Krátke správy redakcie

Lukáš Obšitník pred 331 d

Otvorenosť k prijímaniu migrantov by mala byť prezieravá a premyslená, povedal novinárom pápež František v utorok 25. septembra počas spiatočného letu z apoštolskej návštevy pobaltských krajín. 

František na tlačovej konferencii pochválil pobaltské krajiny, že v otázke migrácie v nich nie sú prítomné populistické ohniská. Vyzdvihol, že podobne ako Litva aj „Estónci a Lotyši sú otvorené národy, ktoré chcú integrovať migrantov, hoci nijako masívne, pretože to nie je možné. Vlády sa obozretne usilujú o integráciu, ako sme o tom hovorili s dvoma z troch hláv štátov. S týmito témami prišli oni, nie ja.“

Pápež tiež ocenil, že slová „otvorenosť“ a „prijatie“ sa v prejavoch prezidentov pobaltských krajín vyskytujú pomerne často, ale pripustil aj to, že tento proces má mať svoje hranice. „Znamená to túžbu po univerzalite v miere, v ktorej je možná vzhľadom na priestor, pracovné príležitosti a možnosti integrácie a, čo je dôležité, tiež v miere, ktorá by neohrozila vlastnú identitu. To sú tri veci, ktoré som vzhľadom na migrácie pochopil a ktoré ma veľmi oslovili: prezieravá a premyslená otvorenosť.“

Foto: Pápež František v rozhovore s estónskou prezidentkou Kersti Kaljulaidovou počas návštevy Pobaltia. Snímka z 25. septembra 2018 (zdroj: TASR/AP).

Martin Hanus pred 332 d

Z volebnej soboty 26. septembra 1998 mi ostali pred očami dva obrazy. Kráčal som petržalskými ulicami do veľkej červenej budovy, kde som v 80. rokoch strávil celú základnú školu. Spolu so mnou tam mierili prúdy voličov, sprisaheneckými pohľadmi a úsmevmi sme si dávali najavo, že ideme poraziť Mečiara a bude nás oveľa viac než tých druhých. Tento pocit triumfu demokracie som odvtedy necítil a už možno ani nepocítim, vtedy bol bytostný, miešala sa v ňom nádej aj strach. 

Oba pocity sa vystupňovali večer, keď sa uzatvorili volebné miestnosti. Prvé prognózy boli skvelé, SDK sa malo stať jasným víťazom (ak si dobre spomínam, SDK malo najskôr 30 a HZDS iba 22 percent), až s príchodom noci bolo evidentné, že to napokon skončí horšie, SDK tesne prehralo, demokratická opozícia však aj tak získala ústavnú väčšinu.

Patril som medzi masu prvovoličov, narodených v druhej polovici 70. rokov, boli nás státisíce, ktoré prispeli k neuveriteľnej 84-percentnej volebnej účasti, tie voľby boli pre nás hrou o všetko, buď budeme súčasťou Západu, alebo sa staneme Bieloruskom strednej Európy. Ešte aj vo volebnú noc a pár nasledujúcich dní sme si neboli istí, či Mečiar uzná volebnú prehru.

Spätne to pôsobí ako paranoja, ale v bratislavských diskusných kluboch sa celé mesiace pred voľbami riešilo, čo sa bude robiť, ak sa HZDS odmietne podvoliť, sfalšuje voľby (preto robila opozícia paralelné sčítanie hlasov) alebo nasadí ozbrojené zložky. Táto bratislavská paranoja nebola celkom iracionálna, Mečiar už ukázal, kam vedie jeho pomstychtivé šialenstvo, bol tu únos, vražda, zmarené referendum, prečo by nezmaril kvôli vlastnej moci aj voľby.

Obavy sa ukázali ako prehnané, Mečiar nám na rozlúčku aj zakýval. Jeho niektoré deriváty však prežili, Štefan Harabin ešte dokázal na dlhé roky ovládnuť súdnictvo, niektorí z mečiarovských privatizérov sa stali základom oligarchie Smeru, najúsmevnejším derivátom je operetný spevák Dušan Jarjabek, ktorému sa ako jedinému z niekdajších poslancov HZDS podarilo preveslovať do Smeru.

September 1998 bol v istom ohľade ešte viac než November 1989. Československý komunizmus by padol kvôli geopolitike aj bez más na námestiach, Mečiara sme však vyhnali sami. Vlastne to bolo také druhé slovenské národné povstanie.     

Vladimír Mečiar 30. septembra 1998 počas svojho pamätného posledného verejného vystúpenia v STV po prehratých parlamentných voľbách. Foto: Vladimír Benko – TASR

Martin Hanus pred 334 d

Vládne strany CDU/CSU a SPD nemali ešte nikdy takú nízku podporu voličov ako v týchto dňoch. Podľa najnovšieho prieskumu agentúry INSA by CDU/CSU volilo iba 27 percent voličov, SPD dokonca len 16 percent. Naopak, protestná AfD ďalej posilňuje, podľa tohto prieskumu by predbehla SPD so ziskom 18 percent, na úkor vládnej koalície výrazne rastie aj strana Zelených so 14,5 percentami (podľa iných prieskumov sú sily AfD a Zelených zhruba vyrovnané).

Na prvý pohľad to nedáva logiku, Nemecko takmer bezbolestne prekonalo finančnú krízu, ekonomika šliape, jej exportná sila je vzorom pre celý svet, rastú aj reálne mzdy, veľká časť Nemcov žije v blahobyte ako nikdy predtým. Nezamestnanosť – táto olovená guľa na znovuzjednotenom Nemecku – padá už takmer dekádu smerom nadol, vláda masívne investuje do infraštruktúry bez toho, aby vyrábala dlhy. Skrátka, na Merkelovej éru sa raz bude pozerať ako na zlaté ekonomické roky.

Samozrejme, z tohto vývoja neprofitujú zďaleka všetci, aj v Nemecku sú sociálne problémy – napríklad ceny nájmov sa v niektorých veľkomestách ako Mníchov utrhli z reťaze. Takisto ľudí, ktorí pracujú v nestabilných pracovných vzťahoch (takzvané minidžoby, najímanie cez pracovné agentúry, zmluvy na dobu určitú a pod.) je značne viac než v 90. rokoch, no zároveň mnohí z nich by boli vtedy nezamestnaní.

Štvrtá Merkelovej vláda si však pol roka od vzniku neužíva mastné roky, ale je v zajatí utečeneckého roka 2015 a Merkelovej rozhodnutia nechať otvorené hranice. Na začiatku leta sa vláda takmer rozpadla pre spor kancelárky s ministrom vnútra Horstom Seehoferom, ktorý chcel pribrzdiť migráciu azylantov. Posledné dni sa opäť otriasala v základoch kvôli sporu o odvolanie Hansa-Georga Maaßena, šéfa Spolkového úradu pre ochranu ústavy. Začalo sa to zabitím Daniela H., ktorého vo východonemeckom Chemnitzi počas mestských slávností dobodali Alaa S. a Farhad Ramazan A. Obaja prišli v poslednej utečeneckej vlne, minimálne jeden z nich zneužíval benevolentnosť úradov. Vraždu však prekryli následné demonštrácie v Chemnitzi, ktorých súčasťou boli aj skupiny holohlavcov napojených na neonacistické prostredie. 

Hans-Georg Maaßen verejne kritizoval médiá aj politikov, že odviedli pozornosť od samotného skutku, pretože upriamili celú pozornosť na údajne početné štvavé útoky neonacistov proti migrantom v uliciach Chemnitzu. Maaßen to prehnal, keď jedno symbolické video, na ktorom bol zaznamenaný takýto útok, označil za neautentické (hoci bolo očividne autentické). Potom však prišiel pohon na Maaßena. SPD žiadala jeho odvolanie, lebo je vraj skrytým fanúšikom AfD, minister vnútra Seehofer sa Maaßena ako jeho priamy nadriadený zastal. Celý spor eskaloval, až sa hovorilo o konci vlády, ak Seehofer neustúpi. Preto sa dohodol prvý kompromis, Seehofer Maaßena odvolal, no zároveň ho povýšil za svojho štátneho tajomníka. Keďže SPD z toho vyšla ako mediálne porazená, opäť sa vzbúrila, takže tento víkend došlo k druhému kompromisu, podľa ktorého Maaßen zostane Seehoferovým poradcom s rovnakým platom ako doteraz.

Vládna koalícia si tak po vražde v Chemnitzi viac než dva týždne vyplnila vojnou o jedného úradníka, z ktorej vyšli všetci, CDU/CSU aj SPD, ako porazení. A najmä – ako odtrhnutí od reality.

Na snímke minister financií z SPD Olaf Scholz, kancelárka a šéfka CDU Angela Merkelová a šéf CSU Horst Seehofer, foto TASR/AP

Imrich Gazda pred 334 d

Banskobystrický biskupský úrad v pondelok poskytol médiám vyjadrenie k suspenzii kňaza Michala Lajchu.

„Dňa 10. 9. 2018 nedovoleným spôsobom opustil pracovné miesto vo farnosti Kľak a veriacim neslúžil denné sväté omše. Menovaný Michal Lajcha dňa 21. 9. 2018 bez udania dostatočného dôvodu neprišiel na stretnutie s diecéznym biskupom,“ uvádza sa v zdôvodnení suspenzie.

Foto – TASR/AP

Lukáš Krivošík pred 334 d

Ivan Mikloš napísal pozoruhodný článok o rozruchu okolo tenistky Sereny Williamsovej. Po jej konflikte s rozhodcom vznikla karikatúra, ktorú niektorí označili za „rasistickú“ a „sexistickú“. Predvídateľná búrka okázalého verejného pohoršenia bola tentoraz taká intenzívna, že sa autor obrázka začínal báť o seba i svoju rodinu.

V článku s názvom O Serene, slobode a politickej korektnosti pre denník SME dnes Mikloš píše, že celé to dianie sledoval s úžasom. Liberálnu demokraciu podľa neho neohrozuje len xenofóbny populizmus a protekcionistický izolacionizmus.

„Omnoho menej často sa hovorí o rizikách, ktoré pre slobodu a demokraciu znamená takzvaná progresívna, liberálna ľavica presadzujúca politickú korektnosť a multikulturalizmus,“ píše bývalý minister financií.

Vo svojom článku Mikloš cituje britského filozofa Johna Stuarta Milla či niekdajšieho amerického sudcu Najvyššieho súdu Olivera Wendella Holmesa a ich výroky na obhajobu slobody prejavu aj pre „myšlienky, ktoré nenávidíme“.

Nejde o prvú príležitosť, keď Ivan Mikloš kritizuje ľavicovo-liberálnu politickú korektnosť ako jeden z katalyzátorov populistickej vlny v západnom svete. V roku 2016 v tomto duchu napísal komentár pre HN-ky s názvom Bojovník Fico. Naň reagoval komentátor SME Peter Schutz článkom Ivan, neblázni.

Mikloš potom podrobnejšie svoj pohľad vysvetlil v článku Peter, zobuď sa, v ktorom komentátora obvinil, že následky politickej korektnosti zľahčuje.

Americká tenistka Serena Williamsová. FOTO TASR/AP

Jaroslav Daniška pred 334 d

Michel Houellebecq, jeden z najprovokatívnejších spisovateľov súčasnosti, básnik, filmár a esejista, sa oženil. Je to jeho tretí sobáš, jeho žena sa volá Lysis a podľa fotografie, ktorú na svojom Instagrame zverejnila Carla Bruni, manželka bývalého prezidenta Sarkozyho, je ázijského pôvodu. Carla Bruni Houellebecqovi gratulovala aj osobne, vraj sa dobre na svadbe zabavili.

Houellebecq sa v našich krajoch preslávil najmä vďaka poslednému románu Podvolenie, kde opísal zmenu  Francúzska po tom, ako sa tam presadil islam, osobne za jeho najlepší román považujem Možnosti ostrova.

Som zvedavý, ako ovplyvní Lysis ďalšiu Houellebecqovu tvorbu, samozrejme, pridávame sa ku grantulantom a prajeme veľa šťastia!

Foto: Instagram Carly Bruni

 

Adam Takáč pred 335 d

Iniciatíva Za slušné Slovensko zvoláva po lete ďalší protest. V piatok o 19. hodine plánujú v Bratislave pochodovať z Námestia SNP k budove parlamentu. 

Organizátorom prekáža, že ani po siedmich mesiacoch od vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej nepoznáme meno páchateľa. „Nevieme, kto je objednávateľ, a vonkoncom nevieme, či majú vyšetrovatelia reálnu stopu alebo zverejňujú tváre svedkov iba preto, že prešľapujú na mieste,“ píšu vo vyhlásení.

Kritizujú takisto polročné pôsobenie vlády Petra Pellegriniho, ktorá mala podľa ich slov urobiť všetko preto, aby ľudia mohli opäť dôverovať v štátnu moc, polícii, prokuratúre a súdom. „Miesto toho vidíme snahu o ovládnutie Ústavného súdu, ktorý je mnohokrát poslednou záchrannou brzdou pred svojvôľou politikov v parlamente. Sme svedkami neschopnosti prijať dobrý zákon o policajnom zbore, ktorý odpolitizuje voľby policajného prezidenta a odníme policajnú inšpekciu z rúk ministra vnútra.“

Ako ďalšie dôvody zvolania protestu uvádzajú menovanie ministerky vnútra Denisy Sakovej a jej poradcu Tibora Gašpara, zapojenie Slovenska do únosu vietnamského podnikateľa, situáciu týkajúcu sa Slovenskej akadémie vied a slovenských farmárov.

„Požiadavky desiatok tisícov ľudí stále neboli splnené,“ dodávajú.

Adam Takáč pred 335 d

Uplynulý piatok otvorili v Ríme diecéznu fázu procesu blahorečenia talianky Chiary Corbella Petrillo, ktorá si pred šiestimi rokmi zvolila smrť, aby mohla na svet priviesť svoje dieťa. Informuje o tom Vatican News.

Diecéznu fázu procesu beatifikácie 28-ročnej ženy otvorili pri slávnostnej omši v rímskej Pápežskej bazilike sv. Jána v Lateráne. Stalo sa tak v deň desiateho výročia sobáša Chiary a jej manžela Enrica Petrilla.

„Je svetelným majákom, ktorý robí láskyplnú blízkosť Boha Otca takmer hmatateľnou a pomáha objaviť krásu Cirkvi,“ povedal o Chiare generálny vikár pápeža pre Rímsku diecézu kardinál Angelo De Donatis. 

Chiara zomrela po tom, čo jej počas tretieho tehotenstva zistili nádorové ochorenie. Kvôli dieťaťu však odkladala liečbu chemoterapiou. Už predtým im navyše zomreli dve deti krátko po narodení. Jej rozhodnutie odložiť liečbu zachránilo tretie dieťa, no pre ňu malo fatálne následky. Rakovina sa rozšírila do celého tela. Zo svojho syna Františka sa tešila rok. Zomrela 13. júna 2012.

Na to, aby mladú ženu, ktorej príbeh sa stal známym aj za hranicami Talianska, mohla cirkev vyhlásiť za blahoslavenú, bude potrebný zázrak na jej príhovor. 

„Zatiaľ nevieme o žiadnych veľkých veciach v súvislosti s beatifikačným procesom,“ povedal Chiarin manžel Enrico v rozhovore pred dvomi mesiacmi. „Môžem však dosvedčiť, že dochádza k množstvu konverzií a veľmi veľa dievčatiek nosí Chiarino meno. Je to pozoruhodné, zástupy ľudí, ktorí sú ako rozvodnená rieka. Práve tomu sa hovorí „povesť svätosti“. Ľudia nepretržite putujú k jej hrobu. A to je zázrak. Ja som nikomu nevolal.“

Foto: Sobáš Chiary a Enrica v Assisi v roku 2008 (Aleteia.it)

Imrich Gazda pred 335 d

Gréckokatolícka eparchia Košice vydala k aktuálnemu dianiu okolo biskupa Milana Chautura ďalšie stanovisko. Kňazi Košickej eparchie ho počas dnešnej nedele čítajú na konci všetkých bohoslužieb.

Eparchia označila obvinenie biskupa Chautura zo sexuálneho zneužívania za diskreditácu a opätovne odmietla, že by sa čohosi takého dopustil.

„Spoločnosť sa nesmie rozdeliť na človekovi, ktorého snahou je spájať. Vladyka preto prosí o zachovanie pokoja: verí, že pravda vyjde na povrch a jeho meno sa očistí. Rozhodne nechce vyvolať dojem, že kto by sa odvážil nahlásiť zneužívanie, bude daný na pranier cirkvi a postihne ho hnev. Preto prosí, aby nikto na tú paniu, ktorá ho obvinila, neútočil,“ píše sa v stanovisku, ktoré sa končí poďakovaním za podporu a prosbou o modlitbu.   

Foto – TASR/František Iván

Ján Duda pred 336 d

Evanjelium 25. nedele v cezročnom období (23. 9. 2018) je o tom, že apoštoli sa cestou cez Galileu do Kafarnauma medzi sebou hádali, kto z nich je väčší (Mk 9,30-37).

(1) Marek v texte uvádza, že apoštoli sa medzi sebou hádali, kto z nich je „väčší“ (niektoré slovenské preklady majú „najväčší“). Matúš to upresňuje, že „najväčší v nebeskom kráľovstve“, hoci uvádza, že sa na to pýtali Ježiša (Mt 18,1). Božie kráľovstvo chápali ako pozemské kráľovstvo s jeho poctami, hodnosťami a povereniami. Niektorí autori duchovného života uvádzajú, že „sa začali predbiehať kandidatúrami na tie najvyššie miesta“ (Cantalamessa, 255), ba že dôvod svojej kandidatúry si odvodzovali od samého Ježiša: Petrovi prisľúbil, že bude skalou a že mu dá kľúče od nebeského kráľovstva; Peter, Jakub a Ján, ktorí boli na hore premenenia a Ježiš im zveril nejaké tajomstvá, že teda budú tvoriť nejakú trojicu najvyšších (Béda Ctihodný, Komentár k Markovi 3,4,30-37).

(2) Ježiš rúca predstavy apoštolov/učeníkov o prvenstve v Božom kráľovstve, keď postavil medzi nich dieťa ako vzor veľkosti a prvenstva (Mt 18,4; Mk 9,36). 

Niektorí to chápu ako „rovnocenný prístup k druhému človeku, bez povýšenectva“ (Lev Veľký, Reč 37); iní ako rozumný spôsob správania sa a čistých úmyslov, odvolávajúc sa na slová sv. Pavla: „Bratia, voči zlu buďte ako nemluvňatá, ale v úsudku buďte zrelými“ (1 Kor 14,20); ďalší to chápu ako „spôsobilosť/kapacitu osobného rastu k dokonalosti“ (Klement Alexandrijský, Pedagóg 1,5,16).

Zrnko duchovnej múdrosti: kritériá prvenstva a vážnosti v nebeskom kráľovstve (= v Cirkvi na zemi + v nebi) sa veľmi často nezhodujú s kritériami prvenstva a vážnosti vo svete (= v štátnom i medzinárodnom poriadku). Kresťania sa učia žiť podľa učenia Pána Ježiša.

Požehnanú nedeľu prajem všetkým.

Ján Duda

 

Foto: gtrk-saratov.ru