Krátke správy redakcie

Jaroslav Daniška pred 1442 d

O čom bude na Nový rok v svojom prejave hovoriť prezident Kiska? Kedysi na konci kampane ešte pred jeho zvolením som napísal text, kde som vyjadril nádej, že prezident by mohol krajinu inšpirovať svojím príbehom: chodiť po mestečkách a dedinách a oslovovať slovenských podnikateľov a bohatých ľudí, aby si všímali svoje okolie: školy či škôlky, ktoré potrebujú nové okná, námestia či parky, kde chýba socha alebo lavička, chudobnejšie rodiny, ktorých rodičia si nemôžu dovoliť zaplatiť svojim deťom školský lyžiarsky výlet či kvalitnejšie zimné oblečenie. A pomáhať. Keby im to povedal prezident, veľa by sa mohlo zmeniť.

 

Uznávam, bol to tak trochu môj sen. A, žiaľ, zostáva nenaplnený. Prezident totiž po Slovensku cestuje málo, ako ma upozornili primátori niektorých väčších miest, dokonca mimoriadne málo. A radšej ako chudobným sa venuje úspešným. Tak trochu nevyužitá príležitosť. O pár rokov si totiž viacerí z nás položia otázku, čím vlastne Andrej Kiska poznačil našu krajinu?

 

Neviem ako iní, ale ja od vás, pán prezident, čakám viac. Viem, že nie ste mužom prejavov, a nijako mi to nevadí, sú aj dôležitejšie veci ako štylistika a rétorika. Ale novoročný prejav je predsa len príležitosť, ako nastoliť spoločensky vážnu tému. Osloviť bohatšie Slovensko, aby si všímalo chudobnejšiu polovicu, a ľudí, ktorí pred ňou klopia zrak, nedokáže hocikto. A najmä, nie každého sú títo ľudia ochotní si aj vypočuť.

Martin Hanus pred 1443 d

Po tomto rozhovore Roberta Bezáka pre denník SME je už zrejmé, že medzi odvolaným arcibiskupom a Rímom nedôjde k nájdeniu spoločného riešenia a Robert Bezák sa budúci rok vydá vlastnou cestou. Hoci sa pápež František s Bezákom v apríli osobne stretol a prisľúbil mu pomoc, a rovnako aj minulý mesiac počas stretnutia so slovenskými biskupmi mu dal najavo, že mu záleží na tomto prípade, Robert Bezák vo vianočnom rozhovore s Máriou Vrabcovou netajil sklamanie z prístupu Františka: „(...) Z pohľadu Vatikánu sú dôležitejšie globálne témy: klimatické zmeny, svetový mier a chudoba. Problémy jeho priamych podriadených, ako som aj ja, môžu prísť na rad, až keď sa toto všetko vyrieši. A pritom je vraj pre cirkev dôležitý každý človek.“

 

Už sa asi nikdy presne nedozvieme, čo sa naozaj presne stalo. V apríli krátko po stretnutí pápeža s Bezákom český kardinál Miloslav Vlk, ktorý stretnutie sprostredkoval a bol na ňom prítomný, hovoril, že pápež Bezáka morálne rehabilitoval. Vlk tiež vyjadril presvedčenie, že Bezák onedlho dostane biskupskú funkciu vo svete alebo priamo vo Vatikáne. Súčasne kardinál novinárke Vrabcovej z denníka SME opísal tajuplné okolnosti, za ktorých sa napokon Bezák dostal k pápežovi – keď som to vtedy čítal, neveril som vlastným očiam, Vlkova ostrá kritika Vatikánu krátko po úspešnom stretnutí pápeža s Bezákom sa mi zdala viac než kontraproduktívna.

 

Vlk sa neskôr od rozhovoru dištancoval, vraj nevedel, že hovorí s novinárkou (čím zas veľmi prekvapil samotnú Vrabcovú), neskôr sa od Vlkovej interpretácie stretnutia dôrazne dištancoval aj Vatikán. Nevieme, čo si o tomto všetkom pomyslel pápež František, je však očividné, že český kardinál síce dostal Roberta Bezáka k pápežovi, ďalej mu však viac uškodil než pomohol.

 

Úsilie odvolaného arcibiskupa o rehabilitáciu vnútri Cirkvi sa posledným rozhovorom v denníku SME skončilo. Vstupujeme do nového roka a Robert Bezák do celkom novej kapitoly svojho života. 
  

Jozef Majchrák pred 1448 d

Ďalší z príkladov, ako sa zarába na ľudskom nešťastí. Viac ako polovica utečencov, ktorí tento rok využili takzvanú balkánsku trasu, boli Rómovia z Kosova. Lidové noviny v zaujímavom texte píšu, že masový exodus rozpútali organizované siete prevádzačov, ktorí v komunite, kde je vysoká nevzdelanosť a takmer stopercentná nezamestnanosť, cielene šírili fámy o tom, ako jednoducho sa dá v Nemecku získať azyl. Hoci v skutočnosti má šancu získať azyl len mizivé percento kosovských Rómov, mnohí z nich sa už nemajú kam vrátiť. Aby totiž mohli zaplatiť prevádzačov, museli pred cestou predať celý majetok.

Martin Hanus pred 1448 d

Prezident Andrej Kiska v koncoročnom rozhovore pre Denník N odpovedal aj na otázku, či po skončení svojho funkčného obdobia založí novú politickú stranu. Samozrejme, Kiska odpovedal tak, že priamo neodpovedal (napokon, do roku 2019 je ešte ďaleko), ale je evidentné, že Grasalkovičovmu palácu dosť záleží na tom, aby spriaznená verejnosť žila v tomto túžobnom očakávaní. 

 

Ako som nedávno napísal, v najbližších voľbách budeme sledovať aj tajný duel medzi Procházkovou Sieťou a budúcou stranou, ktorá sa už dnes myšlienkovo tvorí v okolí prezidenta. Marcové voľby 2016 majú byť podľa želania kiskovcov vlastne len takými prestupnými voľbami. A v nich spája Andreja Kisku a Roberta Fica rovnaký záujem – aby žiadna stredopravá strana príliš nevyčnela z trpaslíčieho radu.

 

Až potom sa môže začať skutočná jazda.   

Pavol Rábara pred 1449 d

Slovinci si pomohli v referende o homosexuálnych manželstvách klipom slovenskej Aliancie za rodinu. Šot, ktorý u nás odmietli odvysielať televízie, si Slovinci nadabovali. Na Youtube má skoro 60-tisíc zobrazení. Takže „otroci“ v tom majú jasno :).

Klip po slovinsky si môžete pozrieť TU

Jaroslav Daniška pred 1449 d

Španieli majú po voľbách a s veľkou pravdepodobnosťou ich čaká politická kríza, možno aj predčasné voľby. Dve hlavné strany relatívne prepadli. Rajoyovi ľudovci oslabili zo 186 kresiel (voľby 2011) na 123 (2015), čo je v 350-člennom parlamente menšina.

Socialisti oslabili zo 110 na 90 kresiel, udržali si však postavenie hlavnej ľavicovej strany. Keďže všetky zisky aj straty sú relatívne, relatívny je aj nástup nových strán. Ľavicoví radikáli Podemos získali 69 kresiel, čo je síce solídne číslo, ale opakovanie príbehu gréckej Syrizy sa v Španielsku nekoná. Nové liberálne zoskupenie Občania s protikorupčným programom získalo 40 kresiel, čo zase nestačí na vytvorenie väčšinovej vlády s ľudovcami.

Pravdepodobností, ako vytvoriť stabilnú vládu, nie je veľa, preto niektorí pozorovatelia očakávajú cestu k predčasným voľbám.

 

Lukáš Obšitník pred 1450 d

Z Francúzska informuje Štefan Danišovský: Bývalá predsedníčka Kresťansko-demokratickej strany vo Francúzsku Christine Boutinová bola odsúdená na pokutu 5000 eur. V rozhovore pre časopis Charles v roku 2014 povedala: „Homosexualita je ohavnosť. Ale nie osoba. Hriech nemožno nikdy akceptovať, ale hriešnikovi je stále odpustené.“ Súd kvalifikoval tento výrok ako „verejnú výzvu na nenávisť alebo násilie“. Prokurátor požadoval pokutu vo výške 3000 eur s odôvodnením, že „to, čo človek počuje vo vašich výrokoch, je, že homosexuáli sú ohavnosť“. Dodatočných 2000 eur bolo priznaných ako odškodné dvom asociáciám, ktoré podali žalobu.

Advokát odsúdenej požadoval zamietnutie žaloby s tým, že išlo len o názor jeho klientky. Po vynesení rozhodnutia upozornil, že bude mať ohromné následky na slobodu vyjadrovania.

Odsúdená svoj názor odôvodňovala odvolaním sa na kresťanskú tradíciu, pričom svoje výroky neskôr oľutovala. „Som však priamy človek a chcem byť v súlade so svojím hlbokým presvedčením, to ale neznamená, že odsudzujem homosexuálne osoby.“ Proti rozsudku sa Boutinová mieni odvolať.

Jaroslav Daniška pred 1451 d

Poliaci pokračujú v demonštráciách proti vláde. Takzvaný KOD – Výbor na obranu demokracie – zorganizoval dnes napoludnie protivládne protesty v 22 poľských mestách, vo Varšave protestovalo do 20-tisíc ľudí, v Krakove 4-tisíc. Krakovčania skandovali: „Toto je Krakov, nie Budapešť – Duda musí odísť.“ Poliaci demonštrovali aj v 6 mestách sveta, napríklad v Berlíne, Bruseli, Londýne či New Yorku. Vo Varšave po dvoch hodinách demonštráciu ukončil telefonát, ktorý nahlásil bombu. 

Demonštrácie sú pre novú vládu problém, nielen kvôli tomu, že jej to znižuje preferencie, ale najmä preto, že nová vláda získava v zahraničí značne horší imidž, než je realita. Spor o Ústavný súd pritom pôvodne PiS staval do lepšieho svetla než opozičnú Platformu, ktorá zvolila za nových ústavných sudcov aj sudcov, ktorých mandát ešte trval. Kaczynského vláda však túto „morálnu prevahu“ rýchlo stratila, keď začala k právnemu problému pristupovať silovo a politicky.

Zdá sa, že ak si bude chcieť nový prezident Duda zachrániť meno a azda aj šancu na znovuzvolenie, bude musieť nájsť kompromis a ísť do sporu s Kaczynským.

 

 

Martin Hanus pred 1451 d

Časopis .týždeň označil za jednu z osobností roka 2015 arcibiskupa Cyrila Vasiľa. V rámci stručného zdôvodnenia časopis uviedol: "Povedal napríklad, že liberálny tábor na Slovensku ukázal v postoji k utečencom kresťanskejšiu tvár než kresťania." Zdá sa mi, že arcibiskup Vasiľ by sa voči takejto interpretácii jeho slov pomerne dôrazne ohradil.

 

V septembrovom rozhovore pre Postoj (ktorý som s arcibiskupom robil aj spolu s kolegom Majchrákom), Cyril Vasiľ totiž nehovoril o kresťanoch ako takých, ale o niektorých kresťanoch. Uviedol, že "ten takzvaný liberálny tábor v niektorých chvíľach a témach dokázal preukázať kresťanskejšiu tvár, ako niektorí, ktorí sa hlásia ku kresťanstvu, ale akoby im v niektorých súvislostiach chýbal jeho ľudský rozmer." Následne sme sa teda arcibiskupa opýtali: "Máte pocit, že liberálny tábor zvláda túto ťažkú tému lepšie než kresťania?" Arcibiskup odpovedal: "Netvrdím, že ju zvláda lepšie. Napríklad cirkevné inštitúcie reagovali podľa mňa na situáciu dobre a urobili správne veci. Hoci médiá sú ich dnes schopné zlynčovať, nech by urobili čokoľvek. Len som chcel poukázať na to, že hovoriť iba o potrebe pomoci je jedna vec, a aj upozorňovať iba na riziká migrácie je tiež iba jedna vec celej debaty. Hoci obidve platia. Najlepšie by však bolo hovoriť o jednom aj o druhom, bez presiľovania jedného postoja."

 

Martin Hanus pred 1452 d

Prezident Andrej Kiska koná v záujme spoločenského dobra, ak prechádza do otvoreného konfliktu s Ústavným súdom a označuje jeho rozhodovanie za šokujúce. Súd v Košiciach, ktorý by mal byť ozdobou nášho ústavného systému, sa pod vedením Ivetty Macejkovej stal rohožkou pre najnižšie politické záujmy.

 

Keď bol prezidentom Ivan Gašparovič, Macejkovej dobrý známy, súd v rozpore s dovtedajším chápaním postavenia prezidenta výrazne posilnil jeho právomoci. Navyše to robil úplne škandalóznym spôsobom. Ako sme s kolegom Jozefom Majchrákom upozornili pred tromi rokmi, samotná Macejková si tesne pred hlasovaním v spore o vymenovanie Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora pozvala sudcu Juraja Horvátha priamo na koberček. Horváth po tomto rozhovore krátko pred hlasovaním zmenil názor. A vďaka jeho hlasu sa napokon tesná väčšina ústavných sudcov rozhodla, že prezident môže nevymenovať parlamentom zvoleného generálneho prokurátora aj z iných než zákonných dôvodov.

V spore Kisku a parlamentu o menovanie ústavných sudcov však Macejkovej súd opäť rozhodol v rozpore so svojím predošlým revolučným výkladom. Dôvod je jediný: prezidentom už nie je Gašparovič, ale Kiska, ktorý nie je členom Macejkovej právnej mafie. Stačí už len citovať z odlišného stanoviska sudcu Ladislava Orosza, ktorý sa opäť ocitol v menšine: „Považujem v záujme svojej profesionálnej cti za potrebné dištancovať sa od rozhodnutia, ku ktorému mám zásadné výhrady. Nachádza sa v ňom príliš málo presvedčivej ústavnoprávnej argumentácie a, naopak, neprimerane veľa politiky.“

 

Vladimír Mečiar pred zhruba 20 rokmi vyhlásil, že Ústavný súd je „chorý prvok na scéne“. Keby to vtedajší samovládca nepovedal z celkom zištných dôvodov, keďže Čičov súd mu odmietol ísť po ruke, mohli by sme spokojne povedať, že Mečiarov výrok bol prorocky presný.