Krátke správy redakcie

Jaroslav Daniška pred 232 d

Manfred Weber (na obr.), kandidát Európskej ľudove strany (EPP) na post predsedu Komisie, navrhuje vznik nového telesa desiatich sudcov, ktorí by rozhodovali o fungovaní členských štátov v súlade s pravidlami a finančných trestoch za ich porušenie. Oponentov, ako píše poľský filozof Marek Cichocki, nazval extrémistami a nemieni s nimi diskutovať. Nová podoba integrácie Únie nemusí mať doterajšiu podobu, môže nabrať imperiálneho ducha, zameraného viac dovnútra (viac centralizácie, viac kontroly, viac trestov). Prirodzene, bude zdôrazňovať zákon, ale v spore pôjde najmä o politiku.

Cichocki píše, že to, čo navrhuje Weber, vyzerá ako hasenie požiaru benzínom. Nemožno mu nedať za pravdu.

Foto: wikimedia

Jaroslav Daniška pred 232 d

Aprílové číslo britského magazínu Standpoint obsahuje zaujímavú esej Daniela Kaldera o tom, čo čítali veľkí diktátori. Nechajme bokom filozofiu, že Lenin čítal Hegla, Marxa s Engelsom, Černiševského či Plechanova, Mussolini zase Sorela, Spinozu a Kanta, zaujímavejšie je, aké čítali romány.

Hitler, ktorého osobná knižnica mala 16-tisíc zväzkov, bol vášnivý čitateľ, tvrdil (a preháňal), že číta jednu knihu za noc. Vieme ale, že mal radšej Shakespeara ako Goetheho, mal rád dobrodružnú mládežnícku literatúru, Robinsona Crusoa, Guliverove cesty, Karla Maya. Niekoľko mayoviek si vraj zobral so sebou aj do bunkra.

Stalin mal rád Balzaca, Huga, Zolu, Maupassanta či Dostojevského (najviac jeho Besy), mal tiež rád Bulgakova, v Kyjeve som kedysi počul, že najmä jeho Bielu gardu, samozrejme, Gorkého a Pasternaka, rád im neskoro večer aj zavolal a porozprával sa s nimi.

Lenin čítal asi najviac zo všetkých, vďaka klasickému vzdelaniu a pôvodu mal prečítaných Virgilia či Ovidia v latinčine, jeho životopisci ale píšu, že ho nudili. Zato mal rád Goetheho, Londona, Gogoľa, Čechova a, samozrejme, Gorkého. Obzvlášť si cenil (a aktívne dezinterpretoval) Tolstého. Dostojevkij ho, naopak, nezaujal.

Veľa čítal aj Mao, Enver Hodža, samozrejme, Castro, veľký to obdivovateľ Hemingwaya a Márqueza (vzájomná náklonnosť), ajatolláh Chámenejí sa zase nedávno pochválil, že rád číta Šolochova a Tolstého.

Milovníkov veľkej literatúry, samozrejme, z týchto tyranov a diktátorov robiť nemožno, stovky autorov vyhnali zo svojich krajín, väznili, týrali či im aspoň spálili a zakazovali vydania ich kníh. Svoje si vytrpeli, aj keď mali k moci blízko, ako Bulgakov počas stalinizmu.

Aký z toho všetkého robí autor záver? To si môžete prečítať tu. Ak chcete vedieť viac, Kalder o téme napísal celú knihu.

Ilustračné foto: wikimedia

Lukáš Krivošík pred 233 d

Demokrat a bývalý viceprezident USA Joe Biden by mohol do konca mesiaca oznámiť svoju kandidatúru na prezidenta, no jeho úmysel môžu zmariť výpovede žien o jeho nevhodnom správaní.

Dnes 39-ročná Lucy Floresová, ktorá v roku 2014 kandidovala za demokratov na zástupkyňu guvernéra Nevady, porozprávala novinárom z magazínu New York, ako sa k nej Biden mal prikradnúť zozadu na predvolebnom zhromaždení. Položil jej údajne ruky na plecia, privoňal si k jej vlasom a pobozkal ju na zadnú časť hlavy.

Druhá žena, Amy Lapposová, pre médium Hartford Courant vypovedala, že Biden na akcii na získanie príspevkov pre demokratov v roku 2009 položil svoje ruky na jej krk a obtrel si svoj nos o jej nos.

„V priebehu rokov, ktoré som strávil volebnými kampaňami a vo verejnom priestore, som si mnohokrát podal ruku, objal niekoho, prejavil náklonnosť, podporu a útechu, a nikdy som sa nedomnieval, že som sa správal nevhodne,“ vyhlásil 76-ročný politik na svoju obranu.

Joe Biden, ktorý pôsobil ako viceprezident Baracka Obamu, je v Spojených štátoch prezývaný tiež „Creepy Joe“ („creepy“, teda po anglicky „strašidelný“ alebo „naháňajúci husiu kožu“). Jeho svojskú prítulnosť k ženám už zachytili aj fotografi či kameramani. Dokonca existuje video-zostrih záberov, urobených pri verejných príležitostiach.  

Či už sú obvinenia oboch žien pravdivé, alebo nie, načasovanie ich zverejnenia môže súvisieť s bojom vnútri Demokratickej strany o prezidentskú nomináciu. V dobe MeToo môžu ľahko ukončiť kariéru politika.

„Creepy“ Joe Biden vtipkuje s Hillary Clintonovou na snímke z roku 2016. FOTO – TASR/AP

Pavol Rábara pred 233 d

Dnes nastal vo svete Formuly 1 dlho očakávaný deň. Mick Schumacher, syn sedemnásobného majstra sveta, si prvý raz sadol do červeného monopostu F1.

Ako pripomína taliansky denník Gazzetta dello Sport, Mickov otec, ktorý je svetu ukrytý v domácom liečení, jazdil vo formule naposledy na jeseň 2006 na okruhu Interlagos v Brazílii. 

Dvadsaťročný Mick Schumacher je jazdec Formuly 2 a úradujúci šampión európskej F3. Na okruhu Sachír v Bahrajne dnes odjazdil niekoľko desiatok kôl s novým monopostom Ferrari SF90. 

Mick je tiež členom Jazdeckej akadémie Ferrari. V stredu by si mal vyskúšať aj monopost partnerského tímu Alfa Romeo. Na testovaní ho sprevádza aj mama Corina. 

Mladší Šumi je nádejou pre stajňu z talianskeho Maranella, čo dokazuje nielen výsledkami v nižších formulových súťažiach, ale napríklad aj tým, že v januári na exhibičných Pretekoch šampiónov zdolal štvornásobného šampióna a jazdca Ferrari Sebastiana Vettela. 

Mick Schumacher sa pripravuje v boxoch na svoj prvý test v monoposte tímu Ferrari​. FOTO TASR/AP   

Imrich Gazda pred 234 d

Kňaz Miroslav Lettrich (na obr.) z podtatranskej obce Ždiar, s ktorým sme sa nedávno rozprávali na Postoji, ostro skritizoval výkonného sekretára Konferencie biskupov Slovenska Antona Ziolkovského.

Vo facebookovom statuse, v ktorom zablahoželal Zuzane Čaputovej k úspechu v prezidentských voľbách, Ziolkovský napísal aj to, že hoci nebude mať exekutívne kompetencie, svojimi verejnými vyjadreniami môže výrazne formovať atmosféru v krajine.

„Mám obavy, že jej predchádzajúce postoje v niektorých otázkach jej komunikáciu s konzervatívcami neuľahčia,“ uviedol Ziolkovský s tým, že Čaputová polarizuje spoločnosť viac ako prezident Andrej Kiska, keď nastupoval do úradu.

„Celé zle,“ reagoval na Ziolkovského status kňaz Lettrich.

„Najprv nič nepodniknem, keď si moje statusy vysvetľujú ako podporu prívrženci Kotlebu a Harabina, potom si pozveme jediného kandidáta, nech si so zástupcami KBS spraví promo, potom arcibiskup osočí kresťanského kandidáta z vecí, ktoré nepovedal, nakoniec ticho podporíme kariérneho komunistu, leva bruselských salónov a kandidáta strany, ktorá je pomaly zločineckou organizáciou, a potom že máme obavu, ako bude zvolená kandidátka komunikovať s konzervatívcami?“ napísal Lettrich a dodal: „Čo tak sa konečne pozrieť a poriadne analyzovať, aké komunikačné odkazy nám tu ponúkal napríklad pán sekretár?“

Foto - Pavol Rábara

Pavol Rábara pred 234 d

Za múrmi väznice v Leopoldove došlo cez víkend k masovému preskupeniu hlasov. 

Kým v prvom kole štvrtý leopoldovský okrsok zaujal médiá tým, že v ňom získal Štefan Harabin 85-percentnú podporu, teraz sa odsúdení a väzobne stíhaní jednoznačne postavili za Zuzanu Čaputovú. 

V sobotu dalo Čaputovej hlas 112 voličov v tomto objekte (81 percent), za Maroša Šefčoviča hlasovalo 26 ľudí. Pritom v prvom kole získala Čaputová v tomto špecifickom okrsku len 18 hlasov a Šefčovič ani jeden. Harabin dostal pred dvoma týždňami vo väznici podporu od 148 voličov. 

V leopoldovskom ústave je aktuálne podľa agentúry SITA približne 1 230 obvinených a odsúdených. V prvom kole využilo možnosť voliť zhruba tristo z nich. 

Ako vysvetlenie presunu hlasov od Harabina k Čaputovej sa ponúka konštatovanie, že kým v prvom kole hlasovali za postavu sudcu, s ktorým každý z nich prišiel do kontaktu, prípadne sa s ním spájala nádej na udelenie milosti, voľbou ženskej kandidátky sa budú môcť obyvatelia väznice aspoň v televíznych správach pozerať na sympatickú blondínu. Čas za mrežami tak bude možno utiekať o čosi rýchlejšie. 

Druhé kolo v 4. okrsku Leopoldova. 

Jaroslav Daniška pred 235 d

Volodymyr Zelenskyj (na archívnom obr.), komik a herec, získal podľa exit-pollov v prvom kole prezidetských volieb na Ukrajine asi 30-percentnú podporu, s veľkým náskokom porazil súčasného prezidenta Petra Porošenka, ktorý získal asi 18 percent, obidvaja – ak sa výsledky potvrdia – postúpia do druhého kola. Tretia skončila Julia Tymošenková s asi 14 percentami. Druhé kolo sa bude konať 21. apríla. 

41-ročný Zelenskyj po oznámení čísel z exit-pollov vyhlásil, že „dnes sa začína nový život, bez korupcie“. Podľa Rádia Slobodná Európa pôsobil trochu nesvoj, podľa iných bol opitý. Porošenko povedal, že „necíti žiadnu eufóriu“ a bude sa musieť z chýb poučiť.

Náskok Zelenského je oproti Porošenkovi takmer dvojnásobný, za normálnych okolností by sa dalo (tak ako u nás) povedať, že o víťazovi sa rozhodlo v prvom kole. Uvidíme, ako to dopadne na Ukrajine, inými slovami, či sa oligarchovia pobijú alebo dohodnú.

Ján Duda pred 235 d

Podobenstvo o márnotratnom synovi (Lk 15,1-3.11-32) štvrtej pôstnej nedele (31.03.2019) je jedným z najkrajších statí Svätého písma. Len tri poznámky.

(1) Je dobré, ak syn prosí o dedičstvo (sv. Ambróz, s. 124). A zdôvodňuje to konštatovaním, že Boh dáva svoje dedičstvo synom, ktorí ho o Božie dedičstvo prosia. Kto prosí, dostane! Posolstvom tohto výkladu je v tom, že je potrebné prosiť Boha o dedičstvo, lebo neprosiť znamená, že ho nedostaneme. Iná vec je, ak dedičstvo premrháme.

(2) Je dobré ostať pri otcovi (Enzo Bianchi, prior z Bose, katolícky kňaz, známy autor kníh o duchovnom živote). Svoje tvrdenie postavil na tomto zdôvodnení: ak syn žiada o dedičstvo, akoby už svojho otca považoval za mŕtveho. Napriek tomuto poníženiu, otec mu dedičstvo dal. Len pri návrate to synovi jemne pripomenul, keď nariadil oslavu: „Lebo tento môj syn bol mŕtvy, ale ožil...“

(3) Prečo sa starší syn, ktorý ostal pri otcovi, správa tak čudne a odmieta sa tešiť z návratu brata? Zdá sa, že v jeho srdci sa ozval „pán“ (čítaj presvedčenie, že on je tu pánom). Tento nešťastný druh presvedčenia je naozaj nešťastím pre mnohých. On je „čosi“, je „niekto“, má „svoje postavenie“, a preto „vždy musí mať pravdu“... Toto je skutočné nešťastie človeka, lebo dokáže zatvrdiť jeho srdce a „zabiť“ v jeho srdci lásku a prajnosť. Syn, ktorý ostal pri otcovi, sa týmto vyfarbil a táto situácia odhalila, aký naozaj je.

Požehnaný pôstny slnečný víkend praje všetkým Ján Duda.

Pavol Rábara pred 237 d

Máme za sebou parlamentnú bitku súvisiacu s tzv. Istanbulským dohovorom. Hoci si netreba robiť veľké ilúzie o úmysle časti poslancov, ktorí hlasovali za stopnutie ratifikácie, výsledok hlasovania je jednoznačne dobrou správou. 

Postoj priniesol za posledné roky viacero textov, ktoré poukazovali na kontroverznosť dohovoru. Jedným, ak nie dokonca prvým z nich, bol rozhovor s Danielom Lipšicom z mája 2015. 

Lipšic mal totiž už v tom čase vypracovanú právnu analýzu dohovoru, čím celá debata dostala trochu nový rozmer. Ku kresťanským aktivistom sa teda pridal hlas uznávaného právnika a politika, ktorý sa nezvykol príliš vyhraňovať a mal vždy rešpekt aj u liberálnych médií.  

Daniel Lipšic sa dnes k téme Istanbulského dohovoru vrátil. Vo svojom dlhom statuse na facebooku, prioritne zameranom na voľby, sa o dohovore vyjadril takto: 

„Rovnako súhlasím, že tzv. Istanbulský dohovor predstavuje určité riziko. Ešte v roku 2012 som k nemu robil pre COMECE (Komisiu európskych biskupských konferencií) stručnú právnu analýzu. 

V tom čase ešte mnohí dnešní bojovníci proti ‚džendžeru‘ nemali ani len potuchy o tejto medzinárodnej zmluve. Trochu mi síce prekáža hystéria v diskusii k tejto téme, ale celkovo považujem za málo prezieravé ratifikovať akékoľvek medzinárodné zmluvy s vágnymi právnymi termínmi, ktorých ‚evolučný‘ výklad (z roka na rok) je zverený do rúk komisie medzinárodných expertov.“

Keď človek číta niektoré články o zastavení ratifikácie dohovoru, musí sa trochu pozastaviť. Napríklad titulok v Denníku N: „Poslanci zastavili ratifikáciu Istanbulského dohovoru, pridávame sa k Rusku a Azerbajdžanu.“ Tieto dve krajiny totiž zo štátov Rady Európy dohovor nepodpísali. 

Trochu mi to celé nejde do hlavy. Žeby nás Daniel Lipšic svojím odborným názorom posielal tiež k Putinovi? 

FOTO TASR - Martin Baumann

Lukáš Krivošík pred 238 d

Poslanci NR SR ústavnou väčšinou schválili zastropovanie dôchodkov na 64 rokov. Odborníci už dlhšie upozorňujú, že pri znižujúcej sa základni prispievateľov do dôchodkového systému v kombinácii s predlžujúcim sa vekom dožitia za pár rokov zastropovanie vytvorí problémy v penzijnom systéme. 

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozornila na svojom facebooku na malú kuriozitu. V doložke vplyvov samotní predkladatelia (E. Tomáš, V. Faič, R. Fico, L. Kamenický, R. Madej, J. Podmanický a J. Vaľová) priznávajú: „dôchodcovia budú síce poberať dôchodok dlhšie, ale v nižšej výške“.

Nuž, v ekonomike, ako aj v politike platí princíp „niečo za niečo“. Následky tohto ústavného zákona sa môžu prejaviť až o mnoho rokov. V každom prípade, nikto nemôže tvrdiť, že nebol varovaný. A to dokonca samotnými predkladateľmi.

Ilustračné FOTO TASR – Martin Baumann