Talianska la Repubblica spracovala zaujímavú mapu, ktorá zobrazuje, z akých krajín prichádzajú do Sýrie a Iraku zahraniční džihádisti Islamského štátu. Čísla sú znepokojivé: IŠ získava fanatických bojovníkov z vyše stovky štátov, medzi marcom 2014 a marcom 2015 vzrástol ich počet o 70 percent.

Košičania a košickí študenti pozor: Spoločenstvo Ladislava Hanusa, ktoré stojí za úspechmi pro life pochodov, modernými mestskými festivalmi či iniciatívou, ako pomôcť utečencom, otvára prvýkrát svoj kurz aj v Košiciach. Nepoviem to lepšie ako Ďuro Šúst, takže: „Hľadáme ľudí, ktorí chcú lepšie rozumieť svojmu životu, hľadajú racionálne argumenty pre kresťanskú vieru a zároveň chcú byť aktívni vo svojom prostredí, v kultúre, v spoločnosti, v politike. Jeden človek môže zmeniť svet, ale nemôže to urobiť sám.“ Termín na prihlášky: 3. október 2015

Romana Jocha si vážim, ale v tomto rozhovore o utečeneckej kríze sa dopustil viacerých trochu plochých skratiek. Naznačuje, čo môže byť tiež za prívalom utečencov do Európy: „Komu sa hodí destabilizovať Európu (napr. ako trest za sankcie za agresiu proti Ukrajine) vlnou utečencov – a následným vzostupom extrémistickej, xenofóbnej pravice? Odpoveďou je ein Volk, ein Reich, ein Führer – Rusi, Rusko, Putin.“ Celkom nerozumiem – ako to ten Putin robí? Roman Joch je trochu nespravodlivý aj k Barackovi Obamovi, ktorého opisuje ako hlupáka. Lenže väčšie hlúposti na Blízkom východe spravili či navrhovali skôr republikáni, ktorí chceli ešte pred pár rokmi zbombardovať Irán (John McCain si pospevoval na mítingoch – Bomb, bomb, bomb Iran!) a v Sýrii zničiť Asada. Obama tomuto tlaku aj z vlastného okolia vzdoroval a dobre spravil. 

Pochod za život má ďalšie veľmi pekné video. Má k dispozícii aj anglické titulky, tak ho môžete zdieľať aj zahraničným priateľom, nech o Slovensku vedia :-)

Médiá sa včera celý deň zabávali na účet prekladateľa v utečeneckom zariadení v Medveďove, ktorý, ako sa neskôr ukázalo, tlmočil korektne. Zábava sa skončila a otázkou dnešného dňa je, či bude niekto volať k zodpovednosti právnika úradu ombudsmanky, ktorý bez overenia faktov púšťa do sveta nepresné informácie.

Milan Šimečka píše: „Problém Slováků je v tom, že většina politiků i veřejností se hlásí ke křesťanství, jenže hlava katolíků je usvědčuje z toho, že neprávem.“ Tento výrok má dva problémy: 1. Väčšina Slovákov sa síce ku kresťanstvu formálne hlási, ale praktizuje ho iba prudká menšina, čiže z formálneho prihlásenia neradno robiť prehnané závery, najmä pokiaľ ide o dôsledné morálne učenie cirkvi, čo Šimečka, samozrejme, vie. 2. Ako prišiel autor k väčšine politikov? Tomu už nezodpovedajú ani vonkajšie „formálne“ znaky.

Vždy kriticky naladená novinárska obec si medzi sebou uťahuje zo seriálu agentúry TASR, ktorá vzala 200. výročie narodenia Ľudovíta Štúra úplne najvážnejšie, a svedomito monitoruje všetky udalosti späté s týmto výročím, respektíve takmer každý deň prináša výňatky zo všetkých kníh či zborníkov, ktoré sa kedy napísali o Štúrovi. Ja sa však chcem tohto celoročného cyklu TASR zastať. Napríklad dnes ma TASR upozornila na knihu Ludvíka Kűhna Buditelia v župe bratislavskej z roku 1928, ktorá „odhaľuje aj menej známe fakty zo Štúrovej mladosti“. Agentúrny seriál sa oplatí sledovať aj pre takéto pasáže: „Kűhn zaujímavým dobovým spôsobom komentuje aj Štúrovu ľúbostnú epizódu s Máriou Pospíšilovou, keď sa vracal zo štúdií v Halle: ,Keď sa r. 1840 vracal domov, zaľúbil sa do Márie, dcéry kníhkupca Pospíšila z Hradca Králové, ale verný svojim ideálom o službe vlasti, prchol pred prízrakom ľúbosti a iba v spomienkach sa vraciaval k lúznym obrazom svojho chvíľkového poblúznenia.`“

Nie celkom rozumiem kritike, ktorá sa valí na políciu za zásah v zariadení pre utečencov v Medveďove. Jednak zo záznamu, ktorý zverejnila ombudsmanka Dubovcová, nijako silne nevyplýva, že zásah polície mal byť neprimeraný. Vraj vzbúrení utečenci nemuseli pokynom rozumieť, keďže tlmočníkova angličtina nebola práve dokonalá. Na videu sme však videli niečo iné – aj slávna veta "put your hands on stôl" padla až po tom, čo ju tlmočník vyslovil v korektnej angličtine. Napokon, aj tú zmiešanú anglicko-slovenskú verziu mohol použiť preto, že niektorí utečenci po mesiacoch pobytu lepšie rozumejú po slovensky než po anglicky. Ostrá kritika polície zo strany ombudsmanky je tentoraz nepresvedčivá aj kontraproduktívna. Jej vyjadrenia typu „neprofesionalita tu trčí na sto kilometrov“ pôsobia zbytočne zaujato a u polícajtov vyvolajú opačný reflex než sebareflexiu.

Pawel Lisicki, šéfredaktor poľského týždenníka Do Rzeczy, ostro napadol poľskú premiérku Ewu Kopacz za hlasovanie o kvótach: "nielenže sa postavila proti názoru väčšiny poľskej verejnosti, ale zničila aj solidaritu s lídrami Maďarska, Česka a Slovenska." To všetko kvôli tomu, že namiesto záujmov štátu poslúchla radu svojho bývalého šéfa Donalda Tuska. Premiérka by podľa Lisického mala za tento postup "draho a rýchlo zaplatiť" a prehrať októbrové voľby. 

Obeť alebo bojovník al-Kájdy? Lidové noviny prinášajú zhrnutie pátrania po minulosti utečenca, ktorého podkopla maďarská kameramanka. Výsledok? Sýria je veľmi komplikovaná krajina.