Krátke správy redakcie

Lukáš Krivošík pred 369 d

Tretie youtubové video z dielne americkej konzervatívnej Prager University vybavili ľudia z pražského Občianskeho inštitútu českými titulkami. Môžu ho teda sledovať aj diváci z našich dvoch krajín, ktorí angličtinu neovládajú.

Jeho téma? Je o piatich mýtoch o slobodnom podnikaní.

O Dennisovi Pragerovi a fenoméne jeho úspešnej série približne päťminútových videí, ktoré k rôznym spoločenským témam pristupujú zo široko chápaných konzervatívnych pozícií, sme nedávno písali na tomto mieste. V USA sa im darí oslovovať predovšetkým mladších konzumentov internetového obsahu vďaka kombinácii stručnosti a názornosti. Pražský Občiansky inštitút, ktorý vedie banskobystrický rodák Roman Joch, sa rozhodol postupne videá vybaviť aj českými titulkami.

Jeden z našich čitateľov nás však upozornil, že sedem videí PragerU už možno sledovať aj so slovenskými titulkami. Ide o nasledujúce videá:

Rodia sa ľudia dobrí?

Prečo je sebaúcta gól do vlastnej brány

Vojna proti chlapcom

Nenasleduj svoju vášeň

Muži a sila pohľadu

Aká je ideálna minimálna mzda

Socializmus robí ľudí sebeckými

Slovenské titulky si aktivujete tak, že spustíte video. Kliknete na koliesko vpravo dole, ktoré označuje nastavenia. Následne kliknete na „Subtitles“ a z panelu jazykov si vyberiete „Slovak“.

Americký rozhlasový moderátor a komentátor Dennis Prager pred budovou kalifornského kapitolu v Sacramente. FOTO: Wikimedia/Nate Mandos

Jaroslav Daniška pred 369 d

Kňaz Marián Kuffa dnes poslal slovenským médiám vyhlásenie k trestnému oznámeniu na Michala Havrana, za jeho hlúpy článok v Sme, ktoré iniciatívne podala kancelária Čarnogurského ml. Text znie:

"Po mojom včerajšom návrate z duchovných cvičení v zahraničí som sa dozvedel, že bolo voči pánovi Havranovi podané trestné oznámenie pre článok v Denníku SME: Pošlite Kuffu do cirkusu. Chcem týmto verejne poprosiť oznamovateľov, aby trestné oznámenie vzali späť. Nežiadam si, aby bol Michal Havran za nenávistné výroky voči mne odsúdený. Odpúšťam mu a posielam mu svoje kňazské požehnanie."

Kuffa tým ukončil hysterickú vlnu o údajnom zastrašovaní (šéfredaktorka Sme Balogová) a postavil sa na stranu slobody slova.

Konzervatívcom doteraz celý cirkus nestál veľmi za angažovanie, len malé glosovanie, už preto, že nešlo o žiadne zastrašovanie, ale pokus o self-promo právnika, ktorý by o Božom treste mal najmä mlčať. Preto je dobre, že túto hru tieňov ukončil sám Kuffa.

Foto: Lukáš Furcoň/TASR

Martin Hanus pred 369 d

Európski politici, ktorí sa v týchto dňoch stretávajú s Donaldom Trumpom, najmä ženy ako Theresa May a Angela Merkel, sú už vopred pripravení na to, že niektoré staré diplomatické pravidlá neplatia. A tak kým britská premiérka Theresa May včera v priateľskej atmosfére hostila na galavečeri amerického prezidenta, už krátko nato zverejnil bulvárny The Sun rozhovor s Trumpom, ktorý bol v podstate útokom na premiérku: Trump kritizoval Mayovú za mäkkú podobu brexitu, ľutoval, že ho nepočúvala, len tak mimochodom prehodil, že odstúpivší minister zahraničia Boris Johnson (Trump nezabudol narcisticky dodať, že Johnson "ma má očividne rád a hovorí o mne pekné veci") by bol skvelý premiér, že veľmi ľutuje, že odstúpil a verí, že sa vráti, lebo je to veľmi talentovaný chlapík.

Trump sa podobným štýlom správal aj na summite NATO. Denník Süddeutsche Zeitung vo svojej analýze na základe zákulisných informácií vykreslil taktiku, ktorú Trump počas rokovania používal. V prvom rade, Trump mal dve tváre: keď hovoril pred médiami či na rokovaniach s ďalšími lídrami EÚ, bol tvrdý a neoblomný, až sa zdalo, že sumit sa skončí veľkým konfliktom, keď však hovoril medzi štyrmi s jednotlivými štátnikmi vrátane Angely Merkelovej, bol priateľský a jemný.

Trump najskôr pred všetkými nebývalo ostro (hoci v jadre veci aj oprávnene) kritizoval Nemecko za veľmi nízke výdavky na obranu, že žije na úkor USA a popritom robí veľký plynový biznis s Ruskom. Neskôr všetkých prítomných šéfov vlád šokoval, keď vyhlásil, že výdavky na obranu sa musia zvýšiť na dve percentá nie do plánovaného roku 2024, ale okamžite do konca roka, inak "sa zariadime po svojom". Trump dokonca hovoril aj o tom, že výdavky na obranu by sa mali zvýšiť na štyri percentá HDP (keby niečo také vo svojej praxi spravilo ekonomicky veľmi silné Nemecko, razom by na obranu vydávalo ročne násobne viac peňazí než taká Čína). 

Po týchto slovách nastal v sále zmätok, zasadanie bolo prerušené, neskôr sa prihlásil francúzsky prezident Macron, ktorý Trumpa upozornil, že niečo také sa nedá stihnúť v priebehu pár mesiacov, na to sú potrebné zákony a parlamenty. Proti Trumpovi vystúpili aj ďalší, napríklad aj rozhorčený dánsky premiér Rasmussen, ktorý povedal, že vzhľadom na počet obyvateľov padlo v Afganistane viac dánskych než amerických vojakov.

V ďalšom kole sa Trump sťažoval na americkú tlač, že neoceňuje jeho úspechy, a potom spravil to, čo Süddeutsche Zeitung označilo za jeho najväčšiu chybu počas rokovaní: Trump vytiahol zoznam "krajín dlžníkov", ktoré dávajú na obranu menej než dve percentá HDP, a jednu krajinu po druhej menoval. Americký prezident týmto svojským štýlom pobúril aj stredoeurópske štáty, ktoré boli dosiaľ zdržanlivé, do debaty sa prihlásilo 15 z 29 premiérov, všetci proti Trumpovi. Keď Česko vysvetľovalo, ako je pre neho ťažké zvyšovať výdavkový cieľ, Trump upokojoval, že Česko je skvelé, pretože jeho dcéra je tiež polovičná Češka.

Pred verejnosťou napokon všetko vyznelo harmonicky: lídri západného sveta pózovali pred kamerami a fotoaparátmi s úsmevmi, všetci potvrdili, že výdavky na obranu sa budú postupne zvyšovať. A Donald Trump mohol byť tiež spokojný, lebo opäť sa mu doma podarilo sprostredkovať dojem, že bojuje ako lev za americké záujmy proti rozmaznaným Európanom.

Americký prezident Donald Trump počúva otázky novinárov počas tlačovej konferencie v rámci druhého dňa summitu NATO  v Bruseli 12. júla 2018. FOTO TASR/AP

Adam Takáč pred 371 d

V britskom parlamente je na stole návrh zákona, ktorý by umožnil poslancovi, aby ho počas rodičovskej dovolenky mohol zastúpiť iný poslanec.

Člen Škótskej národnej strany David Linden pri debaty v Snemovni lordov vytiahol ultrazvukový obrázok svojej dcéry s tým, že by bol rád, ak by sa zákon prijal čím skôr, pretože už na jeseň sa má jeho dcéra narodiť.

Bolo to vôbec po prvý raz, čo v britskom parlamente niekto ukázal ultrazvukový obrázok nenarodeného dieťaťa.

Ako píše na svojom facebooku Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku, môže to byť „celkom dobrý tip pre poslancov, keď najbližšie budú diskutovať o ochrane života nenarodených detí. Možno si vďaka tomu lepšie uvedomia, že v diskusii o umelých potratoch je dôležité brať ohľad aj na týchto maličkých ľudí, ktorých najväčšia vina je, že sú“.

Foto: Flickr.com/Riki Fridrich

Jaroslav Daniška pred 371 d

Americký prezident Trump začína svoje európske turné a budú sa diať veci, na úvod summit NATO, potom návšteva Londýna a napokon dlho očakávané stretnutie s prezidentom Putinom v Helsinkách. Na začiatku boli raňajky s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom (obr. TASR/AP).

Trump vyvolal veľké očakávania aj obavy: Ako žiadny jeho predchodca tlačí na dodržiavanie záväzkov európskych členov Aliancie, posledné čísla ukazujú, že len štyri štáty vrátane USA dodržujú predpísané 2 perc. HDP výdavkov na obranu. Tento tlak sa najviac sústredí na Nemcov, ktorí z kolektívnej obrany ťažia najviac, sú najbohatším štátom EÚ, obchodnou veľmocou a v ich čele stojí liberálny politik s opačnou rétorikou ako Trump. Na Nemcov tlačí Trump už dlhšie a začal tým aj návštevu Bruselu, keď ostro kritizoval nemecko-ruský plynovod NordStream 2.

V článku denníka Telegraph, ktorý vyšiel pár dní pred summitom, sa uvažovalo o možných návrhoch, ktoré bude Trump presadzovať. Podľa diplomatov má dnes hroziť tlak na Nemecko, kde je hlavná základňa americkej armády v Európe, že vojaci odídu, ak nezačnú Nemci riadne financovať svoju obranu, rovnako niektorí očakávajú stiahnutie Američanov z Ukrajiny a pokus o dohodu s Rusmi o vytlačení Iránu zo Sýrie, na výmenu. Čo je zase obava Izraela.

Uvidíme, najbližšie dni budeme pozorne sledovať.

Martin Hanus pred 372 d

Nemecký minister vnútra Horst Seehofer hrozil minulý týždeň, že na protest proti doterajšej migračnej politike odstúpi z funkcie, chvíľami sa zdalo, že štvrtá Merkelovej vláda sa pre vojnu CDU a bavorskej CSU rozsype a že obe sesterské strany sa nadobro rozídu. Odvtedy ubehlo len pár dní, ale Seehofer sa tvári, akoby žiaden spor neexistoval, že všetko je v najväčšom poriadku a s Merkelovou môžu bez najmenších problémov ďalej spolupracovať.

Lenže to všetko je to zatiaľ len fasáda do pekného počasia. Koalícia CDU, CSU a SPD sa napokon dohodla, že tí migranti, ktorí už raz podali žiadosť o azyl v inej krajine EÚ, budú na rakúsko-nemeckej hranici odmietnutí a navrátení tam, kde je ich žiadosť zaregistrovaná - ako však presadila kancelárka, odmietnuť migrantov na hraniciach možno len v prípade, ak s tým dotknuté štáty EÚ budú súhlasiť a podpíšu s Nemeckom readmisné dohody. No Rakúsko aj Taliansko, ktorých postoj je pre úspech nemeckého plánu kľúčový, to zatiaľ odmietajú, Seehofer chce preto vo štvrtok v rakúskom Innsbrucku presvedčiť svojho rakúskeho aj talianskeho kolegu, aby si to rozmysleli a pomohli mu, lebo inak bude po krvácajúcej vojne s Merkelovou vyzerať ako ten, čo sa najskôr nafúkol do gigantických rozmerov a potom zas spľasol.

Niekoľkotýždňový konflikt medzi CDU a CSU, ktorého výsledkom je tvrdšia migračná politika v Nemecku aj EÚ, vychádza vládnu koalíciu zatiaľ draho: CDU, CSU aj SPD strácajú, kontinuálne rastie AfD, ktorá by podľa posledného prieskumu agentúry INSA získala až 17,5 percenta (teda o päť percent viac než naposledy v septembrových voľbách), SPD má len 17 percent, CDU/CSU sa prepadli pod 30 percent. Samotná CSU má v Bavorsku pred októbrovými regionálnymi voľbami historicky najnižšie preferencie, takže jej predvolebná stratégia pritvrdiť v utečeneckej politike, útočiť na Merkelovú a vziať si tak späť voličov AfD, zatiaľ úplne stroskotáva.

Samozrejme, tieto trendy sa môžu pod vplyvom ďalších udalostí zmeniť, ale tej nahromadenej nedôvery voči politickému establišmentu je aj v Nemecku toľko, že éra po Merkelovej môže byť ešte pomerne divoká.    

Nemecká kancelárka Angela Merkelová a nemecký minister vnútra Horst Seehofer si podávajú ruky počas stretnutia pred zasadnutím nemeckého parlamentu Bundestag 3. júla 2018 v Berlíne. FOTO TASR/AP

Lukáš Obšitník pred 372 d

Donald Trump nominoval na post sudcu Najvyššieho súdu USA Bretta Kavanaugha, 53-ročného absolventa Yale University, ktorý od roku 2006 pôsobí ako sudca Federálneho odvolacieho súdu pre obvod District of Columbia. Na Najvyššom súde nahradí sudcu Anthonyho Kennedyho, ktorý vo veku 81 rokov odchádza do dôchodku. Prezident Trump to oznámil na tlačovej konferencii v pondelok večer.

Trumpovho kandidáta musí ešte potvrdiť americký Senát, ktorého hlasovanie sa po vypočutí nominanta očakáva v septembri. 

Okrem Kavanaugha sa medzi potenciálnymi nominantmi najčastejšie spomínalo meno Amy Coney Barrettovej, profesorky práva na Notre Dame Law School a sudkyne Odvolacieho súdu pre 7. obvod. Kavanaugh je po sudcovi Gorsuchovi už druhý kandidát, ktorého na Najvyšší súd navrhuje prezident Trump.

Foto: TASR/AP

Jaroslav Daniška pred 372 d

Britská politika je opäť v pohybe. Včera predstavila snemovni svoj ďalší plán na odchod z EÚ premiérka Mayová, okamžite to vyvolalo tvrdé reakcie v strane. Londýn by podľa kritikov úplne nevystúpil, bol by to skôr semi-brexit, model bližší Nórsku ako tomu, čo si predstavujú zástancovia kampane Leave spred dvoch rokov.

Na protest proti jej návrhu a politike rezignoval minister pre brexit David Davis, dlhodobo obchádzaný a podľa insiderov úmyselne neinformovaný minister, s ktorým premiérke nesúhôasila, k jeho kroku sa následne pridal aj ďalší suverenista Boris Johnson, minister zahraničných vecí (obr: jeho rezignačný list). Zvýšil sa tak tlak na premiérku Mayovú, pravé krídlo strany a zástancovia tvrdého brexitu budú podľa všetkého žiadať jej odchod, obidvaja ministri boli jej straníckymi kritikmi. (Z Mayovej vlády za uplynulý rok odišlo už šesť ministrov, dôvody sú rôzne.)

Mayová v posledných dňoch predstavila ďalšiu predstavu odchodu z EÚ, ktorú zástancovia brexitu považovali za zradu, nemala totiž podobu tvrdého odchodu, o ako hovorila predtým aj samotná Mayová. Nigel Farage ohlásil, že ak sa tento návrh Mayovej nezmení, vráti sa do čela strany UKIP, čitatelia denníka Daily Telegraph včera s vysokým náskokom hlasovali za rezignáciu Theresy Mayovej (podvečer si jej koniec želalo 84 percent z nich), denník už predstavoval kandidátov na jej miesto, prominentné miesto medzi nimi má aj Boris Johnson.

Ozvali sa aj iné hlasy, Wiliam Hague napísal, že občianska vojna medzi toryami ohrozuje samotný brexit a doplatí naň strana aj Británia, iní si všimli, že Mayová je napriek revolte medzi suverenistami v svojej strane pokojná, prominentný komentátor medzi konzervatívcami Charles Moore napísal, že Mayová si pravdepodobne do konca leta môže byť istá svojim postom, ani labor, ani toryovci nechcú predčasné voľby, určite nie s témou EÚ, vyčkávať budú stredoví poslanci medzi toryovcami, na reakciu, akú Mayovej návrh vyvolá v Európe.

Britská politika je v kríze, Mayová zjavne nevie uspokojiť suverenistov v strane a spoločnosti, ktorí získali väčšinu v referende, pôsobí často bezradne, v duchu obvinenia, že sama neverí tomu, čo má na premiérskom poste vykonať.

Do Londýna sa tento týždeň chystá prezident Trump, uvidíme, či a ako jeho návštevu Mayová (ne)využije.

Foto: rezignačný list B. Johnsona/TASR,AP

Martin Hanus pred 373 d

Pohoda je pozoruhodný hudobný festival, ktorý sa nikdy nevyhýbal politike, hlavný organizátor Michal Kaščák sa netají tým, že touto angažovanosťou chce prispievať k lepšiemu a slobodnejšiemu svetu.

Preto je ťažko pochopiteľné, prečo Kaščák pozval na tohtoročnú Pohodu ruskú feministickú skupinu Pussy Riot, ktorá mala v očiach mladých návštevníkov festivalu symbolizovať to lepšie, slobodné, antiputinovské Rusko. Áno, Pussy Riot sú proti Putinovi, ale inak sú to politické extrémistky, ktoré sú opakom slobody, zdravého rozumu aj lepšieho Ruska.

Pred pár rokmi sa na aktivity aj ideológiu tejto skupiny bližšie pozrel nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung. Pripomenul, ako sa Nadežda Tolokonnikovová s ďalšími aktivistkami preslávili tým, že usporiadali v múzeu biológie skupinový sex (Tolokonniková bola vtedy v deviatom mesiaci tehotenstva). V roku 2010 pod názvom Vojna nakrútilo videoklip, ako jedna z aktivistiek ukradla v supermarkete kurča, v sprievode ďalších mužov a detí si ho natlačila do vagíny a odniesla z obchodu – táto akcia mala symbolizovať životný princíp Tolokonnikovej hnutia, podľa ktorého sa nič nemá predávať ani kupovať, aktivistky pohŕdajú „pasáckym“ ruským hospodárstvom aj režimom, ktorý ničí národ.

Nemecký denník si všimol paralely medzi aktivistkami okolo Tolokonnikovej a nemeckou ľavicovou teroristickou Frakciou Červenej armády zo 70. a 80. rokov, napríklad v ľahostajnosti k vlastným deťom. Kým Ulrike Meinhof svojho času schovala svoje deti na Sicílii, aby sa mohla plne oddať boju proti kapitalistickému systému, Tolokonniková, ktorá porodila svoju dcéru len pár dní po skupinovom sexe v múzeu, sa o svoje dieťa nevedela postarať - ťažko sa zranilo pri páde zo stola, neskôr bolo rok a pol u jej rodičov, keďže matka-aktivistka sa musela venovať podpore takých umeleckých akcií, ako verejná kopulácia pred kyjevským parlamentom.

Frankfurter Allgeimene Zeitung takisto pripomenul, že za chuligánstvo, ktorého sa Tolokonniková a Máša Aľjochinová (ctená hosťka Pohody) dopustili v roku 2012 v moskovskom Chráme Krista Spasiteľa, by boli potrestané aj v iných krajinách. Napokon, za ich potrestanie bolo 86 percent Rusov, teda aj mnohí tí, ktorí si želajú politicky slobodnejšie Rusko.

Skutočná ruská opozícia týmito „aktivistkami“ skôr pohŕda. To len na západ od ruských hraníc sme takí ignoranti, že každý Rus, ktorý je proti Putinovi, je vlastne náš Rus. A preto mu treba bezhlavo zatlieskať ako tento rok na Pohode.

 

Členka ruskej punkovej skupiny Pussy Riot má na hlave červenú kuklu počas tlačovej konferencie v Soči 20. februára 2014. FOTO TASR /AP 

Imrich Gazda pred 373 d

Vo veku 75 rokov vo štvrtok zomrel francúzsky kardinál Jean-Louis Tauran, predseda Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg a komorník (camerlengo) Svätej rímskej cirkvi.

Kardinál, ktorý dlhé roky trpel Parkinsonovou chorobou, zomrel v USA, kde absolvoval liečebný pobyt. Aj napriek ochoreniu Tauran zotrvával na čele pápežskej rady, naposledy v apríli navštívil Saudskú Arábiu, kde sa stretol s generálnym sekretárom Svetovej ligy moslimov Muhammadom Al-Issaiom.

Do povedomia širokej verejnosti sa najvýraznejšie zapísal 13. marca 2013, keď z pozície kardinála – protodiakona z balkóna Baziliky sv. Petra oznámil zvolenie kardinála Jorgeho Mariu Bergoglia za 266. hlavu katolíckej cirkvi.

Jean-Louis Pierre Tauran sa narodil v roku 1943 v Bordeaux. Za kňaza ho vysvätili v roku 1969. Po štúdiách na Pápežskej Gregorovej univerzite a Pápežskej cirkevnej akadémii pôsobil na apoštolských nunciatúrach v Dominikánskej republike a v Libanone, odkiaľ bol povolaný k práci na Štátnom sekretariáte Svätej stolice.

V roku 1990 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za arcibiskupa a v roku 2003 za kardinála. Zároveň ho poveril vedením Vatikánskeho tajného archívu a Vatikánskej bibliotéky.

Pápež Benedikt XVI. v roku 2007 vymenoval kardinála Taurana za predsedu Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg. V tejto pozícii ho potvrdil aj pápež František, ktorý ho zároveň menoval za komorníka Svätej rímskej cirkvi.

V kondolenčnom telegrame, ktorý pápež zaslal sestre zosnulého kardinála, ocenil Tauranovu službu, v ktorej vytrval aj v čase choroby.

Foto - TASR/AP