Krátke správy redakcie

Jozef Majchrák pred 508 d

Český premiér Andrej Babiš podal žalobu na vydavateľa denníka Nový Čas. Dôvodom je rozhovor s bývalým dôstojníkom československej ŠtB Jánom Sarkocym, ktorý označil Babiša za jej vedomého spolupracovníka. Tvrdil, že videl originál Babišovho spisu o spolupráci s komunistickou tajnou políciou a že v tomto spise nie je nič sfalšované. 

Babiš od Nového Času žiada ospravedlnenie a milión eur. Ten chce, po prípadnom úspechu v súdnom spore, venovať na charitu.

Foto TASR/AP

Lukáš Krivošík pred 508 d

Bavorská krajinská vláda, ktorú tvoria ministri za konzervatívnu CSU, rozhodla, že od 1. júna má vo vstupných priestoroch všetkých krajinských úradov visieť kríž „ako výraz historického a kultúrneho formovania Bavorska“ a „ako viditeľné prihlásenie sa k základným hodnotám právneho a spoločenského poriadku Bavorska a Nemecka“.

Krajinský premiér Markus Söder (CSU) hneď aj išiel príkladom a zavesil po zasadaní kabinetu kríž vo vstupných priestoroch úradu krajinskej vlády. „Jasné prihlásenie sa k našej bavorskej identite a kresťanským hodnotám“, napísal na facebooku.

V Bavorsku na úradoch či dokonca v súdnych budovách možno na kríže natrafiť pomerne často. No debatu o tejto tradícii nanovo vyvolal v januári jeden bavorský sudca, pretože zvesil kríž v súdnej sieni počas procesu s afganským uchádzačom o azyl, ktorý sa mal vyhrážať smrťou krajanovi, lebo ten prestúpil na kresťanstvo a začal v nedeľu chodiť do kostola.

Prirodzene, iniciatíva s krížmi má aj politické dôvody. V októbri sú v Bavorsku krajinské voľby a CSU, ktorá nepretržite vládne tejto spolkovej krajine už od roku 1957, by rada aj po nich pokračovala pri moci bez potreby koaličného partnera.

Bavorský krajinský premiér Markus Söder ukazuje novinárom kríž, ktoý bude odteraz visieť vo vstupných priestoroch jeho úradu. FOTO: Facebook/CSU

Pavol Rábara pred 508 d

„Viete, čo je skutočný paradox? Keď cestujete 500 kilometrov, aby ste mali prednášku na tému ,Zostaň, kde si‘.“ 

Takto vtipne začal v utorok večer na Bratislavských Hanusových dňoch svoje vystúpenie český kňaz, spisovateľ a prekladateľ Štěpán Smolen. Takmer plná sála v divadle Malá scéna si mohla vypočuť prednášku o radách púštnych otcov pre náš život. 

Otec Štěpán je výborný populizátor princípov starovekých pustovníkov, napísal o tom úspešnú knižku Buď, kde jsi. V humornom, fantazijnom príbehu hľadá stálosť v nestálej dobe: študent teológie sa stretáva na Sahare s púštnym otcom a vlastným vnútrom, s ktorými prichádza do dialógu.

Včera večer tento 35-ročný kňaz bavil publikum, no zároveň hĺbka jeho slov nútila človeka vypnúť a premýšľať o nich.

Čakajúc na to, kým organizátori BHD spracujú videozáznam z prednášky, dovolíme si tu predložiť zopár poznámok spísaných počas včerajšieho večera.  

--> Často sme nešťastní, lebo máme možnosť výberu. A keď sa pre niečo už rozhodneme, aj tak zostaneme veľakrát nespokojní, lebo zistíme, že sú aj ďalšie možnosti. Platí to pri kúpe topánok, jogurtu, ale aj vo vzťahoch. 

--> V tejto dobe žijú ľudia sériu monogamií. Podobá sa to výstupu do hôr. Začnú romantický vzťah, sú v prekrásnom údolí, kde je veľa zelene, vody, kvetov. Pomaly stúpajú vyššie, kde sú ihličnaté stromy, neskôr menšie porasty, napokon len skaly a silný vietor, zima či sneh – a vtedy to vzdajú, rozídu sa, zídu dolu a opäť si niekoho nájdu, aby znovu absolvovali celý výstup. 

--> Neznášame rutinu. Nechceme žiť prítomnosť. Celý týždeň sa tešíme na víkend, celý rok na dovolenku. 

--> Nevieme robiť len jednu vec. Keď beháme, počúvame aspoň hudbu, keď žehlíme, pozeráme TV alebo počúvame podcasty. Nevieme sa uspokojiť, že by sme robili len jednu vec a nič iné. 

--> Duchovný život má svoje počasie, ktoré od nás nezávisí. Radosť sa strieda s obdobiami bez útechy...

--> Paradox duchovného života spočíva v tom, že čím viac času strávime v modlitbe, tým viac správnych vecí urobíme. 

--> Je dôležité mať chvíle púšte. Pre niekoho to môže byť, že večer vypne mobil, iný odíde raz za mesiac na dva dni do úplnej samoty. Dnes treba aktívne hľadať ticho. 

--> A čo môže byť dnes púšť aj vo všedný deň? Napríklad robiť činnosť, ktorá nemá žiadny priamy význam pre môj zajtrajšok. 

A na záver pastoračný postreh otca Štěpána: „Keď kazateľ vysloví v kázni ,tak...‘, znamená to, že začal pristávací manéver a všetci v kostole dúfame, že sa mu podarí pristáť na prvý raz.“

Foto: Martin Davídek/CC wikipedia

Martin Hanus pred 510 d

Líder Smeru Robert Fico mal dnes opäť verejne aktívny deň, organizátorom iniciatívy Za slušné Slovensko odkázal, že popierajú pravidlá demokracie, ak žiadajú za ministra vnútra nesmeráckeho človeka a po zasadnutí užšieho vedenia strany novinárom okrem iného oznámil, že v Smere sa už zhodli na mene nového ministra vnútra, ktoré predložia zajtra prezidentovi aj koaličným partnerom. 

Podľa našich informácií už minulý piatok padla voľba na Denisu Sakovú, doterajšiu štátnu tajomníčku na ministerstve vnútra, Denník N práve prišiel so správou, že najužšie vedenie sa dohodlo na nominácii Sakovej.

K tomu len tri krátke poznámky:

1. Ak Smer zajtra navrhne Denisu Sakovú, tá sa takmer naisto stane novou ministerkou vnútra. Prezident Andrej Kiska vychádza z právnych analýz, podľa ktorých už nemôže blokovať ministerskú nomináciu parlamentom potvrdeného premiéra. Na tejto interpretácii sa síce asi nezhodnú všetci ústavní právnici, lenže z neverejných signálov je zjavné, že ak si Smer nemohol dovoliť nomináciu Sakovej pred mesiacom, keď bol Pellegrini iba dezignovaným premiérom, tentoraz sa Fico s Kaliňákom presadia.

2. Nominácia Sakovej ukazuje limity Pellegriniho moci. Čerstvý premiér si do novej vlády presadil banskobystrickú rodáčku Laššákovú, ktorá je vo vláde zjavne najľahšou váhou. Keby si mal Kaliňák vyberať svojho nástupcu snov, sotva by prišiel na iného kandidáta než toho, ktorého si vychovával pod strechou svojho ministerstva.

3. Aj na tejto rošáde vidieť, že verejný tlak z námestí dosiahol síce v posledných týždňoch veľa, ale už narazil na svoje obmedzenia. Tých vyše 30-tisíc ľudí, ktorí prišli predminulý piatok na Námestie SNP, síce urýchlilo pád policajného prezidenta Tibora Gašpara, tiež však v istej miere prispelo k náhlemu odchodu nešťastníka Tomáša Druckera. Pre tandem Fico-Kaliňák to preto vo výsledku nedopadlo tak zle: Denisa Saková je predsa len ako "náš človek" značne lepší variant než predošlý krízový manažér. Nová ministerka určite verejnosť ubezpečí, že jej prioritou bude zmeniť systém voľby policajného prezidenta novým zákonom. Ten už síce dlhodobo plánoval Kaliňák, teraz ho však možno nespokojnej časti verejnosti predať ako odpoveď na volanie po systémových zmenách. Škatule sa popresúvali, problém ostáva.

Na snímke štátna tajomníčka ministerstva vnútra SR Denisa Saková počas tlačovej konferencie, Tisovec, 20. marca 2017. FOTO TASR - Branislav Račko

Lukáš Krivošík pred 510 d

Pred týždňom sme zverejnili rozhovor o Švajčiarsku s Robertom Nefom. Čítam práve jeho útlu knižku Chvála non-centralizmu (verzia v angličtine je prístupná TU). Okrem iného v nej tvrdí, že švajčiarsky model, kde popri spolkovej vláde existuje silná kantonálna a komunálna úroveň, je bytostne konzervatívny. A jedna Nefova myšlienka stojí za vypísanie:

Možno sa poučiť z minulosti, no treba sa vystríhať pred ilúziou, že v dejinách sa dá vrátiť ku skorším pomerom. Ak sa hodnoty vôbec menia, tak pomaly. Preto existujú dobré dôvody byť hodnotovo konzervatívnym. No štruktúry sa menia s technologickým pokrokom. Štrukturálni konzervatívci sa proti nemu stavajú neprávom. Musia sa vždy prispôsobiť nanovo. Kto chce konzervovať hodnoty v meniacom sa prostredí, musí štruktúry obozretne prispôsobovať a meniť.

Je to priam námet na rozjímanie a možno čiastočne aj na polemiku. Ambíciou konzervativizmu by asi naozaj nemalo byť vracať sa za každú cenu a jedna k jednej do minulosti, ktorú si navyše máme tendenciu často spätne maľovať naružovo, pričom návrat k nej niekedy ani nemusí byť vôbec možný.

Naopak, konzervatívna politika by mala s odvahou spoluutvárať prítomnosť a budúcnosť tak, aby prebiehajúci vývoj nevykoľajil spoločnosť a dial sa s ohľadom na tie prvky ľudskej prirodzenosti, ktoré sú nemenné, a tiež v súlade s nadčasovými hodnotami.

Na druhej strane, často sa stáva, že „štruktúry“ stále spĺňajú svoju funkciu a pokojne by ju spĺňali aj naďalej, no protivník na ne útočí čisto z ideologických dôvodov. Lebo trebárs prekážajú nejakej jeho abstraktnej predstave o želateľnom „pokroku“. V takej situácii platí iná konzervatívna poučka: Neopravuj, čo nie je pokazené.

Robert Nef. Foto: Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika

Pavol Rábara pred 510 d

Ak vás zaujal rozhovor s otcom Benjamínom Kosnáčom, ktorý bol dlhé roky farárom v USA, máme pre vás jeden tip.

Otec Benjamín vystúpi tento štvrtok na festivale Bratislavské Hanusove dni. V divadle Malá scéna STU bude mať o 18.00 prednášku a diskusiu na tému Ako sa slovenskému kňazovi podarilo vytvoriť jednu z najinšpiratívnejších farností v Detroite. 

Father Ben, ako ho volali v Amerike, pôsobí momentálne v bratislavskej farnosti Blumentál. Na BHD bude rozprávať okrem iného o tom, či pomáha Cirkev Slovákom v USA udržať si národnú identitu aj o tom, čo sa môžu slovenskí katolíci naučiť od Američanov?

Mimochodom, dnes večer sa môžete v rámci BHD tešiť na diskusiu denníka Postoj. Jaroslav Daniška sa bude o politike a Smere rozprávať s bývalým ministrom kultúry Markom Maďaričom. Následne bude viesť diskusiu s talianskym politikom Roccom Buttiglionem a českým politológom Romanom Jochom.  

Ján Duda pred 512 d

Evanjelium 4. veľkonočnej nedele (22. 4. 2018) je o Dobrom pastierovi (Jn 10,11-18). Treba sa modliť nielen za dostatok duchovných (kňazských a rehoľných) povolaní, ale aj aby si povolaní zachovali – s Božou pomocou – aj primeranú duchovnú kvalitu.

(1) Niektorým duchovným pastierom sa v každej dobe dostalo veľmi vážneho napomenutia za svoj zlý život a zlé skutky. Kto si prečíta proroka Ezechiela (kapitola 34), sv. Augustína (+430; In: G. Ratzinger, Môj brat pápež, 228), sv. Katarínu Siensku (+1380; Dialóg, 230-238), Benedikta XVI. (Svetlo sveta,  31-52), ten to pochopí. Najviac sa im vyčíta nezodpovednosť pri plnení kňazských úloh, že „pasú sami seba“ alebo vedú hriešny až škandalózny život (Flaganan, 68).

(2) Vzorom každého duchovného pastiera je Ježiš Kristus, ktorý miluje duše a obetoval za ne svoj život (Jn 10,11-13). Niektorí autori zdôrazňujú 3 zásadné vlastnosti dobrého duchovného pastiera: (a) nie je nájomníkom (= bráni ich pred vlkmi), (b) pozná svojich veriacich po mene (= komunikuje s nimi, je s nimi v kontakte), (c) spolupracuje s Božou milosťou (= sám žije v Božej milosti a ňou živí svoju pastoračnú činnosť) (S. Migliasso, 193).

Zrnko duchovnej múdrosti: naše modlitby za duchovné povolania nemôžu smerovať iba k ich množstvu, ale predovšetkým k ich duchovnej kvalite.

Požehnanú nedeľu Dobrého pastiera prajem všetkým.

Ján Duda

 

Foto: pixabay.com

Lukáš Krivošík pred 512 d

Izrael oslavoval tento týždeň 70. výročie svojho založenia. Židovský štát okrem iného udivuje svojou demografiou. Je najvyššia v rozvinutom svete. 

Aby populácia zachovala svoju početnosť, je nutná miera plodnosti aspoň 2,1 dieťaťa na ženu. Väčšina vyspelých krajín sa nachádza pod touto úrovňou. Napríklad na Slovensku je miera plodnosti 1,4 dieťaťa na ženu. Francúzsko, ktoré je na tom z krajín EÚ asi najlepšie, dosahuje približne 2 deti na ženu.

Naproti tomu v Izraeli spadajú na jednu ženu až 3 deti. Na území, ktoré rozlohou zodpovedá menej ako polovici rozlohy Slovenska, žije 8,8-milióna ľudí, z toho tri štvrtiny sú Židia. V Izraeli žije asi 43 percent svetového židovstva.

Zaujímavosťou je, že v roku 2000 na izraelské Židovky pripadalo 2,66 dieťaťa, na izraelské Arabky 4,74 dieťaťa. Odvtedy plodnosť Židoviek narástla na 3,2 v roku 2016, kým plodnosť Arabiek poklesla na 3,3 dieťaťa. Hoci malá izraelská kresťanská menšina poklesla v plodnosti z úrovne 2,55 dieťaťa v roku 2000, stále sa nachádza na 2 deťoch, čo je lepšie než väčšina európskych krajín. 

V každom prípade, vysokú izraelskú plodnosť udržiavajú nielen ultra-ortodoxní Židia. Aj tí sekulárni sa nachádzajú bezpečne nad priemerom 2,1 dieťaťa.

Keď človek hľadá príčiny tohto javu, nájde rôzne vysvetlenia. Najmä kultúrne. Niektorí si myslia, že je to psychologický dôsledok holokaustu. Ľudia, ktorí vyrastali bez strýkov, tiet, bratrancov a sesterníc, chcú, aby ich vlastné deti zažili, čo to znamená mať veľkú rodinu s plným spektrom príbuzných.

Rodina je v židovskom náboženstve a kultúre veľmi dôležitá. A mať viac ako dve deti je v izraelskej spoločnosti zrejme niečo ako nepísaná konvencia.   

Ďalším faktorom môže byť, že ešte pred pár desaťročiami sa mnohí v Izraeli obávali plodnosti Palestínčanov, ktorí by raz mohli prečísliť tamojšiu židovskú populáciu.

Väčšie množstvo detí by sa dalo vysvetliť aj ako istý druh rodinnej poistky v blízkovýchodnej realite sústavnej hrozby ozbrojeného konfliktu, v ktorom môže dieťa padnúť. Ak syn zahynul počas služby v armáde a bol jedináčikom, rodina ďalšou generáciou mohla skončiť. No pri väčšom počte detí sa aj v prostredí sústavne hroziaceho vojenského konfliktu zvyšuje pravdepodobnosť, že prežije dosť potomkov, aby rodina pretrvala.

Nám v mierovej realite strednej Európy sa takéto kalkulovanie môže zdať čudné. No v nebezpečnej blízkovýchodnej každodennosti, kde k ozbrojeným stretom nikdy nie je ďaleko, takto skutočne ľudia uvažovať môžu.        

Lenže s tým, ako Izrael víťazí vo „vojne materníc“, sa začínajú ozývať tiež hlasy, ktoré varujú pre zmenu pred hrozbou preľudnenia maličkého štátu a vyzývajú, aby vláda zastavila politiky, ktoré pôrodnosť podporujú...

Nech je, ako chce, slovenskí konzervatívci, ktorých zaujímajú populačné vyhliadky našej vlastnej krajiny, by sa na fenomén priaznivej izraelskej demografie mali prizrieť bližšie.

Mladý izraelský futbalový fanúšik. Ilustračné foto TASR – Michal Svítok

Lukáš Obšitník pred 513 d

Andrej Babiš by nemal zastávať vysokú vládnu funkciu vzhľadom na nejasnosti s dotáciami a na nepriznanú spoluprácu s ŠtB, povedal v rozhovore pre aktualne.cz Václav Malý, pomocný biskup v pražskej arcidiecéze. Biskup Malý patril k popredným protikomunistickým disidentom, angažoval sa za práva politicky prenasledovaných osôb a počas Nežnej revolúcie v novembri 1989 moderoval verejné protikomunistické zhromaždenia.

„Nejde o to, aby byly čistky. Nejde o nějakou mstu nebo hanění pověsti jednotlivce, který se takto provinil. Ze strany pana Babiše bych očekával, že chlapsky přizná, že podepsal spolupráci. Na druhé straně od společnosti bych očekával, že to bude chápat jako velký mravní úpadek. Pokud se člověk přizná, pokud řekne, že je mu to líto, pak se dá odpustit. Ale pokud to člověk nepřizná, jde o velmi závažný poklesek,“ povedal biskup Malý.

Kriticky sa vyjadril aj k tomu, že v dňoch, keď do Prahy z Vatikánu privezú pozostatky kardinála Josefa Berana, ktorý bol pre odpor ku komunistickému režimu 15 rokov internovaný, prezident Miloš Zeman vystúpi na zjazde KSČM. „Prezident by měl jasně říct, že bude s komunistickou stranou hovořit tehdy, až se jasně distancuje od své minulosti, což se nestalo. Sice to už není ta samá komunistická strana jako před rokem 1989, ale přesto se plně nedistancovali od negativního čtyřicetiletého vývoje našeho státu po roce 1948. (...) Zdůrazňuji, že je potřeba více probudit občanskou společnost, více zintenzivnit osvětu. Tím nemyslím manipulovat voliče. Ze strany občanů bych očekával lepší kontrolu vládnoucích, která se mi zdá nedostatečná.“

Biskup Václav Malý je signatárom nedávnej výzvy MY-šlenky pro demokracii, ktorá sa okrem iného vyslovila za slobodu slova, politickú orientáciu na európske krajiny s demokratickými hodnotami či za to, aby verejné znevažovanie historicky preukázateľných prejavov genocídy zo strany totalitných režimov bolo v ČR dôsledne postihované ako trestný čin podobne ako prejavy rasizmu. Spolu s biskupom Malým výzvu podpísali aj Miroslav Balaštík, šéfredaktor časopisu HOST, publicista zameriavajúci sa na príbehy obetí komunizmu Luděk Navara, riaditeľ ČT Brno Jan Souček či riaditeľ Rádia Proglas Martin Holík.

Foto: facebook.com/biskup.maly

Lukáš Obšitník pred 514 d

Podiel detí narodených mimo manželstva je na Slovensku približne 40,2 percenta, zaraďujeme sa k európskym štátom s vyššou takouto mierou, vyplýva z údajov Eurostatu. Súhrnnú mapu uverejnil na svojom twitteri Milos Popovic, konzultant na Columbia University v USA.

Namenej detí narodených mimo manželstva sa narodí v Grécku (iba 9,4 percenta), nasleduje Macedónsko (12), Bielorusko (13,3), Chorvátsko (18,9), Ukrajina (20,1), Moldavsko (21,5), Švajčiarsko (24,2) a Poľsko (25). Ak by sa do Európy rátalo aj Turecko, s 2,9 percentami by bolo prvé.

Viac detí mimo manželstva ako v ňom sa rodí vo Francúzsku (59,7 percenta), Slovinsku (58,6), Bulharsku (58,6), Nórsku (56,2), Estónsku (56,1), Švédsku (54,9), Dánsku (54), Portugalsku (52,8) a Holandsku (50,4).

Slovensko má porovnateľnú úroveň s Českou republikou. Zaujímavé sú aj protikladné výsledky niektorých iných susediacich krajín ako Estónsko a Lotyšsko vs. Bielorusko a Litva, Slovinsko vs. Chorvátsko či Bulharsko vs. Grécko a Macedónsko. (Údaje pochádzajú z rokov 2012-2013, za Rakúsko, Bosnu a Hercegovinu, Čiernu horu a Albánsko neboli dostupné.)