Krátke správy redakcie

Jaroslav Daniška pred 1448 d

Keď som sa prisťahoval na juh, kde spolu žijú Slováci a Maďari, azda najviac ma prekvapilo, že Slováci, ktorí sa sem po vojne prisťahovali často z Kysúc, prípadne z iných oblastí zo severu, používajú pre okolité dediny a mestečká pôvodné maďarské názvy. Samozrejme, nie všetci, ale mnohí áno a robia to celkom prirodzene. Teda nie Sládkovičovo, ale Dioszég, nie Nový dvor, ale Újhely a podobne.

Dioszég pristane tomuto omylom univerzitnému mestečku podstatne viac ako Sládkovičovo meno. Tak som začal používať pôvodné maďarské názvy v bežnej reči aj ja. Zdá sa mi to nielen úctivejšie, ale aj správnejšie.

Tento trend sa ešte posilní, keď nová vláda zavedie dvojjazyčné názvy aj na železničných staniciach. Mám z toho dobrý pocit. Česká politika, ktorá po roku 1918 dôsledne trvala na premenovaní pôvodných maďarských názvov do slovenských novotvarov, ukazuje, ako po 100 rokoch postupne stráca význam.

Martin Hanus pred 1448 d

Tej správe nie je jednoduché uveriť, ale vypovedá všetko o tom, do akých absurdností zašla takzvaná humanizácia väzenstva. Keď Andreas Breivik, nórsky masový vrah, ktorý pred piatimi rokmi zabil 77 ľudí a nič z toho dodnes neoľutoval, žaloval štát, že podmienky väzenia porušujú jeho ľudské práva a spôsobujú mu bolesti hlavy, vyzeralo to ako jedna z jeho ďalších výstredností. 

 

Problém je, že súd dal Breivikovi v dôležitých bodoch za pravdu: „Súd dospel k záveru, že väzobné podmienky Andersa Behringa Breivika predstavujú neľudské zaobchádzanie.“ Súd ďalej pokračoval: „Zákaz neľudského a ponižujúceho zaobchádzania je základnou hodnotou demokratickej spoločnosti. Platí to za všetkých okolností – aj pri zaobchádzaní s teroristami a vrahmi.“ Súd tiež rozhodol, že štát musí zaplatiť súdne trovy vo výške 36-tisíc eur. 

 

V čom boli teda porušené ľudské práva Breivika? Breivikova cela má dokopy 31 metrov štvorcových, je rozdelená na tri časti, súkromnú, pracovnú, športovú, k dispozícii má televízor, počítač (bez internetu) a hraciu konzolu. Sudcom sa však nepozdáva, že Breivik je už piaty rok vo väzení izolovaný, pričom štát prijal len málo „vyvažujúcich opatrení“.

 

Rovnako som si pretieral oči, keď univerzita v Oslo minulý rok prijala Breivika na odbor politológie s odôvodnením, že spĺňa všetky podmienky štúdia a univerzite neostáva nič iné, než sa držať pravidiel. Platí to však s výhradou, Breivik môže totiž absolvovať semináre a skúšky len v prípade, ak sa uvoľnia jeho väzobné podmienky, respektíve keď opustí väzenie.

 

Ale ani to nemusí byť pre Breivika v Nórsku neprekonateľný problém. Dá sa očakávať, že humanistickí nórski sudcovia čoskoro skonštatujú, že štát porušuje jeho právo na vzdelanie.  
 

Jozef Majchrák pred 1448 d

Pred tridsiatimi rokmi, 26. apríla, došlo k havárii ukrajinskej jadrovej elektrárne Čenobyľ. Tragédii, o ktorej hroznom rozsahu, sme sa podrobnosti dozvedali až s odstupom rokov. Ústav pamäti národa a Slovenský hydrometerologický ústav pripravujú na tento deň zaujímavú akciu. Konferenciu Černobyľ 1986. Minulosť, dôsledy, východiská, s dobrým, medzinárodným obsadením. 

Foto: TASR/AP

Lukáš Obšitník pred 1448 d

V Bratislave sa včera začal 5. ročník Bratislavských Hanusových dní. Otvorila ich výstava karikaturistu Petra Sedláka a pokračovalo sa večernými diskusiami. O kresťanskej politike hovorili Radovan Gondžúr (KDH), Igor Janckulík (Sieť), Milan Krajniak (Sme rodina), Richard Vašečka (OĽaNO).

Nasledovala živá a veľmi otvorená diskusia o slovenskej cirkvi a knihe Radosť evanjelia na Slovensku, na ktorej vystúpili bratislavský pomocný biskup Jozef Haľko a editor knihy Karol Moravčík.

Diskusie moderovali Martin Hanus a Jaroslav Daniška. Podujatia je možné sledovať aj cež živý prenos na youtube kanáli BHD, na ktorom sú dostupné už aj včerajšie videozáznamy.

Lukáš Obšitník pred 1449 d

Prezident Andrej Kiska sa včera stretol so zástupcami slovenského Národného pochodu za život. Prezident na stretnutí hovoril o potrebe podpory rodiny a demografie. Zástupcovia prolife hnutia ho informovali o viacerých organizáciách, ktoré sa venujú pomoci tehotným ženám, čo prezident uvítal a považuje to za dôležité. Od proliferov dostal aj pozvanie do organizácie Áno pre život v Rajeckých Tepliciach, ktorá sa už viac ako 15 rokov venuje pomoci dievčatám, ženám a matkám s deťmi, ktoré sa nachádzajú v krízových životných situáciách.

Jaroslav Daniška pred 1450 d

Kto by nepoznal hippiesácky symbol mieru?! Málokto však vie, čo tento symbol znamená či ako vznikol. Bol som dnes na návšteve u výtvarníka a ilustrátora Miroslava Cipára, autora mnohých logotypov, za všetky spomeňme aspoň dokonalý logotyp Bratislavských hudobných slávností, a Miro Cipár mi povedal príbeh tohto symbolu, ktorý preslávilo hnutie hippies.

 

Tento symbol je zložením dvoch iných symbolov – kruhu a „trojnožičky“, trojnožička (neviem, ako to lepšie opísať) je symbolom mŕtveho muža a prázdny kruh zase symbolizuje nenarodené deti. Spolu to tvorilo protivojnový symbol.

 

Pekné. A silné. Človeku až príde ľúto, že si hippiesáci nezvolili radšej iný symbol.

Martin Hanus pred 1450 d

Joseph Pulitzer je medzi nami novinármi pojem, získať Pulitzerovu cenu je to isté, ako pre filmárov či hercov siahnuť na Oscara. A keďže včera sa Pulitzer udeľoval po stýkrát, nemecký Der Spiegel čitateľom pripomenul, že táto cena cien je pomenovaná po človeku, ktorý si chcel jej založením zachrániť povesť. A to sa mu napokon dokonale podarilo.

 

Pulitzer sa narodil v roku 1847 v uhorskom Makove židovským rodičom, ich predkovia prišli do Makova (ležiaceho na dnešnom území Maďarska) z Moravy. Joseph (podľa rodného listu József) bol dobrodruh, ako 17-ročný mladík odišiel do USA, kde sa dal naverbovať v americkej občianskej vojne na strane severských štátov. Napokon presedlal na novinárčinu, keď v roku 1883 kúpil stratový New York World. Onedlho boli noviny najväčšími aj najziskovejšími v Amerike, keďže Pulitzer ich premenil na médium plné škandálov a bulváru. Jeho známa veta z tých čias znela: „Zo senzácie, ktorá stojí za to, treba vyťažiť maximum.“

 

Keď mal 43 rokov, trpel depresiami a oslepol, stiahol sa a v roku 1911 zomrel na svojej jachte. Ešte počas života daroval Pulitzer Columbia University dva milióny dolárov, aby vybudovala žurnalistickú fakultu a udeľovala novinárske ceny za kvalitu. Univerzita tento dar za jeho života odmietala, prijala ho až po Pulitzerovej smrti. A tak sa stalo meno Pulitzer synonymom najvyššej novinárskej kvality, profesionality aj etiky.

 

(Na fotke novinári denníka Denver Post, ktorí sa v roku 2013 takto tešili zo získania Pulitzera v kategórii Aktuality za spravodajstvo o lesných požiaroch.)

Martin Hanus pred 1450 d

Českí vedci sa chvália, že spravili jeden z najrozsiahlejších výskumov sexuálneho správania, veľkosťou vzorky vraj prekonáva aj výskumy amerického sexuológa Alfreda Kinseyho zo 40. rokov. Podľa Echo24.cz výskum profesora biológie Jaroslava Flegra, ktorý získal v niektorých dotazníkoch okolo 40-tisíc odpovedí Čechov, „borí rôzne mýty“. 

 

Flegr napríklad vyskúmal, že v českých spálňach dochádza oveľa častejšie k sadomasochistickým praktikám, než sa predpokladalo. Zviazanie od partnera či partnerky si vyskúšalo 47 percent žien a 28 percent mužov. Podľa profesora sa takmer tretina žien necháva v rámci sexuálnej hry od partnera znásilniť, čo profesor komentuje slovami: „Feministky budú revať ako tury, ale pre ženy predstavuje hra na vlastné znásilnenie jednu z najatraktívnejších praktík.“

 

A to nie je všetko, profesor tvrdí, že aj vďaka anonymite dnešných internetových dotazníkov sa podarilo preukázať, že obeťami skutočného znásilnenia sa v Česku stalo takmer 9 percent žien a 6,4 percenta mužov.

 

Podľa českého výskumného tímu má byť v českej populácii oveľa viac než štyri percentá homosexuálov. Echo24.cz však uvádza podiel neterosexuálov (teda homosexuálov a bisexuálov), tých je u mužov 6,7 percenta, u žien 11 percent.

Profesor prekvapil českú verejnosť ešte ďalším zistením: Sex so zvieraťom vraj priznalo 5,8 percenta žien a 4,4 percenta mužov.

 

Uvidíme, či sa ešte spustí polemika okolo týchto výsledkov. Flegr síce tvrdí, že vďaka anonymite internetových dotazníkov sa respondenti nehanbia a vedci sa tak môžu dostať k pravdivejšiemu obrazu o sexuálnom správaní populácie, rovnako však platí, že takéto dotazníky môžu byť plné recesistických odpovedí (ale nevieme, ako sa s tým vedci vysporiadali a ako rozlišovali uletené od dôveryhodných odpovedí a nakoľko je to v dotazníkoch tohto typu vôbec možné).

 

Ako brať tento prieskum, vážne či so skeptickým úsmevom? Niečo prezrádza aj ďalší Flegrov výskumný zámer: profesor sa vraj podľa Echo24 pokúša zistiť koreláciu medzi sklonom k násiliu v sexe a toxoplazmózou.

Jaroslav Daniška pred 1451 d

V sobotu 23. apríla si kultúrny svet pripomenie 400. výročie smrti Williama Shakespeara. Bez tohto velikána si nemožno predstaviť veľa vecí, jeho zástoj v dejinách je obrovský, možno ide o najvplyvnejšieho Angličana, aký sa kedy narodil. Shakespeare má nielen ohromné dielo, ale aj zaujímavý život, na stránke Postoja sa mu budeme ešte tento týždeň venovať.

O tom, čo Shakespeare znamená pre jeho prekladateľa Ľubomíra Feldeka a režiséra Romana Poláka, sa s týmito pánmi budem rozprávať v diskusnej relácii Zaostrené na rádiu Lumen, dnes krátko po 11. hodine dopoludnia. Ak by ste si ju chceli vypočuť neskôr, jej záznam nájdete na webstránke rádia.

Jaroslav Daniška pred 1451 d

Dnes je posledná rozlúčka s Andrejom Rudavským, významným slovenským sochárom a výtvarníkom, členom skupiny Galandovcov, ktorá patrí k tomu najlepšiemu zo slovenského umenia v 20. storočí.

Rudavský sa narodil v roku 1933 v obci Posada Górna v Poľsku, zomrel pred týždňom v pondelok, po ťažkej chorobe. Rudavský zostane navždy spojený s pre neho typickými kaplnkami, či už na plátne alebo v podobe sôch. Azda žiadny moderný slovenský výtvarník a sochár sa tak úpenlivo nedržal jedného motívu počas takého dlhého obdobia svojej tvorby, navyše neskrývane sakrálneho, čo malo v časoch komunizmu svoj osobitý rozmer.

Česť jeho pamiatke!

Foto: Andrej Rudavský: Krajina cintorínov, 1973.

Zdroj: Oravská galéria, webumenia.sk