Krátke správy redakcie

Martin Hanus pred 274 d

Ešte nikdy som nevidel v Chorvátsku toľko Talianov ako teraz na dovolenke. Asi to súviselo aj s tým, že sme boli na ostrove Pag a Taliani zjavne obľubujú práve tieto severnejšie ostrovy aj Istriu, napokon toto územie kedysi patrilo pod rozpínajúce sa Benátky. Talianov bolo na Pagu zjavne viac než Nemcov a Rakúšanov dokopy, taliančina znela z pláží, prímorských barov, prehlušiť ju vedel len mix slovanských rečí (chorvátčina, slovinčina, slovenčina, čeština).

Tomuto dojmu zodpovedajú aj štatistiky, nárast talianskych dovolenkárov v Chorvátsku patril v posledných rokoch medzi najsilnejšie, v roku 2015 sa v počte turistov v Chorvátsku Taliani prebojovali na štvrté miesto (po Nemcoch, Slovincoch a Rakúšanoch).

Jeden milánsky magazín sa pokúša vysvetliť, prečo čoraz viac Talianov zo severu krajiny uprednostňuje dovolenku na protiľahlej strane Jadranského mora. Chorvátsko má vraj niečo, čo Taliansko stratilo a čo najlepšie vidieť na polostrove Kamenjak v južnej časti Istrie: sú tam desiatky pláží, všetky zadarmo, divočina, prírodný park, kde sa pri vstupe platí päť eur a kde dostanete vrece na smeti a vnútri môžete robiť, čo chcete, žiadne cedule so zákazmi, všade čistota. V Taliansku by bolo niečo také vraj nemožné, pláže by už boli súčasťou súkromných pozemkov.

Chorvátsko je jednoducho v kurze.

 

Ilustračné foto Pag.

Pavol Rábara pred 275 d

Odhalenia sexuálneho zneužívania v diecézach štátu Pensylvánia majú vplyv na ďalšie kroky biskupov aj v iných častiach USA. 

Biskup Kevin Rhoades v štáte Indiana vyhlásil, že zozbiera a zverejní zoznam kňazov, ktorí spáchali podobné skutky, aké spomína správa veľkej poroty z Pensylvánie. 

„Dúfam, že zverejnením týchto mien budú môcť nevinné obete hrozných zločinov začať uzdravovací proces,“ vyjadril sa biskup Rhoades. 

Podľa vlastných slov si po prečítaní správy z Pensylvánie uvedomil, že pre obete je dôležité, aby boli mená páchateľov predložené verejnosti. Jeho zoznam by mal byť zostavený okamžite. 

Správa z Pensylvánie pritom spomína aj dva prípady zneužívania, ktoré sa stali počas pôsobenia Rhoadesa na čele diecézy Harrisburg (2004 – 2009). 

„V oboch prípadoch som dodržal všetky predpisy a postupy v oblasti ochrany detí, informoval orgány činné v trestnom konaní a podnikol ďalšie kroky podľa potreby, keďže každý z obvinených kňazov už bol suspendovaný pre predchádzajúce obvinenia,“ tvrdí.

Ilustračné foto: Flickr.com/Russ

Jozef Majchrák pred 276 d

Andrej Žiarovský vo svojom texte o vojenských aspektoch invázie v auguste 1968 spomína zaujímavú vec. Píše, že z celej československej armády sa iba dvom jednotkám podarilo zabrániť svojmu obsadeniu.

Boli to 7. špeciálny výsadkový pluk v Holešove a 33. protitanková brigáda v Lešanoch. Holešovskí výsadkári zabránili vniknutiu do svojich kasární pancierovkami RPG umiestnenými v oknách. Veliteľ 33. protitankovej brigády zase nechal do brány kasární vytiahnuť tri batérie 100 mm diel vz. 53 aj s ostrou muníciou. Až zásah politického vedenia z Prahy tieto pokusy o aktívny odpor ukončil.

Obe odbojné jednotky boli hneď skraja normalizácie rozformované a zrušené.

Foto: Archív TASR.

Gabriel Hunčaga pred 276 d

V utorok 21. augusta uplynulo presne pol roka od vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Od svojho pôsobenia v Žiline v roku 2014 jazdievam v rámci cyklistickej vášne pomerne často aj do Štiavnika. Pekná obec neďaleko Bytče s Javorníkmi za chrbtom je zo Žiliny vzdialená tak akurát, aby som si vyjazdil nohy. Prilákali ma tam známi na dobrú zmrzlinu, kvôli ktorej tam prichádzajú ľudia až z Púchova a Žiliny. Obyčajne som si tam spravil krátku prestávku ochutenú porciou zmrzliny a spojenú s krátkou modlitbou vo farskom kostole sv. Františka z Assisi, ktorý stojí hneď naproti zmrzlinárni.

Od 3. marca mi v Štiavniku pribudla ešte jedna zastávka – hrob Jána Kuciaka, ktorý je tu pochovaný na cintoríne vedľa fary a kostola. Miestni návštevníkom ochotne ukážu miesto posledného odpočinku mladého človeka, ktorý zomrel preto, lebo sa niekomu nepáčilo, s akou vervou upozorňoval na nespravodlivosti „mocných tohto sveta“.

Pre krajinu, ktorá sa len za posledných šesť mesiacov zmieta v jednom škandále za druhým (únos Vietnamca, Kočner a iné) je bytostne dôležité, aby sme ani pri spomienke na 50. výročie invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa nezabudli na to, že vrahovia a objednávatelia vraždy Jána Kuciaka sú stále na slobode. Pokiaľ si ju budú užívať, zostane v spoločnosti pachuť beznádeje a bezprávia z toho, že aj taký úkladný zločin ako chladnokrvná vražda môže zostať nepotrestaný.

Pri modlitbách za zosnulého Jána si pri jeho hrobe želám aj to, aby sa súčasná doba priaznivého ovzdušia pre akékoľvek formy organizovaného zločinu a korupčného konania u nás čo najskôr skončila.

Foto: autor 17. 8. 2018

Ján Krupa pred 277 d

So záujmom som si prečítal článok kolegu Imricha Gazdu o rozhodnutí vedenia Koptskej pravoslávnej cirkvi, aby mnísi a mníšky zrušili svoje kontá na sociálnych sieťach. Patriarchovo odôvodnenie tohto rozhodnutia je bezpochyby pravdivé, no zaiste nepredstavuje vyčerpávajúcu informáciu.

Súčasný stav disciplíny v egyptských púštnych kláštoroch, ktoré mnohí idealizujú, bude v skutočnosti skôr žalostný. Prečítajte si správu o zavraždení opáta egyptského Kláštora svätého Makária podriadeným mníchom, ktorý si urobil z kláštora holubník a, samozrejme, vlastnil mobil.

Z dostupných zdrojov sa mi nepodarilo zistiť, či išlo o smartfón. No keď som na prelome tisícročí putoval po egyptských kláštoroch, mohol som konštatovať, že egyptskí mnísi sa vôbec nebránili výdobytkom techniky.

Zároveň dúfam, že charizmatickým a polyglotickým mníchom, ktorý v tom čase spravoval teologickú knižnicu v Kláštore svätého Makária, nebol práve budúci Anba Epifánios. Večná mu pamiatka!

Na obrázku je Kláštor svätého Makária v Egypte.

Ján Duda pred 278 d

Evanjelium 20. nedele v cezročnom období (19. 8. 2018) je opäť Ježišovou rečou o Eucharistii (Jn 6,51-58). Ježišovo tvrdenie je veľmi náročné: „Tento chlieb je moje telo.“ Netreba sa čudovať, že to medzi ľuďmi spôsobilo hádku: „Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?“ Ježišovo tvrdenie spôsobuje hádku dodnes.

(1) Začiatkom novoveku v období koncilu v Tridente (1545 – 63) sa viedli vášnivé diskusie o jedinom slove: toto „je“ je skutočným alebo ho možno vykladať aj inými slovami, napr. „je len dočasne“, „akoby“, „podobá sa“, „akože znamená“. Pre katolíkov toto „je“ je skutočné, reálne, fyzické. Eucharistia je skutočný Kristus (Benedikt XVI., 68).

(2) Prijímaním Eucharistie sa s nami uskutočňuje premena. Ako naše telo prijíma pokrm a vstrebáva ho do seba, podobne sa deje pri prijímaní Eucharistie: Kristus mení nášho ducha i telo na seba samého (sv. Augustín, Vyznania VII, 10,16). A tak už „nežijem ja, ale žije vo mne Kristus“ (apoštol Pavol).

(3) Dojímavé gesto konali benediktínski mnísi v Cluny okolo roku 1000. Keď pristupovali k sv. prijímaniu, vyzúvali si topánky (Jungmann, 467). Eucharistiu považovali za „horiaci ker“, z ktorého Boh vyzval kedysi Mojžiša na púšti, aby si vyzul sandále, lebo stál pred Pánom. Takúto úctu by mal kresťan mať pred Eucharistiou.

Zrnko duchovnej múdrosti: úlohou kresťana je pretvárať sa v Krista.

Požehnanú nedeľu prajem všetkým.

Ján Duda

 

Foto: http://sk.radiovaticana.va

Lukáš Krivošík pred 280 d

Britský herec Patrick Stewart (78), známy vďaka postavám ako kapitán Jean-Luc Picard zo Star Treku, či profesor Charles Xavier z X-Menov, končí s podporou labouristickej strany pod vedením Jeremyho Corbyna.

Dôvodom je Stewartovo podozrenie, že Corbyn podporuje brexit, aby ho chaos po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ vyniesol k moci. A tiež neschopnosť strany vyrovnať sa s antisemitizmom.

Herec to vyhlásil pre britský týždenník The New European. Podľa vlastných slov má problém pochopiť, čo dnes ešte labouristi reprezentujú a vraj už nemá pocit, že sa jedná o jeho stranu.

Stewart bol celoživotným podporovateľom labouristov. Už ako päťročný držal plagát miestneho kandidáta vo voľbách v roku 1945, ktoré viedli k porážke konzervatívca Winstona Churchilla a nástupu labouristu Clementa Attleeho k moci.

Pred dvomi rokmi v referendovej kampani o brexite Stewart kampaňoval za zotrvanie Spojeného kráľovstva v EÚ. Ako dieťa druhej svetovej vojny považuje Úniu za užitočný nástroj na zaistenie mieru v Európe.

Aj keď Stewart s labouristami končí, konzervatívci v jeho podporu dúfať nemôžu. Namiesto toho pripustil, že sa zrejme stane voličom v britskom politickom systéme marginálnej Strany zelených.

Charizmatického herca, ktorý začínal svoju kariéru na divadelných doskách v shakespearovských hrách, nepreslávili len úlohy v sci-fi filmoch. Stewart hral napríklad Seiana v televíznom seriáli Ja, Claudius alebo Lenina v seriáli Pád orlov. V roku 2010 ho kráľovná Alžbeta II. pasovala za rytiera.

Len pred pár dňami bolo oznámené, že sa pripravuje nový seriál zo startrekovského vesmíru a Patrick Stewart si v ňom napriek vysokému veku zopakuje rolu kapitána Picarda.

Na snímke herec Patrick Stewart. FOTO TASR/AP

Jozef Majchrák pred 281 d

Transparency International Slovensko (TIS) upozornila, že banskobystrická župa dala zákazku na prípravu župných novín Náš kraj reklamnej agentúre Komplot, ktorá robila volebnú kampaň županovi Jánovi Lunterovi. 

Problémy sú dva. Zakázka vo výške 50-tisíc eúr bola pridelená bez verejnej súťaže a noviny, vydávané z verejných peňazí, pripomínajú podľa TIS viac volebný leták ako časopis pre občanov.

"Na každej jednej fotke, kde vystupujú nejakí ľudia, je vždy aj samotný župan. Trinásť fotiek Luntera na 16 stranách novín je horší ,kult osobnosti´, ako má 99 percent slovenských samosprávnych novín," píše sa v blogu Transparency International Slovensko.

Foto: TASR/ Branislav Račko

Pavol Rábara pred 281 d

Ministerstvo práce poskytlo vysvetlenie, prečo je “registrované partnerstvo” jednou z možností rodinného stavu na ich portáli elektronických služieb. 

V utorok sme informovali o tom, že pri vypĺňaní žiadosti o prídavok na dieťa cez web ministerstva práce sa možno stretnúť v kolónke rodinný stav aj s možnosťou “registrované partnerstvo”.

Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny sa v odpovedi pre Postoj odvoláva na voľný pohyb osôb vrátane pracovnej činnosti v rámci EÚ.

„Voľný pohyb osôb vrátane pracovnej činnosti v rámci EÚ je základným pilierom fungovania EÚ. Výhody sociálnych systémov, ktoré majú občania členskej krajiny EÚ, sa vzťahujú podľa práva EÚ po splnení všeobecných podmienok automaticky aj na občanov ostatných členských krajín EÚ, ktorí na území danej krajiny žijú a pracujú.

"Podľa Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, všetci občania EÚ majú rovnaké práva v každej členskej krajine, preto ak napr. v SR žijú a pracujú rodičia z iného členského štátu, majú nárok na prídavok na dieťa rovnako ako napr. občania Slovenska žijúci a pracujúci v Rakúsku," uvádza ministerstvo. 

"Medzi viac ako 30-tisíc osobami z členských krajín EÚ, ktorí pracujú v SR, sú aj registrovane páry (najmä občania ČR a Maďarska). Je preto potrebné túto možnosť vo formulári zachytiť," pokračuje rezort práce. 

“Navyše, v niektorých členských krajinách právne existujú rôzne registrované partnerstvá, vrátane osôb opačného pohlavia, za istých okolností aj registrované partnerstvá biologických rodinných príslušníkov,” píše.

Ministerstvo ešte dodáva, že formulár obsahuje informáciu o rodinnom stave len ako doplňujúci údaj, ktorý nemá vplyv na nárok na prídavok na dieťa ani nezakladá žiadny právny nárok nad rámec nášho rodinného práva. 

"Dáva len možnosť občanovi EÚ uviesť svoju konkrétnu situáciu," uzatvára.

Napriek tomuto vysvetleniu zostáva nejasných zopár detailov. 

Ministerstvo tvrdí, že vo formulári je potrebné zachytiť možnosť, že medzi osobami z členských krajín EÚ, ktorí pracujú u nás, sú aj registrovane páry. Z akého dôvodu treba túto skutočnosť zachytiť, ale neuvádza. Možno sa pýtať, prečo nie je potrebné zachytiť inú skutočnosť, napríklad aký je medzi cudzincami podiel homosexuálnych manželov? 

Po ďalšie, prečo treba spomínaný fakt zachytiť, keď — ako tvrdí samo ministerstvo — údaj o rodinnom stave vo formulári je len doplňujúci a nemá ďalší vplyv na nárok na prídavok či iný právny nárok nad rámec nášho rodinného práva? 

A do tretice — možnosť registrovaného partnerstva v prípade klasického tlačiva na prídavky navrhnutá nie je.

Vyzerá to teda tak, že keď sa tvorcom portálu e-služieb zadávali možnosti rodinného stavu, už sa myslelo aj na cudzincov.

Imrich Gazda pred 282 d

Andrej Hlinka, ktorého 80. výročie smrti si v tomto týždni pripomíname, vyvoláva v obyvateľoch Slovenskej republiky rozporuplné pocity.

Kým 22 percent Slovákov hodnotí Hlinku jednoznačne a skôr kladne, 27 percent má presne opačný názor. Až tretina respondentov ho hodnotí rovnako kladne ako záporne a 18 percent túto osobnosť nepozná alebo k nej nevie zaujať postoj.

Vyplýva to z výskumu, ktorý realizoval Sociologický ústav SAV v spolupráci s Inštitútom pre verejné otázky a Centrom pro výzkum veřejného mínění Sociologického ústavu Akademie věd ČR.

Zber dát na Slovensku uskutočnila agentúra FOCUS v dňoch 7. – 13. 3. 2018 na reprezentatívnej vzorke 1012 respondentov vo veku od 18 rokov metódou osobných rozhovorov.

V rámci výskumu dostali respondenti na posúdenie 35 osobností dejín 20. a 21. storočia. Najpozitívnejšie Slováci hodnotili M. R. Štefánika, A. Dubčeka a T. G. Masaryka. Najzápornejšie V. Mečiara, V. Biľaka a J. Tisa.

Andrej Hlinka sa spolu s Edvardom Benešom, Vavrom Šrobárom, Milanom Kňažkom či Ivanom Gašparovičom zaradil medzi ambivalentne hodnotené osobnosti.

Zaujímavosťou je, aké vysvedčenie mu vystavili obyvatelia Českej republiky. Len 7 percent z nich hodnotí Hlinku kladne, 34 percent záporne, 11 percent rovnako kladne ako záporne, no až 48 percent Čechov Hlinku nepozná alebo k nemu nevie zaujať postoj.  

Na historické osobnosti sa Inštitút pre verejné otázky pýtal Slovákov aj pred jedenástimi rokmi. Zber údajov v dňoch 2. – 9. 10. 2007 zabezpečila agentúra FOCUS na reprezentatívnej vzorke 1067 respondentov vo veku od 18 rokov metódou osobných rozhovorov.

V tomto prípade respondenti nedostali menoslov osobností, ale mali ich spontánne menovať. Najpozitívnejšie vtedy Slováci hodnotili A. Dubčeka (33,8 percenta), M. R. Štefánika (32,7) a Ľ. Štúra (20,6). Na štvrtom mieste sa ocitol Andrej Hlinka, na ktorého bolo hrdých 8,5 percenta oslovených.

Najzápornejšie hodnotenie dostali J. Tiso (21,6), G. Husák (8,8) a Andrej Hlinka (7,2).

Podporu obyvateľov pred jedenástimi rokmi nemal ani vtedy diskutovaný zákon o zásluhách A. Hlinku, ktorý parlament prijal koncom októbra 2007. Podporu zákonu vyjadrila štvrtina respondentov, proti by hlasovalo 52 percent a zvyšných 21 percent respondentov sa nevedelo vyjadriť.

Foto - ruzomberok.sk