Krátke správy redakcie

Lukáš Krivošík pred 8 hod

Vraj približne 30 percent 15-ročných slovenských žiakov označilo čítanie kníh za mrhanie času. Vyplýva to z dotazníka, ktorý študenti vypĺňali spolu s medzinárodným testovaním OECD PISA 2018.

Správu o tom včera zverejnil denník SME.   

Pri jej čítaní som si spomenul na Dennisa Kimbra, autora knihy Wealth Choice, ktorý pred pár rokmi robil detailné rozhovory s americkými milionármi čiernej farby pleti o ich životných návykoch, postojoch a denných rutinách. Okrem iného sa pýtal aj na ich čitateľské návyky. Vyšlo mu, že čierni milionári prečítajú v priemere asi 20 kníh ročne. A popri biznisovej literatúre si vedia vychutnať tiež životopisy alebo knihy o histórii.

K podobným výsledkom dospel aj ďalší autor, venujúci sa návykom bohatých a úspešných ľudí, Thomas Corley. Na svojom blogu uvádza, že 85 percent „self-made“ milionárov prečíta dve knihy a viac mesačne.

O miliardároch ako Peter Thiel, Elon Musk, Bill Gates či Warren Buffett je známe, že patria zároveň k vášnivým čitateľom a na internete sa dajú od nich nájsť zaujímavé knižné tipy. Vzťahu čítania kníh a úspechu v biznise sme sa dotkli aj počas besedy s českým podnikateľom Stanislavom Martincom a slovenským bankárom Rastislavom Blažejom na Košických Hanusových dňoch (videozáznam našej besedy s názvom „Kto bude nový Baťa“ nájdete TU).

Nechcem tvrdiť, že jediný alebo najvyšší zmysel čítania kníh spočíva v utilitárnom cieli zbohatnúť. Literatúra je sama osebe príjemnou kratochvíľou, bez ohľadu na jej ďalšie benefity.

Ani neplatí, že kto veľa číta, automaticky sa stane milionárom – aj keď mnohí milionári sú očividne zároveň zvedavými čitateľmi. V každom prípade, čítanie kníh určite nie je mrhaním času.

Podujatie Noc s Andersenom pri príležitosti narodenín dánskeho rozprávkara Hansa Christiana Andersena sa uskutočnilo v Centre pre deti a mládež Staromestskej knižnice. Bratislava 5. apríla 2013. Ilustračné FOTO TASR – Michal Svítok

Jaroslav Daniška pred 9 hod

Ankete portálu Politico sa venujem aj v texte o prezidentke Čaputovej, ale jednu vec ešte chcem vypichnúť. Najvplyvnejší rozkladač v Európe je podľa ľavých liberálov Dominic Cummings, hlavný poradca premiéra Johnsona. Cummingsa Politico nazvalo boľševikom (pozri obr.). Dôvod: Cummings môže za brexit, prekáža mu neefektivita britskej byrokracie, ktorú chce zmeniť, má bojovný prístup, je arogantný, obdivuje Bismarcka, bŕŕŕ!!, proste boľševik. Tí predsa vždy zbožňovali referendá, bojovali proti internacionalizmu a hlásali take back control, všakáno.

Prečo to píšem? Nuž, keď niekto ako bývalý ruský disident Vladimír Bukovskij prirovnal EÚ k ZSSR, tak to bol automaticky hoax, proti ktorému treba bojovať. Bukovskij preháňal, iste. Ale keď niekto nazve Cummingsa boľševikom, to už hoax nie je? Ktože to viac obdivoval Marxa, Cummings či nebodaj nejaký predseda Európskej komisie? 

Keď David Cameron pred referendom o brexite strašil, že odchod Británie z EÚ môže ohroziť mier, a teda znamenať návrat vojny, bolo to v poriadku, keď Boris Johnson povedal, že Londýn posiela do Bruselu 350 miliónov libier týždenne, bolo to klamstvo a hoax. A keď Tim Congdon v Standpointe zverejnil oficiálne vládne čísla, že to tak naozaj bolo, aj s vysvetlením v čom je problém, nikto sa nenechal rušiť. Johnson je ten nezodpovedný populista, Cameron ten zodpovedný štátnik.

Double standards ako z Oxfordského slovníka.

Foto: Politico/screenshot

Martin Hanus pred 1 d

Igor Matovič sa tretíkrát po sebe predviedol ako HR manažér, ktorý vie na poslednú chvíľu poskladať zaujímavú volebnú kandidátku a strhnúť na ňu patričnú pozornosť. Aj tentoraz Matovič cieli na rôzne typy opozičných voličov: samozrejme, je tu on, hrdina protikorupčného odboja so svojou lídrovskou 150-tkou, vpredu sú zas hviezdy masovej kultúry, tanečník Erik Ňarjaš z Let´s Dance, ale najmä niekdajší markizák, v posledných mesiacoch politický šoumen Jozef Pročko, ktorý má na svojom facebooku väčší zásah než Ľuboš Blaha (o dobe Pročka a Blahu písal pred časom kolega Jaroslav Daniška).

Keďže žijeme v dobe Threemy, viaceré strany to skúšajú na kandidátke s bývalými policajnými vyšetrovateľmi, Matovič ich pretromfol dvoma esami, bývalým šéfom tímu Gorila Lukášom Kyselicom a Romanom Mikulcom, exriaditeľom Vojenskej spravodajskej služby.

Ďalej sú tu kandidáti emócie, Anna Remiášová, matka zavraždeného Roberta Remiáša. Matovič chcel na kandidátke aj Zlaticu Kušnírovú, tá však odmietla. Pre ekológov je tu známy lesník Ján Mičovský, pre fanúšikov športu Karol Kučera. Nad svojimi štyrmi krúžkami budú asi najviac špekulovať kresťanskí voliči OĽaNO, zozadu sa im ponúkajú súčasní poslanci (Heger, Vašečka, Krajčí), spredu Anna Záborská či Peter Kremský, trochu hlbšie v poli psychologička Katarína Hatráková, ktorú nominovala KÚ.

Na prvý pohľad sa zdá, že Matovič, ktorého OĽaNO sa v posledných mesiacoch preferenčne prepadlo až do pásma ohrozenia, si vďaka kandidátke vylepšilo šance na opätovne slušný zisk. Necelé tri mesiace pred voľbami je však márnosťou čokoľvek odhadovať. Pred štyrmi rokmi, keď Matovič dosiahol oproti očakávaniam dvojnásobný počet hlasov, bola kľúčom k jeho úspechu emócia dvoch posledných predvolebných týždňov. Pôvodný opozičný favorit, Procházkova Sieť, ktorá stavala na kompetentnosti, bola vo finiši mdlá a nekonfrontačná, masa opozičných voličov sa tak presunula k autentickým bojovníkom proti Smeru, k Sulíkovi aj Matovičovi. 

Samozrejme, súčasní lídri opozície, Za ľudí a PS/Spolu, pôjdu na to celkom inak ako Procházka, proti Smeru sa budú vyhraňovať rovnako ako Matovič, len s menším ohňostrojom. No pre prerozdelenie hlasov v opozičnom pelotóne bude aj teraz rozhodujúce, s akou emóciou posledných dní dokráčajú jeho voliči k urnám. Ak sa presadí emócia hnevu a zaťatej päste, kandidátka Matoviča s Pročkom bude vyhľadávaným ventilom. Ak v opozičnom tábore emóciu hnevu preváži strach z povolebného chaosu aj pocit, že krajina potrebuje viac štandardnú scénu než extravagantné sólojazdy, Matovičov projekt sa do tretice vyčerpá. Viac si o tom povieme 1. marca.    

Na fotke Jozef Pročko počas predstavenia kandidačnej listiny OĽaNO v Bratislave 3. decembra 2019. FOTO TASR – Martin Baumann

Ján Krupa pred 1 d

Dnes, 4. decembra, krátko po polnoci zomrel v Prešove vo veku 93 rokov Mons. Ján Eugen Kočiš, emeritný pomocný biskup gréckokatolíckeho Pražského apoštolského exarchátu a abrittský titulárny biskup. Zaopatrený sviatosťami odovzdal dušu Pánovi v Dome sv. Kozmu a Damiána v Prešove v 69. roku kňazstva a presne deň po 52. výročí tajnej biskupskej vysviacky, ktorú prijal v Brne 3. decembra 1967. Bol druhým najstarším žijúcim biskupom byzantskej tradície na svete. Večná mu pamiatka!

Životopis zosnulého biskupa Kočiša nájdete tu

Na fotografii je gréckokatolícky biskup Eugen Kočiš. Zdroj: grkatpo.sk

Ján Krupa pred 1 d

Katolícki biskupi Malty vyzvali na spoluprácu a pokojné hľadanie pravdy a spravodlivosti. Pripojili sa k výzve prezidenta Georgea Vellu. Súčasná politická kríza nemá vyostrovať rozpory, uvádza sa vo vyhlásení troch biskupov krajiny, ktoré v utorok zverejnila arcidiecéza Malta.  

Príslušné inštitúcie by mali svoje povinnosti vykonávať s náležitou starostlivosťou a nestrannosťou, uviedli biskupi Charles Scicluna, Mario Grech a Joseph Galea-Curmi. Pozadím krízy sú súdne vyšetrovania prípadu v roku 2017 zavraždenej investigatívnej novinárky Daphne Caruanovej-Galiziovej. Podľa vyšetrovania stopy viedli až k vládnym kruhom.

Na Malte došlo k demonštráciám. V pondelok dav zablokoval na celé hodiny parlament. Predseda vlády Joseph Muscat oznámil svoju januárovú rezignáciu.

Medzitým Komisia EÚ v Bruseli varovala maltskú vládu pred politickým zasahovaním do vyšetrovania vraždy. Na Malte je v súčasnosti aj delegácia Parlamentu EÚ. (Viac infomácií nájdete tu).

Daphne Caruanová-Galiziová pracovala na tzv. „Maltských spisoch“ a chcela dokázať, že koncerny EÚ s pomocou Malty krátia vo veľkom štýle dane. V októbri 2017 ju zabila bomba nastražená v jej aute.

Na fotografii (zľava) biskup Mario Grech, arcibiskup Charles Scicluna a pomocný biskup Joseph Galea-Curmi. Zdroj: church.mt

Jaroslav Daniška pred 2 d

Dnes sa v Londýne a na jeho predmestí začal samit NATO, dôvodom je 70. výročie založenia, tém viac než dosť – o stave sveta aj vnútorných napätiach v Aliancii.

Tie najnovšie vystihuje obsiahly rozhovor prezidenta Macrona pre Economist, kde hovoril o klinickej smrti Aliancie a nevedel odpovedať, či ešte platí článok 5, základ obrany členov NATO. Na Macrona hneď na úvod reagoval prezident Trump, výrok sa ho však dotkol a označil ho za nehanebný.

Aby stiahol pozornosť na seba, musel Trump niečím aj zabaviť médiá, vyhlásil, že keby nebol vo funkcii, svet by čelil tretej svetovej vojne. Vážnejšie bolo, keď opäť napomenul Nemecko, že Amerika a NATO financujú jeho obranu, zároveň ale ocenil, že od roku 2016 (keď sa stal prezidentom) sa počet štátov, ktoré dávajú na obranu dve percentá svojho HDP, čo je oficiálny záväzok, zvýšil z troch (bez USA) na deväť štátov. Zároveň sa zvyšuje celková suma na obranu v celej Aliancii.

NATO je vo zvláštnom stave, Macron kritizuje Američanov, Trump Nemcov, Merkelová a Európania Turkov, Erdogan hrozí všetkým. Dávno neplatí zakladateľský mýtus, že zmyslom NATO je držať Rusov (vtedy Sovietov) mimo, Nemcov dole a Američanov vnútri. Turci a Rusi spolupracujú v Sýrii, po zblížení s Rusmi volá aj Paríž, Rím či Budapešť, nemecká pasivita dlhodobo dráždi, pre Američanov je hlavná téma Čína, o čom zase Nemci, Francúzi, ale ani ďalší nechcú ani počuť.

Ak to zhrnieme, konsenzus a mocenská rovnováha, ktoré vznikli po druhej svetovej vojne v rokoch 1945 – 1949, sú už dávno minulosť. Otázka je, či to NATO môže dlhodobo prežiť a v akej podobe.

Ak by európske štáty chceli Alianciu udržať, budú musieť oveľa viac hovoriť o Číne a Blízky východ riešiť skôr s Rusmi a tamojšími regionálnymi mocnosťami. Samozrejme, na to je potrebná aj autorita, ktorú reprezentujú viac zelené uniformy ako zelené témy.

Dôvod na slávnostný prípitok si ale NATO zaslúži, to, čo organizácia počas studenej vojny dokázala, bolo na prospech aj nám za druhou stranou plota.

 

Adam Takáč pred 2 d

Podľa najnovších výsledkov medzinárodného testovania OECD PISA 2018 dosiahli slovenskí 15-roční žiaci významne lepší výsledok v matematickej gramotnosti v porovnaní s výsledkami z predošlého testovania (2015).

Podľa výsledkov síce v čitateľskej a prírodovednej gramotnosti zaznamenali slovenskí žiaci nárast v priemernom skóre, ale rozdiely v čase nie sú štatisticky významné. Správa OECD konštatuje, že dlhodobý trend na Slovensku je vo všetkých troch oblastiach klesajúci.

Informoval o tom Inštitút vzdelávacej politiky s odvolaním sa na Národnú správu PISA 2018.

„V porovnaní s ostatnými vyspelými krajinami OECD sme sa v matematickej gramotnosti dostali na úroveň priemeru OECD. V čitateľskej a prírodovednej gramotnosti dosahujú slovenskí žiaci naďalej významne podpriemerné výsledky. Slovenskí žiaci taktiež dosahujú štatisticky významne nižšie výsledky oproti spolužiakom v Česku, Poľsku aj Maďarsku (iba oproti Maďarsku dosahujú slovenskí žiaci významne vyššie skóre v matematickej gramotnosti),“ uvádza IVP.

Zo správy PISA ďalej vyplýva, že podiel žiakov v rizikovej skupine sa oproti obdobiu spred desiatich rokov zvýšil až o 9,2 percentuálnych bodov (v čitateľskej gramotnosti je ich 31 percent). Ide o žiakov, ktorí nemajú základné zručnosti zodpovedajúce svojmu veku. Majú napríklad problémy s interpretáciou informácií, nevedia zhodnotiť text s neobvyklým obsahom či formou a komplikácie im robia aj určenie hlavnej myšlienky, prepojenie častí textu či argumentácia.

Foto: TASR/Radovan Stoklasa

Jaroslav Daniška pred 3 d

V kinách možno vidieť francúzsko-izraelsko-nemecký film Synonymá (réžia Nadav Lapid, ročník 1975), na ostatnom Berlinale získal Zlatého medveďa za najlepší film. Film spája drámu a komédiu, v poslednom období rovnako náročný ako oceňovaný žáner, keď sa podarí, pravdaže.

Ide o príbeh mladého Žida Joava (Tom Mercier, na obr.), ktorý po skončení vojenskej služby utečie z Izraela do Paríža, kde sa snaží začať nový život. Film začína scénou-obrazom, Joav príde o všetky veci, všetko oblečenie, začína teda ako Adam, rozhodne sa viac neprehovoriť po hebrejsky, s Francúzmi hovorí francúzsky, so židovskou rodinou anglicky. Joav si hľadá svoje miesto v spoločnosti, má šťastie na prvý kontakt, mladý dobre si žijúci francúzsky pár. Ten má všetko, čo Joav nie – zázemie, možnosti, istoty. Svoju identitu akoby neriešili, pritom práve s ňou majú občas problém. Joav má len svoju identitu, s ktorou bojuje a chce ju vymeniť. Navštevuje integračné kurzy, kde sa spieva Marseillaisa, aj s jej bojovne proticudzineckými slovami, učia sa francúzske sekulárne a jakobínske hodnoty.

Príbeh sa nakoniec končí ťažko opísateľným konfliktom, Joav vstúpi do konfliktu so svojou francúzskou milenkou a ženou, čím sa vytlačí na okraj spoločnosti, prichádza tým o všetko, čo za posledné týždne získal.

Čo nám chce autor povedať? Zdá sa mi, že ide o ďalšiu kritiku imigračného optimizmu. Žid v hlavnej postave zviedol niektorých kritikov hovoriť o Izraeli, hoci téma izraelskej spoločnosti sa vôbec nerieši, zostala akoby mimo záberu, mimo filmu. Rieši sa ale identita v kultúrne cudzom, aj keď obdivovanom prostredí, rieši sa spolužitie, prenos istých hodnôt s odlišnou skúsenosťou. Navyše, židovský pôvod si možno ľahko zameniť za iný pôvod, čo by však filmu v salóne urobilo medvediu službu, takto nič neriskuje, pozri ocenenie Medveďom.

Synonymá sú trochu náročným filmom, divácky úspech film u nás nečaká. V istom zmysle je takmer nezrozumiteľný ako vážne spoločenské problémy, ktoré prináša imigrácia.

Foto: webová stránka k filmu

Jaroslav Daniška pred 3 d

Čína odvčera zaviedla povinnú registráciu každého vlastníka mobilného telefónu skenom jeho tváre, správu včera priniesli viaceré televízie vrátane RTVS. Od včera už nebude stačiť tamojší občiansky preukaz, každý používateľ bude registrovaný aj skenom svojej tváre, internet tak bude pod ešte väčším dohľadom a kontrolou štátu. 

Ďalšou znepokojivou správou je zámer čínskych technologických gigantov ako ZTE, Dahua, China Telecom a ďalších presadiť sa na globálnom trhu a presadiť svoje technologické štandardy ako medzinárodné štandardy pre rozoznávanie tvárí a využívanie týchto systémov na kontrolu a identifikáciu osôb. Čína, podľa analýzy denníka Financial Times, sa chce so svojimi štandardmi presadiť na Medzinárodnej telekomunikačnej únii OSN, čo by viedlo k tomu, že by tieto štandardy začali automaticky preberať desiatky rozvojových štátov z Afriky, Ázie či Blízkeho východu. Čína je už dnes svetovým technologickým lídrom v tomto segmente a ďalej posilňuje svoje postavenie ako veľmoci vo využívaní umelej inteligencie. FT upozorňuje na neblahé skúsenosti s využívaním sledovacích zariadení čínskej výroby umiestnených v nočných lampách, ktoré sa aktuálne hojne používajú v Hongkongu, ako aj s budovaním masívnych databáz s údajmi cudzích štátnych občanov.

Zhruba pred storočím ovládli európske myslenie úvahy spojené s ohrozením, ktoré pre ľudstvo predstavujú technológie. Zdá sa, že aktuálnosť hrozby narastá. Sympatie so zápasom, ktorý sa už takmer pol roka odohráva na uliciach Hongkongu, preto presahujú rámec Číny.

Ilustračné foto: Hamilton, flickr.com

Ján Duda pred 4 d

Evanjelium prvej adventnej nedele (1. 12. 2019) je Ježišovým varovaním (Mt 24,37-44). Posúďte sami, pred čím nás Ježiš varuje.

(1) Zo skúsenosti vieme, že osudy jednotlivcov a národov riadia prirodzené sily. Platilo to za čias Noema, platí to aj dnes. Za čias Noema si ľudia tiež mysleli, že je všetko normálne, starali sa o svoje bežné potreby a žili si pokojne. Nevyrušoval ich ani Noe so stavbou lode. Lenže príchod Pána je vlastne vyrušením. A Ježišovo varovanie spočíva v tom, že Pán príde a nad každou ľudskou existenciou uplatní svoju definitívnu moc. A každá ľudská existencia spozná svoj skutočný zmysel a hodnotu, akú máme pred Bohom. Nesmieme uveriť tomu, že nezáleží, aký zmysel a hodnotu má náš život pred Bohom.

(2) Často žijeme v presvedčení, že pozemské životné podmienky máme približne rovnaké. To nás privádza k názoru, že aj definitívny osud ľudí bude rovnaký. Tu nás Ježiš opäť varuje. Sú dvaja muži v rovnakých pozemských podmienkach. Jeden bude vzatý, druhý ponechaný! Ježišov príchod prinesie separáciu, oddelenosť. Nesmieme uveriť, že pozemský život v približne rovnakých podmienkach ľuďom prinesie aj rovnaký definitívny osud pred Pánom. Nesmieme uveriť, že nezáleží na tom, ako žijeme, aké morálne hodnoty zastávame. To všetko nám bude spočítané.

(3) Napokon je tu tretie Ježišovo varovanie, že nepoznáme hodinu definitívneho Pánovho príchodu. Áno, sme radi, ak sme pánmi sami nad sebou, ak sa cítime istými sami sebou. Ježiš nás varuje, že v nijakom priestore a nijakom čase nemáme svoj pozemský život nikdy vo svojej moci. Že sme závislí od Ježišovho definitívneho príchodu, od tej neznámej a neistej chvíle.

Povzbudenie: Ježišove varovania nás nemajú priviesť k strachu, ale k intenzívnemu a radostnému pozemskému životu v priateľstve s Ježišom.

Požehnaný a radostný advent prajem všetkým.

 

Hodiny na veľkej veži Chrámu sv. Víta v Prahe. Foto: czechatlas.com