Krátke správy redakcie

Martin Hanus pred 1409 d

Majiteľ Fun rádia Boris Kollár mieri podľa dnešných správ do politiky. Kollár už viac neprezradil, len toľko, že chce  chrániť rodinu, ktorá je základnou bunkou spoločnosti (ako otec deviatich detí, ktorým doprial sedem matiek, presne vie, o čom hovorí), že je rodený pravičiar, ktorý trúchli za kedysi silnou SDKÚ. Kollár nepovedal, za akú stranu bude kandidovať, v bratislavskom zákulisí sa šepká, že pôjde za Dankovu SNS, viac sa dozvieme asi tento týždeň.

 

Doplnenie: Kuloáre sa môžu mýliť, minimálne samotná SNS takéto chýry pre Denník N poprela, takže sa nechajme prekvapiť. Kollár chce svoje plány konkretizovať v stredu na svojom Facebooku, kde v posledných mesiacoch svoj narastajúci fanklub zahlcoval protiutečeneckou propagandou.

Imrich Gazda pred 1409 d

Štrnásť slovenských biskupov začalo dnes v Ríme ad limina apostolorum. Týmto termínom sa označuje uctenie hrobov apoštolov, stretnutie so Svätým Otcom a návšteva úradov Rímskej kúrie. Koná sa spravidla raz za päť rokov. Naši biskupi boli na ad limina naposledy v roku 2007. Program začali rannou svätou omšou nad hrobom apoštola Petra, potom navštívili Kongregáciu pre kauzy svätých. O priebehu cesty vás budeme podrobne informovať.  

Jaroslav Daniška pred 1409 d

Majú vysokú spotrebu drog, alkoholu a vysokú mieru samovrážd. Ale pozor, táto epidémia zúfalstva, ktorá je podľa článku Rossa Douthata v New York Times horšia ako AIDS, sa týka jednej z najbohatších krajín sveta: USA a tam konkrétne – a teraz pozor – bielych Američanov. 

 

Tento trend sa začal krátko po roku 2000 a bežné vysvetlenia akosi nestačia, európski belosi sa napríklad správajú inak. Čím to je? A najmä, ako na problém reagovať? Konzervatívec a momentálne najlepší stĺpčekár Timesov sumarizuje diskusiu na túto tému a v závere textu mnohých prekvapí: Zdá sa, že na problém treba reagovať nielen duchovne, ale aj materiálne a teda – tabu netabu – silnejším sociálnym štátom. 

Lukáš Obšitník pred 1411 d

Je chybou dávať islamistom za vzor európsku reformáciu, suniti totiž dlhodobo idú podobným smerom, ako šiel aj Luther. Napísal analytik Robert R. Reilly vo Wall Street Journal v krátkej reakcii na článok Josepha Loconteho Keď Luther zatriasol kresťanstvom.

Robert R. Reilly je veľmi vzdelaný a kultivovaný človek, býval poradcom amerického prezidenta Reagana a riaditeľom Hlasu Ameriky. Na Postoji sme pred rokom publikovali veľký rozhovor s ním o jeho knihe Uzatváranie sa moslimskej mysle. Podľa neho problém islamu je hlavne teologický, pretože už po mnoho storočí uprednostňuje obraz Boha ako čistej vôle a sily a neuznáva, že by jeho podstatou bola „racionalita a spravodlivosť“, čo má potom veľmi zlé dôsledky. V tomto duchu kritizuje aj Loconteho text.

Kým sa Loconte zamýšľa nad cestou reformácie pre dnešný islam, Reilly, naopak, dosť tvrdo hovorí: „Neuvedomuje si, že dnešný islamizmus je reformáciou islamu. Od veľkej časti islamského práva, ktoré ho inak mohlo obmedziť v jeho aktivitách, sa islamizmus odvrátil – podobne, ako keď Luther zničil cirkevné právo.

A čo viac, islamizmus je založený na sunitskej voluntaristickej teologickej škole [zameranej na vôľu v protiklade k rozumu], ktorá – podobne ako Luther – očierňuje rozum ako diablovu pobehlicu. Rovnako ako sola scriptura a sola fide [iba písmo a iba viera – základné tézy protestanstva]. Pán Loconte to považuje za základ 'revolúcie racionality' pre islam iba preto, lebo si mylne myslí, že ním bol na Západe."

Martin Hanus pred 1412 d

Taliansko je známe svojou často nezmyselnou byrokraciou, ale tento kafkovský príbeh predsa len udivuje: chudobná milánska rodina s piatimi deťmi, kde otec-robotník sotva zarobil na živobytie, žila od roku 2012 v jednom milánskom parku. Len na noc sa vždy natlačili do bytíka starých rodičov, odkiaľ však každé ráno o siedmej, pri akomkoľvek počasí, museli von.

Rodina mala síce nárok na najomný obecný byt, dokonca boli na čele poradovníka, ale podľa regionálnych zákonov môže takáto veľká rodina získať nájomný byt len vo veľkosti nad 90 metrov štvorcových. Lenže Miláno má momentálne k dispozícii iba byty s výmerou pod 90 metrov štvorcových, takže prosby rodiny, ktorá bola ochotná zobrať čokoľvek, mestský úrad zamietal. S tým, že zákon predsa hovorí jasne. A tak rodina ďalej trávila celé dni v parku.

Až si prípad v septembri všimol denník Avvenire, ktorý ho opísal ako symbol „slepej, hluchej a tupej byrokracie“. Úradníci sa pod tlakom verejnej mienky opäť zamysleli a po rokoch prišli na geniálne riešenie problému: rodine pridelili byt s rozlohou menšou než 90 metrov štvorcových...

Jaroslav Daniška pred 1412 d

Konečne! Trvalo to dlho-pridlho, ale mám pocit, že sme sa dočkali: Politický humor zanikol niekedy v roku 1998, keď prestali byť zaujímaví Vladimír Mečiar a Milan Markovič. Viem, že svoju klientelu si našiel Shooty, ale na môj vkus bol vždy priveľmi expresívny a občas aj cynický. No ale to nie je prípad Petra Schutza, dnes opäť a s chuťou svojich čitateľov baví. Jeden by dodal, že škoda s takým talentom mrhať čas (jeho aj čitateľov) na iné žánre.

Martin Hanus pred 1412 d

Nemecké ministerstvo vnútra oznámilo, že od januára do konca októbra tohto roka bolo v Nemecku zaregistrovaných 758-tisíc utečencov. Nemci ešte koncom leta odhadovali, že v tomto roku požiada o azyl v Nemecku 800-tisíc utečencov, práve zverejnené číslo teda znamená, že to bude na konci roka značne viac, než boli letné odhady, asi niečo vyše milióna.

Najväčší počet dosiaľ zaregistrovaných utečencov je zo Sýrie, 243 700 (teda 32 percent z celkového počtu), na druhom mieste sú Albánci (67 700), potom Afgánci (67 200), Iračania (58 800) a Kosovčania (32 500). Národnostná štruktúra utečencov sa v priebehu tohto roka menila, v októbri tvorili Afgánci druhú najväčšiu skupinu.

Jozef Majchrák pred 1413 d

Bývalý gruzínsky prezident Micheil Saakašvili vyhlásil, že je pripravený stať sa premiérom Ukrajiny. Túto možnosť pripustil v rozhovore pre týždenník Politico, z ktorého citoval poľský denník Gazeta Wyborcza. Saakašvili, ktorého ukrajinský prezident Porošenko menoval do funkcie gubernátora v Odese, v rozhovore tiež tvrdo skritizoval aktuálne ukrajinského premiéra Jacenjuka za nerobenie reforiem a povedal, že vláda potrebuje reštart. 

Martin Hanus pred 1414 d

Keď som sa dozvedel, že po masových protestoch odstúpil rumunský premiér Victor Ponta, rýchlo som sa spojil s Martinom Leidenfrostom. Martin totiž okrem mnohých iných jazykov ovláda aj rumunčinu a sleduje tamojšiu politiku.

K súčasnému Rumunsku mi povedal zhruba toto: „V Európe niet krajiny, ktorá by bola so Slovenskom  porovnateľná ako Rumunsko. Victor Ponta je dvojčaťom Roberta Fica, obaja reprezentujú na svoj obraz zmontovanú orientálnu sociálnu demokraciu, ktorá mieša postkomunistické prostredie a sentiment s národno-konzervatívnou agendou. Ponta si rád berie do úst Pána Boha a tiež by mu rovnako ako Ficovi nikdy nenapadlo horliť za práva homosexuálov.

A, napokon, Ponta chcel rovnako ako Fico presedlať z premiérskeho kresla do prezidentského úradu a rovnako ako Fico nečakane prehral proti liberálnemu outsiderovi. Tu sa však končí paralela, pretože kým Fico je stále tu, Ponta neprežil. Zaujímavé na tom je, že väzy mu zlomil piatkový požiar v hudobnom klube v Bukurešti, pri ktorom zahynulo minimálne 32 ľudí, na čo vypukli masové protesty proti korupcii. Celkovo je Fico opatrnejší než Ponta, najhrubšie výstrelky vo svojej partaji trestá. Najväčší rozdiel medzi Slovenskom a Rumunskom je však v justícii. Neviem, prečo to tak je, ale aj v tých najtemnejších chvíľach mocenskej svojvôle sa v Rumunsku našlo pár sudcov a prokurátorov, ktorí prenasledovali zlých chlapcov. Aj keď to často neviedlo k výsledkom, nedali pokoj.

Pripomína mi to posadnutosť talianskych prokurátorov. S nástupom nového prezidenta Iohannisa dostali títo ľudia v justícii voľnú ruku, takže už polovica rumunského establišmentu dýcha väzenský vzduch. A úplne právom, keďže rumunská elita je z veľkej časti kriminálna. Slovenská tiež, to len naši prokurátori sú nevýrazní poserovia." Koniec hlásenia od Martina Leidenfrosta. 

Fero Múčka pred 1414 d

V Česku sa na trhu práce odohráva zaujímavý fenomén. Za minulý kvartál tam zamestnanosť dosiahla rekordnú úroveň, všímajú si v komentári Echo24.cz  Zaujalo však tvrdenie, že silný hospodársky rast znižuje guráž na vlastné podnikanie. Napriek rastu ekonomiky klesá počet malých podnikateľov, ktorí by niekoho zamestnávali. Veľké firmy potrebujú šikovných zamestnancov a sú ochotné im ponúknuť lepšie podmienky ako v minulosti.  A to zasa potláča malé podnikanie.