Krátke správy redakcie

Lukáš Krivošík pred 90 d

V nedeľu odvysielaním poslednej časti sa skončil seriál Hra o tróny. Pocity fanúšikov sú zmiešané. Mnohých ôsma séria sklamala. Panuje pocit, že prirodzený vývoj postáv bol obetovaný snahe čo najskôr ukončiť seriál. A skoro 1,5 milióna ľudí už podpísalo petíciu, aby sa celá ôsma séria nakrútila ešte raz.  

Niektorým fanúšikom sa napríklad zdá, že pretvorenie Daenerys Targaryenovej na vyšinutú tyranku prebehlo príliš rýchlo a odcudzilo im to postavu, ktorej vývoj sledovali so sympatiami od začiatku seriálu. No mne sa zdalo, že k nejakému takémuto vyústeniu smerovala „šialená kráľovná“ už keď začala pár sérií predtým oslobodzovať otrokov v Zátoke otrokárov.

Pôvodne sympatická snaha „zlomiť koleso“ feudalizmu vyústila do situácie, keď Daenerys a jej drak premenili hlavné mesto Siedmich kráľovstiev na „Hirošimu“. Na troskách mesta deklarovala nová kráľovná snahu podobne „oslobodiť“ celý svet... Milióny ľudí, obetované pre veľkolepý ideologický projekt – to dobre pozná aj náš vlastný, reálny svet.

Z hľadiska politického komentátora sú zaujímavé ústavné zmeny, ktorými Sedem kráľovstiev, či vlastne po novom Šesť kráľovstiev, prešlo na konci seriálu. Nápad Samwella Tarlyho zaviesť demokraciu vysokí šľachtici vysmiali.

Tyrion Lannister však zmenil ríšu z dedičnej monarchie na monarchiu, kde kráľa volí šľachta. Model, ktorý v strednej Európe poznáme: Poľská šľachta si zvykla voliť svojho kráľa. Súdiac podľa dejín nášho severného suseda, pár generácií to Šiestim kráľovstvám bude fungovať, no časom sa to zvrhne ako všetko.

Pokiaľ niečo dlhá a krvavá vojna o Železný trón ukázala, tak je to neovládateľnosť príliš veľkých a komplexných štátnych celkov. Keď máte niečo také veľké ako Sedem kráľovstiev, vždy bude dôsledkom nestabilita a lokálne vzbury proti politikám, vytýčeným v záujme jednej časti ríše na úkor iných častí – a napokon veľké ničivé konflikty v dôsledku snahy rôznych hráčov vyšplhať sa na vrchol hierarchie a ovládnuť celok...  

Páčilo by sa mi, keby sa seriál skončil rozpustením Siedmich kráľovstiev. S tým, že by medzi nástupníckymi štátmi zostala fungovať zóna voľného obchodu. No odtrhnutie si zvolilo len Severné kráľovstvo na čele s novou kráľovnou Sansou Starkovou. Tak teda, nech žije nová kráľovná Severu! 

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Herečka Emilia Clarkeová, predstaviteľka Daenerys Targaryenovej. FOTO – TASR/AP

Jaroslav Daniška pred 91 d

Dnes ráno som vo vlaku stretol tri učiteľky so šiestimi deťmi, deti mali istý stupeň zdravotného postihnutia, pani učiteľky išli na výlet a všetko zvládali s bravúrou. Náučne aj bezpečne. Potešilo ma to, myslím, že aj ďalších okolo.

Na Slovensku máme v niektorých ohľadoch stále štedrejší systém voči rodinám s deťmi s postihnutím alebo zdravotným znevýhodnením, ako napr. v Česku či Maďarsku. Stále je to však nedostačujúce. Ide pritom o olasť, kde nehrozí zneužitie ani plytvanie, naopak. Pred pár dňami mi Timotej Križka ukázal niekoľko fotografií rodičov, ktorí sa starajú o zomierajúce deti. Je to téma, pri ktorej každému rodičovi zovrie vnútro. Timotej napriek tomu o tom hovoril s iskrou v oku, koľko dobra tam vždy nájde, akú sústredenosť na to najpodstatnejšie. Na tých fotografiach bolo okrem ľudského trápenia vidieť aj skromnosť.

Potešilo by ma, keby sa v politických diskusiách o programoch a návrhoch hovorilo viac o týchto najviac skúšaných rodičoch, o vyššom zabezpečení učiteľov a iných potrieb, ktoré tieto deti majú. O sociálnych témach sa naši politici naučili až príliš uvažovať tak, aby tým súčasne komunikovali s voličmi, táto skupina pritom nikdy nebude voličsky početná a zrejme si ju ani žiadny politik nedokáže „nakloniť“. A predsa je práve ona lakmusom sociálnej politiky.

Vládna koalícia pripravila niekoľko návrhov a viac peňazí pre rodiny s deťmi, je to fajn. Predvolebný čas je dobrá príležitosť nezabudnúť aj na deti, ktoré to majú okrem všetkých ostatných ešte ťažšie, aj s rodičmi, vychovávateľmi či učiteľmi.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: autor

Martin Hanus pred 91 d

Rakúsko prechádza turbulentnými časmi, po zverejnení škandalózneho videa na Ibize ukončil kancelár Sebastian Kurz koaličnú vládu s FPÖ, predčasné voľby budú v septembri, dovtedy dovládne menšinová vláda Kurzových ľudovcov.

Komentátor denníka Die Presse Oliver Pink píše, že 32-ročný kancelár sa rozbitím vlády možno dopustil politicko-taktickej chyby, hoci sa zachoval morálne správne. Kurz má podľa Pinka pred sebou obraz vtedajšieho kancelára Wolfganga Schüssela, ktorý z rozpadu prvej spoločnej vlády ÖVP a FPÖ absolútne profitoval a priviedol ľudovcov k rekordným ziskom.

Takto kalkuluje aj Kurz, no podľa Pinka sa pustil do veľkého rizika. FPÖ bola v časoch Schüsselovho triumfu rozhádanou a neovládateľnou partiou, teraz je po odstúpení dvoch smutných hrdinov z Ibizy, Stracheho a Gudenusa, zjednotená v jednom šíku – doterajší minister vnútra Herbert Kickl už prišiel s verziou príbehu, ktorá nemalú časť voličov FPÖ presvedčí, že skutočným vinníkom pádu populárnej vlády boli temné sily v pozadí a mocou posadnutý Kurz.

Ako uvádza komentátor Die Presse, vláda ľudovcov a slobodných bola nielenže populárna, ale aj úspešná: spolupráca koaličných partnerov pôsobila vcelku harmonicky, vláda za krátky čas presadila viac reformných projektov ako Merkelovej vlády za mnohé roky, či už v migračnej, vzdelávacej, alebo rozpočtovej politike. V skutočnosti to bola „umiernená liberálno-konzervatívna vláda so sociálnou tvárou“, ktorá samu seba vnímala ako vládny projekt na desať rokov a chcela zvíťaziť aj v ďalších voľbách roku 2022.

Kurz chce tak podľa Olivera Pinka síce napodobniť triumf Wolfganga Schüssela z roku 2002, ale po riskantnom ťahu môže skončiť aj ako Schüssel z roku 2006, keď sa voliči od neho odvrátili.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Rakúsky kancelár Sebastian Kurz počas prijatia Arnolda Schwarzeneggera vo Viedni 29. januára 2019. FOTO TASR/AP

Ján Duda pred 93 d

Evanjelium piatej veľkonočnej nedele (19. 5. 2019) je úryvkom z Ježišovej rozlúčkovej reči pri poslednej večeri (Jn 13,31-33.34-35). 

(1) Keď Judáš odišiel z večeradla, Ježiš začal hovoriť: „Teraz je oslávený Syn človeka...“ Začínajú sa pre neho temné hodiny utrpenia a smrti a on hovorí o svojom oslávení?

Pre Jánovo evanjelium platí, že Ježišovo utrpenie a smrť na kríži nie sú neúspechom ani tragickým koncom, ale jeho oslávením. Tu najdôslednejšie prejavil svoju lásku, lebo nás miloval „do konca, do krajnosti“ (E. Bianchi).

Noc, do ktorej Ježiš vstupoval, bola temnotou nádeje, nie prázdnotou, ale očakávaním (M. Buber).

(2) Nové prikázanie lásky. Ján vo svojom zjavení píše, že videl nové nebesia a novú zem, videl nový Jeruzalem a počul Boha, ako povedal: „Všetko robím nové!“ (Zjv 21,5). A Ježiš nám dal nové prikázanie. Toto „nové“ je teologická kvalita: Božia milosť v nás. Ale zároveň je to kvalita dynamická: schopná pretvárať. 

Požehnanú veľkonočnú nedeľu prajem všetkým.

Ján Duda

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Ilustračné foto: radioglos.pl

Fero Múčka pred 94 d

Dnes si Taliansko hlasite pripomína 80. výročie narodenia talianskeho prokurátora Giovanniho Falconeho. A o pár dní, 23. mája, bude tiež 27. výročie jeho zavraždenia. Falcone bol húževnatý bojovník proti mafii, ktorá sa mu za to pomstila.

No Falconeho príbeh je ešte dojímavejší, pretože v skutočnosti ide o príbeh dvoch veľmi blízkych, celoživotných priateľov s rovnakými ideálmi a rovnakým osudom.

Toto je jedna z najslávnejších fotografií talianskej histórie. Sú na nej dvaja právnici zo sicílskeho Palerma, ktorí sa poznali už od dôb chlapčenských futbalových zápasov. Narodili sa len pár mesiacov po sebe a zomreli tiež len pár týždňov po sebe. Zabila ich talianska mafia Cosa Nostra. 

Falcone zomrel na diaľnici neďaleko Palerma v máji 1992, keď cesta doslova explodovala počas prejzdu kolóny troch áut, v ktorej sa viezol Giovanni Falcone, jeho manželka a traja ochrankári. Výbuch nálože umiestnenej v potrubí pod diaľnicou ju poškodil v stometrovom úseku a na mieste výbuchu zostal osemmetrový kráter. Paolo Borsellino zomrel o dva mesiace podobne, keď vybuchlo jeho auto. Spolu s ním zahynuli aj piati policajti.

Falcone  a Borsellino pôsobili ako prokurátori, resp. vyšetrujúci sudcovia. Dostali za mreže desiatky mafiánov a vplyvných politikov. Ak sa započítajú aj tí, ktorých procesy sa ukončili až po smrti týchto dvoch prokurátov, celkovo išlo až o dve stovky odsúdených. Pre Cosa Nostru išlo o zásadný úder, ktorý ju v princípe rozbil, a už sa nikdy naplno nespamätala.

Príbeho vraždy Falconeho neskôr opísal v knihe jeho kat, ktorý potom pod tlakom začal spolupracovať s políciou. Kniha bola preložená aj do slovenčiny a ako som zistil, dnes sa dá kúpiť už len vo veľmi zlacnenom výpredaji, klasické knižné eshopy ju už nevedú.

Smrť Falconeho a Borsellina mala pred štvrťstoročím veľký mobilizačný efekt na taliansku spoločnosť. Nasledovalo niekoľko mohutných štrajkov, po ktorých prišli ďalšie zatknutia, výrazne sa pritvrdila legislatíva a prijali sa opatrenia na posilnenie a vyššiu nezávislosť polície a súdnictva.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Giovanni Falcone a Paolo Borsellini. Prameň – wikimedia.com

Adam Takáč pred 95 d

Režisér Viliam Bendík pred dvomi rokmi natočil dokument Kroky na hrane, v ktorom šestica ultrabežcov zabehla trasu, ktorou utiekli z koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau Rudolf Vrba a Alfréd Wetzler​. Film získal niekoľko ocenení, jeho autori ho premietali študentom po celom Slovensku a úspech mal aj v zahraničí (viac TU).

Bendík teraz prichádza s ďalším zaujímavým bežeckým príbehom. V dokumente s názvom Značkár predstavuje Pavla Urbaníka, ktorý sa rozhodol v sedemdesiatich rokoch postaviť na štart ultrabežeckých pretekov STEFANIK TRAIL.

„Behať začal po svojej 60-tke, keď jeho syn prišiel s nápadom zorganizovať ultrabežecké podujatie na počesť Milana Rastislava Štefánika. Odvtedy každý rok značí celú 144 km trasu STEFANIK TRAIL, ako podpora sprevádza svojho syna na každom veľkom ultra podujatí doma aj vo svete a pomáha na občerstvovačkách ultra pretekov na celom Slovensku. Raz za čas si zabehne ULTRA aj sám... Na svoje sedemdesiate narodeniny si splnil svoj veľký sen,“ píše o filme Bendík (trailer nájdete TU).

Dokument bude mať premiéru na podujatí STEFANIK FEST, 6. júna na námestí M.R.Štefánika v Bratislave.

Rozhovor s ultrabežcom a organizátorom bežeckých podujatí Martinom Urbaníkom si môžete prečítať TU.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Režisér Viliam Bendík so značkárom Pavlom Urbaníkom (Foto: Facebook/Bendik.sk/Príbehy o behu a o živote)

Jozef Majchrák pred 96 d

Premiér Peter Pellegrini využil dnešné zasadnutie parlamentného výboru pre európske záležitosti na kritiku svojho straníckeho kolegu Ľuboša Blahu.

Vyčítal mu jeho statusy na sociálnej sieti, v ktorých agresívnym spôsobom útočil na EÚ. Blaha je predsedom výboru pre európske záležitosti. 

„Prepáč, pán predseda, ale ako predseda vlády, ktorý je zodpovedný za zahraničnú politiku tejto krajiny a za to, že sme členmi EÚ, čítať z úst predsedu výboru pre európske záležitosti, je jedno v akom kontexte, že (EÚ) je nenávistná voči našej kultúre a že odpudzuje ľudí a slintá už z nej len kaviareň (…), tak mi prepáčte, ale ak takýmto štýlom chceme podporiť občanov, aby dôverovali projektu Európskej únie, tak si ako predseda vlády nemyslím, že by sa to takto malo robiť,“ povedal Pellegrini.

Útok na Blahu mal premiér zjavne nachystaný a po kritike hneď z výboru odišiel. Tento jeho ťah treba čitať zrejme tak, že ide o súčasť snahy prezentovať sa ako umiernenejšia a prijateľnejšia tvár Smeru. Pričom útokom na Blahu, ktorý dnes stelesňuje smerácky radikalizmus, vo vnútri strany nič zásadné neriskuje. 

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: TASR/Martin Baumann

 

 

Jaroslav Daniška pred 96 d

J. D. Vance (1984) je americký autor, ktorý by rád vstúpil do politiky. Napísal slávnu knihu, ktorá vyšla aj v slovenskom preklade – s pôvodným anglickým názvom Hillbilly Elegy (Slovart, 2017), je to jeho príbeh a príbeh jeho rodiny, ktorá upadala spolu s úpadkom americkej bielej pracujúcej triedy, vieru a disciplínu nahradili drogy, násilie, sociálne dávky. Vance sa vďaka zvyškom disciplíny a výchovy starej mamy a vďaka armáde vyslobodil z tohto úpadku a vyštudoval Yale, o knihe som písal tu.

Pred pár dňami bol J. D. Vance hlavným rečníkom na galavečierku amerického časopisu American Conservative, kam píše Rod Dreher či Patrick Buchanan. A súdiac podľa Dreherovho postu mal Vance zaujímavý prejav. Vance tematizuje americkú chudobu a snaží sa viesť verejnú kampaň, ktorá by zmenila prístup republikánov k tejto téme, stačí, ak si dáte jeho meno do vyhľadávača YouTube, môžete si vypočuť viacero jeho prejavov a príspevkov.

Vance už chcel kandidovať do Kongresu, podľa klebiet mu v tom zabránil Donald Trump, ktorý ovpylvnil donorov a Vancea (načas) odstavil. Ten sa zjavne nevzdáva a spolu s moderátorom Fox News Tuckerom Carlsonom (ostatný príklad tu) pokračuje v istom type kampane, ktorá by mala zmeniť amerických republikánov, aj o Carlsonovi sa hovorí, že má politické ambície. Tak uvidíme.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: wikimedia

Jaroslav Daniška pred 96 d

Včera pred hokejom zverejnil poslanec Gábor Grendel krátke vyhlásenie, ktoré by nemalo ostať nepovšimnuté. Grendel je členom poslaneckého klubu OĽaNO a dnes vedúcou postavou strany Nova, ktorú kedysi založili Daniel Lipšic s Milanom Krajniakom, veľa sa odvtedy zmenilo, personálne aj politicky, Nova už funguje modelom OKS – sama nekandiduje, ale jej tváre sú vítanou posilou na kandidátkach silnejších strán. O Grendelovi a ďalších tvárach Novy (Jana Žitňanská, Marcel Klimek) sa v poslednom čase veľa špekulovalo, že by mali tvoriť základ pripravovanej Kiskovej strany.

Gábor Grendel sa však rozhodol inak, jeho včerajší status:

„Za jednu z kľúčových hodnôt v politike považujem lojalitu. Pri mnohých ťažkých témach, ktoré verejne otvárame, je dôležité mať istotu, že sa na blízkych spolupracovníkov môžete spoľahnúť. Vážim si ochotu Igora Matoviča otvárať témy, na ktoré iní politici odvahu nemajú. Pripomína mi to bojovnosť Daniela Lipšica, ktorý ma vytiahol do politiky.

Vážim si aj šancu, ktorú mi hnutie OĽANO dalo v roku 2016. Nebyť tejto šance by sme sa s Danielom Lipšicom neboli dostali do parlamentu a dnes by som sa venoval niečomu úplne inému ako poslaneckej práci. Preto som sa rozhodol vrátiť prejavenú dôveru tým, že aj v roku 2020 budem kandidovať za OĽANO.“

Čas ukáže, či tento krok vypovedá niečo len o Grendelovi alebo aj o Kiskovi a jeho strane.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: M. Baumann/TASR

Martin Hanus pred 98 d

Dnes sú veľkou témou takzvané „fake news“, no pre mňa je už dlhodobejšou zábavkou sledovať iný žáner, ktorý by sme mohli nazvať ako „fake titulky“. 

Tieto fake titulky sú bežnou súčasťou práce bulváru, čitateľsky sú síce frustrujúce, ale pre profesne zdeformovaného novinára je občas vzrušujúce sledovať, aký kvantitatívny efekt dosiahnu kolegovia z bulváru pri vynaložení minimálnej námahy. Napríklad dnes figurovali na webe Plus Jeden Deň medzi najčítanejšími textami dve správy, na ktoré si hneď kliknete, lebo inak sa nedá. 

Titulok tej prvej správy znel: „Ťažké chvíle pre poslankyňu OĽaNO Remišovú: OBROVSKÝ strach o syna!“ Dikcia titulku sľubuje dychtivému čitateľovi horor, skúsenejší znalec bulváru tuší, že to asi až taká dráma nebude. Ale až keď sa začítate, ten výkon redaktora a titulkového editora vás priam fajnšmekersky uchváti. Masovo čítaný text vznikol len na základe krátkeho facebookoveho statusu poslankyne, v ktorom sa píše: „Dnes so synom v nemocnici. Všetko dobre dopadlo, veľké ďakujem za starostlivosť celému oddeleniu.“ 

Prirodzene, správa graduje: „(Poslankyňa) doposiaľ z pochopiteľných dôvodov nepriblížila, o čo konkrétne išlo, pevne však veríme, že bude jej ratolesť v najlepšom poriadku.“

Rovnako na webe Plusky trónila aj druhá správa s titulkom: „Nariadenie ministerstva rozbilo internet: Z toho, čo štát káže ľuďom, pôjdete do kolien!“

Dychtivý čitateľ sa teší, ako si zas vybije frustráciu na nefungujúcom štáte, skúsenejší znalec bulváru tuší, že Plus jednotka ho len tak do kolien nedostane, ale až potom sa začítate: najskôr zistíte, že nejde o nariadenie nášho, ale českého ministerstva životného prostredia (úvodné sklamanie predýchate, je to predsa len náš najbližší sused). Následne čítate, že nejde o nariadenie, ale o odporúčanie a celá vec sa má tak, že české ministerstvo radí obciam a vlastníkom pozemkov, aby kvôli zadržovaniu vlahy obmedzili počet kosení trávy.

Nezistíte, prečo toto nenariadenie rozbilo (český) internet a už vôbec nechápete, kto má ísť z toho do kolien. Ale ako fajnšmeker opäť obdivujete kolektívnu kreativitu redaktora a editora, ktorý zo suchej, rezortnej správičky z iného štátu vyrobí masový čitateľský trhák.      

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Ilustračné foto TASR/AP