Krátke správy redakcie

Imrich Gazda pred 1356 d

Pastierske listy slovenských biskupov sú častým terčom kritiky pre svoj ťažko zrozumiteľný jazyk, ošúchané frázy a nekonkrétny, všeobjímajúci obsah. Keď som si počas nedeľnej svätej omše vypočul aktuálny list o mimoriadnom Svätom roku milosrdenstva, mal som o čosi lepší pocit. Biskupi vysvetlili, o čom bude tento rok, dali konkrétne podnety k jeho hlbšiemu prežitiu a našiel sa aj spoločenský presah, keď (mierne) pozdvihli hlas proti korupcii a za utečencov. Nielen veriaci potrebujú počuť jasný a zrozumiteľný hlas svojich biskupov. Foto - TASR/Dušan Hein  

Jaroslav Daniška pred 1359 d

Navštívte s pápežom Františkom Afriku! Tak by som nazval súkromnú reklamu na spravodajstvo, ktoré o pápežovej návšteve Afriky robí česká sekcia Vatikánskeho rozhlasu. Českí kolegovia mapujú pápežove cesty už tradične na vysokej úrovni, prečítate si tu krátke zhrnutie, dobre vybrané úryvky z Františkových príhovorov aj odkazy na do češtiny preložené homílie a príhovory, ktoré pápež predniedol. Skrátka za pár minút máte prehľad o témach a problémoch, ku ktorým sa pápež vyjadruje. Skvelá práca, kolegovia!

 

Veľmi solídne pokrýva pápeža na cestách aj slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – viacero textov, preložené príhovory, homílie, fotografie... A dnes, počas návštevy pápeža v nairobskom slame Kangemi, čo je stotisícové „mesto“ bez pitnej vody a ciest, sú aj rýchlejší. Všetky texty, homílie a príhovory, samozrejme, nájdete aj na stránke Svätej stolice, ale musí vám stačiť niektorá zo svetových rečí.

 

Tak ak máte chvíľku, neváhajte, Afrika je blízko. 

Fero Múčka pred 1360 d

Daniela Matejovičová a Pavol Rábara, naši novinári, strávili tri dni s deťmi zo Základnej školy sv. Jána Krstiteľa zo Spišských Vlách.  S cieľom pomôcť žiakom mediálneho krúžku získať nové skúsenosti s písaním profesionálnych spravodajských článkov a zlepšiť sa vo fotografovaní. Hoci stále len štartujeme a roboty je veľa, záleží nám, aby sme boli v kontakte s mladými, ktorých baví novinárčina. S redakciou Postoja spolupracuje viacero študentov – žurnalistov, fotografov či grafikov. Za jednu z našich úloh totiž považujeme aj to, aby také kvalitné články, aké dnes nájdete na Postoji, mal kto tvoriť aj o desať či dvadsať rokov.

Martin Hanus pred 1360 d

Premiér Robert Fico využil facebookovú diskusiu novinárov z Aktuality.sk s podpredsedom strany NOVA (a bývalým novinárskym kolegom) Gáborom Grendelom, aby napísal dlhší komentár, v ktorom tento portál obvinil, že je v službách opozície.

 

K tomu dve poznámky: 1. Novinári by si naozaj mali dávať pozor, akým spôsobom diskutujú na facebooku, ktorý je pre novinárov súčasťou ich verejného priestoru. Asi podobne, ako keď diskutujú v kaviarni či v krčme pred stovkou divákov a niekto z toho robí záznam. Aj sám premiér síce dobre vie, že novinári ako Marek Vagovič a Dag Daniš neslúžia žiadnej politickej strane, ale úryvky z facebooku mu môžu dobre poslúžiť, aby pred masovým a z nemalej časti smeráckym publikom Aktualít spochybňoval dôveryhodnosť média. Tak to robil kedysi dávno s Pravdou, obsedantne so Sme aj s ďalšími. 

 

2. Reakcia premiéra však ešte viac než o jeho pobúrení z facebookových statusov vypovedá o tom, že Aktuality.sk sa po príchode komentátora Daniša a investigatívca Vagoviča stali dôležitým médiom s veľkým verejným dosahom, čo už Smer (a predtým Penta) nemôžu ignorovať. V tomto zmysle treba kolegom ku komentárom z Úradu vlády poblahoželať.    

Imrich Gazda pred 1360 d

Pri príležitosti Medzinárodného dňa boja proti násiliu páchanom na ženách (25. november) pápež František prijal v Dome sv. Marty 11 žien z Talianska, Nigérie, Rumunska a Ukrajiny a ich šesť detí, ktoré sú obeťami domáceho násilia a prostitúcie. Prostredníctvom nich chcel vyjadriť svoju blízkosť všetkým ženám a deťom, ktoré trpeli a trpia podobným spôsobom.

Lukáš Obšitník pred 1361 d

V Stredozemnom mori stúpa počet utečencov plaviacich sa z Turecka na grécky ostrov Lesbos, hovorí priamo z ostrova český reportér Jan Šibík. Oproti stavu spred jeden a pol mesiaca „jezdí daleko větší počet člunů a daleko větší počet národností. Jezdí takové národnosti jako Iránci, Iráčani, lidi z Pákistánu, z Bangladéše, samozřejmě plno Afgánců i Syřanů.“

Šibíka tiež prekvapila drzosť tureckých pašerákov, ktorí utečencov prevážajú na chatrných drevených člnoch, často priamo až k brehu gréckeho ostrova a potom sa bez problémov vrátia naspäť do Turecka. „Je to tři dny po atentátu v Paříži a nikdo tady není, není tady jeden jedinej policista.“

Šibík ešte koncom októbra nakrútil krátku reportáž z Turecka, hovoril: „V Turecku je 25-tisíc parešáků lidí, proti kterým doposud nikdo nezasahuje. Zde není problém sehnat webovou stránku, na které jsou kontakty, včetně telefónního kontaktu, na pašeráky, který nabízí za 1200 euro dostat se do Řecka a za 6000 euro přímo do Německa. Ani proti těmto lidem zatím místní policie ani vláda nezasahuje.“ Utečenci mu v Istanbule povedali, že na to, aby zarobili potrebnú sumu, tam musia pracovať jeden rok.

Jozef Majchrák pred 1361 d

Zdá sa, že reakciou Ruska na zostrelenie ich bombardéra Turkami bude zbližovanie Moskvy s Kurdami. Šéfka Centra pre Áziu a Blízky východ Anna Glazova v rozhovore pre ruský denník Pravda povedala, že Rusko doteraz vo vzťahu ku Kurdom vždy bralo do úvahy záujmy Turecka. Útok na vojenské lietadlo Rusku umožňuje zmeniť politiku vo vzťahu k irackým a sýrskym Kurdom. A bez ohľadu na názor Turecka s nimi zintenzívniť politické, ekonomické a vojensko-technické vzťahy. Kľúčovým faktorom pre Rusov sa podľa Glazovej stáva to, že Kurdi sú reálnou silou v boji proti islamským radikálom v regióne. 

Foto – Flickr.com/Jan Sefti

Jaroslav Daniška pred 1361 d

Robil som rozhovor s Monikou Kaveckou, odborárskou šéfkou zdravotných sestier, môžete si ho prečítať vedľa, a nemôžem sa ubrániť dvom pocitom: 1. Ak naozaj vstúpi do politiky a bude v marci kandidovať do parlamentu, poškodí tým najmä sestričky. Už vidím, ako to premiér Fico s chuťou využije na tlačovke, kde bude reagovať na protest sestričiek. 2. A s odborárskou eufóriou v parlamente nedosiahne nič. Väčšina v parlamente a väčšina na ulici sú totiž trochu odlišné veci. 

Samozrejme, že jej účasť na kandidátke Siete či u Matoviča by týmto stranám trošku pomohla, ale to je iná téma, so sestričkami súvisí asi tak do 5. marca. 

Martin Hanus pred 1361 d

Čerstvá správa, podľa ktorej predsedníčka Najvyššieho súdu Daniela Švecová žiada odvolať Štefana Harabina z funkcie sudcu, ukazuje síce na rozdiel medzi vládami Fico I. a Fico II., ale to ešte nestačí na zvolanie „vivat, Borec“! 

 

Za prvej Ficovej vlády, v ktorej mal obrí Smer za asistentov HZDS a SNS, Harabin ako Mečiarov nominant úplne ovládol justíciu – najskôr ako minister spravodlivosti, potom ako šéf Najvyššieho súdu. Bolo to obdobie justičného temna, v ktorom sa stala hlavným princípom spravovania súdov Harabinova chorobná zloba a pomstychtivosť. Ja sám som nerozumel, prečo si Fico vtedy neporiešil justíciu sám a prenechal ju prízrakom z HZDS. Keď som sa na to pýtal ľudí zo Smeru, krčili plecami, tí úprimnejší krútili hlavami a tiež hovorili, že tomu nerozumejú (ale, samozrejme, tým sa ich disidentský postoj končil). Osemročné besnenie Harabina, to bol vôbec jeden z najväčších hriechov Roberta Fica, ktorý ukazuje jeho vzťah ku krajine – sám predsa vedel, kto Harabin je, jeho ére mohol ľahko zabrániť, stačilo lúsknuť prstom.

 

To, že sa za druhej Ficovej vlády začalo pod ministrom Borecom s deharabinizáciou súdnictva, som kvitoval, aj by som to teraz rád nahlas ocenil. Ale nejde mi to celkom cez hrdlo. Len sa čistí hnoj, ktorí tam pred rokmi sami naviezli a nechali v ňom vyváľať tých najlepších a najpoctivejších sudcov, čo tu máme. 

Jaroslav Daniška pred 1362 d

V Moskve majú stanicu metra pomenovanú po vrahovi cára Mikuláša II. a jeho rodiny a Moskovčania nie a nie stanicu Vojkovska premenovať. Neúspešný bol aj tretí pokus, keď návrh pravoslávnej cirkvi na zmenu názvu odmietla v internetovom hlasovaní väčšina z vyše 300-tisíc hlasujúcich. Proti premenovaniu bolo 53 percent, za zmenu 37 percent Moskovčanov, správu priniesla dnešná Gazeta Wyborcza.

 

Piotr Lazarevič Vojkov (na obrázku) bol absolvent Ženevskej univerzity a pôvodne menševik, neskôr boľševik a komisár pre zásobovanie Uralu. V júli 1918 sa podľa záverov vyšetrovania „bieleho“ admirála Kolčaka podieľal na zavraždení cára a jeho rodiny. „Svet sa nikdy nedozvie, čo sme im urobili,“ mal údajne povedať po cárovražde 29-ročný Vojkov. 

 

Neskôr bol vyslancom v Poľsku, kde prišiel v roku 1927 o život. Vo Varšave ho zavraždil 18-ročný Boris Koverda, príslušník ruského bieleho exilu. Rusi považovali atentát na Vojkova za akt vojny a cárovraha pochovali v Kremli medzi svojimi najvýznamnejšími hrdinami. Koverda, naopak, ušiel do Nemecka a následne získal azyl v USA, kde v roku 1987 vo veku 79 rokov zomrel, pochovaný je na pravoslávnom cintoríne.