Krátke správy redakcie

Jaroslav Daniška pred 1460 d

V Poľsku sa dejú veci: Prezident Duda odmietol vymenovať ústavných sudcov, ktorých zvolil bývalý parlament, Ústavný súd sa vzbúril (až doteraz sa to podobá na slovenský scenár s Andrejom Kiskom v hlavnej role) a prezidenta žiada, aby nemenoval nových kandidátov, ktorých už zvolil nový parlament, ale tých starých. Prezident to odmieta. 

Udalosti naberajú na dynamike: vo Varšave protestovalo niekoľko desiatok tisíc odporcov vlády, deň po nich zase priaznivci Jaroslawa Kaczynského. Mení sa aj volebná mapa: prieskum denníka Rzeczpospolita ukázal, že Kaczynského strana padla na 30 percent (o 5 percent) a opozičným lídrom sa stala nová strana Nowoczesna s 25,3 percentami podpory. Kedysi mocná Platforma padla pod 15 percent. 

 

Ale ani to nie je koniec. Poľské liberálne médiá píšu od volieb mimoriadne tvrdo, vyniká najmä Gazeta Wyborcza a Newsweek, Kaczynského jazyk je nemenej konfrontačný, chýbalo už len, kedy sa ozve nejaký Nemec alebo Rus, stalo sa: Predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz nazval poľské udalosti atentátom na štát a o situácii v Poľsku chce  diskutovať na pôde Europarlamentu. A to Poliakov uráža.

 

K dianiu v Poľsku pripravujeme väčší materiál, nateraz len komentár na pár slov: Poľsku neskutočne chýba politický stred. Ak aroganciu Platformy, čo bol dôvod ich prehry vo voľbách, nahradí arogancia Kaczynského, prehrá najviac Poľsko. 

Jozef Majchrák pred 1460 d

Taktika všetci proti Le Penovej slávila vo francúzskych regionálnych voľbách úspech. Kandidáti Národného frontu nedokázali uspieť ani v jednom z regiónov a prehrala aj neter Marine Le Penovej Marion. Na ich porážke sa podpísala najmä vyššia volebná účasť a  dvojkolový systém francúzskych regionálnych volieb. Ten umožňuje, aby pred druhým kolom vznikli účelové koalície socialistov a Sarkozyho republikánov proti kandidátom Národného frontu. S touto taktikou bude musieť Marine Le Penová počítať aj v prezidentských voľbách. Nakoniec pred druhým kolom prezidentských volieb to zažil už aj jej otec. 

Lukáš Obšitník pred 1462 d

Daniel Pipes, riaditeľ 25. ročného inštitútu Middle East Forum, publikáciu slovenskej verzie svojho článku o moslimských no-go zónach na Postoji umiestnil na slovenskú podstránku svojho webu. Je celkom fajn ocitnúť sa vedľa takých médií, ako sú The Washington Times, National Review či The Australian.

Martin Hanus pred 1463 d

V predvolebnom čase, keď sa emócie zbláznili, nie je ľahké zaradiť sa. Nie som očarený vládnym protiteroristickým balíčkom, najmä jeho niektorými vágnejšími formuláciami, ktoré môžu byť zneužiteľné. V tomto je kritika – aj a najmä zo strany médií – dôležitá (hoci trochu menej som jej vyhrotenosti rozumel v prípade Smerom a Mostom schválenej ústavnej novely).

 

Len ak chceme my novinári ostať dôveryhodnými, nemali by sme preháňať viac, než je nutné, a to ani vtedy, keď nás internetová doba núti k ľahším žánrom. Ak však Peter Schutz v denníku SME píše, že „Smer nás vrátil do roku 1989“ a že „protiteroristické zmeny schválené Smerom sú najhlbším zárezom do práv a slobôd po novembri '89“, kladiem si otázku, či ešte máme na Slovensku vážnu verejnú diskusiu. Alebo už len žijeme v ére frkov, kde súťažíme, kto napíše pre svoj fanklub ten najsilnejší.

 

Martin Hanus pred 1463 d

Kým v Nemecku ešte stále oficiálne platí Merkelovej „Zvládneme to“, Švédsko pod náporom utečencov opúšťa svoju azylovú politiku, ktorá patrila medzi najveľkorysejšie na svete. Tak to otvorene v rozhovore pre nemecký Frankfurter Allgemeine Zeitung priznáva švédsky minister pre migráciu Morgan Johansson. Ľavicový minister opisuje, že situácia už bola nezvládnuteľná. „Máme extrémnu situáciu, a preto sme si museli položiť otázku: Zvládneme to? Dlhodobo je to určite nemožné.“

 

Do 9 a pol miliónového Švédska prišlo len v tomto roku 150-tisíc utečencov, čo je v pomere k počtu obyvateľov najviac v Európe. Johansson so smútkom vysvetľuje, ako pred pár týždňami museli oznámiť, že už viac negarantujú miesta v utečeneckých ubytovniach a niektorí utečenci tak musia prespávať (vo švédskej zime) pod holým nebom. Do Švédska v uplynulých mesiacoch prúdilo týždenne 10-tisíc migrantov, teraz je to okolo 6-tisíc, podľa ministra je však aj to nezvládnuteľne veľa a musia to drasticky znížiť. „Takže sme museli prijať drastické opatrenia. Medzi ne patria pasové kontroly na hranici, v autobusoch, vlakoch a na kompách. (...) Švédsko je fantastická krajina, ale zároveň existujú aj hranice toho, čo ešte vieme zvládnuť.“

Lukáš Obšitník pred 1464 d

O prijatie irackých a sýrskych kresťanov sa usilujú aj českí aktivisti z iniciatívy 153 křesťanů v Elbíru. Zastrešuje ju Nadační fond Generace 21, ktorý si dáva za cieľ „dostat do bezpečí do České republiky 153 křesťanů (rodin, vdov s dětmi a jednotlivců), jejichž životy jsou ohroženy v Iráku a v Sýrii“. Za iniciatívou stoja ľudia ako jeden zo študentských lídrov Novembra '89 Martin Mejstřík či evanjelikálny publicista Dan Drápal, koordinátorom je Jan Talafant. V súčasnosti beží petícia žiadajúca vládu ČR dodržať jej počiatočný prísľub pomoci pre týchto utečencov. O iniciatíve písali viaceré médiá, napr. aj Český rozhlas.

V počiatkoch iniciatívy ešte na jeseň minulého roku Dan Drápal napísal: „Někdy jsem si kladl otázku, jak mohli někteří lidé vůbec dál žít, když jely osvětimské pece naplno. Ale teď si uvědomuji, že my křesťané také žijeme, zatímco naši bratři a sestry jsou podřezáváni a křižováni. Lidé žijící za druhé světové války zpravidla ani netušili, že existuje nějaká Osvětim. Já mám v počítači obrázky těch křižovaných. Byly pořízeny jen před pár týdny. Nedají mi spát. A myslím taky na jeden dopis, jehož originál jsem viděl vystaven v jeruzalémském památníku holocaustu Jad Vašem. Byl to dopis jistého amerického senátora, který zdůvodňoval, proč zamítá plán na přijetí dvaceti tisíc židovských dětí z Evropy. Byl plný rozumně znějících argumentů. Také tam psal, že se mu toto rozhodnutí nedělalo lehko. Tyto děti skončily v Osvětimi.“ (Originál listu senátora tu.)

Jaroslav Daniška pred 1464 d

Komu škodí, že Američania finančne podporili presun irackých kresťanov na Slovensko? Na internete dnes vypukla malá búrka s veľkým hromobitím. Kolegovia z Aktualít, ktorí dnes správu priniesli paralelne spolu s nami, nazvali Glenna Becka, ktorý je zakladateľom nadácie Mercury One, kontroverzným milionárom, iným prekáža, že je mormon, iným jeho bizarný mix politických a spoločenských názorov. Beck napríklad podporuje manželstvá homosexuálov, voľné držanie zbraní a libertariánsky pohľad na štát. Inými slovami, s takým Robertom Ficom sa zhodne asi iba na presune 149 kresťanov z Iraku na Slovensko.

 

Je to však problém? A sú peniaze jeho nadácie problém? 

 

Ak si niekto myslí, že to problém je, žije v nereálnom svete a úplnom klame. Prekážalo azda niekomu, aké peniaze použil Oskar Schindler na záchranu židov pred holokaustom? A to bol Schindler členom NSDAP. Beck môže byť podivín, aký len chce, cieľ zachrániť niekoľko desiatok rodín pred Islamským štátom je šľachetný a morálny. Ak niečo Beck ukázal, je to skutočnosť, ako málo peňazí stačí, aby ste dokázali pomáhať tam, kde to treba. Ak majú pravdu naši kolegovia z Aktualít, že Beckov fond na záchranu kresťanských rodín minie 25-tisíc dolárov (všetky náklady), tak z toho trčí morálny imperatív nasmerovaný priamo do našich kostolov a vianočných zbierok. 

 

Inými slovami, za peniaze amerických darcov sa netreba hanbiť. Budú použité na dobrý cieľ. Treba k nim však pridať naše vlastné dary, každé euro práve dokáže robiť veľké divy.

 

A už vôbec sa nepatrí ohŕňať nosom nad ľuďmi, ako sú páni Brenkus či Barát. Naopak, ak niečo Slovensko v tejto chvíli potrebuje, je to viac lídrov, ktorí vedia, čo treba robiť, a ktorí to dokážu robiť. Názor verejnosti ich raz za to ocení, aj keď nie možno hneď a nie na internete.  Postoj to oceňuje od prvého momentu.

Jozef Majchrák pred 1465 d

To, že organizácia Islamský štát je pre mnohých fanatikov okrem terorizmu príťažlivá aj koncepciou budovania vlastného štátu, nie je nová vec. Britskému denníku The Guardian sa podarilo získať dokument, ktorý potvrdzuje, aký význam Al-Bagdádi a spol. tomuto projektu prisudzujú. Dokument obsahuje detailný plán budovania inštitúcií nového štátu, jeho ekonomického zabezpečenia, zahraničnej politiky či fungovania vzelávacieho systému. Jeho súčasťou sú dokonca také podrobnosti, ako napríklad pravidelné kurzy pre veteránov o najnovších zbraniach a technológiách či návrh na vybudovanie zbrojoviek a potravinárskych podnikov. Plán s názvom Princípy riadenia Islamského štátu pochádza z jesene 2014 a jeho autorom je Egypťan Abu Abdullah.

Martin Hanus pred 1465 d

Protiteroristická ústavná novela, ktorú spolu schválili Smer a Most, vyvolala značnú hystériu v médiách aj na sociálnych sieťach. Tá hystéria má však chabý racionálny základ – skôr vyplýva viac z toho, že niektorí novinári, ktorí sa chystajú voliť Most najmä vďaka Lucii Žitňanskej a jej liberálnemu krídlu, sa cítia teraz sklamaní, keďže hlasovať s diablom Ficom tri mesiace pred voľbami je v ich očiach smrteľný hriech (čítajte tu alebo tu).

 

Platia však dve veci. Po prvé, ako som na tomto mieste písal už včera, v čase, keď európske tajné služby hlásia extrémne zvýšené riziko teroristických útokov v Európe, je prirodzené, že štáty na nové hrozby reagujú novými zákonmi a ani Slovensko nemohlo ostať bokom. Samozrejme, treba pritom ustrážiť hranicu, aby to politici neprehnali. Len mi uniká, čo je také znepokojivé na prijatí tejto ústavnej novely.

 

Po druhé, keby táto ústavná zmena pre odpor opozície neprešla, Smer by mohol svoje „Chránime Slovensko“ ešte vyšpičkovať, pričom opozícii by neostalo než dúfať, že teroristi niekde v Európe neudrú aj tesne pred našimi voľbami. Béla Bugár prijal rolu opozičného Čierneho Petra, ale keďže je to starý lišiak, vedel, čo robí, aj s ohľadom na povolebné pomery. 

 

No a do tretice, Bugár s Luciou Žitňanskou sa ani príliš nemusia strachovať, že sympatizujúci bratislavskí liberáli, ktorí teraz prepadajú hystérii, sa od Mostu týmto definitívne odvrátia. Som si pomerne istý, že do marca na všetko zabudnú, keďže inú možnosť dnes ani veľmi nemajú. Napokon, Žitňanskej imidž neutrpel ani vtedy, keď sa pred poslednými voľbami, v januári roku 2012, na zasadaní vlády najhlasnejšie zastávala Anny Bubeníkovej zo spisu Gorila (čím šokovala premiérku Radičovú). Už vo februári, keď oznámila, že po voľbách bude kandidovať za šéfku SDKÚ, sa stala novou nádejou vtedy už zdecimovanej strany, ktorá by sa bez tohto jej avíza možno ani nedostala do parlamentu. Béla teda naozaj nemusí byť z huriavku v strese.

Foto - TASR