Kým v Nemecku ešte stále oficiálne platí Merkelovej „Zvládneme to“, Švédsko pod náporom utečencov opúšťa svoju azylovú politiku, ktorá patrila medzi najveľkorysejšie na svete. Tak to otvorene v rozhovore pre nemecký Frankfurter Allgemeine Zeitung priznáva švédsky minister pre migráciu Morgan Johansson. Ľavicový minister opisuje, že situácia už bola nezvládnuteľná. „Máme extrémnu situáciu, a preto sme si museli položiť otázku: Zvládneme to? Dlhodobo je to určite nemožné.“

Do 9 a pol miliónového Švédska prišlo len v tomto roku 150-tisíc utečencov, čo je v pomere k počtu obyvateľov najviac v Európe. Johansson so smútkom vysvetľuje, ako pred pár týždňami museli oznámiť, že už viac negarantujú miesta v utečeneckých ubytovniach a niektorí utečenci tak musia prespávať (vo švédskej zime) pod holým nebom. Do Švédska v uplynulých mesiacoch prúdilo týždenne 10-tisíc migrantov, teraz je to okolo 6-tisíc, podľa ministra je však aj to nezvládnuteľne veľa a musia to drasticky znížiť. „Takže sme museli prijať drastické opatrenia. Medzi ne patria pasové kontroly na hranici, v autobusoch, vlakoch a na kompách. (...) Švédsko je fantastická krajina, ale zároveň existujú aj hranice toho, čo ešte vieme zvládnuť.“

O prijatie irackých a sýrskych kresťanov sa usilujú aj českí aktivisti z iniciatívy 153 křesťanů v Elbíru. Zastrešuje ju Nadační fond Generace 21, ktorý si dáva za cieľ „dostat do bezpečí do České republiky 153 křesťanů (rodin, vdov s dětmi a jednotlivců), jejichž životy jsou ohroženy v Iráku a v Sýrii“. Za iniciatívou stoja ľudia ako jeden zo študentských lídrov Novembra '89 Martin Mejstřík či evanjelikálny publicista Dan Drápal, koordinátorom je Jan Talafant. V súčasnosti beží petícia žiadajúca vládu ČR dodržať jej počiatočný prísľub pomoci pre týchto utečencov. O iniciatíve písali viaceré médiá, napr. aj Český rozhlas.

V počiatkoch iniciatívy ešte na jeseň minulého roku Dan Drápal napísal: „Někdy jsem si kladl otázku, jak mohli někteří lidé vůbec dál žít, když jely osvětimské pece naplno. Ale teď si uvědomuji, že my křesťané také žijeme, zatímco naši bratři a sestry jsou podřezáváni a křižováni. Lidé žijící za druhé světové války zpravidla ani netušili, že existuje nějaká Osvětim. Já mám v počítači obrázky těch křižovaných. Byly pořízeny jen před pár týdny. Nedají mi spát. A myslím taky na jeden dopis, jehož originál jsem viděl vystaven v jeruzalémském památníku holocaustu Jad Vašem. Byl to dopis jistého amerického senátora, který zdůvodňoval, proč zamítá plán na přijetí dvaceti tisíc židovských dětí z Evropy. Byl plný rozumně znějících argumentů. Také tam psal, že se mu toto rozhodnutí nedělalo lehko. Tyto děti skončily v Osvětimi.“ (Originál listu senátora tu.)

Komu škodí, že Američania finančne podporili presun irackých kresťanov na Slovensko? Na internete dnes vypukla malá búrka s veľkým hromobitím. Kolegovia z Aktualít, ktorí dnes správu priniesli paralelne spolu s nami, nazvali Glenna Becka, ktorý je zakladateľom nadácie Mercury One, kontroverzným milionárom, iným prekáža, že je mormon, iným jeho bizarný mix politických a spoločenských názorov. Beck napríklad podporuje manželstvá homosexuálov, voľné držanie zbraní a libertariánsky pohľad na štát. Inými slovami, s takým Robertom Ficom sa zhodne asi iba na presune 149 kresťanov z Iraku na Slovensko.

Je to však problém? A sú peniaze jeho nadácie problém? 

Ak si niekto myslí, že to problém je, žije v nereálnom svete a úplnom klame. Prekážalo azda niekomu, aké peniaze použil Oskar Schindler na záchranu židov pred holokaustom? A to bol Schindler členom NSDAP. Beck môže byť podivín, aký len chce, cieľ zachrániť niekoľko desiatok rodín pred Islamským štátom je šľachetný a morálny. Ak niečo Beck ukázal, je to skutočnosť, ako málo peňazí stačí, aby ste dokázali pomáhať tam, kde to treba. Ak majú pravdu naši kolegovia z Aktualít, že Beckov fond na záchranu kresťanských rodín minie 25-tisíc dolárov (všetky náklady), tak z toho trčí morálny imperatív nasmerovaný priamo do našich kostolov a vianočných zbierok. 

Inými slovami, za peniaze amerických darcov sa netreba hanbiť. Budú použité na dobrý cieľ. Treba k nim však pridať naše vlastné dary, každé euro práve dokáže robiť veľké divy.

A už vôbec sa nepatrí ohŕňať nosom nad ľuďmi, ako sú páni Brenkus či Barát. Naopak, ak niečo Slovensko v tejto chvíli potrebuje, je to viac lídrov, ktorí vedia, čo treba robiť, a ktorí to dokážu robiť. Názor verejnosti ich raz za to ocení, aj keď nie možno hneď a nie na internete.  Postoj to oceňuje od prvého momentu.

To, že organizácia Islamský štát je pre mnohých fanatikov okrem terorizmu príťažlivá aj koncepciou budovania vlastného štátu, nie je nová vec. Britskému denníku The Guardian sa podarilo získať dokument, ktorý potvrdzuje, aký význam Al-Bagdádi a spol. tomuto projektu prisudzujú. Dokument obsahuje detailný plán budovania inštitúcií nového štátu, jeho ekonomického zabezpečenia, zahraničnej politiky či fungovania vzelávacieho systému. Jeho súčasťou sú dokonca také podrobnosti, ako napríklad pravidelné kurzy pre veteránov o najnovších zbraniach a technológiách či návrh na vybudovanie zbrojoviek a potravinárskych podnikov. Plán s názvom Princípy riadenia Islamského štátu pochádza z jesene 2014 a jeho autorom je Egypťan Abu Abdullah.

Protiteroristická ústavná novela, ktorú spolu schválili Smer a Most, vyvolala značnú hystériu v médiách aj na sociálnych sieťach. Tá hystéria má však chabý racionálny základ – skôr vyplýva viac z toho, že niektorí novinári, ktorí sa chystajú voliť Most najmä vďaka Lucii Žitňanskej a jej liberálnemu krídlu, sa cítia teraz sklamaní, keďže hlasovať s diablom Ficom tri mesiace pred voľbami je v ich očiach smrteľný hriech (čítajte tu alebo tu).

Platia však dve veci. Po prvé, ako som na tomto mieste písal už včera, v čase, keď európske tajné služby hlásia extrémne zvýšené riziko teroristických útokov v Európe, je prirodzené, že štáty na nové hrozby reagujú novými zákonmi a ani Slovensko nemohlo ostať bokom. Samozrejme, treba pritom ustrážiť hranicu, aby to politici neprehnali. Len mi uniká, čo je také znepokojivé na prijatí tejto ústavnej novely.

Po druhé, keby táto ústavná zmena pre odpor opozície neprešla, Smer by mohol svoje „Chránime Slovensko“ ešte vyšpičkovať, pričom opozícii by neostalo než dúfať, že teroristi niekde v Európe neudrú aj tesne pred našimi voľbami. Béla Bugár prijal rolu opozičného Čierneho Petra, ale keďže je to starý lišiak, vedel, čo robí, aj s ohľadom na povolebné pomery. 

No a do tretice, Bugár s Luciou Žitňanskou sa ani príliš nemusia strachovať, že sympatizujúci bratislavskí liberáli, ktorí teraz prepadajú hystérii, sa od Mostu týmto definitívne odvrátia. Som si pomerne istý, že do marca na všetko zabudnú, keďže inú možnosť dnes ani veľmi nemajú. Napokon, Žitňanskej imidž neutrpel ani vtedy, keď sa pred poslednými voľbami, v januári roku 2012, na zasadaní vlády najhlasnejšie zastávala Anny Bubeníkovej zo spisu Gorila (čím šokovala premiérku Radičovú). Už vo februári, keď oznámila, že po voľbách bude kandidovať za šéfku SDKÚ, sa stala novou nádejou vtedy už zdecimovanej strany, ktorá by sa bez tohto jej avíza možno ani nedostala do parlamentu. Béla teda naozaj nemusí byť z huriavku v strese.

Foto - TASR

V Bratislave je niekoľko výstav, ktoré stoja za návštevu. Ak sa chcete zabaviť na hravých kolážach, treba si ísť určite pozrieť svetoznámeho Jiřího Koláře do Mirbachovho paláca. Kolář si robil žarty zo samého seba, dokázal spojiť šport s vrcholom náboženského umenia, ale najvtipnejšie sú aj tak jeho erotické motívy. Toľko vtipu na malej ploche nevyrovná azda nikto.

Na Námestí SNP vznikla pred časom nová kaviareň s krásnymi Paštékovými obrazmi a hneď nad ňou sídli aukčná spoločnosť a galéria Art Capital. Včera otvorili novú predajnú výstavu, kde sa dá vidieť niekoľko nádherných obrazov a sôch. Treba sa ísť pozrieť, pretože sú na predaj a niektoré z nich už nebude jednoduché vidieť. A prípadne si dať kávu pod Paštékom. Niečo také originálne nenájdete ani v Paríži.

Nuž a obísť nehodno ani neďalekú Nedbalku. Táto mladučká galéria má už svoje meno a sebavedomú líniu a teraz predstavuje rozšírenú zbierku. Mimochodom, Nedbalka ponúka aj niekoľko dobrých tipov na vianočné darčeky – jej monografie píšu, tvoria a zapĺňajú ozajstní majstri. A knihy pre každého dotuje pán Paško. 

Smer a Most spoločne presadili zmenu ústavy a schválili protiteroristický balíček, na čo časť opozície (Sieť) reagovala slovami o policajnom štáte. Samozrejme, pri rozširovaní právomocí a možností polície je na mieste opatrnosť. Na druhej strane, Európa sa momentálne nachádza v špeciálnej situácii, v ktorej je vždy lepšie, ak štát bezpečnostné opatrenia preženie než podcení.

Od nás nie je ďaleko do Nemecka, kde bezpečnostní experti hlásia extrémne vysokú hrozbu teroristického útoku, tajné služby sú zaplavené varovaniami a musia od prípadu k prípadu posudzovať, ktoré z nich je relevantné. Stav zhoršila aj utečenecká kríza, agenti majú podozrenia na desiatky džihádistov v azylových domoch. Nehovoriac o stovkách ľudí s nemeckým občianstvom, ktorí bojujú v Iraku a Sýrii vo farbách ISIS, môžu sa kedykoľvek vrátiť a udrieť podobne ako v Paríži.

Der Spiegel v nedávnej analýze preto napísal, že „je len otázkou času, keď sa aj do Nemecka vyberie prvý samovražedný atentátnik“. Nemecký týždenník podrobnejšie opísal, ako rýchlo musia dnes polícia a tajné služby vyhodnocať vágne, ale vážne hrozby. Ilustruje to aj prípad futbalového zápasu Nemecko-Holandsko v Hannoveri, ktorý sa mal odohrať pred tromi týždňami, úrady ho však na poslednú chvíľu zrušili.

Najskôr prišlo varovanie izraelskej tajnej služby, aby Nemci rátali s útokom na futbalový štadión. Bolo však príliš abstraktné, a tak minister vnútra Thomas de Maizière rozhodol, že futbalové stretnutie sa predsa len bude konať. No v čase, keď s kancelárkou Merkelovou už vystupovali z helikoptéry v Hannoveri, prišlo ďalšie, už veľmi konkrétne izraelské varovanie: na futbalovom stretnutí malo vraj prísť k odpáleniu troch náloží, jedna mala byť vpašovaná v sanitke. Maizière a jeho tím vyhodnotili riziko ako príliš vysoké a zápas zrušili. Nemci dodnes nevedia, či bolo riziko naozaj také vážne, našla sa len jedna stopa k istému podozrivému mladíkovi, ktorý mal byť medzi usporiadateľmi. Európske krajiny dnes teda čelia hrozbám, pri ktorých sa kyvadlo medzi slobodou a bezpečnosťou nateraz musí mierne vychýliť v prospech bezpečnosti. 

Pamätáte si pani Ulrike Lunacek? Tejto europoslankyni schválili vlani správu, ktorá presadzuje LGBTI agendu. Napríklad, aby existujúce registrované partnerstvá a homomanželstvá uznávali aj tie krajiny, kde takéto inštitúty nemajú uzákonené. 

Dnes zavítala podpredsedníčka EP Lunacek do Bratislavy na Gymnázium Ladislava Novomestského, kde otvárali výstavu „Laureáti Ceny Andreja Sacharova za slobodu myslenia“. Lunacek predstavila laureáta za rok 2015, ktorým sa stal saudskoarabský bloger a aktivista.  

„Pani Lunacek hovorila o potrebe slobody povedať svoj názor, no svojou správou presadenou v Európskom parlamente začiatkom roka 2014 vedie štáty EÚ práve k obmedzeniu slobody prejavu a myslenia vo veciach manželstva, rodiny a práv detí,“ poznamenal Tomáš Kováčik z Aliancie za rodinu, ktorý na podujatí rozvinul transparent s motívom tradičnej rodiny. 

Francúzsko miluje trikolóru a blond dievčence s priezviskom Le Pen. Víkendové regionálne voľby vyhral s vyše 30 percentami Národný front vedený Marine Le Penovou a jednou z najúspešnejších kandidátok je jej neter Marion Maréchal-Le Pen, mladučká onedlho 26-ročná študentka práva a už štyri roky aj parlamentná poslankyňa (najmladšia v dejinách Francúzskej republiky). Ona vo svojom provensálskom regióne získala v prvom kole vyše 40-percentnú podporu.

Marion Maréchal dokáže zaujať okrem iného aj svojimi politickými názormi. Oproti svojej tete je verbálne konzervatívnejšia a pro-katolíckejšia, ospevuje Francúzsko katedrál, chodí na púte do Chartres a – na rozdiel od svojej tety – otvorene podporovala hnutie La Manif Pour Tours.

Nuž a v neposlednom rade je nádejou, že konzervatívne názory môžu – prepytujem – vyzerať atraktívne. 

Je projekt rozmiestnenia irackých kresťanov v okolí Nitry ohrozený? Po Ficovej nedeľnej chvíľke v RTVS to tak môže vyzerať. Preto sme sa na to spýtali kňaza Petra Brenkusa, jeho združenie Pokoj a dobro totiž projekt manažuje. 

„Neočakávam, že by sa to celé zrušilo, nastanú možno nejaké modifikácie projektu, ale je to príliš ďaleko, aby sa zrušil,“ povedal. Brenkus dodal, že so štátom podpísali zmluvu o integračnom procese. 

Fico v relácii RTVS povedal, že utečenci nebudú po udelení azylu prerozdeľovaní do obcí v Nitrianskom kraji, ale že vec preberie do svojich rúk štát. Štát síce vie poskytnúť ubytovanie, no Brenkus upozorňuje, že integrácia sa vždy robí spolu s tretím sektorom. „Štát môže ponúknuť ubytovanie, ale nemá integračné kapacity. Integrácia sa vždy robí v spolupráci s mimovládnymi organizáciami, čiže istá spolupráca musí existovať,“ dodal Brenkus.