Krátke správy redakcie

Ján Duda pred 9 hod

Evanjelium piatej veľkonočnej nedele (19. 5. 2019) je úryvkom z Ježišovej rozlúčkovej reči pri poslednej večeri (Jn 13,31-33.34-35). 

(1) Keď Judáš odišiel z večeradla, Ježiš začal hovoriť: „Teraz je oslávený Syn človeka...“ Začínajú sa pre neho temné hodiny utrpenia a smrti a on hovorí o svojom oslávení?

Pre Jánovo evanjelium platí, že Ježišovo utrpenie a smrť na kríži nie sú neúspechom ani tragickým koncom, ale jeho oslávením. Tu najdôslednejšie prejavil svoju lásku, lebo nás miloval „do konca, do krajnosti“ (E. Bianchi).

Noc, do ktorej Ježiš vstupoval, bola temnotou nádeje, nie prázdnotou, ale očakávaním (M. Buber).

(2) Nové prikázanie lásky. Ján vo svojom zjavení píše, že videl nové nebesia a novú zem, videl nový Jeruzalem a počul Boha, ako povedal: „Všetko robím nové!“ (Zjv 21,5). A Ježiš nám dal nové prikázanie. Toto „nové“ je teologická kvalita: Božia milosť v nás. Ale zároveň je to kvalita dynamická: schopná pretvárať. 

Požehnanú veľkonočnú nedeľu prajem všetkým.

Ján Duda

 

Ilustračné foto: radioglos.pl

Fero Múčka pred 10 hod

Dnes si Taliansko hlasite pripomína 80. výročie narodenia talianskeho prokurátora Giovanniho Falconeho. A o pár dní, 23. mája, bude tiež 27. výročie jeho zavraždenia. Falcone bol húževnatý bojovník proti mafii, ktorá sa mu za to pomstila.

No Falconeho príbeh je ešte dojímavejší, pretože v skutočnosti ide o príbeh dvoch veľmi blízkych, celoživotných priateľov s rovnakými ideálmi a rovnakým osudom.

Toto je jedna z najslávnejších fotografií talianskej histórie. Sú na nej dvaja právnici zo sicílskeho Palerma, ktorí sa poznali už od dôb chlapčenských futbalových zápasov. Narodili sa len pár mesiacov po sebe a zomreli tiež len pár týždňov po sebe. Zabila ich talianska mafia Cosa Nostra. 

Falcone zomrel na diaľnici neďaleko Palerma v máji 1992, keď cesta doslova explodovala počas prejzdu kolóny troch áut, v ktorej sa viezol Giovanni Falcone, jeho manželka a traja ochrankári. Výbuch nálože umiestnenej v potrubí pod diaľnicou ju poškodil v stometrovom úseku a na mieste výbuchu zostal osemmetrový kráter. Paolo Borsellino zomrel o dva mesiace podobne, keď vybuchlo jeho auto. Spolu s ním zahynuli aj piati policajti.

Falcone  a Borsellino pôsobili ako prokurátori, resp. vyšetrujúci sudcovia. Dostali za mreže desiatky mafiánov a vplyvných politikov. Ak sa započítajú aj tí, ktorých procesy sa ukončili až po smrti týchto dvoch prokurátov, celkovo išlo až o dve stovky odsúdených. Pre Cosa Nostru išlo o zásadný úder, ktorý ju v princípe rozbil, a už sa nikdy naplno nespamätala.

Príbeho vraždy Falconeho neskôr opísal v knihe jeho kat, ktorý potom pod tlakom začal spolupracovať s políciou. Kniha bola preložená aj do slovenčiny a ako som zistil, dnes sa dá kúpiť už len vo veľmi zlacnenom výpredaji, klasické knižné eshopy ju už nevedú.

Smrť Falconeho a Borsellina mala pred štvrťstoročím veľký mobilizačný efekt na taliansku spoločnosť. Nasledovalo niekoľko mohutných štrajkov, po ktorých prišli ďalšie zatknutia, výrazne sa pritvrdila legislatíva a prijali sa opatrenia na posilnenie a vyššiu nezávislosť polície a súdnictva.

Giovanni Falcone a Paolo Borsellini. Prameň – wikimedia.com

Adam Takáč pred 1 d

Režisér Viliam Bendík pred dvomi rokmi natočil dokument Kroky na hrane, v ktorom šestica ultrabežcov zabehla trasu, ktorou utiekli z koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau Rudolf Vrba a Alfréd Wetzler​. Film získal niekoľko ocenení, jeho autori ho premietali študentom po celom Slovensku a úspech mal aj v zahraničí (viac TU).

Bendík teraz prichádza s ďalším zaujímavým bežeckým príbehom. V dokumente s názvom Značkár predstavuje Pavla Urbaníka, ktorý sa rozhodol v sedemdesiatich rokoch postaviť na štart ultrabežeckých pretekov STEFANIK TRAIL.

„Behať začal po svojej 60-tke, keď jeho syn prišiel s nápadom zorganizovať ultrabežecké podujatie na počesť Milana Rastislava Štefánika. Odvtedy každý rok značí celú 144 km trasu STEFANIK TRAIL, ako podpora sprevádza svojho syna na každom veľkom ultra podujatí doma aj vo svete a pomáha na občerstvovačkách ultra pretekov na celom Slovensku. Raz za čas si zabehne ULTRA aj sám... Na svoje sedemdesiate narodeniny si splnil svoj veľký sen,“ píše o filme Bendík (trailer nájdete TU).

Dokument bude mať premiéru na podujatí STEFANIK FEST, 6. júna na námestí M.R.Štefánika v Bratislave.

Rozhovor s ultrabežcom a organizátorom bežeckých podujatí Martinom Urbaníkom si môžete prečítať TU.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Režisér Viliam Bendík so značkárom Pavlom Urbaníkom (Foto: Facebook/Bendik.sk/Príbehy o behu a o živote)

Jozef Majchrák pred 2 d

Premiér Peter Pellegrini využil dnešné zasadnutie parlamentného výboru pre európske záležitosti na kritiku svojho straníckeho kolegu Ľuboša Blahu.

Vyčítal mu jeho statusy na sociálnej sieti, v ktorých agresívnym spôsobom útočil na EÚ. Blaha je predsedom výboru pre európske záležitosti. 

„Prepáč, pán predseda, ale ako predseda vlády, ktorý je zodpovedný za zahraničnú politiku tejto krajiny a za to, že sme členmi EÚ, čítať z úst predsedu výboru pre európske záležitosti, je jedno v akom kontexte, že (EÚ) je nenávistná voči našej kultúre a že odpudzuje ľudí a slintá už z nej len kaviareň (…), tak mi prepáčte, ale ak takýmto štýlom chceme podporiť občanov, aby dôverovali projektu Európskej únie, tak si ako predseda vlády nemyslím, že by sa to takto malo robiť,“ povedal Pellegrini.

Útok na Blahu mal premiér zjavne nachystaný a po kritike hneď z výboru odišiel. Tento jeho ťah treba čitať zrejme tak, že ide o súčasť snahy prezentovať sa ako umiernenejšia a prijateľnejšia tvár Smeru. Pričom útokom na Blahu, ktorý dnes stelesňuje smerácky radikalizmus, vo vnútri strany nič zásadné neriskuje. 

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: TASR/Martin Baumann

 

 

Jaroslav Daniška pred 2 d

J. D. Vance (1984) je americký autor, ktorý by rád vstúpil do politiky. Napísal slávnu knihu, ktorá vyšla aj v slovenskom preklade – s pôvodným anglickým názvom Hillbilly Elegy (Slovart, 2017), je to jeho príbeh a príbeh jeho rodiny, ktorá upadala spolu s úpadkom americkej bielej pracujúcej triedy, vieru a disciplínu nahradili drogy, násilie, sociálne dávky. Vance sa vďaka zvyškom disciplíny a výchovy starej mamy a vďaka armáde vyslobodil z tohto úpadku a vyštudoval Yale, o knihe som písal tu.

Pred pár dňami bol J. D. Vance hlavným rečníkom na galavečierku amerického časopisu American Conservative, kam píše Rod Dreher či Patrick Buchanan. A súdiac podľa Dreherovho postu mal Vance zaujímavý prejav. Vance tematizuje americkú chudobu a snaží sa viesť verejnú kampaň, ktorá by zmenila prístup republikánov k tejto téme, stačí, ak si dáte jeho meno do vyhľadávača YouTube, môžete si vypočuť viacero jeho prejavov a príspevkov.

Vance už chcel kandidovať do Kongresu, podľa klebiet mu v tom zabránil Donald Trump, ktorý ovpylvnil donorov a Vancea (načas) odstavil. Ten sa zjavne nevzdáva a spolu s moderátorom Fox News Tuckerom Carlsonom (ostatný príklad tu) pokračuje v istom type kampane, ktorá by mala zmeniť amerických republikánov, aj o Carlsonovi sa hovorí, že má politické ambície. Tak uvidíme.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: wikimedia

Jaroslav Daniška pred 2 d

Včera pred hokejom zverejnil poslanec Gábor Grendel krátke vyhlásenie, ktoré by nemalo ostať nepovšimnuté. Grendel je členom poslaneckého klubu OĽaNO a dnes vedúcou postavou strany Nova, ktorú kedysi založili Daniel Lipšic s Milanom Krajniakom, veľa sa odvtedy zmenilo, personálne aj politicky, Nova už funguje modelom OKS – sama nekandiduje, ale jej tváre sú vítanou posilou na kandidátkach silnejších strán. O Grendelovi a ďalších tvárach Novy (Jana Žitňanská, Marcel Klimek) sa v poslednom čase veľa špekulovalo, že by mali tvoriť základ pripravovanej Kiskovej strany.

Gábor Grendel sa však rozhodol inak, jeho včerajší status:

„Za jednu z kľúčových hodnôt v politike považujem lojalitu. Pri mnohých ťažkých témach, ktoré verejne otvárame, je dôležité mať istotu, že sa na blízkych spolupracovníkov môžete spoľahnúť. Vážim si ochotu Igora Matoviča otvárať témy, na ktoré iní politici odvahu nemajú. Pripomína mi to bojovnosť Daniela Lipšica, ktorý ma vytiahol do politiky.

Vážim si aj šancu, ktorú mi hnutie OĽANO dalo v roku 2016. Nebyť tejto šance by sme sa s Danielom Lipšicom neboli dostali do parlamentu a dnes by som sa venoval niečomu úplne inému ako poslaneckej práci. Preto som sa rozhodol vrátiť prejavenú dôveru tým, že aj v roku 2020 budem kandidovať za OĽANO.“

Čas ukáže, či tento krok vypovedá niečo len o Grendelovi alebo aj o Kiskovi a jeho strane.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: M. Baumann/TASR

Martin Hanus pred 4 d

Dnes sú veľkou témou takzvané „fake news“, no pre mňa je už dlhodobejšou zábavkou sledovať iný žáner, ktorý by sme mohli nazvať ako „fake titulky“. 

Tieto fake titulky sú bežnou súčasťou práce bulváru, čitateľsky sú síce frustrujúce, ale pre profesne zdeformovaného novinára je občas vzrušujúce sledovať, aký kvantitatívny efekt dosiahnu kolegovia z bulváru pri vynaložení minimálnej námahy. Napríklad dnes figurovali na webe Plus Jeden Deň medzi najčítanejšími textami dve správy, na ktoré si hneď kliknete, lebo inak sa nedá. 

Titulok tej prvej správy znel: „Ťažké chvíle pre poslankyňu OĽaNO Remišovú: OBROVSKÝ strach o syna!“ Dikcia titulku sľubuje dychtivému čitateľovi horor, skúsenejší znalec bulváru tuší, že to asi až taká dráma nebude. Ale až keď sa začítate, ten výkon redaktora a titulkového editora vás priam fajnšmekersky uchváti. Masovo čítaný text vznikol len na základe krátkeho facebookoveho statusu poslankyne, v ktorom sa píše: „Dnes so synom v nemocnici. Všetko dobre dopadlo, veľké ďakujem za starostlivosť celému oddeleniu.“ 

Prirodzene, správa graduje: „(Poslankyňa) doposiaľ z pochopiteľných dôvodov nepriblížila, o čo konkrétne išlo, pevne však veríme, že bude jej ratolesť v najlepšom poriadku.“

Rovnako na webe Plusky trónila aj druhá správa s titulkom: „Nariadenie ministerstva rozbilo internet: Z toho, čo štát káže ľuďom, pôjdete do kolien!“

Dychtivý čitateľ sa teší, ako si zas vybije frustráciu na nefungujúcom štáte, skúsenejší znalec bulváru tuší, že Plus jednotka ho len tak do kolien nedostane, ale až potom sa začítate: najskôr zistíte, že nejde o nariadenie nášho, ale českého ministerstva životného prostredia (úvodné sklamanie predýchate, je to predsa len náš najbližší sused). Následne čítate, že nejde o nariadenie, ale o odporúčanie a celá vec sa má tak, že české ministerstvo radí obciam a vlastníkom pozemkov, aby kvôli zadržovaniu vlahy obmedzili počet kosení trávy.

Nezistíte, prečo toto nenariadenie rozbilo (český) internet a už vôbec nechápete, kto má ísť z toho do kolien. Ale ako fajnšmeker opäť obdivujete kolektívnu kreativitu redaktora a editora, ktorý zo suchej, rezortnej správičky z iného štátu vyrobí masový čitateľský trhák.      

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Ilustračné foto TASR/AP

Lukáš Obšitník pred 5 d

„Myslím, že to budú najdôležitejšie voľby nášho života. Príďte voliť!“ hovorí v propagačnom videu rakúska speváčka (či spevák) Conchita Wurst, v ktorom vyzýva na účasť v najbližších eurovoľbách. Možno by to nebolo až také zvláštne, keby takéto video nevyrobila oficiálna facebooková stránka Európskeho parlamentu a nezverejnila ho v rámci svojej riadnej mobilizačnej kampane. Video už má viac ako 170-tisíc pozretí, administrátori stránky v búrlivej diskusii pod ním už museli upozorňovať na „spoločné európske hodnoty“...

Naprieč celou Európskou úniou dnes rastú obavy zo vzostupu deštruktívnych prúdov a v nadväznosti na to rôzni kritici už občas varujú aj pred rozpadom Únie. Ak by chceli v europarlamente priliať olej do ohňa, vhodnejší spôsob „mobilizačnej“ kampane by si asi nemohli vybrať.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čítateľov, ľudí ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Reprofoto: www.facebook.com (European Parliament)

Martin Hanus pred 5 d

Ľavicový taliansky týždenník L'Espresso píše o stave európskej ľavice pred eurovoľbami a po dlhom čase neponúka depresívne čítanie.

L'Espresso síce priznáva, že socialisti v porovnaní s rokom 2014 utrpia straty, no čitateľom pripomína, že to nie je historická nevyhnutnosť – ľavica pohorí v troch veľkých štátoch, v Nemecku, Francúzsku a Taliansku pre vlastné zlyhania, „dýchavyčný beh do stredu, v ktorom sa chceli zmieriť s trhmi, finančnými elitami, strednou triedou“.

Ľavicový týždenník však vidí na horizonte záblesk nádeje – novým šampiónom je španielsky socialista Pedro Sanchéz, „čerstvý triumfátor“ španielskych parlamentných volieb, ktorého strana zrejme o dva týždne posilní pozície aj v europarlamente. Ako vysvetľuje L'Espresso, španielsky príbeh je iný, tamojší socialisti vyhrávajú preto, že sa stali jasnou a vyhranenou alternatívou voči pravici.

Týždenník ponúka aj ďalšie optimistické príklady pre súčasnú ľavicu: v Portugalsku sa darí Antoniovi Costovi, ktorý vládne v Lisabone už štyri roky, ešte pred rokmi chorá krajina má dnes nízky deficit aj nezamestnanosť, rastie HDP, Costa dokázal spojiť revíziu verejných výdavkov s budovaním štátu blahobytu.

Šampiónom novej ľavice je pre L'Espresso aj grécky premiér Alexis Tsipras, ktorý politicky prežil drakonické úsporné opatrenia, vyhol sa „slávnemu paradoxu, podľa ktorého sa operácia podarila, pacient je mŕtvy“, naopak, Atény žijú, dokonca predčasne splatia MMF 3,7 miliárd eur.

Ďalej je tu sever Európy, kde si udržali v posledných voľbách svoje pozície švédski aj fínski socialisti, ich výsledky síce nie sú žiadnym triumfom, ale zastavením neblahého trendu a „signálom nového prebudenia“.

L'Espresso našlo svetlo aj v strednej Európe, a to rovno na Slovensku – víťazstvo Zuzany Čaputovej, presvedčenej Európanky a advokátky, ktorá sa angažovala v oblasti životného prostredia. Taliansky týždenník dodáva, že Čaputovej triumf nevychádza z dualizmu ľavice a pravice, ale je prísľubom nádeje v regióne, v ktorom dominujú „xenofóbne strany“ (Orbán, Kaczynski).

Analýza týždenníka L'Espresso je však príliš schematická, takže sa miestami zráža s realitou: sociálni demokrati v Nemecku, Francúzsku a Taliansku sa pripravili o masy voličov, lebo vykročili príliš do stredu, problémom je, že svoje pôvodné radikálne ľavicové ideály zradil aj Tsipras. Napokon, do stredu vykročil aj portugalský socialista Costa, ktorý v uplynulých rokoch prijímal tvrdé opatrenia a popritom vlastnou politickou šikovnosťou krotil radikálnu ľavicu, o ktorú sa opiera v parlamente.

Dôvody úspechov a pádov jednotlivých strán (pozri dlhodobo superúspešný Smer) sú často príliš špecifické, než aby sa dali natesnať do jednej celoeurópskej mustry.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čítateľov, ľudí ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Na snímke španielski socialisti Pedra Sanchéza, ktorí zvíťazili v predčasných parlamentných voľbách, foto TASR/AP

Ján Duda pred 6 d

Štvrtá veľkonočná nedeľa je nedeľou Krista – dobrého Pastiera. Ako evanjelium čítame krátky úryvok, kde Ježiš povedal: „Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou“ (Jn 10,27-30). Tieto slová považujme za kľúč k tomu, čo znamená byť dobrým duchovným pastierom podľa vzoru Krista.

(1) „Počúvajú môj hlas“! Ak majú veriaci radi počúvať hlas svojich duchovných pastierov, je potrebné, aby vedeli, že v hlase duchovného pastiera počujú Kristov hlas. Že to nie je hlas pána ani hlas duchovného diktátora či hlas rituálnej drezúry. Kristov hlas je hlasom schopným poslúžiť, pochopiť, mať rád. Vtedy veriaci spoznajú v hlase duchovného pastiera Kristov milujúci hlas, ktorý budú radi počúvať.

(2) „Ja ich poznám“. Je povinnosťou duchovného pastiera poznať svojich veriacich, ak je to možné, aj po mene. Vyžaduje si to námahu, neustále sa treba učiť poznávať, s láskou a porozumením poznávať. V opačnom prípade stanú sa z duchovných pastierov duchovní funkcionári. A funkcionár nie je pastierom podľa vzoru Krista!

(3) „Ony idú za mnou“! Mám pred sebou obraz Krista, ktorý nesie na svojich ramenách ovečku. Mám pred sebou obraz slovenského vidieka, kde pastier kráča pred stádom a stádo ide za ním. Tieto obrazy nie sú v reálnom živote samozrejmosťou. Vyžaduje si komunikáciu, prejavy starostlivosti a bezpečia. Iba vtedy je to možné, ak veriaci majú tieto pocity vo vzťahu k svojim duchovným pastierom, ak existuje medzi nimi pravdivá duchovná komunikácia. Iba vtedy to môže fungovať. Iba vtedy pôjdu za svojím duchovným pastierom. Inak si pôjde každý svojou cestou.

Zrnko duchovnej múdrosti: modlime sa za duchovných pastierov nielen tak, aby sme ich mali dostatok, ale aby boli duchovnými pastiermi podľa príkladu Ježiša Krista.

Peknú veľkonočnú nedeľu praje všetkým Ján Duda.

Foto: Henry Ossawa Tanner: Dobrý pastier (1903), wikimedia