Krátke správy redakcie

Ján Duda pred 15 d

Nedeľa Krista Kráľa je poslednou nedeľou liturgického (= bohoslužobného) roka. Niečo sa končí a niečo začína. Je to teda hraničná situácia. 

(1) Nedeľné evanjelium (Lk 23,35-43) nám predstavuje Ježiša v hraničnej situácii: je na kríži, blízko smrti a blízko večnosti. V čom spočíva toto evanjeliové posolstvo? Piláta informuje, že „moje kráľovstvo nie je z tohto sveta“ (Jn 28,18). Kristovo kráľovstvo sa začína na tomto svete, ale svoje zavŕšenie má na druhom svete. Druhý svet, ten definitívne Kristov, nazývame rôzne: život po živote, raj, nebeské kráľovstvo, nebeský Jeruzalem, nebo, Božie mesto a pod.

(2) Že Ježiš Kristus je kráľom, naznačuje aj nedeľné prvé čítanie, v ktorom sa píše, že Dávid bol pomazaný za kráľa nad Izraelom (2Sam 5,1-3). Panovník riadi a usmerňuje občanov k šťastiu a spokojnosti. Kristus nás usmerňuje k duchovnej spokojnosti a večnému šťastiu. Ak tvrdíme, že sme „obyvateľmi“ Kristovho kráľovstva už tu na zemi, tým hovoríme, že nasledujeme Krista a nechali sme sa už na tejto zemi Kristom viesť a usmerňovať do neba. Autor listu Kolosanom to vyjadril takto: „(Kristus) pre krv na kríži priniesol pokoj všetkému, čo je na zemi aj na nebi“ (Kol 1,20).

Zrnko duchovnej múdrosti: buďme neustále otvorení pre nový začiatok, pre novú budúcnosť s Kristom Kráľom.

Požehnanú nedeľu prajem všetkým. 

 

Foto: fineartamerica.com

Jana Vinterová pred 16 d

Organizátori Košických Hanusových dní (KHD), ktoré aktuálne prebiehajú, prijali včera plaketu primátora mesta Košice z rúk Jaroslava Polačka za „šírenie myšlienok slobody a demokracie prostredníctvom jedinečného akademického festivalu KHD“. Primátor vyzdvihol ich spoločenskú angažovanosť a snahu o formovanie mladých ľudí v intelektuálno-duchovných otázkach.

Festival prebieha počas tohto týždňa v košickej Fuge. Ide predovšetkým o diskusné večery s pozvanými hosťami politického, kultúrneho a duchovného života. Štvrtý ročník bude ukončený v nedeľu ďakovacou sv. liturgiou o 14.00 v gréckokatolíckej katedrále.

 

Odovzdávanie plakety primátora mesta Košice 17. 11. 2019. (Foto: kosice.sk)

Pavol Rábara pred 17 d

Absolvent vzdelávacieho programu v Kolégiu Antona Neuwirtha a tohtoročný stážista v Kolégiu Michal Stach je nezvestný. 

Michal má dvadsať rokov, je z Prešova a študuje v Bratislave. Posledná informácia o ňom je zo stredy 20. novembra, keď bol behať v hlavnom meste popri brehu Dunaja, odvtedy sa neozval a nie je o ňom žiadna správa.

„Nezvestný je 180 centimetrov vysoký, štíhlej postavy, má krátke vlasy svetlohnedej farby ostrihané na dĺžku približne dva cm,“ informovala bratislavská krajská hovorkyňa polície Lucia Mihalíková. 

Michal bol študentom minulého ročníka Kolégia, tento rok pomáhal v KANe ako stážista. „Michal je chodiaca encyklopédia. Vždy viete, že je v miestnosti, lebo je nemožné prehliadnuť jeho prítomnosť,“ píše sa v jeho profile na stránke Kolégia. 

Polícia vyzýva ľudí, aby akékoľvek informácie, ktoré by mohli viesť k nájdeniu nezvestného študenta, oznámili na linke 158, prípadne osobne na ktoromkoľvek policajnom oddelení. Kontaktovať možno aj oficiálnu stránku polície na facebooku formou súkromnej správy.

Foto: kolegium.org

Pavol Rábara pred 19 d

Deň po nedeľnom výročí Nežnej revolúcie nastúpili aktivisti z iniciatívy Zastavme hazard pred bratislavský magistrát a ohlásili novú petíciu za zákaz herní v hlavnom meste. 

„Stará“ petícia viedla síce k prijatiu zákazu hazardu, ten však skončil na súdoch a medzičasom stratil účinnosť. Definitívne slovo bude mať ešte Najvyšší súd, ktorý by mal rozhodnúť o odvolaní mesta voči verdiktu krajského súdu. Ten vyhlásil, že zákaz herní bol prijatý protizákonne. Po našom zverejnení časti prepisov Kočnerovej Threemy k téme hazardu optimistov v otázke verdiktu Najvyššieho súdu zrejme nepribudlo. 

Správa o novej petícii je teda pozitívnou zvesťou, treba oceniť aktivistov, že našli motiváciu a znovu sa púšťajú do prácnej záležitosti s neistým koncom. Menšou útechou im bude fakt, že po zmene legislatívy bude na hlasovanie o novom zákaze hazardu stačiť 15 percent (oproti pôvodným 30 percentám) podpisov dospelých obyvateľov Bratislavy. 

Dôležité tiež je, že petícia má podľa slov primátora Matúša Valla podporu vedenia mesta, s aktivistami komunikujú a mali by koordinovať celú akciu. 

Nová petícia je šancou, ako pripraviť právne nespochybniteľný zákaz herní. (Samozrejmosťou bude ustrážiť hárky na magistráte, keďže za minulého vedenia mesta časť starej petície záhadne zmizla.) No ani po zdanlivo dokonalom petičnom a legislatívnom procese nemusí byť všetko vyhraté. Hazardná loby nepochybne aj prípadný nový zákaz napadne na súdoch. 

Aj preto treba popri zbieraní podpisov pod novú petíciu jedným okom sledovať, ako sa senát Najvyššieho súdu v zložení Elena Kováčová, Jozef Hargaš a Katarína Benczová vyrovná s tou starou. 

Aktivisti iniciatívy Zastavme hazard 18. novembra na Primaciálnom námestí. (Foto: Facebook/zastavme hazard)

Lukáš Obšitník pred 20 d

Pri príležitosti osláv Novembra '89 pripravil Archív Ústavu pamäti národa Dni otvorených dverí. V nasledujúce tri dni od utorka do štvrtka si návštevníci môžu prehliadnuť priestory archívu s odborným výkladom, pozrieť ukážky dokumentov z proveniencie komunistickej strany a Štátnej bezpečnosti, letáky, dobovú tlač a tiež tematickú výstavu venovanú Novembru '89 a pádu železnej opony.

Ak chcete lepšie porozumieť, ako fungovala Štátna bezpečnosť či komunistická strana, dva piliere totalitného režimu, ktorého pád dnes oslavujeme, máte jedinečnú príležitosť. Vstup do archívu je voľný, viac o akcii sa dozviete na webovej stránke ÚPN.

Foto: Výstava ÚPN s názvom Prísne tajné! (TASR/Henrich Mišovič)

Lukáš Krivošík pred 20 d

18. novembra 1959 mal v New Yorku premiéru jeden z najznámejších filmov všetkých čias, Ben-Hur režiséra Williama Wylera. Je to najpopulárnejšia filmová adaptácia románu Lewa Wallaca spomedzi asi poltucta existujúcich.

Príbeh pomsty a odpustenia na pozadí doby, v ktorej pôsobil Ježiš Kristus, je neodmysliteľne spojený s hercom Charltonom Hestonom, ktorý si zahral titulnú postavu. Pamätná je scéna pretekov dvojkolesových vozov, ktorá sa natáčala počas troch mesiacov. Aj obrovská výprava, ktorá si v dobe bez počítačových efektov vyžadovala koordináciu tisícov komparzistov.  

Ben-Hur z roku 1959 získal 11 Oscarov a na stránke Česko-slovenskej filmovej databázy má vysoké, 85-percentné hodnotenie. Vzhľadom na jeho dĺžku (212 minút) je však lepšie rozdeliť si jeho sledovanie na dvakrát. Viac o tom, prečo (a ako) sledovať klasické filmy, TU.

Charlton Heston ako Ben-Hur. FOTO – trailer screenshot/Wikimedia Commons

Adam Takáč pred 20 d

Zdravotná sestra Naseem Nawab z Pakistanu začiatkom augusta odchádzala zo služby, keď zbadala svoje dve kolegyne, ako na ňu čakajú. Okamžite ju začali udierať, kopať, ťahať za vlasy a sotili ju na podlahu. Pomohla jej iná sestra, ktorá im zabránila, aby v tom pokračovali.

Dôvodom, prečo Naseem takto napadli, bolo, že pár dní predtým sa zastala kresťanskej študentky, keď ju kolegyne šikanovali.  

„Ani o viac ako mesiac neskôr nepriznali, že by toto bolo dôvodom ich útoku, a vôbec zaň neboli potrestané vedením nemocnice – aj napriek tomu, že som podala oficiálnu sťažnosť. Polícia taktiež neurobila nič,“ priznala Naseem.   

Príbeh zdravotníčky Naseem je len jeden z veľkého množstva podobne skúšaných kresťanov po celom svete. Priniesla ho webová stránka Pápežskej nadácie ACN – Pomoc trpiacej cirkvi, ktorá aktuálne vydáva novú publikáciu s názvom Trpiaci a zabudnutí. Je to vlastne správa o prenasledovaných kresťanoch za posledné dva roky.

Informuje o nej aj TKKBS.

Podľa jej autorov sa situácia kresťanov vo svete zhoršuje. „V súčasnosti žije pod hrozbou perzekúcie každý siedmy kresťan, čo predstavuje vyše 300 miliónov kresťanov. Každý jeden z nich čelí kvôli svojej viere určitej forme útlaku – niektorým je odopreté vzdelanie, niektorí prídu o prácu, niektorí sú prenasledovaní a zabití,“ uvádza publikácia, ktorá hodnotila pätnásť najrizikovejších krajín.

Už dlhé roky je pre kresťanov najhoršia situácia v Severnej Kórei, kde sú v pracovných táboroch státisíce ľudí a až polovicu z nich tvoria kresťania.

„Situácia sa zhoršila aj v Indii, kde vláda pod vedením Narendru Modiho postupuje voči menšinám veľmi agresívne. Situácia nie je dobrá ani v Číne, napriek dohode medzi miestnou vládou a Vatikánom postupujú bezpečnostné zložky voči kresťanom naďalej represívne.“

O niečo lepšia je oproti predošlému obdobiu situácia pre kresťanov v Sýrii. Autori však upozorňujú, že ide o porovnanie s obdobím vlády Islamského štátu. Kresťania v tejto oblasti ale trpia naďalej, ohrozuje ich najmä napätie medzi protureckými silami a Kurdmi. Z pôvodných 1,5 milióna katolíkov ostalo v Sýrii najviac 500-tisíc.

Ilustračné foto: TASR/AP

Ján Duda pred 22 d

Od pádu komunistickej totality ubehlo už 30 rokov. Viem, nebol som pri všetkom, ale v roku 1989 som už bol kňazom. Mám skúsenosť spred roka 1989, mám skúsenosť aj po roku 1989. Čo teda povedať? Azda zopár osobných postrehov.

(1) Sloboda. Áno, pamätám si, že v roku 1989 sme veľmi túžili po slobode a ľudia boli motivovaní slobodou. Dnes mnohí povedia, že za komunistov bolo lepšie. Neriešim to, či bolo naozaj lepšie, lebo každý má svoje argumenty i dôvody... Som však presvedčený, že človeka Pán Boh stvoril pre slobodu, nie otroctvo.

(2) Zodpovednosť. Režim sa v roku 1989 zmenil, ľudia ostali. Mysleli sme si, že zmena štruktúr stačí na zmenu spoločnosti. Až postupne prichádzame k presvedčeniu, že nestačí len zmeniť štruktúry, ale sa musí zmeniť aj človek. Človek musí prevziať morálnu zodpovednosť. V tejto (ne)premene a (ne)zodpovednosti človeka sa ukázali tie najväčšie klady i nedostatky po Novembri 1989.

(3) Kresťanský rozmer. V roku 1989 sme si naivne mysleli, že nastal čas Cirkvi, že Cirkev a jej štruktúry sa „zajagajú“ tým najkrajším svetlom jasnosti a morálnej krásy. Trochu z tej krásy sa ukázalo, ale nebolo jej veľa. Ukázalo sa aj zlo: zdevastovaná morálka niektorých biskupov a kňazov, nešťastná spolupráca so štátnou bezpečnosťou a iné neduhy, ktoré odvádzajú veriacich od Krista a poškodzujú „tvár“ Cirkvi. Toto všetko je veľmi bolestné. 

Nuž, čo povedať? Ukázala sa veľká sila zla. A tiež naša veľká ľudská bieda. No aj veľká sila dobra a lásky. A milosrdenstva. Je priam symbolické, že 30. výročie Novembra 1989 pripadlo na nedeľu, na deň Kristovho zmŕtvychvstania. Nedeľa/zmŕtvychvstanie je pre kresťanov programom života. Tento program/cieľ bol platný pred rokom 1989 a ostáva platným aj po roku 1989. Lebo nijaký pozemský raj sa ani po roku 1989 nekoná, ani konať nebude. 

Požehnanú nedeľu prajem všetkým.

 

Foto: TASR

Jaroslav Daniška pred 22 d

Dnes ráno vo veku 95 rokov zomrel významný slovenský vedec, kritik a prekladateľ Július Pašteka. Narodil sa v roku 1924 v Seredi, študoval na gymnáziu v Trenčíne a francúzštinu a filozofiu na Komenského univerzite v Bratislave. Napísal desiatky kritík na diela európskej aj slovenskej literatúry, portrétov európskych aj slovenských výtvarníkov, písal tiež o svojich kolegoch-kritikoch, mal nesmierne široký rozhľad a záber. Viaceré jeho texty vyšli v posledných rokoch nanovo a stále pôsobili sviežo, ich čítaním človek získa rozhľad o intelektuálnych dejinách 20. storočia u nás. Pašteka rozumel katolíckej moderne a vôbec katolíckej kultúre, jeho texty budú navždy patriť k dôležitým dielam tunajšej katolíckej kultúry.

Mal som tú česť pred pár mesiacmi navštíviť pána profesora v jeho byte, vypočuť si jeho vážne aj zábavné rozprávanie, prezrieť si knihami zaťažené police v útulnom byte aj fotografiu predčasne zosnulej dcéry (ešte v detskom veku), ktorú mal celé desaťročia na svojom pracovnom stole.

Nikdy nezabudnem na príbeh jednej tajnej vraždy, ktorá sa údajne stala vo Viedni, ešte v čase Habsburgovcov a návštevy bohatého amerického finančníka, o ktorej hovoril s takým zaujatím a napätím, akoby bol jej svedkom, ako aj na jeho naliehanie, aby sme od jeho priateľa Viliama Turčányho získali poému, ktorú napísal svojej nešťastnej láske, ktorá nemohla jeho city opätovať (bola rehoľníčka), ktorá – ako vravel – patrí k tomu najlepšiemu, čo kedy Turčány napísal. Naša kultúra, vravel profesor Pašteka so smútkom, je ochudobnená, keďže nikdy nebola zverejnená.

Nepodarilo sa, poéma je podľa všetkého navždy stratená. Tajomstvo, o ktorom sa s nami vtedy podelil, však charakterizuje profesora Pašteku, vedel seba aj iných pre literatúru zaujať a nadchúť, akoby išlo o detektívku, napínavé dielo, kde sa autor a jeho dielo spája, kultúra sa v jeho podaní stávala nielen niečím živým a tvorivým, ale dramaticky-napínavým.

Profesor Pašteka bol nositeľom Veľkého kríža Rytierskeho rádu sv. Gregora Veľkého, nositeľom dvoch čestných doktorátov slovenských univerzít, ako aj ďalších štátnych vyznamenaní vrátane Rádu Ľ. Štúra I. triedy. V slovenskej kultúre po ňom zostala nezmazateľná stopa.

Nech odpočíva v pokoji!

Pohreb profesora Pašteku sa uskutoční v bratislavskom krematóriu vo štvrtok 21. novembra o 14:00 hod.

Foto: litcentrum.sk

Lukáš Krivošík pred 22 d

Konzervatívny britský filozof Roger Scruton dostal v piatok od predsedu českého Senátu Jaroslava Kuberu Striebornú pamätnú medailu Senátu za činnosť takzvanej podzemnej univerzity v Československu v období normalizácie. Stalo sa tak v rámci oficiálnych podujatí pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie.

Scruton podľa českého týždenníka Echo predniesol ďakovný príhovor v češtine. Na fotografiách je nápadné, že nemá vlasy, čo zrejme súvisí s liečbou rakoviny. O diagnostikovaní závažného ochorenia informoval britský mysliteľ v lete.

Roger Scruton viedol v 80. rokoch bytové semináre pre disidentov v Prahe, Brne a Bratislave. O tom, ako prebiehali jeho aktivity na Slovensku, si môžete prečítať spomienkový text Jána Čarnogurského TU.

Britský konzervatívny mysliteľ Roger Scruton. FOTO – Pete Helme/rogerscruton.com