Krátke správy redakcie

Jaroslav Daniška pred 589 d

Donald Trump by mal dostať Nobelovu cenu mieru, povedal to prezident Južnej Kórey Mun Če-in po stretnutí so severokórejským diktátorom Kim Čong-unom. K stretnutiu došlo na hranici obidvoch štátov 65 rokov po skončení vojny a americký prezident pri ňom zohral zásadnú rolu. Obidvaja predstavitelia sa dohodli na podpise mierovej zmluvy, ktorou bude formálne ukončená kórejská vojna. Zhruba o mesiac by sa mal Kim Čong-un stretnúť aj s prezidentom Trumpom.

Trump prekvapuje vlastne non-stop. Ale ak sa politika meria podľa výsledkov, tak by malo za jeho politiku voči Kórei prísť od liberálov ocenenie. 

Foto: TASR/AP

Martin Hanus pred 590 d

Stále čakáme, či nemecké médiá neprídu s ďalšou informáciou, ktorá sa týka vyšetrovania únosu vietnamského občana v Berlíne, ktorý mal byť unesený aj s pomocou slovenského vládneho lietadla. Zatiaľ je známe len toľko, že minulý rok v júli vietnamskí agenti tajnej služby uniesli z areálu berlínskej zoologickej záhrady Tiergarten bývalého komunistického funkcionára Trinh Xuan Thanha.

Toho spolu s jeho milenkou vtiahli do dodávky, viacerí svedkovia videli, ako sa obete únosu úporne bránili, pričom žena kričala. Ako zverejnil denník Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ), dosiaľ si boli vyšetrovatelia neistí, ako sa únoscom podarilo dopraviť Thanha až do Vietnamu. Podľa najnovších zistení na to využili slovenský vládny špeciál, ktorý bol vládnej vietnamskej delegácii zapožičaný na cestu do Moskvy. Slovenské úrady v reakcii na podozrenia zo spoluúčasti na únose nevylúčili, že došlo k únosu Vietnamca prostredníctvom nášho lietadla, ak sa to však udialo, išlo o zneužitie našej pohostinnosti. (Kaliňák konrétne uviedol, že ak naozaj došlo k takejto operácii, „pôjde o zneužitie našej pohostinnosti, čo predstavuje vážne narušenie dobre rozvíjajúcich sa vzťahov medzi Slovenskom a Vietnamom“.)

FAZ však zverejnil aj informácie, že na rozhovoroch vietnamského ministra pre verejnú bezpečnosť s bývalým ministrom vnútra Robertom Kaliňákom sa v rámci vietnamskej delegácie zúčastnili aj dvaja hlavní podozriví z únosu, ktorých prenajaté auto bolo odstavené na parkovisku pred vládnym hotelom Bôrik. Aspoň tak sa to podarilo zachytiť z dát GPS. Samozrejme, to samo osebe nedokazuje, že by Kaliňák a jeho ľudia vedome spolupracovali na únose. FAZ si položil preto otázky: „Prečo došlo k stretnutiu, na ktoré prišli viacerí vietnamskí hlavní podozriví? Rokovali Vietnam a Slovensko o tom, ako Trinha dostať z Európy? Dokonca s tým Slovensko za istých okolností pomáhalo?“

Zatiaľ nebolo tiež zverejnené, ako sa unesený Thanh dostal z Berlína do Bratislavy, teda či sa únos podaril vietnamskej službe vďaka akejsi grandióznej ľsti alebo aj s pomocou iných, napríklad aj slovenských zložiek. Preto treba vyčkať, kým sa vyplavia ďalšie zaujímavé fakty.    

FOTO TASR – Michal Svítok

Ján Duda pred 592 d

Evanjelium 5. veľkonočnej nedele (29. 4. 2018) je o tom, ako Pán Ježiš povedal: „Ja som vinič, vy ste ratolesti“ (Jn 15,1-8). Ratolesť, ak nie je napojená na kmeň viniča, uschne, lebo ostane bez životodarnej miazgy. Pozrime sa na 4 druhy nevyhnutnej miazgy každej našej farnosti.

(1) Prvou je liturgia, najmä sv. omša. Cirkev žije z Eucharistie (Breviár II, 807). Preto aktívna účasť a chápanie obradov sv. omše musí byť maximálnou pastoračnou prioritou každej farnosti (E. Bianchi, 164). 

(2) Farnosť je duchovné bratstvo, kde sa ľudia spolu schádzajú, modlia sa a riešia spolu, čo riešiť treba. Je to spoluzodpovednosť jeden za druhého, za spoločné putovanie k spáse.

(3) Veriaci farnosti vydávajú svojím životom svedectvo o živom Ježišovi a sú jeho svedkami. Ako jednotlivci i spoločenstvo.

(4) Napokon dobročinná láska. Vo farnosti by sa nikto nemal cítiť osamotený a bez akejkoľvek pomoci.

Ponaučenie: modlime sa, aby najmä duchovní pastieri videli tieto 4 úlohy ako zásadné črty súčasnej pastorácie ako spôsobu duchovného vedenia do nebeského kráľovstva.

Požehnanú veľkonočnú nedeľu prajem všetkým.

Ján Duda

 

Foto: almanac.com

Martin Hanus pred 593 d

Agentúra AKO priniesla už druhý aprílový prieskum straníckych preferencií. Na predných priečkach nenastali žiadne pohyby, Smeru ani nástup premiéra Pellegriniho preferenčne nepomohol (21,4 percent). Pre Fica a spol. však môže byť útechou, že sa neprepadol pod 20 percent a je naďalej pomerne jasným lídrom peletónu. SaS (16,1 percent), SNS (10,9), ĽSNS (10,3), Sme rodina (9), OĽaNO (8,7) zostávajú zhruba na rovnakých hodnotách ako naposledy, KDH (6,9) trochu pokleslo.

Zaujímavý je vývoj na konci pelotónu: progresívci Ivana Štefunka aj Beblavého Spolu sa šplhajú k 4 percentám (3,8, respektíve 3,7 percenta). Čoskoro bude zverejnený aj prieskum Focusu, ktorý tiež naznačí, či ide pri týchto stranách o jednorazový výkyv, alebo kontinuálny nárast. Obe strany, z ktorých jedna oslovuje ľavicovejších liberálov a druhá akýsi pravý a liberálny stred, majú teraz dokopy okolo 7,5 percenta.

Nemenej pozoruhodný je pohyb medzi maďarskými voličmi. SMK sa dosiaľ v prieskumoch Focusu aj AKO hýbala okolo štyroch percent, Most padal pozvoľna k piatim percentám, keďže zjavne prichádzal o časť svojich slovenských voličov. Obe aprílové merania AKO naznačujú, že vládna kríza a jej vyústenie poškodili SMK, ktorej AKO nameralo začiatkom apríla 2,7, teraz dokonca iba 1,9 percenta. Naopak, Most z prepadu SMK profituje, Bugárova strana poskočila na 6,8 percent. Samozrejme, pri interpretácii týchto čísiel treba ostať opatrný a vyčkať ďalšie prieskumy. No je možné, že aprílové dáta len silnejšie odzrkadľujú trend, o ktorom sa v zákulisí maďarských strán hovorí už dlhšie: že Most-Híd, ktorý stráca medzi slovenskými voličmi, posilňuje medzi našimi Maďarmi, ktorí oceňujú účasť Bugára na vláde.

Napokon, jedným z výsledkov krízy je, že slovenská vetva Mostu výrazne oslabila v prospech maďarského Hídu. František Šebej odišiel z parlamentu, Lucia Žitňanská odišla z vlády a podľa všetkého mieri na Ústavný súd, ministrov aj najužšie vedenie tak tvoria už len Bugárovi Maďari. Béla Bugár si počas vládnej krízy vybavil niektoré užitočné a najmä viditeľné investície na juhu Slovenska (trebárs v podobe rekonštrukcie kultúrnych domov). Chladnokrvný líder Mostu, ktorého v posledných týždňoch vypískali na slovenských námestiach viacerí jeho bývalí slovenskí voliči, už asi pochopil, že jeho maďarsko-slovenský experiment sa končí a preto sa usiluje mieriť na istotu. Most-Híd umiera, ale Híd môže prežiť, ak preberie časť voličov SMK.   

FOTO TASR - Martin Baumann

Lukáš Obšitník pred 594 d

Židia by sa mali vo veľkých nemeckých mestách vyvarovať nosenia jarmuliek, odporučil predseda nemeckej Ústrednej rady židov Josef Schuster. Jarmulka, resp. kipa je malá kruhovitá pokrývka hlavy, ktorú nosia veriaci židia. Schuster to povedal po útoku na 21-ročného izraelského araba a jeho nemeckého priateľa, ku ktorému došlo v berlínskej mestskej časti Prenzlauer Berg 17. apríla. Traja útočníci vtedy na židov, ktorí prechádzali po ulici a mali na hlavách jarmulky, zaútočili antisemitskými nadávkami a jeden z nich – 19-ročný Palestínčan zo Sýrie – ich aj začal biť svojím opaskom a pokúsil sa ich udrieť fľašou. Video z útoku je dostupné tu. Palestínčan po niekoľkých dňoch skončil vo väzení.

V Berlíne sa včera (25. apríla) v nadväznosti na útok konal veľký pochod pod názvom Berlín nosí kipu, na ktorom sa zúčastnilo viac ako 2-tisíc ľudí. Podobné zhromaždenia na prejavenie solidarity so židmi sa konali aj v iných mestách.

V Nemecku už dlhšie prebieha diskusia o rastúcich prejavoch antisemitizmu. Podľa štatistík nemeckej polície došlo v Nemecku v minulom roku k 1 453 antisemitským útokom. Veľkú väčšinu z nich polícia tradične klasifikuje ako zločiny krajnej pravice, čo v minulosti vyvolalo otázniky medzi niektorými vedcami. 

Josef Schuster varoval pred verejným nosením jarmulky už pred dvoma rokmi, keď krátko predtým islamisti zavraždili štyroch židov v kóšer obchode v Paríži a ďalší dvaja židia boli zavraždení pri útoku na Židovské kultúrne centrum a synagógu v Kodani. Schuster vtedy položil otázku, či „v problémových sídliskách s početným moslimským obyvateľstvom je naozaj zmysluplné upozorňovať na seba nosením jarmulky“. Navrhol, že v takýchto situáciách môže byť lepšie vybrať si inú pokrývku hlavy.

Nemecko ako popredná európska krajina s tragickou antisemitskou minulosťou si určite dá záležať, aby spor o udržanie svojej židovskej komunity zvládla čo najlepšie. Zoči-voči státisícom moslimských migrantov z Blízkeho východu s odlišnými civilizačnými návykmi to však bude náročné. Bude osožné to sledovať.

Foto: Demonštrácia proti antisemitizmu v Kolíne z 25. apríla 2018. Zdroj: TASR/AP

Jaroslav Daniška pred 594 d

Smer má dnes večer stranícky snem, nepamätám si, že by iná strana začala snemovať podvečer, o niečom to vypovedá. Ten snem bude zaujímavý z viacerých hľadísk, zacítime novú náladu strany, smer mobilizácie, možno aj novú tému. Osobne budem zvedavý, či sa dnes definitívne uzavrie príbeh jedného politického spojenectva medzi Robertom Ficom a Markom Maďaričom.

Poslanec Maďarič mi v pondelok na Hanusových dňoch opatrne naznačil, že za istých okolností môže po sneme opustiť stranu. Nechcel o tom špekulovať, diskusiu si môžete pozrieť na videu vedľa na stránke. Marek Maďarič pri odchode z ministerstva vedel, že to znamená jeho koniec v Smere, že už nebude na kandidátke do ďalších volieb. Otázkou je, čo sa stane po dnešnom sneme.

S Maďaričom sme prebrali skrátené dejiny Smeru, zodpovednosť za oligarchizáciu nášho štátu, aký suverénny je predseda Smeru voči veľkým oligarchom, ako sa začali vyskytovať podnikatelia ako Ján Počiatek na ministerstvách, aké to malo príčiny aj dôsledky, čo Marek Maďarič ľutuje a čo, naopak, neľutuje. Koho si v Smere stále váži a prečo sa v politike nepestuje priateľstvo.

Rozprávali sme sa aj o stretnutiach s kardinálom Korcom, keď smeráci obajvili, že ich volia kresťania, ale aj aké filmy a divadlo ho v poslednom čase zaujali, čo číta a ktorých slovenských maliarov má najradšej.

Hoci mnohé veci vidíme inak, na viacerých miestach som si doplnil kamienky do mozaiky našej politiky v posledných rokoch.

Foto: Martin Baumann/TASR

Gabriel Hunčaga pred 594 d

V Bahrajne a Katare už čoskoro pribudnú dve nové kresťanské svätyne. Hlavným spoločenským dôvodom, pre ktorý striktne nábožensky moslimské krajiny Perzského zálivu prikročili k danému kroku, je prudko rastúci počet kresťanských pracovných migrantov.

Podľa informácií ekumenickej nadácie Pro Oriente so sídlom vo Viedni z 27. marca, bude do konca roka v hlavnom meste Kataru, v Dohe, dokončený ortodoxný Kostol Svätých Izáka a Gregora. Katolíci tu majú svoj svätostánok Ružencovej Panny Márie už od roku 2008.

Na území Bahrajnu v Awali, čo je predmestie hlavného mesta Manáma, bude zase najneskôr v roku 2021 stáť katolícky Kostol našej milej Panej z Arábie, keďže tu pracujú najmä katolíci z Filipín a južných častí Indie. Pomôže odľahčiť preťaženú farnosť pri Kostole Najsvätejšieho Srdca so 140 000 veriacimi a postaveného v roku 1990.

Tieto dve malé a bohaté arabské monarchie majú spolu so Spojenými Arabskými Emirátmi najpočetnejšie kresťanské menšiny v regióne. V Abú Dabí, hlavnom meste krajiny, existuje už od roku 1962 farnosť sv. Jozefa, do ktorej dnes patrí asi 200 000 katolíkov z celého sveta.

V Dubaji bola novodobá katolícka misia založená v roku 1966 pri Kostole Panny Márie. V roku 1989 musel byť kostol a priľahlé budovy prestavané, lebo už nestačili pokryť pastoračný dopyt. Dnes je táto farnosť s takmer pol miliónom duší najväčšia na svete. Viac ako 300 dobrovoľných katechétov sa v nej stará o skoro 7000 detí, ktoré sa v piatky (voľný pracovný deň) zúčastňujú na vyučovaní náboženstva.

Od roku 2001 sekunduje tejto farnosti v priľahlej mestskej oblasti Jebel Ali farnosť sv. Františka založená kapucínmi. Najnovšia akvizícia spomedzi katolíckych farností v Spojených Arabských Emirátoch z roku 2015 je zasvätená sv. Pavlovi. Nielen duchovnú, ale aj vzdelávaciu, zdravotnú a komunitnú starostlivosť poskytuje asi 100 000 farníkom a nachádza sa v meste Mustaffah neďaleko metropoly Abú Dabí.

Zaujímavosťou misijnej práce v tak rozmanitom etnickom prostredí farností v Perzskom zálive sú bohaté jazykové znalosti, ktorými misionári musia disponovať. Sv. omše, ktorých v nedele a sviatky býva v každom kostole 5-10, sa celebrujú okrem angličtiny, nemčiny, arabčiny, francúzštiny, španielčiny aj v tamilčine, malajčine a ďalších piatich jazykoch.

Foto: Katolícky Kostol Najsvätejšieho Srdca v bahrajnskej Manáme

Martin Hanus pred 595 d

Novinárka Ľuba Lesná sa pýta, či polícia nekryje objednávateľa Valkovej vraždy. Jej text sa na facebooku teší obrovskej zdieľanosti, napokon, dnes je voči polícii nedôverá taká silná, že každá protipolicajná konšpiračná teória má šancu rýchlo zľudovieť. Ľuba Lesná na základe viacerých konštrukcií dospieva k názoru, že Ernesta Valka nezabili lúpežníci (Jaroslav K. minulý rok podrobne opísal, ako spolu s Jozefom R. naplánovali lúpež Valka, napokon ho Jozef R. zastrelil, čo nemali pôvodne v pláne, neskôr sa priznal aj Jozef R., ktorý zas vraždu pripísal komplicovi Jaroslavovi). Ľuba Lesná však tieto priznania spochybňuje s argumentom, že Valkovi z domu nezmizli cennosti a navyše je veľmi nepravdepodobné, že by nosil pri sebe veľký obnos peňazí.

Jej hlavný argument však spočíva v tom, že Valko mal dve hodiny pred smrťou telefonát s Pavlom Hrušovským a „svedkyňa telefonátu, ktorá ho na vlastné uši počula z hlasného odposluchu v Hrušovského kancelárii, tvrdí, že Valko mal nanajvýš preľaknutý hlas a prosil Hrušovského o okamžité stretnutie, pretože potrebuje urgentnú pomoc“. Ako píše Ľuba Lesná, takto je to zaznamenané aj vo vyšetrovacom spise. 

Lesná svoju teóriu uzatvára tým, že Valko mal už zrejme v tom čase obavy o vlastný život, neveril polícii a možno chcel požiadať Hrušovského, s ktorým sa dohodli na stretnutí na nasledujúci deň, aby mu ako predseda NR SR poskytol svojich ochrankárov.

Problém je, že celé je to len konšpiračná teória. Už kauza Cervanová je tragickou ilustráciou toho, že keď novinári či publicisti začnú temne špekulovať bez dôkladnej znalosti prípadu a spisu, vedie to priam nevyhnutne na scestie. Tento prípad poznám len z médií, ale verzia Ľuby Lesnej pôsobí o dosť menej presvedčivo, než je zatiaľ oficiálna verzia polície. V prvom rade, v čase Valkovej vraždy nemohol Pavol Hrušovský poskytnúť Valkovi ochranku ako predseda NR SR, keďže ním v tom období nebol. Ale väčším problémom jej verzie je fakt, že samotný Hrušovský ju nepotvrdzuje. Hrušovský bol po Valkovej vražde veľmi pohnutý, keďže sa so zavraždeným advokátom veľmi často, aj niekoľkokrát do týždňa radil o právnych otázkach. Nikdy však nepovedal, že by bol Valko v ich poslednom telefonáte preľaknutý. Naopak, médiám hovoril, že si nemyslí, že by sa Valko v čase pred vraždou niečoho bál.

Máme veľa dôvodov dnešnému vedeniu polície neveriť, ale to ešte neznamená, že všetko, čo vypátra polícia, je automaticky podfuk. Lebo ak tomu takto uveríme, ocitneme sa v konšpiračnom bludisku, v ktorom už neplatia žiadne fakty, ale len teórie. 

Na snímke policajti zabezpečujú prístup k bývalej vile Ernesta Valka počas rekonštrukcie vraždy v Limbachu pri Bratislave 26. januára 2018. FOTO TASR – Michal Svítok

Jozef Majchrák pred 595 d

Český premiér Andrej Babiš podal žalobu na vydavateľa denníka Nový Čas. Dôvodom je rozhovor s bývalým dôstojníkom československej ŠtB Jánom Sarkocym, ktorý označil Babiša za jej vedomého spolupracovníka. Tvrdil, že videl originál Babišovho spisu o spolupráci s komunistickou tajnou políciou a že v tomto spise nie je nič sfalšované. 

Babiš od Nového Času žiada ospravedlnenie a milión eur. Ten chce, po prípadnom úspechu v súdnom spore, venovať na charitu.

Foto TASR/AP

Lukáš Krivošík pred 595 d

Bavorská krajinská vláda, ktorú tvoria ministri za konzervatívnu CSU, rozhodla, že od 1. júna má vo vstupných priestoroch všetkých krajinských úradov visieť kríž „ako výraz historického a kultúrneho formovania Bavorska“ a „ako viditeľné prihlásenie sa k základným hodnotám právneho a spoločenského poriadku Bavorska a Nemecka“.

Krajinský premiér Markus Söder (CSU) hneď aj išiel príkladom a zavesil po zasadaní kabinetu kríž vo vstupných priestoroch úradu krajinskej vlády. „Jasné prihlásenie sa k našej bavorskej identite a kresťanským hodnotám“, napísal na facebooku.

V Bavorsku na úradoch či dokonca v súdnych budovách možno na kríže natrafiť pomerne často. No debatu o tejto tradícii nanovo vyvolal v januári jeden bavorský sudca, pretože zvesil kríž v súdnej sieni počas procesu s afganským uchádzačom o azyl, ktorý sa mal vyhrážať smrťou krajanovi, lebo ten prestúpil na kresťanstvo a začal v nedeľu chodiť do kostola.

Prirodzene, iniciatíva s krížmi má aj politické dôvody. V októbri sú v Bavorsku krajinské voľby a CSU, ktorá nepretržite vládne tejto spolkovej krajine už od roku 1957, by rada aj po nich pokračovala pri moci bez potreby koaličného partnera.

Bavorský krajinský premiér Markus Söder ukazuje novinárom kríž, ktoý bude odteraz visieť vo vstupných priestoroch jeho úradu. FOTO: Facebook/CSU