Portál Aktuality.sk dnes zverejnil informáciu, že Ondreja Janíčka dnes ráno zadržala trenčianska polícia a posadila ho na 48 hodín do cely predbežného zaistenia. Dôvodom jeho zadržania má byť pokračovanie v trestnej činnosti, keďže v minulosti obvinil viacerých sudcov z korupcie a spolupráce s podsvetím. Janíček súčasnú štátnu tajomníčku ministra spravodlivosti Moniku Jankovskú obvinil, že ho ako sudkyňa v spolupráci s mafiánskou skupinou čongrádyovcov pripravila o majetok. Mala zobrať úplatok tri milióny korún. Janíček je za tieto obvinenia trestne stíhaný pre ohovárania, on sám si myslí, že dôvodom pre jeho terajšie zadržanie bol rozhovor pre Aktuality.sk. 

Doplnenie: Prokuratúra v Trenčíne mala po desiatich hodinách od zadržania nariadila polícii, aby Janíčka prepustila z cely predbežného zadržania.

Izraelská armáda zabila včera počas stretov s palestínskymi demonštrantmi na hranici Pásma Gazy viac ako päťdesiat Palestínčanov. Tí už až viac ako mesiac demonštrujú proti blokáde Gazy a proti presunu americkej ambasády z Tel Avivu do Jeruzalema.

Palestínčania považujú východný Jeruzalem za svoje hlavné mesto. Presun ambasády z popudu novej administratívy Donalda Trumpa kritizovali aj viaceré európske štáty a Rusko. Svoje znepokojenie z toho, že týmto aktom dôjde k eskalácii napätia, vyjadril aj Vatikán. 

V Gaze žijú približne dva milióny obyvateľov, z toho viac ako milión utečencov a ich potomkov, ktorí boli počas arabsko-izraelských konfliktov vyhnaní z iných častí Izraela. Podľa OSN majú právo na návrat, Izrael im v tom však bráni. 

Izraelskí vládni politici obviňujú z podnecovania násilností v Gaze hnutie Hamas, ktoré túto oblasť kontroluje. Tvrdia napríklad, že medzi demonštrantmi sú rozmiestnení ostreľovači Hamasu. Faktom však je, že od prepuknutia demonštrácií bolo zabitých okolo sto Palestínčanov, ale žiaden Izraelčan. 

S pribúdajúcimi obeťami čelí Izrael čoraz väčšej medzinárodnej kritike. Najmä za to, že jeho bezpečnostné zložky používajú voči demonštrantom ostrú muníciu. Izraelskí politici túto kritiku ignorujú. Minister obrany Avigdor Lieberman sa vojakov zastal a vyhlásil, že urobili čo treba a zaslúžia si medailu. 

Tvrdosť reakcie izraelskej armády na demonštrácie problémom určite je. Izrael už tradične pri odrážaní medzinárodnej kritiky svojich krokov využíva aj silné spojenecké zväzky s USA a zhovievavý postoj časti politických kruhov na Západe. Čo ostrie a efekt takejto kritiky otupuje.

Foto: TASR/ AP

V Belgicku bude v jesenných komunálnych voľbách kandidovať strana Islam – Belgické politické hnutie, ktorej zakladateľ Redouane Ahrouch v minulosti prejavil snahu o zavedenie práva šaría v krajine. Vznikla už v roku 2012 a vo vtedajších komunálnych voľbách mala štyroch kandidátov na poslancov, z ktorých dvaja boli zvolení. Tento rok plánujú svojich zástupcov vyslať do 28 obvodov.

Strana vyvoláva v belgickej spoločnosti ostré diskusie. Jeden z ich návrhov je vytvorenie oddelenej (segregovanej) verejnej dopravy pre mužov a ženy, voči čomu sa postavilo viacero politikov. Niekoľko návrhov strany Islam je prirodzene konzervatívnych, napr. eliminovanie potratov a eutanázie. Kritici však varujú, že islamské právo šaría je extrém, ktorý porušuje základné ľudské práva a nepatrí do demokratického priestoru. Český server Echo24 píše, že zakladateľ strany Redouane Ahrouch bol v roku 2003 podľa spoločnosti Project Clarion odsúdený za to, že zbil svoju invalidnú manželku.

Belgickí moslimovia tvoria 14,7 percenta celkového obyvateľstva (780-tisíc z 11,5 milióna), takmer 40 percent z nich žije v Bruseli.

Foto: Členovia predsedníctva strany Islam v Bruseli 13. novembra 2016. Zdroj: facebook.com/parti.islam.be

Hovorca prezidenta Roman Krpelan práve na svojom facebooku uviedol: „Zajtra bude deň D. Prezident Andrej Kiska povie, čo ďalej. Bude o čom písať, bude o čom hovoriť. Ak by to bolo také jednoduché, dávno by povedal. Nebolo a nebude.“

Z týchto viet je zjavné, že prezident Andrej Kiska zajtra povie, čo už chcel pôvodne oznámiť koncom marca, no pre dvojnásobnú vraždu a vládnu krízu to musel odložiť: teda že nebude druhýkrát kandidovať na prezidenta. Rovnako je však zrejmé, že Kiska bude za nových okolností nútený povedať aj niečo navyše, aby v radoch svojich priaznivcov aspoň utlmil pocity sklamania či dokonca zrady. Zajtra teda bude o čom diskutovať.

Na snímke prezident SR Andrej Kiska prichádza na vyhlásenie k aktuálnej politickej situácii 4. marca 2018 v Bratislave. FOTO TASR – KP SR/Marián Garaj

Evanjelium siedmej veľkonočnej nedele (13. 5. 2018) je úryvkom Ježišovej modlitby, ktorú sa modlil pred svojím utrpením (Jn 17,11-19). Je to modlitba, ktorej obsahom sú viaceré témy. Dovoľte, aby som tentoraz venoval pozornosť nedeľnému prvému čítaniu (Sk 1,15-17.20-26). Úryvok sa venuje voľbe nového apoštola, aby zaujal miesto Judáša Iškariotského, ktorého si Ježiš vyvolil a zaradil k dvanástim. Ale Krista zradil za 30 strieborných a potom si siahol na život. Za nového apoštola bol vybraný Matej (na obr.), ktorého sviatok je v pondelok.

(1) Niektorí autori sa pri výklade voľby apoštola Mateja a jeho zaradenia k dvanástim apoštolom opierajú o fakt, že Ježiš si vyvolil 12 apoštolov, a ak by ich bolo iba 11, neboli by pri Zoslaní Ducha Svätého kompletní, čo bolo vzhľadom na 12 kmeňov Izraela zásadné (porov. Lk 22,28) (W. Kurz, 25). Tento výklad má slabinu v tom, že 9. kapitola Skutkov apoštolov hovorí o obrátení/povolaní Pavla za apoštola, a ten nebol pri udalosti Zoslania Ducha. 

(2) Iní autori zdôrazňujú, že pripomienka Judáša pri výbere nového apoštola je vlastne výstrahou, aby sa nikto viac nestal zradcom Boha (A. Najda, 372).

(3) Ďalší autori dôvod výberu apoštola Mateja neriešia, ale viac zdôrazňujú ponaučenie, ktoré si môže vziať každý z nás: „Keďže ani dnes nechýbajú v Cirkvi zradcovia, je na každom z nás, aby sme toto ich zlo, ktorého sa dopustili, vyvažovali svojím zreteľným svedectvom o Ježišovi“ (Benedikt XVI., Apoštoli, 119).

Zrnko duchovnej múdrosti: ak Judáša bolo potrebné nahradiť Matejom, zlyhanie svedectva má nahradiť nové svedectvo, že Kristus je Pán. Nie dať sa znechutiť, ale povzbudiť...

Požehnanú veľkonočnú nedeľu praje všetkým Ján Duda.

V dňoch 22. až 24. júna si Poliaci v Poznani pripomenú 1050. výročie vzniku prvého biskupstva na svojom území. Založené bolo v roku 968 z iniciatívy kniežaťa Meška I. a jeho manželky Doubravky, dcéry českého kniežaťa Boleslava I.

Poľský katolicizmus je za takmer tisíc rokov svojej existencie v súčasnosti najvitálnejší v Európe. Naši severní susedia sú známi tým, že za prácou hojne migrujú a v zahraničí budujú komunity so silnou národnou a katolíckou identitou, pričom v niektorých krajinách má toto ich účinkovanie vo vzťahu k domácim katolíckym cirkvám často misijný charakter.

Až okolo 2,5 milióna Poliakov, čo je asi 6 % z ich populácie, momentálne žije a pracuje mimo svojej vlasti. Najviac, približne jeden milión, pripadá na Veľkú Britániu a asi 600 000 na Nemecko. O duchovnú starostlivosť poľskej diaspóry sa po celom svete stará viac ako 2 000 kňazov, rehoľníkov a rehoľných sestier z domovskej krajiny.

Veľký počet Poliakov v zahraničí inicioval pastiersky list poľského episkopátu, určený poľským vysťahovaleckým spoločenstvám. Biskupi v liste oceňujú ich pozitívny prínos v posilňovaní katolíckej viery lokálnych cirkví a povzbudzujú ich k aktívnemu zapájaniu sa do života tamojších farností. Taktiež im pripomenuli, „aby sa od domácich kultúr a tradícií neizolovali, ale aby vyhľadávali živé a pravidelné kontakty s domácimi katolíkmi, ako aj s katolíkmi iných národností, ktorí žijú v ich miestnych spoločenstvách.“

Pozitívnym príkladom vplyvu poľských migrantov na rozvoj miestnej katolíckej cirkvi môže byť napríklad Nórsko, kde funguje až 34 poľských farností. Prostredníctvom ich aktivít, ktoré sú v nórskom jazyku otvorené aj lokálnemu obyvateľstvu, sa podarilo oživiť náboženský život na viacerých miestach krajiny. Výrazne k tomu prispel aj dvojjazyčný nórsko-poľský vestník Informator Katolicki.

Foto: Akcja Katolicka w Polsce

„Válek je skvelý dokument, ktorý sa oplatí vidieť,“ hovorí bratislavský pomocný biskup Jozef Haľko v jednom zo svojich krátkych videopríhovorov, ktoré pravidelne uverejňuje na svojom facebookovom účte.

Haľko oceňuje, že sa autorom filmu podarilo zozbierať „veľmi hodnotný obrazový materiál aj mimoriadne cenné spomienky dobových svedkov“. Ich výpovede na pozadí celospoločenského diania komentujú „Válka verejného aj intímneho, Válka politického aj rodinného, Válka aj katolícky zbožného a potom aj stranícky fanatického, keď povie, že strana ho robí človekom“. 

Haľko víta aj zverejnenie doteraz neznámej Válkovej básne a filmu vyčíta len nedostatočné uchopenie jeho cirkevnej politiky, ktorá mu ako bývalému ministrovi kultúry patrila do agendy.

Dokumentárny film Válek je dielom režiséra Patrika Lančariča a scenáristu Maroša Šlapetu, má 131 minút a hovorí o živote bývalého komunistického ministra kultúry, významného básnika a jedného z najrozporuplnejších postáv moderných slovenských dejín.

Foto: Portrét ministra kultúry Slovenskej socialistickej republiky Miroslava Válka. Archív TASR, autor I. Dubovský, 18. februára 1969.

V Ríme sa dnes uskutočnila verejná prezentácia vybraných spisov Josepha Ratzingera – Benedikta XVI. s názvom Oslobodiť slobodu – viera a politika v treťom tisícročí.

Na tejto publikácii sú okrem iného zaujímavé dve skutočnosti. V knihe sa okrem už publikovaných textov emeritného pápeža nachádza aj jeden, ktorý bol zverejnený po prvýkrát.

Druhou zaujímavosťou je predslov publikácie, ktorý napísal úradujúci pápež František. Jeho preklad priniesla česká redakcia Vatikánskeho rozhlasu.

Foto – TASR/AP

Až 42,6 percenta obyvateľov Slovenska sa domnieva, že ľuďom sa lepšie žilo pred rokom 1989 ako teraz. O tom, že lepšie sa žije v súčasnosti, je presvedčených 32,1 percenta ľudí. Vyplýva to z prieskumu agentúry FOCUS pre Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika.

Napriek prevahe tých, ktorým sa za socializmu žilo lepšie, nostalgia v spoločnosti klesá. V roku 2001 sa totiž uskutočnil podobný prieskum. Vtedy bolo skoro 62 percent Slovákov presvedčených, že pred rokom 1989 sa žilo lepšie. Len podľa necelých 13 percent bol život po roku 1989 lepší.

Takmer sa nezmenil podiel tých, ktorí si myslia, že sa približne rovnako žilo vtedy aj teraz. V roku 2001 i v súčasnosti je ich asi 16 percent.     

Výskum vznikol v rámci projektu KI „Búranie mýtov o socializme a sociálnom štáte“.

FOTO: Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika. Obrázok je ilustračný. Zväčšený graf i údaje z neho nájdete TU.

Evanjelium prikázaného sviatku Nanebovstúpenia Pána (štvrtok 10. 5. 2018) jednoducho konštatuje, že „Ježiš bol vzatý do neba a zasadol po pravici Boha“ (Mk 16,15-20). K tomu len táto jedna poznámka.

Sväté písmo často vykladá Ježišovo vystúpenie do neba tak, že „zasadol po pravici Boha“. Robí tak evanjelista Marek (Mk 16,19), apoštol Pavol (Ef 1,20), sv. Štefan, keď ho kameňovali, videl „otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha“ (Sk 7,56). 

Je to nový spôsob Ježišovej prítomnosti s nami (Benedikt XVI., 273), Boh nebo pre nás vytvára skrze vzkriesenie a vyvýšenie Krista (W. Kasper), „slávime deň, v ktorom bola naša úbohá ľudská prirodzenosť vyzdvihnutá s Kristom až k trónu Boha Otca“ (sv. Lev Veľký), a sv. Augustín uvádza, že Ježiš je neustále prítomný určitým spôsobom medzi nami: „Neopustil nebo, keď prišiel na zem, a nevzdialil sa od nás, keď vystúpil do neba“ (v: Cantalamessa, 124).

Zrnko duchovnej múdrosti: asi by sme si mali dôsledne zapamätať, že kde je Ježiš, tam je nebo. Prečo hľadáme nebo inde?

Požehnaný sviatočný deň prajem všetkým.

Ján Duda

Foto: ikona Nanebovstúpenia Pána, https://grkatinacovce.webnode.sk