsfeld pred rokmi nazval nových členov EÚ ochotnejšími spojencami USA, ako boli staré, dnes to už nemusí platiť, čomu môže nasvedčovať napr. iniciatíva 16+1, v rámci ktorej sa k spolupráci s Čínou prihlásili práve štáty strednej a východnej Európy vrátane Česka a Slovenska.

Po brexite budú navyše Francúzsko a Nemecko v rámci EÚ ešte viac presadzovať svoje vlastné záujmy, čo môže posilniť odstredivé tendencie ostatných členov a v dôsledku toho sa rôznosť zahraničnopolitických postojov zvýrazní. Zahraničná politika európskych štátov bude musieť podľa Zahradila na rozdiel od USA dávať väčší ohľad na možné migračné vlny zo severnej Afriky a Blízkeho východu (ktoré na USA takmer nedoliehajú), taktiež na v porovnaní s USA rozdielny stav v surovinovej sebestačnosti.

Zahradil ako zástanca transatlantických vzťahov uzatvára, že sa treba prispôsobiť novým pomerom a nachádzať k sebe nové cesty.

Reprofoto: ČT

Jaroslav Daniška pred 502 d

Takmer 40 osobností vyzvalo dnes Františka Mikloška, aby kandidoval za prezidenta. Vo svojom vyhlásení pripomínajú jeho životný príbeh pred aj po roku 1989 s nasledujúcim záverom:

„František Mikloško veľmi rýchlo rozoznal, že ponovembrové Slovensko ohrozuje od začiatku lož ako pracovný nástroj, a v súčasnosti rozklad štátu a jeho inštitúcií, rakovinový nádor korupcie, nenávistná povaha fašizmu, neschopnosť elementárnej slušnosti a empatie voči najslabším a bezbranným. V tom spočíva jeho základný zmysel pre spravodlivosť.  Bude prezidentom, ktorý spája. Jeho skúsenosť je zárukou, že bude vedieť odolávať vnútorným aj vonkajším tlakom.  

František Mikloško si so sebou nesie silný životný príbeh, hlbokú ľudskú a politickú skúsenosť. Jeho celoživotné smerovanie je zároveň záväzkom a povinnosťou voči ľuďom, aby vstúpil ako kandidát na funkciu prezidenta Slovenskej republiky do zápasu o slušné a spravodlivé Slovensko, v ktorom budú ľudia radi žiť.“

Medzi podpísanými sú konzervatívne aj liberálne zmýšľajúci ľudia. Od Rudolfa Dobiáša, Vladimíra Palka, Stanislava Rakúsa, Dagmar Babčanovej, Štefana Bučka, Rudolfa Bauera, Františka Neupauera či Jany Vinterovej z nášho portálu, po bratov Gálovcov, bratov Zajacovcov, Eugena Gindla z liberálnej časti spektra. Mikloškovu kandidatúru podporili viacerí umelci, vedci, dvaja z organizátorov mítingov Za slušné Slovensko aj ľudia z prostredia časopisu Týždeň.

So všetkým, čo autori vyhlásenia píšu, sa dá súhlasiť, čo-to sa dá aj pridať. Mikloško napríklad nehlasoval za vojnu v Iraku, odmietol ústavnú zmluvu aj Lisabonskú zmluvu EÚ a zasadzoval sa za výhradu vo svedomí. Menoslov dokazuje, že František Mikloško dokáže spojiť ľudí, ktorí patria k odlišným častiam spektra, len ťažko si predstaviť, že by ich spojil ešte niekto iný.

Mikloškovo spájanie neznamená, že by sa stránil rozhodných a pre niekoho polarizujúcich postojov. Napokon, k Mikloškovi patrí rovnako nepodporenie Ivety Radičovej pred druhým kolom prezidentských volieb v roku 2009, ako jeho angažovanie v prospech arcibiskupa Bezáka či kritika pomerov v slovenskej Cirkvi. Znamená to, že do kampane vstupuje človek, ktorý sa pokúsi otvoriť viacero tém, bude pripomínať minulosť a konfrontovať viacerých kandidátov s hodnotami ich vlastného názorového sveta a on bude zase čeliť sporom posledných rokov, keď už v aktívnej politike nebol. Napokon, pre časť jeho podporovateľov patrí do množiny kandidátov spolu s Robertom Mistríkom či Zuzanou Čaputovou, pre iných zase do množiny s Milanom Krajniakom, Marianom Čaučíkom či prípadným konzervatívnejším kandidátom OĽaNO.

Čakajú nás prezidentské voľby, aké sme doteraz nemali: pestré, polarizované, mnohogeneračné, s kandidátmi strán aj nezávislými osobnosťami. František, ktorý je cenným autorom aj našej stránky, k tomu nepochybne aktívne prispeje. Čakajú nás politicky zaujímavé mesiace.

Formálne dodajme, že reakcia Františka Mikloška na zverejnenú výzvu sa očakáva v najbližších dňoch.

Foto: Michal Svítok/TASR

 

Martin Hanus pred 502 d

Tragédia Filipínca Henryho Acordu oprávnene otvorila viaceré znepokojivé otázky: na základe nových svedectiev je zjavné, že brutálny útočník Juraj Hossu, ktorý Henryho dobil k smrti, sa už predtým zjavne pod vplyvom nejakej látky správal agresívne, z istého baru na Hurbanovom námestí ho preto museli vyviesť ochrankári. Dlhodobejším problémom Bratislavy však je, že policajné hliadky, ktoré by práve v sobotu nadránom, keď sa v centre ponevierajú podgurážené skupinky mladých mužov, mali byť na očiach, no celkom nie sú. Mesto aj krajská polícia až teraz pod verejným tlakom avizovali, že policajtov v nočných a skorých ranných hodinách pribudne.

Horšie je, že tento verejný tlak zneužívajú niektorí politici len na to, aby sa dostali do médií a zneužívali oprávnené rozhorčenie pre svoje politické potreby. Poslanec SaS Alojz Baránik naznačil, že okresný prokurátor, ktorý po surovom útoku (keď Henry ešte bojoval o život) neposlal Hossua do väzby, tak mohol konať kvôli skorumpovanosti. A že aj tento prípad ukazuje, že prokurátori fungujú ako „právna ochranka páchateľov, ktorí majú moc, peniaze a styky“. To sú však zjavne scestné paralely s prípadmi, ako je Bašternák.

Dotyčný okresný prokurátor nemá zlú povesť, len jednoducho urobil v prvej reakcii chybu – Hossu síce naozaj nepatril do takzvanej útekovej väzby, keďže z miesta činu neutiekol, zostal do príchodu polície. Problém je, že útočník mohol ďalšie hodiny či dni vplývať na svojich kamarátov, aby vypovedali čo najviac v jeho prospech, preto sa mal Hossu vo väzbe ocitnúť hneď, nie až pod tlakom novej situácie. O tom všetkom treba viesť racionálnu debatu, nie zbierať lacné politické body.  

Jozef Majchrák pred 502 d

Andrej Babiš si dnes od prezidenta Miloša Zemana prevezme už druhé menovanie na post premiéra. Novú vládu chce Babiš zostaviť spolu s ČSSD a za podpory komunistov. 

Či však táto vláda aj naozaj vznikne, nie je ešte definitívne isté. O účasti sociálnych demokratov rozhodne vnútrostranícke referendum, ktorého definitívne výsledky budú známe až v polovici júna. Priebežné výsledky však signalizujú, že straníci nakoniec dajú takejto vláde zelenú. 

Proti vláde s podporou komunistov sa po celom Česku konajú demonštrácie. Nejde však o nejaké masové protesty. Najviac, niekoľko tisíc ľudí, protestovalo v Prahe. 

Foto: TASR/AP

Lukáš Obšitník pred 503 d

Najvyšší súd USA dal v pondelok za pravdu cukrárovi Jackovi Phillipsovi z Colorada, ktorý v roku 2012 odmietol upiecť svadobnú tortu homosexuálnemu páru. Gayovia David Mullins a Charlie Craig na neho vtedy podali sťažnosť na coloradskú komisiu pre dohľad nad občianskymi právami pre porušenie antidiskriminačného zákona (v tom čase ešte štát Colorado neuznával homosexuálne manželstvá). Komisia sa priklonila na ich stranu. Phillips naďalej trval na tom, že pečenie torty takéhoto druhu a na takýto účel sa prieči jeho náboženskej viere a odvolal sa, obhajoval sa aj tým, že gayom ponúkol iné druhy svojich výrobkov. Coloradské súdy v nasledujúcich rokoch potvrdzovali rozhodnutie komisie. 

Sudcovia Najvyššieho súdu USA rozhodli v pekárov prospech celkom jednoznačne v pomere hlasov 7 : 2 a argumentovali prvým dodatkom americkej ústavy, ktorý zaručuje slobodu náboženského vyznania. Zaujímavé je, že hlavné stanovisko so zdôvodnením vypracoval sudca Kennedy, ktorý bol v roku 2015 autorom hlavného stanoviska súdu v prípade Obergefell v. Hodges, ktoré uznalo homosexuálne manželstvá.

„Nepriateľský postoj [coloradskej] komisie bol v rozpore s uistením Prvého dodatku [americkej ústavy], že sa naše zákony budú aplikovať spôsobom, ktorý je vo vzťahu k náboženstvu neutrálny,“ napísal v rozhodnutí sudca Kennedy. Súd spolu s vyhovením Phillipsovi uviedol, že riešenie problému si vyžaduje ďalšie rozbory.

Foto: Coloradský pekár Jack Phillips vo svojej firme Masterpiece Cakeshop, zdroj: TASR/AP

Pavol Rábara pred 504 d

Časť poslancov britského parlamentu žiada vládu, aby zaviedla pred potratovými klinikami zóny, kde sa nebudú môcť proliferi modliť. 

Skupinu týchto poslancov vedie labouristka Rupa Huq, ktorá vyčíta ministrovi vnútra Sajidovi Javidovi, že nepokračuje v práci svojho predchodcu, ktorý začal prehodnocovať otázku, či by nemali byť modlitby a aktivity proliferov pred nemocnicami zakázané. 

Ako pripomína magazín Catholic Herald, spomínaný krok poslancov prichádza mesiac po tom, čo miestny úrad v štvrti London Borough of Ealing ako prvý v krajine zaviedol tzv. nárazníkové zóny v okolí potratovej kliniky. Pričom v týchto diskrétnych zónach sa nemôžu proliferi modliť a držať tematické plagáty. 

Skupina matiek, ktoré sa pred kliniku chodili modliť, napadla toto nariadenie na súde. Ten by sa mal prípadom zaoberať tento týždeň. 

Medzičasom podobné nariadenie o diskrétnych zónach prijali aj úrady v mestách Manchester, Leeds a Portsmouth a zrejme aj vstúpia do platnosti, ak súdy potvrdia platnosť nariadenia v londýnskom prípade.

Nezávisle od rozhodnutí regionálnych úradov sa však skupina britských poslancov snaží docieliť, aby boli takéto zóny zavedené pred každou potratovou klinikou v krajine. 

Ilustračná foto: Flickr.com/Elvert Barnes

Ján Duda pred 506 d

Duchovným posolstvom evanjelia deviatej nedele v cezročnom období (3. 6. 2018) je toto: „Syn človeka (= Ježiš) je Pánom nad sobotou“ (Mk 2,23-3,6). 

(1) Liberálny výklad tohto výroku spočíva v tom, že ním Ježiš „sekularizuje“ sviatočný deň, lebo dovoľuje človeku robiť, čo sa nesmie. Aj keď kresťania tento výklad obvykle odmietajú, vidíme, že mnohí ľudia majú problém dať sviatočnému dňu náboženský obsah (pre nich je to iba deň rodiny, deň odpočinku alebo športu). Nie Ježiš, ale my ľudia odsúvame náboženstvo v sviatočný deň na okraj nášho záujmu. To my si namýšľame, že nedeľa je iba pre človeka a jeho svetské záujmy, nie však pre Boha!

(2) Kristologický výklad spočíva v tom, že ak Ježiš tvrdí o sebe, že on „je Pánom aj nad sobotou“, potom je vlastne sám Bohom, lebo sobotu ako sviatočný deň Izraela ustanovil Boh (nedeľné prvé čítanie: Dt 5,22-15) (Benedikt XVI., 126). Potom tento deň patrí na prvom mieste Bohu, Kristovi, až potom človeku. Aby si človek nielen odpočinul (čím napodobňuje konanie Boha pri diele stvorenia – Dt 5,15), ale konal skutky pre vlastné posvätenie – Lv 23,3 (Cantalamessa, 180).

(3) Pre kresťanov je sviatočným dňom nedeľa, lebo v nedeľu Pán vstal z mŕtvych. Pripomeňme si, ako nedeľu chápali a čím za nedeľu „platili“ prví kresťania. Asi v roku 304 rímski vojaci chytili niekoľko kresťanov pri nedeľnom slávení Eucharistie v jednom súkromnom dome. Pri výsluchu sa vlastníka domu prokonzul pýtal na dôvod. Dostal takúto odpoveď: „Quoniam sine dominico non possumus“ (lebo bez Pánovho tajomstva Eucharistie by sme nemohli žiť) (Ratzinger, Opera omnia, 11, s. 268). V nedeľu nás Pán zrodil pre nebo, pre nový život... Preto bez nedeľnej Eucharistie by sme nemohli žiť (tamtiež, 269).

Zrnko duchovnej múdrosti: v slobode si často nevážime veľké veci spásy, ktoré pre nás urobil Pán; neprichádza opäť čas, keď svedectvo viery niektorých z nás bude stáť tú najvyššiu cenu?

Požehnaný Pánov deň prajem všetkým.

Ján Duda

 

Foto: Pixabay

Lukáš Obšitník pred 508 d

Portugalský parlament v utorok tesne zamietol legalizáciu eutanázie. Napriek tomu, že ide o vysoko kontroverznú tému, Správy RTVS včera väčšinu celej reportáže venovali vyjadreniam zástancom jej legalizácie. 

Na začiatku priniesla RTVS rozhovor s Anou Figueiredovou, iniciátorkou kampane za eutanáziu. Jej otec trpiaci rakovinou sa v jeden deň rozhodol ukončiť svoj život, taxíkom sa odviezol k policajnej stanici a pred pouličnou kamerou sa strelil do hlavy (pravdepodobne preto, aby z jeho smrti nemohol byť nikto obviňovaný). Zanechal po sebe aj list na rozlúčku. RTVS vykreslila celý príbeh a priniesla aj Figueiredovej vyjadrenie: „Veľmi to bolí, že sa môj otec zabil v takejto situácii, sám, bez podpory, bez starostlivosti, tým najbolestivejším spôsobom, aký si dokážete predstaviť.“ Po tejto skúsenosti sa rozhodla iniciovať kampaň za legalizáciu eutanázie.

Vykresleniu jej motivácie v kampani vyčlenila RTVS niečo vyše minúty, čo je v hlavnej spravodajskej relácii dlhý čas. Nasledoval krátky šot s heslovitým vyjadrením nesúhlasu s eutanáziou od demonštrantky na ulici, pokračovali krátke vyjadrenia dvoch portugalských poslankýň za a proti legalizácii. Ak si to človek preráta, v súčte mali v takmer dvaapolminútovej reportáži zástancovia eutanázie 77 sekúnd, odporcovia iba 17 (!), zvyšok boli všeobecné informácie typu, v ktorých krajinách EÚ je eutanázia legálna a že Portugalsko už v minulosti schválilo kontroverzné zákony o liberalizácii potratov a o homosexuálnych manželstvách.

Ak by sme aj neriešili samotnú otázku eutanázie, takýto prístup RTVS pri takejto kontroverznej téme sa len veľmi ťažko dá nazvať ako príklad vyváženosti a nestrannosti.

Reprofoto: RTVS

Lukáš Obšitník pred 508 d

Zlatú medailu na Medzinárodnej filozofickej olympiáde (IPO) získal Michal Karlubík, študent Gymnázia Jura Hronca. Súťaž sa tento víkend konala v čiernohorskom meste Bar, na jej 26. ročníku sa zúčastnilo 50 krajín z Ázie, Európy, Severnej a Južnej Ameriky. Celkovo súťažilo 100 študentov, medzi ktorými získal slovenský študent celkovo najvyššie skóre 8,33 bodu na škále od 0 do 10. Na prvom mieste okrem Karlubíka skončili ešte dve študentky z Českej republiky a Fínska.

Tohtoročná súťaž ponúkla štyri krátke filozofické texty (autormi boli: Aristoteles, Mencius, Kant, Goehr), z ktorých si študent mal vybrať jeden, na ktorý mal napísať počas 4 hodín esej v angličtine, nemčine, francúžštine alebo španielčine (súťažným jazykom študenta nesmie byť jeho materinský jazyk).

Medzinárodná filozofická olympiáda pre stredoškolských študentov sa koná od roku 1993 a je jedinou súťažou tohto druhu s celosvetovou pôsobnosťou. Organizačne ju zabezpečuje Medzinárodná komisia IPO v spolupráci s ministerstvom školstva krajiny, kde sa v aktuálnom ročníku koná. Od roku 1995 vzalo patronát nad týmto podujatím UNESCO. Od roku 2001 je IPO úzko prepojené s Federation Internationale des Societes de Philosophie (FISP), ktorá má svojich zástupcov v riadiacom výbore medzinárodnej komisie IPO a zároveň rozhoduje o súťažných témach.

Hodnotenie esejí vykonáva medzinárodná porota učiteľov filozofie zložená z delegácií súťažiacich krajín a zo zástupcov FISP. Slovensko zastupuje v tejto medzinárodnej porote Ján Hrkút z katedry filozofie FF KU v Ružomberku. Ružomberská filozofická katedra je aj slovenským partnerom IPO a od akademického roka 2015/2016 sa na nej konajú národné kvalifikačné kolá, na ktoré sú pozývaní študenti zo všetkých slovenských stredných škôl.

Minulý rok sa medzinárodné kolo olympiády konalo na Erazmovej univerzite v holandskom Rotterdame. Aj na ňom Slovensko úspešne reprezentoval Michal Karlubík, získal bronzovú medailu.

Foto: Radka Pallová (Česká republika), Amanda Häkkinen (Fínsko) a Michal Karlubík (Slovensko), zdroj: philosophy-olympiad.org