Krátke správy redakcie

Lukáš Obšitník pred 1267 d

Slovensko sa tohto roku prvýkrát zapojí do Medzinárodnej filozofickej olympiády pre stredoškolákov. Súťaž 24 rokov beží pod záštitou UNESCO, na Slovensku ju prináša Katedra filozofie Filozofickej fakulty KU v Ružomberku. Hlavnou témou súčasného ročníka je filozofia vojny a mieru a od toho sa odvíjajúca teória spravodlivej vojny, pacifizmus, ale aj etické zaobchádzanie s utečencami. Po národnom kole konanom 15. marca budú najlepší súťažiaci pozvaní na kvalifikačné kolo konané v cudzom jazyku. Jeho víťaz následne postúpi do medzinárodného kola, ktoré sa bude konať 12. až 15. mája 2016 na belgickej Univerzite v Gente. Viac o olympiáde sa dozviete tu.

Jaroslav Daniška pred 1268 d

Jedným z najcennejších príspevkov k prebiehajúcemu učiteľskému štrajku je ten od profesora Ladislava Kováča. Rozhovor s prvým ponovembrovým ministrom školstva a významným slovenským vedcom a esejistom priniesol denník Pravda.

 

Profesor Kováč kritizuje nielen stav univerzít a slovenského vysokého školstva, ale aj prístup učiteľov. Slovenské školstvo sa podľa neho ocitlo v stave Kocúrkova a na zmenu potrebuje krajný elitizmus. Kováčovi prekáža priemyselný a predimenzovaný prístup k univerzitám, množstvo peňazí aj politické objednávky a volá po obdobe „sudcovskej nezávislosti“ na univerzitnej pôde. Vysokoškolský profesor má byť podľa Ladislava Kováča spoločenská osobnosť, niekto, koho význam zodpovedá osobe prezidenta štátu.

 

Nemôžem sa ubrániť pocitu, že profesor Kováč je jedným z prvých, kto v celej diskusii o vzdelávaní a školstve hovorí aj o ideáloch, nielen peniazoch a vyšších platoch. Je to cenný rozhovor a dôležitý príspevok do diskusie.

Martin Hanus pred 1269 d

Ak sa Donald Trump o pár mesiacov stane republikánskym kandidátom na prezidenta, tak sa dnešný deň zapíše ako jeden z jeho dôležitých stupienkov smerom nahor. Trumpa dnes totiž otvorene podporil guvernér New Jersey Chris Christie, ktorý bol ešte donedávna jedným z prezidentských kandidátov republikánov. Christie bol kedysi pokladaný za jedného z favoritov republikánskych primárok, a hoci jeho hviezda neskôr vybledla, pre Trumpa je táto podpora dôležitou psychologickou vzpruhou – Christie patrí k republikánskemu establišmentu, ktorý sa kedysi z Trumpa vysmieval, potom sa ho desil a dnes sa s ním pomaly zmieruje (lebo aj Trump je mu lepší než Ted Cruz).

 

Christieho podpora Trumpovi je súčasne ranou pre Marca Rubia, poslednej nádeje establišmentu. Rubio až dodnes veril, že budúci týždeň počas volebného „super utorka“ môže takmer automaticky rátať aj s hlasmi sympatizantov vyradeného Christieho.

 

Prečo však Christie odporučil práve dobrodruha Trumpa ako „najlepšiu osobu“, ktorá má v novembri poraziť Hillary Clinton? Môžu byť za tým čisto osobné dôvody, obaja sa dlhé roky dobre poznajú, už v kampani sa vzájomne šetrili a Christie ho tituluje za svojho priateľa. Okrem tejto sympatie mohla hrať rolu aj Christieho antipatia voči Rubiovi. Ale možno ide najmä o politicky účelové spojenectvo – čo spätne pochopíme, keď Trump vyhrá republikánske primárky a do záverečného súboja vytiahne mainstreamového Christieho ako svojho kandidáta na viceprezidenta.

Lukáš Obšitník pred 1270 d

Je päť dôvodov, prečo slovenské voľby znovu vyhrá Robert Fico, píšu americké Washington Post. Ak máte chuť pozrieť si z nadhľadu, v čom je slovenský premiér výnimočný, prečítajte si to. Jeden z dôvodov: Šťastný je politik, ktorého súperi sa večne hádajú. Dozviete sa aj, že k slovenskej pravici patria aj „Jump“, „Chance“, „We Are Family – Boris Kollar“ či „#Siet – yes, with the hashtag – which means network”. Tiež zistíte, že „zlepenec“ už má aj anglický novotvar „glued-together hack job“. Aj so zopár (pre nás) vtipnými momentmi je to seriózna analýza.

Martin Hanus pred 1270 d

Existuje ešte vôbec Schengen? V Európe vypukla roztržka, ktorá je predzvesťou horúcej jari. Už pritom zďaleka neplatí, že proti nemeckému konceptu stojí protiutečenecká V4, už to nie je spor „humanistický Západ verzus nesolidárny Východ“. Stačí rekapitulovať posledné udalosti: Slovinsko vyzvalo Rakúsko, aby skončilo s kontrolou hraníc, cez ktoré Rakúšania dovoľujú vstúpiť do krajiny len povolenej dennej „kvóte“ migrantov, podľa Slovincov tieto kontroly značne ubližujú voľnému pohybu ľudí a kapitálu.

 

Gréci včera odvolali veľvyslanca z Rakúska po tom, čo Rakúšania nepozvali na konferenciu západobalkánskych štátov k utečeneckej kríze aj ich. Rakúšania to odôvodnili tým, že Grécko má záujem len na ďalšom transporte migrantov zo svojej krajiny (čo bol, mimochodom, dlho aj rakúsky záujem, ktorý bol zdrojom konflikov s Nemeckom). Konanie konferencie bez účasti Grécka kritizovala aj Európska komisia. Dnes pre zmenu zdroj gréckeho ministerstva zahraničných vecí médiám potvrdil, že Grécko odmietlo aj návštevu rakúskej ministerky vnútra Johanny Mikl-Leitnerovej.  

 

Napätý je aj vzťah medzi Rakúskom a Nemeckom – kým v lete a na jeseň hovorili šéfovia vlád oboch krajín, Werner Faymann a Angela Merkelová, zhruba to isté (lepšie povedané, Faymann opakoval, čo predtým povedala Merkelová), dnes to už neplatí a jazyk viacerých rakúskych vládnych politikov sa skôr podobá tomu, čo hovorí Viktor Orbán. Mikl-Leitnerová už dávnejšie povedala, že treba vybudovať „pevnosť Európa“. Rakúšania spolu s V4 neveria Grékom, ale ani Merkelovej plánu dohody s Tureckom. Summit EÚ s Tureckom bude dva dni po našich voľbách a jeho dôsledky (koniec Schengenu) nás budú trápiť možno viac než výsledky slovenských volieb.

Fero Múčka pred 1271 d

Robiť dramatické rečnícke pauzy sa občas nevyplatí. Presvedčil sa o tom šéf britských labouristov Jeremy Corbyn počas tohtotýždňového vystúpenia v britskom parlamente. Členov snemovne chcel ohúriť tým, aké závažné veci sa dozvedel zo zákulisia medzivládnych vyjednávaní v Bruseli. No stačili tri slová zakričané z pléna a celá závažnosť bola preč.

Jana Vinterová pred 1271 d

V uršulínskom kostole v Košiciach sa každý posledný štvrtok v mesiaci o 17.00 hod. slávia sv. omše za život. Najbližšia sa koná dnes 25. februára 2016. Tentoraz bude hosťom kňaz z prešovskej komunity františkánov, brat Filip, známy aj z Postoja. Špeciálne pozvanie patrí mamičkám v požehnanom stave. Po skončení svätej omše im kňaz udelí osobitné požehnanie pre čas tehotenstva a šťastný pôrod.

Jozef Majchrák pred 1272 d

Našiel sa filmový dokument, ktorý zaznamenáva posledné hodiny kňaza Josefa Toufara umučeného komunistickou ŠtB. Unikátny záznam objavil v českom Národnom filmovom archíve Toufarov životopisec Miloš Doležal. Doteraz bol tento záznam, ktorý dokumentuje brutalitu komunistických vyšetrovateľov, považaovaný za stratený.

Martin Hanus pred 1274 d

Britský premiér David Cameron nemusí júnové referendum o zotrvaní Británie v EÚ politicky prežiť. K tradičným konzervatívnym euroskeptikom, ktorí by odmietli akúkoľvek dohodu s EÚ, akú by Cameron v piatok priniesol z Bruselu, sa cez víkend pridal aj londýnsky starosta Boris Johnson (na obrázku vpravo).

 

Pre Camerona je to ťažká rana z troch dôvodov – po prvé, Johnson je ťažká politická váha, v strane sa o ňom hovorí ako o možnom Cameronovom nástupcovi. Po druhé, Johnson je populárny nielen medzi voličmi Konzervatívnej strany, ale dokáže osloviť aj nekonzervatívny tábor, čo dokazuje fakt, že opakovane vyhral voľby v červenom Londýne. Po tretie, v minulosti bol skôr na strane prívržencov zotrvania Británie v EÚ, hovoril, že nad nevýhodami členstva prevažujú výhody jednotného trhu. Aj sám Cameron donedávna vychádzal z toho, že Johnson bude v referendovej kampani stáť (hoci vlažne) po jeho boku.

 

Britskí komentátori nepochybujú, že Johnson sa rozhodol pridať do tábora odporcov Únie nie z presvedčenia, ale pre osobné ambície, pretože zacítil šancu na zosadenie Camerona. Johnsonovo „No to the EU“ tak môže prispieť k porážke britských zástancov Únie. Británia sa v EÚ vždy cítila tak trochu ako mimozemšťan, jej odchod z Únie by však práve v tomto čase európskych kríz (euro, utečenci, Schengen) mohol mať závažné následky, možno ešte vážnejšie pre EÚ než pre samotnú Britániu.     

Martin Hanus pred 1276 d

Umberto Eco zanechal svetu veľké literárne aj intelektuálne dedičstvo, o čom bližšie píše Fero Múčka. Doplním ešte jeden rozmer, ktorý bezprostredne pociťovali najmä jeho krajania. Eco sa vo svojom Taliansku angažoval aj ako novinár, ktorý pravidelne vstupoval do verejnej debaty, posledných 30 rokov písaval každé dva týždne stĺpčeky pre taliansky týždenník l´Espresso. No keďže sa Eco rád vysmieval z kolegov intelektuálov, ako sú pre publicitu ochotní pre médiá chrliť odpovede k akýmkoľvek banálnym témam (napríklad keď sa ich novinári pýtajú, čo hovoria na posledné zemetrasenie), Eco sa usiloval venovať nebanálnym témam.  

 

V posledných rokoch tak pred talianskym publikom analyzoval či ironizoval konšpiračné teórie, kritizoval vplyv internetu na spoločenské vedomie a hľadal spôsoby, ako zachrániť serióznu žurnalistiku. Išiel tiež proti prúdu, keď propagoval význam memorizovania v rámci vzdelávania, no vstupoval aj do domácej politickej arény. Bol vehementným kritikom Silvia Berlusconiho, spolu s Claudiom Magrisom založil proti dlhoročnému talianskemu premiérovi akúsi odbojnú intelektuálnu skupinu (nazvali ju Libertà e Guistizia, Sloboda a Spravodlivosť). Pre Umberta Eca bol Berlusconi géniom komunikácie a veľmi nadaným klamárom – „Prečo verí Taliansko Berlusconimu? Prečo verilo Nemecko Hitlerovi? Každý národ má momenty, keď stratí rozum.“

 

„Drahý Umberto, spravil si nás sirotami,“ týmito slovami dnes oplakáva Eca domovské l´Espresso, ktoré priznáva, že pre jeho intelektuálny rozhľad sa ho neobávali len mocní, ale aj okruh známych, priateľov, ako aj novinári v redakcii. „V skutočnosti bol však človekom miernosti (...) a mal zriedkavú schopnosť zmierovať i zdanlivo nezmieriteľné protikladné postoje.“ Taliansky týždenník s pohnutím uzatvára: „V ére fragmentácie poznania a nekonečného reprodukovania prameňov bol Umberto Eco jedným z posledných skutočných intelektuálov, bol človekom, ktorý sa usiloval obopnúť totalitu poznania. Osireli sme.“