Konferencie, kolokviá či sympóziá bývajú neraz nudnými posedeniami. Najmä keď si prednášajúci kňazi zamenia odborný štýl s homiletickým. No nie vždy to musí dopadnúť práve takto.

Kolokvium biskupov s lídrami charizmatických hnutí pôsobiacich na Slovensku, ktoré sa konalo v utorok v banskobystrickom kňazskom seminári v Badíne, bolo príjemnou skúsenosťou.

Arcibiskup Zvolenský, biskup Galis aj pomocný biskup Haľko sedeli a počúvali. Nechali hovoriť iných. A diskusia to bola naozaj zaujímavá.

Hlavnými rečníkmi boli redemptoristi Michal Zamkovský a Jozef Mihok, ktorí hovorili o svojej charizmatickej skúsenosti, krste v Duchu Svätom či osobitných charizmatických daroch.

V publiku sedeli desiatky kňazov a laikov z Hnutia Svetlo – Život, Katolíckej charizmatickej obnovy či z Koinonie Jána Krstiteľa, ktorí v diskusii po hlavných príspevkoch pridali svoje skúsenosti.

Napriek tomu, že cieľom kolokvia bolo stretnutie biskupov s lídrami charizmatických hnutí, priestor dostal aj kritik tejto formy spirituality – dogmatický teológ Ľubomír Hlad. Aj keď diskusia bola otvorená a miestami intenzívna, biskupi len ticho sedeli a počúvali.

Okrem nepoučujúcich, ale počúvajúcich biskupov bolo na tomto stretnutí dôležité aj čosi iné. Nešlo o výstrel do tmy, ale biskupi sa s lídrami katolíckych spoločenstiev stretli už po tretíkrát a nasledovať by mali aj ďalšie stretnutia.

V čase, keď predovšetkým mladí ľudia nachádzajú cestu k hlbšej viere práve v rôznych hnutiach a spoločenstvách, je dôležité venovať tejto oblasti osobitnú pozornosť. Úrad a charizma musia spolu kráčať ruka v ruke.

Foto – TK KBS

Aj keď väčšia časť Slovákov si myslí, že za socializmu sa žilo lepšie ako teraz (43 oproti 32 percentám), k socialistickej ekonomike sa chce vrátiť len 17 percent, teda menšina respondentov. Vyplýva to z výsledkov prieskumu agentúry FOCUS pre Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika, ktoré boli zverejnené dnes. Najviac, skoro 39 percent ľudí sa prikláňa k sociálno-trhovej ekonomike, kým 31 percent k ekonomike voľného trhu s minimom zásahov štátu.

Oproti roku 2001, keď sa konal podobný prieskum, fanúšikov socialistickej ekonomiky ubudlo. Ich podiel klesol z 23 na spomenutých 17 percent. Mierne poklesol aj podiel priaznivcov sociálno-trhovej ekonomiky zo 43 na 39 percent. Narástol však podiel priaznivcov trhovej ekonomiky s minimom štátnych zásahov z 23 na spomenutých 31 percent.

Z hľadiska veku má socialistická ekonomika najviac zástancov medzi 65 a viacročnými. Vo vekových kategóriách nad 35 rokov dominuje sociálno-trhová ekonomika. Respondenti do 35 rokov dávajú väčšinovo prednosť ekonomike voľného trhu.

Zaujímavé sú výsledky z pohľadu voličských preferencií. Zástancovia ekonomiky voľného trhu prevažujú u priaznivcov SaS, Sme rodina a Most-Híd. Sympatizanti ostatných parlamentných strán dávajú väčšinovo prednosť sociálno-trhovej ekonomike. Platí to aj pre KDH a Smer, medzi priaznivcami ktorých sa tiež nájde najviac fanúšikov socialistickej ekonomiky.

Výskum vznikol v rámci projektu KI „Búranie mýtov o socializme a sociálnom štáte“.

Foto: Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika. Obrázok je ilustračný. Zväčšený graf i údaje z neho nájdete TU.

To, že politická korektnosť v západnej Európe neraz presiahne medze normálnosti, je všeobecne známe, teraz však v Nemecku presiahla aj medze minimálnej príčetnosti. Líder nemeckých liberálov Christian Lindner zopakoval cez víkend svoju dlhodobú požiadavku, aby sa v Nemecku nastolil právny štát – teda aby migranti, ktorým bol zamietnutý azyl a v krajine sa zdržiavajú ilegálne, boli vrátení späť (teda aby sa zrýchlilo ich navracanie, ktoré sa veľmi vlečie). Pretože ak sa tak nestane, zvyšuje to napätie v spoločnosti a škodí to tým migrantom, ktorí sú v Nemecku legálne a potrebujú prijatie spoločnosti.   

Tentoraz k tomu pripojil aj tento obraz: „Keď stojíte v rade u pekára, nedá sa odlíšiť, či ten, ktorý si lámanou nemčinou pýta pečivo, je vysokokvalifikovaný vývojar umelej inteligencie z Indie alebo je to cudzinec, ktorý sa u nás zdržiava ilegálne. Na to, aby bol v našej spoločnosti pokoj a aby tí, ktorí stoja v rade, nehľadeli na cudzinca krivo a so strachom, treba mať istotu, že každý, ktorý sa u nás zdržiava, sa tu zdržiava legálne.“ Lindner to označil za požiadavku liberálnej prisťahovaleckej politiky. 

Po tejto jeho vete sa na sociálnych sieťach aj v médiách rozpútalo doslova verbálne peklo. Noviny uverejňovali, ako niektorí členovia FDP na protest vystúpili zo strany, v médiách sa viedla polemika, či je výrok Lindnera rasistický, a aj mnohí z tých, ktorí ho ochránili pred obvinením z rasizmu, tvrdili, že takýto výrok je neprijateľný, pretože Lindner si ním naháňa do košiara voličov AfD. Ostro ho kritizovali aj predstavitelia strany Zelených, SPD a aj z CDU zazneli hlasy, že „robí kampaň proti ľuďom tmavej pleti“. 

Lindner sa následne obhajoval, že príbeh z pekárne mu napadol práve preto, že mu o svojich nemilých skúsenostiach v rade u pekára hovoril jeho známy, ktorý je cudzinec. Samozrejme, našli sa aj komentátori, ktorí niekoľkodňovú debatu o Lindnerovom rasizme odmietli ako čistý nezmysel. Anekdota z pekárne však ukázala, v akom mentálnom zajatí je veľká časť nemeckej politickej aj mediálnej scény, ktorá nevie normálne diskutovať o problémoch svojej krajiny.

Predseda FDP Christian Lindner, foto TASR/AP

Vyzerá to, že Hnutie piatich hviezd (M5S) a Liga sa napriek istým nezhodám z uplynulých dní čoskoro dohodnú na novej vláde. Do talianskych médií prenikli obrysy ich novej dohody, denník La Stampa píše, že Liga Mattea Salviniho si výmenou za niektoré ústupky presadila tvrdý euroskeptický kurz.

Na verejnosť sa dokonca dostal návrh koaličnej zmluvy, podľa ktorej bude nová vláda presadzovať vystúpenie Talianska z eurozóny. Následne prišlo dementi, že išlo o pár dní starý návrh zmluvy, ktorý už nie je aktuálny, nová vláda M5S a Ligy vraj nebudú žiadať italexit. Aj tento dementovaný návrh však ukazuje, v akej atmosfére prebiehajú rokovania. Z ďalších informácií vyplýva, že nová vláda príde s radikálnymi požiadavkami (napríklad, aby Európska centrálna banka zmrazila taliansky dlh vo výške 250 miliárd eur.) 

Líder M5S Luigi di Maio, ktorý patrí v strane založenej komikom Beppem Grillom k umiernenému krídlu, údajne akceptoval, že určovať tón voči EÚ bude Salvini, naopak, Salvini súhlasil, že premiérom sa stane najskôr nominant M5S, teda buď 31-ročný Di Maio, alebo iný predstaviteľ hnutia. V polovici funkčného obdobia by malo dôjsť k výmene na premiérskom poste, keď štafetu prevezme nominant Ligy.

Nová talianska vláda bude zrejme presadzovať úplné zrušenie sankcií voči Rusku. Beppe Grillo, neformálny líder M5S, poskytol rozhovor americkému časopisu Newsweek, v ktorom okrem iného povedal: „Vôbec sa nebojím Putina. Rusko chce robiť obchod, nie vojnu. Antiputinizmus nás v podobe sankcií stojí miliardy eur.“ Zopakoval tiež, že je za talianske referendum o eure, pričom najlepšie by podľa neho bolo, keby v EÚ fungovali dve eurá, jedno pre sever, druhé pre juh Európy. 

Líderka krajne pravicového Národného frontu (FN) Marine Le Penová sa objíma s lídrom Ligy Matteom Salvinim počas stretnutia európskych krajne pravicových národných a slobodných hnutí v Miláne 28. januára 2016. FOTO TASR/AP

Portál Aktuality.sk dnes zverejnil informáciu, že Ondreja Janíčka dnes ráno zadržala trenčianska polícia a posadila ho na 48 hodín do cely predbežného zaistenia. Dôvodom jeho zadržania má byť pokračovanie v trestnej činnosti, keďže v minulosti obvinil viacerých sudcov z korupcie a spolupráce s podsvetím. Janíček súčasnú štátnu tajomníčku ministra spravodlivosti Moniku Jankovskú obvinil, že ho ako sudkyňa v spolupráci s mafiánskou skupinou čongrádyovcov pripravila o majetok. Mala zobrať úplatok tri milióny korún. Janíček je za tieto obvinenia trestne stíhaný pre ohovárania, on sám si myslí, že dôvodom pre jeho terajšie zadržanie bol rozhovor pre Aktuality.sk. 

Doplnenie: Prokuratúra v Trenčíne mala po desiatich hodinách od zadržania nariadila polícii, aby Janíčka prepustila z cely predbežného zadržania.

Izraelská armáda zabila včera počas stretov s palestínskymi demonštrantmi na hranici Pásma Gazy viac ako päťdesiat Palestínčanov. Tí už až viac ako mesiac demonštrujú proti blokáde Gazy a proti presunu americkej ambasády z Tel Avivu do Jeruzalema.

Palestínčania považujú východný Jeruzalem za svoje hlavné mesto. Presun ambasády z popudu novej administratívy Donalda Trumpa kritizovali aj viaceré európske štáty a Rusko. Svoje znepokojenie z toho, že týmto aktom dôjde k eskalácii napätia, vyjadril aj Vatikán. 

V Gaze žijú približne dva milióny obyvateľov, z toho viac ako milión utečencov a ich potomkov, ktorí boli počas arabsko-izraelských konfliktov vyhnaní z iných častí Izraela. Podľa OSN majú právo na návrat, Izrael im v tom však bráni. 

Izraelskí vládni politici obviňujú z podnecovania násilností v Gaze hnutie Hamas, ktoré túto oblasť kontroluje. Tvrdia napríklad, že medzi demonštrantmi sú rozmiestnení ostreľovači Hamasu. Faktom však je, že od prepuknutia demonštrácií bolo zabitých okolo sto Palestínčanov, ale žiaden Izraelčan. 

S pribúdajúcimi obeťami čelí Izrael čoraz väčšej medzinárodnej kritike. Najmä za to, že jeho bezpečnostné zložky používajú voči demonštrantom ostrú muníciu. Izraelskí politici túto kritiku ignorujú. Minister obrany Avigdor Lieberman sa vojakov zastal a vyhlásil, že urobili čo treba a zaslúžia si medailu. 

Tvrdosť reakcie izraelskej armády na demonštrácie problémom určite je. Izrael už tradične pri odrážaní medzinárodnej kritiky svojich krokov využíva aj silné spojenecké zväzky s USA a zhovievavý postoj časti politických kruhov na Západe. Čo ostrie a efekt takejto kritiky otupuje.

Foto: TASR/ AP

V Belgicku bude v jesenných komunálnych voľbách kandidovať strana Islam – Belgické politické hnutie, ktorej zakladateľ Redouane Ahrouch v minulosti prejavil snahu o zavedenie práva šaría v krajine. Vznikla už v roku 2012 a vo vtedajších komunálnych voľbách mala štyroch kandidátov na poslancov, z ktorých dvaja boli zvolení. Tento rok plánujú svojich zástupcov vyslať do 28 obvodov.

Strana vyvoláva v belgickej spoločnosti ostré diskusie. Jeden z ich návrhov je vytvorenie oddelenej (segregovanej) verejnej dopravy pre mužov a ženy, voči čomu sa postavilo viacero politikov. Niekoľko návrhov strany Islam je prirodzene konzervatívnych, napr. eliminovanie potratov a eutanázie. Kritici však varujú, že islamské právo šaría je extrém, ktorý porušuje základné ľudské práva a nepatrí do demokratického priestoru. Český server Echo24 píše, že zakladateľ strany Redouane Ahrouch bol v roku 2003 podľa spoločnosti Project Clarion odsúdený za to, že zbil svoju invalidnú manželku.

Belgickí moslimovia tvoria 14,7 percenta celkového obyvateľstva (780-tisíc z 11,5 milióna), takmer 40 percent z nich žije v Bruseli.

Foto: Členovia predsedníctva strany Islam v Bruseli 13. novembra 2016. Zdroj: facebook.com/parti.islam.be

Hovorca prezidenta Roman Krpelan práve na svojom facebooku uviedol: „Zajtra bude deň D. Prezident Andrej Kiska povie, čo ďalej. Bude o čom písať, bude o čom hovoriť. Ak by to bolo také jednoduché, dávno by povedal. Nebolo a nebude.“

Z týchto viet je zjavné, že prezident Andrej Kiska zajtra povie, čo už chcel pôvodne oznámiť koncom marca, no pre dvojnásobnú vraždu a vládnu krízu to musel odložiť: teda že nebude druhýkrát kandidovať na prezidenta. Rovnako je však zrejmé, že Kiska bude za nových okolností nútený povedať aj niečo navyše, aby v radoch svojich priaznivcov aspoň utlmil pocity sklamania či dokonca zrady. Zajtra teda bude o čom diskutovať.

Na snímke prezident SR Andrej Kiska prichádza na vyhlásenie k aktuálnej politickej situácii 4. marca 2018 v Bratislave. FOTO TASR – KP SR/Marián Garaj

Evanjelium siedmej veľkonočnej nedele (13. 5. 2018) je úryvkom Ježišovej modlitby, ktorú sa modlil pred svojím utrpením (Jn 17,11-19). Je to modlitba, ktorej obsahom sú viaceré témy. Dovoľte, aby som tentoraz venoval pozornosť nedeľnému prvému čítaniu (Sk 1,15-17.20-26). Úryvok sa venuje voľbe nového apoštola, aby zaujal miesto Judáša Iškariotského, ktorého si Ježiš vyvolil a zaradil k dvanástim. Ale Krista zradil za 30 strieborných a potom si siahol na život. Za nového apoštola bol vybraný Matej (na obr.), ktorého sviatok je v pondelok.

(1) Niektorí autori sa pri výklade voľby apoštola Mateja a jeho zaradenia k dvanástim apoštolom opierajú o fakt, že Ježiš si vyvolil 12 apoštolov, a ak by ich bolo iba 11, neboli by pri Zoslaní Ducha Svätého kompletní, čo bolo vzhľadom na 12 kmeňov Izraela zásadné (porov. Lk 22,28) (W. Kurz, 25). Tento výklad má slabinu v tom, že 9. kapitola Skutkov apoštolov hovorí o obrátení/povolaní Pavla za apoštola, a ten nebol pri udalosti Zoslania Ducha. 

(2) Iní autori zdôrazňujú, že pripomienka Judáša pri výbere nového apoštola je vlastne výstrahou, aby sa nikto viac nestal zradcom Boha (A. Najda, 372).

(3) Ďalší autori dôvod výberu apoštola Mateja neriešia, ale viac zdôrazňujú ponaučenie, ktoré si môže vziať každý z nás: „Keďže ani dnes nechýbajú v Cirkvi zradcovia, je na každom z nás, aby sme toto ich zlo, ktorého sa dopustili, vyvažovali svojím zreteľným svedectvom o Ježišovi“ (Benedikt XVI., Apoštoli, 119).

Zrnko duchovnej múdrosti: ak Judáša bolo potrebné nahradiť Matejom, zlyhanie svedectva má nahradiť nové svedectvo, že Kristus je Pán. Nie dať sa znechutiť, ale povzbudiť...

Požehnanú veľkonočnú nedeľu praje všetkým Ján Duda.

V dňoch 22. až 24. júna si Poliaci v Poznani pripomenú 1050. výročie vzniku prvého biskupstva na svojom území. Založené bolo v roku 968 z iniciatívy kniežaťa Meška I. a jeho manželky Doubravky, dcéry českého kniežaťa Boleslava I.

Poľský katolicizmus je za takmer tisíc rokov svojej existencie v súčasnosti najvitálnejší v Európe. Naši severní susedia sú známi tým, že za prácou hojne migrujú a v zahraničí budujú komunity so silnou národnou a katolíckou identitou, pričom v niektorých krajinách má toto ich účinkovanie vo vzťahu k domácim katolíckym cirkvám často misijný charakter.

Až okolo 2,5 milióna Poliakov, čo je asi 6 % z ich populácie, momentálne žije a pracuje mimo svojej vlasti. Najviac, približne jeden milión, pripadá na Veľkú Britániu a asi 600 000 na Nemecko. O duchovnú starostlivosť poľskej diaspóry sa po celom svete stará viac ako 2 000 kňazov, rehoľníkov a rehoľných sestier z domovskej krajiny.

Veľký počet Poliakov v zahraničí inicioval pastiersky list poľského episkopátu, určený poľským vysťahovaleckým spoločenstvám. Biskupi v liste oceňujú ich pozitívny prínos v posilňovaní katolíckej viery lokálnych cirkví a povzbudzujú ich k aktívnemu zapájaniu sa do života tamojších farností. Taktiež im pripomenuli, „aby sa od domácich kultúr a tradícií neizolovali, ale aby vyhľadávali živé a pravidelné kontakty s domácimi katolíkmi, ako aj s katolíkmi iných národností, ktorí žijú v ich miestnych spoločenstvách.“

Pozitívnym príkladom vplyvu poľských migrantov na rozvoj miestnej katolíckej cirkvi môže byť napríklad Nórsko, kde funguje až 34 poľských farností. Prostredníctvom ich aktivít, ktoré sú v nórskom jazyku otvorené aj lokálnemu obyvateľstvu, sa podarilo oživiť náboženský život na viacerých miestach krajiny. Výrazne k tomu prispel aj dvojjazyčný nórsko-poľský vestník Informator Katolicki.

Foto: Akcja Katolicka w Polsce