Krátke správy redakcie

Martin Hanus pred 208 d

V polovici januára sa v Nemecku rozhorela veľká debata, či doma predsa len nezavedú obmedzenie rýchlosti na diaľnici na 130 km/h. Navrhla to jedna expertná komisia s odôvodnením, že Nemci by týmto opatrením dodržali svoje klimatické ciele na znižovanie emisií. 

Takéto opatrenie podporili aj niektorí komentátori, okrem životného prostredia argumentovali i bezpečnosťou, keďže častou príčinou smrteľných nehôd na nemeckých cestách je nezvládnutá jazda pri veľkej rýchlosti. Podaktorí uštipačne dodávali, že vo svete sú už len dve krajiny, Severná Kórea a Afganistan, kde sa tiež jazdí bez rýchlostných obmedzení. Sociológovia sa zamýšľali nad tým, prečo Nemci, inak vyznávači regulovaného poriadku, sú akurát na cestách oveľa slobodomilovnejší než Američania (vraj je za tým špecificky nemecká láska k autu). K tejto téme sa urobili aj prieskumy, z ktorých vyplynulo, že zhruba polovica Nemcov je za „Tempolimit 130“, polovica proti. 

Keďže politikom sa spochybňovanie tejto zažitej cestnej slobody nijako zvlášť nevyplácalo, vášnivú debatu dnes ukončil Merkelovej hovorca Steffen Seibert. Podľa neho vláda neplánuje všeobecné obmedzenie rýchlosti na diaľniciach, minister dopravy Andreas Scheuer ešte predtým vyhlásil, že takéto nápady sú iba ďalším pokusom vodiť ľudí za ručičku, a šéfka CDU Annegret Kramp-Karrenbauer to celé odmietla, aby nevznikol dojem, že politici chcú vodičov „trápiť a trestať“.

Nemci tak i naďalej zostanú libertariánskym dopravným rajom.

Na archívnej snímke autá jazdia po diaľnici A5 pri Frankfurte. Foto TASR/AP

Adam Takáč pred 209 d

„Nazvali ste ma veteránom?“ reagoval s úsmevom ešte minulý týždeň v jednom z rozhovorov neskorší víťaz Australian Open Novak Djokovič. Moderátor mu totiž vymenoval viacero mladých hráčov, ktorí sa na turnaji dostali minimálne do 3. kola alebo ešte ďalej. 

Najvýraznejšie sa presadili 20-ročný Grék Stefanos Tsitsipas, ktorý v osemfinále nečakane zdolal Rogera Federera, a 24-ročný francúz Lucas Pouille. Obaja nakoniec postúpili medzi najlepšiu štvoricu prvého grandslamu sezóny. Práve po víťazstve mladíka Tsitsipasa nad o 17 rokov starším Rogerom Federerom sa začali silno ozývať hlasy o výmene generácií vo svetovom tenise.

Finalisti turnaja Rafael Nadal a Novak Djokovič (ktorí v semifinále zdolali Tsitsipasa, resp. Pouillea) však naplnenie týchto predpovedí odďaľujú. Je pravda, že medzi tenisovú elitu sa postupne predierajú viacerí talentovaní hráči, z ktorých sa v nej môžu niektorí čoskoro usadiť natrvalo, no prelomiť dominanciu fenoménov ako Djokovič, Nadal či Federer bude ešte nejaký čas trvať. Ani o jednom z troch menovaných sa totiž nedá povedať, že by s pribúdajúcim vekom strácal na svojej výkonnosti či hernej kvalite. 

Naopak, najmä Djokovič s Nadalom ukazujú, že majú stále chuť prekonávať svoje limity a zdokonaľovať svoju hru. Kým udržia jej úroveň tak vysoko, ako to predviedli za posledné dva týždne v Austrálii, mladí tenisoví borci to budú mať nesmierne ťažké, aby ich z vrcholu v blízkom období zosadili.

Foto: Srbský tenista Novak Djokovič a Španiel Rafael Nadalpred finálovým zápasom mužskej dvojhry na grandslamovom turnaji Australian Open. (TASR/AP)

Ján Duda pred 210 d

Obsahom evanjelia 3. nedele cezročného obdobia (28. 1. 2019) je udalosť z nazaretskej synagógy, kde Ježiš prečítal úryvok proroka Izaiáša „Duch Pána je nado mnou...“ a dal k tomu svoj výklad: „Dnes sa splnilo toto Písmo“ (Lk 1,1-4; 4,14-21).

(1) Ježiš cituje úryvok zo 61. kapitoly proroka Izaiáša. Izaiáš žil v 8. storočí pred Kristom, ale autori tvrdia (napr. Ravasi, 17), že ide o text, ktorý vznikol v období návratu Židov z babylonského zajatia (cca. 520 pred Kristom). Text je o Pánovom služobníkovi, ktorý ohlasuje návrat ľudu z otroctva.

O tom istom je aj text prvého nedeľného čítania (Neh 8. kapitola). Za miestodržiteľa Nehemiáša a kňaza Ezdráša ľud prežíva radosť z návratu a obnovuje svoju vďačnosť a záväzok voči Bohu a Božiemu slovu.

(2) Ak Ježiš hovorí, že Izaiášovo posolstvo sa splnilo „dnes“, má na mysli historický čas, keď koná dielo vykúpenia človeka a koná to konkrétna historická osoba Krista!

Ale toto „dnes“ Kristus stále realizuje prostredníctvom Cirkvi (nedeľné druhé čítanie – 1 Kor 12,12,30: Cirkev je Kristovo telo, kde všetci plnia Kristovu misiu). V tomto zmysle Kristovo „dnes“ trvá aj v súčasnosti, je to niečo nadčasové. Benedikt XVI. často pri svojich výkladoch napr. Pánovho krstu či poslednej večere akoby „čas“ nebral do úvahy (JN, I., 27) a tieto udalosti považuje za anticipáciu Kríža a Zmŕtvychvstania.

Súhrn: nie sme mimo udalosti Ježišovho vykupiteľského diela, ale sme jeho predmetom i súčasťou.

Požehnanú nedeľu prajem všetkým.

Ján Duda

 

Ilustračné foto: www.motivator.sk

Pavol Rábara pred 211 d

Ďalší primátori a starostovia sa postavili proti schváleniu zákona o hazarde z dielne rezortu financií, ktorý vetoval prezident Andrej Kiska. Pridali sa tak k primátorom krajských miest, ktorí už začiatkom januára vyzvali poslancov parlamentu, aby za zákon opätovne nezahlasovali. 

Poslanci budú o prelomení prezidentovho veta rozhodovať na najbližšej schôdzi, ktorá sa začne v utorok. Občianski aktivisti z Iniciatívy Zastavme hazard informujú, že na ich stránke podpísalo Výzvu proti zákonu za 24 hodín viac ako dvadsať starostov obcí a desiatky mestských a obecných poslancov z celého Slovenska.

Aktivisti, primátori a starostovia vyčítajú novej legislatíve predovšetkým privatizáciu online hazardu, zlegalizovanie reklamy na online hazard dostupnej aj mládeži a tiež zákonnú podmienku petície potrebnej na zákaz hazardu. 

„Povinnosť predloženia petície pre zákaz hazardu s 30 percentami obyvateľov obce na prijatie regulácie hazardu znamená v mnohých prípadoch vylúčenie demokracie,“ uviedli podpísaní zástupcovia miest a obcí. 

Tlak na poslancov parlamentu teda silnie. Aktivisti navyše chystajú na utorok obed aj zhromaždenie pred budovu parlamentu. Dobrou správou však je, že podľa našich informácií na ministerstve financií uvažujú nad zmenami v spomínanom zákone. 

Foto: TASR – Martin Baumann

Adam Takáč pred 213 d

Pápež František sa rozcestoval alebo, ak chcete, rozlietal. Na palube lietadla smerujúceho do Panamy na Svetové dni mládeže novinárom potvrdil, že tento rok plánuje navštíviť Japonsko.

Išlo by tak o celkovo siedmu krajinu (a šiestu apoštolskú cestu), do ktorej chce hlava Katolíckej cirkvi v roku 2019 zavítať. Prekonal by tak svoj „cestovateľský rekord“ spred troch rokov, keď prišiel na návštevu do šiestich krajín. Celkovo počas svojho doterajšieho pontifikátu absolvoval 25 apoštolských ciest mimo Talianska.

Cesta do Panamy je pre Františka tohtoročnou premiérou. Okrem nej má v pláne začiatkom februára ísť ako prvý pápež do Spojených arabských emirátov, koncom marca do Maroka, v máji ho čakajú veriaci v Bulharsku a Macedónsku (navštívi ich v rámci jednej apoštolskej cesty). Nedávno mu do kalendára pribudol výjazd do Rumunska na prelome mája a júna. No a v novembri pôjde do spomínaného Japonska.

Špekuluje sa takisto, že ešte tento rok by mohol pridať aj ostrov Madagaskar. 

Dá sa povedať, že pri takomto tempe sa aj pápežovi Františkovi môže čoskoro ujsť prívlastok cestovateľ, podobne ako v prípade Jána Pavla II. Ten stihol za 26 rokov pontifikátu absolvovať viac ako stovku ciest mimo Talianska.

Foto: TASR/AP

Jaroslav Daniška pred 213 d

Český kňaz Tomáš Halík bol v novembri minulého roku formálne napomenutý svojím biskupom – kardinálom Dukom. Napomenutie bolo oficiálne publikované v Acta Curiae Archiepiscolapalis Pragensis 15. januára tohto roku.

Výčitka znie: „Kardinál Dominik Duka OP uložil dne 12. 11. 2018 pod čj. S/2018/481 napomenutí Mons. prof. PhDr. Tomáši Halíkovi, Th.D., Dr. h. c., a to za jednání podle kán. 1339 § 1 CIC. Napomenutí se ukládá tomu, kdo je ve velmi blízké příležitosti k spáchání skutku proti církevní kázni. Arcibiskup pražský uložil napomenutí za mediální vystupování, ve kterých Mons. Halík napadal stanoviska k různým aspektům veřejného života vydaná arcibiskupem pražským, popř. Českou biskupskou konferencí,“ tento úryvok dnes zverejnili Lidové noviny, kam Halík dlhodobo prispieva.

Halík v texte na stránke novín reaguje, že za svoje postoje sa dočkal uznania a podpory, proti kroku acibiskupa Duku sa však nevzoprie, nepodá protest a nebude žiadať jeho zrušenie. V komentári naznačil aj dva pokusy o zmierenie, prvý bol odkazom na konflikt s komunistami kvôli reštitúcii cirkevného majetku a nepotrebnosti sporov vnútri Cirkvi, v druhom povedal, že tak ako on nie je žiadny „vítač“ imigrantov, kardinál Duka nie je Okamura. Či to však bude znamenať aj jemnejší tón a viac rešpektu od Halíka v budúcnosti, je otázka. Pripomeňme nielen jeho kritiku kázne prof. Piťhu, ku ktorej sa vracia aj v texte v LN, kde mu mala dať polícia de facto za pravdu, ale aj jeho nevkusné komentáre z minulosti, v ktorých hovoril o „telnatom prelátovi“ a podobne.

Je dobre, že kardinál Duka kňaza Halíka napomenul, rovnako ako je dobre, že spor viedol formálne na úrovni a nesiahol k žiadnemu revanšu či osobným poznámkam.

Foto: flickr.com

Jaroslav Daniška pred 213 d

Organizácia Oxfam zverejnila správu, podľa ktorej vlastní 26 najbohatších ľudí na zemi taký objem majetku ako chudobnejšia polovica planéty, podľa Credit Suisse ide o 42 ľudí. Na svete je 2 208 dolárových miliardárov, väčšina z nich sú stále Američania, ich majetok rastie o 2,5 miliardy denne. Je to dôležitá informácia, zaslúži si samostatný text, v tejto správe chcem ale upozorniť na niečo iné.

Český ekonóm Lukáš Kovanda sa odrazil k inej téme, použil údaje Oxfamu a položil si otázku, koľko Čechov patrí k najbohatšiemu percentu planéty. Výsledok: až 245-tisíc českých zamestnancov! Ak je váš príjem zhruba 2 150 eur mesačne v hrubom, zarátať treba všetky príjmy, aj vedľajšie (napr. z nájmu), patríte k najbohatšeimu percentu planéty.

Správu Credit Suisse nájdete tu.

Foto: Sam Valadi/flickr.com

Martin Hanus pred 214 d

Zajtra nás čaká veľmi zaujímavý deň: o 9.00 sa začne vypočutie kandidátov na ústavných sudcov, ako siedmy v poradí by mal vystúpiť trojnásobný premiér a líder Smeru Robert Fico. Podľa informácií Denníka N mal Fico v uplynulých dňoch aj v prítomnosti premiéra Pellegriniho presviedčať Kisku, aby ho po zvolení v NR SR vymenoval za predsedu Ústavného súdu. No Kiska to mal odmietnuť, rovnako mu vraj odkázal, že ho nevymenuje ani za radového ústavného sudcu. 

Aj preto sa vyrojili špekulácie, či Fico napokon svoju kandidatúru do vypočutia v Národnej rade nestiahne. Ak by sa tak stalo, znamenalo by to, že Ficov pokus bol bezradnejší a zúfalejší, než pôvodne pripúšťala naša fantázia – znamenalo by to, že šlo o slepý pokus, jednoducho to len skúsil, lebo s malou dušičkou dúfal, že na Kisku pritlačí (ak ma vymenuješ za predsedu ÚS, dávam ti slovo, že dáme tebe aj tvojmu bratovi pokoj s daňami) alebo mu dá neodolateľnú ponuku (z predloženého zoznamu sudcov si vyber dvoch ľudí, sľubujem ti, že ich zvolíme do užšieho výberu). Naozaj sa Fico celé dni upínal na to, že jeho úhlavný politický nepriateľ mu povie „ok, Robo, dobrý obchod, beriem“ a nemal už žiadnu inú stratégiu?

Ak zajtra Fico predstúpi pred výbor NR SR ako kandidát na ústavného sudcu, bude jasné, že tak nerobí preto, aby sa po Kiskovom „nie“ zúčastnil na vopred prehratom súboji. Začne sa tým nová hra, v ktorej Smer spraví všetko preto, aby sa voľba ústavných sudcov naťahovala až do konca marca, keď bude zvolený nový prezident. Vtedy sa uvidí, či sa oplatí čakať do nástupu nového prezidenta v júni, keď dôjde definitívne k výmene prezidentského žezla. Takže keby ľudia v marci zvolili za prezidenta Šefčoviča, Smer a koalícia by voľbu sudcov naťahovali ešte ďalšie dva mesiace, aby až nový prezident vymenoval sudcovskú deviatku s Ficom na čele. 

Pre kampaň usmievavého eurotechnokrata Maroša Šefčoviča by bolo najlepšie, keby Fico zajtra vyhlásil, že sa vzdáva kandidatúry, lebo si to rozmyslel. Keď sa tak nestane, predseda Smeru naloží svojmu prezidentskému kandidátovi balvan, pri ktorom mu počas kampane a pri útokoch opozície viackrát zamrzne aj jeho najprofesionálnejšia verzia úsmevu.  

FOTO TASR – Martin Baumann

Martin Hanus pred 215 d

Agentúra AKO uskutočnila zatiaľ najdivotvornejší prieskum týchto prezidentských volieb: na objednávku Progresívneho Slovenska vyškrtla zo zoznamu kandidátov Roberta Mistríka a Františka Mikloška, aby zmerala, koľko by bez nich získala Zuzana Čaputová. Podľa prieskumu by sa prebojovala s 18,5 percentami do druhého kola spolu s Marošom Šefčovičom.

Samozrejme, ide o čisto propagandistický prieskum, ktorý je nasmerovaný najmä proti Robertovi Mistríkovi. Som zvedavý, či tí mediálni hráči, ktorí predtým vyčítali taktizujúcemu Mistríkovi nemiestnu aroganciu (keď vyzýval Čaputovú a Mikloška, aby sa na jeho slávu vzdali kandidatúry), budú za takýto prieskum podobne ostro kritizovať aj im milších, no nemenej taktizujúcich progresívcov. 

V decembri nameralo AKO Mistríkovi 14,8 a Čaputovej 6,6 percenta. Z týchto 18,5 percenta pre Čaputovú možno vyvodiť, že nemalá časť Mistríkových voličov by volila ju, keby Mistrík nekandidoval. Súčasne možno povedať aj to, že keby sa aj Mikloško a Mistrík vzdali v jej prospech, zďaleka by nezískala toľko, koľko je súčet voličov tejto trojice. V decembrovom prieskume AKO mali totiž všetci títo traja kandidáti spolu zhruba 28 percent. Ak sa tu už používajú prieskumy ako nástroj robenia politiky a vytvárania verejného tlaku, férovejšie by bolo, keby AKO odmeralo a zverejnilo aj to, koľko percent by mal Mistrík (keby sa Čaputová a Mikloško vzdali v jeho prospech) alebo Mikloško (keby sa Mistrík a Čaputová vzdali v jeho prospech) – taký prieskum by bol tiež trochu infantilnou zábavkou, ale aspoň ako-tak výpovednou.

Ale tento prieskum AKO má predsa aj istú hodnotu: konal sa ešte v čase pred oficiálnym ohlásením kandidatúry zo strany Maroša Šefčoviča, napriek tomu získal Šefčovič na prvýkrát 19,4 percenta, čo je na eurokomisára pred rozbehom prekvapivo slušný zisk. Tiež je zjavné, že naďalej nemožno podceňovať ani Harabina (13 percent), zle na tom nie je ani Milan Krajniak (10,1). Lenže tieto Krajniakove percentuálne body môžu byť aj nadhodnotené (naposledy mal v AKO 6 percent), keďže v prieskume bez Mikloška a Mistríka časť voličov, azda najmä tých konzervatívnejších od Mikloška, si radšej než Čaputovú vybrala Krajniaka. 

Andrej Danko so 7,5 percentami nepôsobí síce ako favorit do druhého kola, lenže jeho kandidatúra je zatiaľ virtuálna, podľa všetkého ju oznámi budúci týždeň. Takže Dankov reálnejší výtlak sa bude dať merať až vo februárových prieskumoch.  

Na snímke kandidátka na prezidentku SR Zuzana Čaputová počas tlačovej konferencie 29. mája 2018 v Bratislave. FOTO TASR – Martin Baumann

Martin Hanus pred 215 d

Britská premiérka Theresa Mayová má dnes v parlamente predstaviť plán B, ktorým chce reagovať na fakt, že minulý týždeň utrpela drvivú porážku a nepresadila vyrokovanú zmluvu s EÚ o brexite. 

Problém je, že nikomu nie je jasné, čo reálne môže Mayová navrhnúť okrem toho, že požiada EÚ o odklad dátumu brexitu povedzme na začiatok leta. Nemecký týždenník Der Spiegel konštatuje, že EÚ bola dosiaľ napriek očakávaniam, že bude rozhádaná, až pozoruhodne kompaktná: „Kým britská politika je medzičasom v stave sebarozkladu, front európskej 27-čky pôsobí ako stena zo žuly.“

Podľa Spieglu si však v EÚ niektorí kladú otázku, či s Britmi nerokovali v Bruseli až príliš tvrdo a či scenár tvrdého brexitu bez dohody napokon nepoškodí všetkých. Najmä v prípade Nemecka sa zdá, že by bolo teraz aj naklonené mäkšiemu postupu, o čom však v iných štátoch ako Francúzsko a Španielsko nechcú počuť. Macron sa totiž obáva, že ústupky voči Britom by povzbudili francúzskych pravicových populistov, ktorí koketujú s frexitom. 

Vyzerá to teda tak, že EÚ v tejto chvíli svojú dôslednú stratégiu nezmení, takže Mayová nebude mať čo ponúknuť. 

Britská premiérka Theresa Mayová počas prejavu na rokovaní Dolnej snemovne britského parlamentu v Londýne 16. januára 2019. Foto TASR/AP