Krátke správy redakcie

Lukáš Obšitník pred 1464 d

V amerických republikánskych primárkach nastal prelom, neohrozený Donald Trump prijal pozvánku Teda Cruza do diskusie jeden na jedného, ktorú doteraz vytrvalo odmietal. Novinku dnes oznámil Cruz na svojej webstránke. Keď sledujete priložené video s pesničkou „Never Gonna Give You Up“, nakoniec vám dôjde, aký je dátum. „We're no strangers to love, you know the rules and so do I...“

Jaroslav Daniška pred 1464 d

Oslobodzovanie Mosulu sa začalo, tvrdí to Michael Knights v článku, ktorý vyšiel v americkom časopise Foreign Policy.

 

Knights, ktorý Irak dobre osobne pozná a veľa o ňom píše, tvrdí, že oslobodzovanie síce nebude okamžité a krátke, určite nebude trvať týždeň ani mesiac, keďže v Mosule žije asi milión obyvateľov, ale už sa – podľa neho – začalo. Názor opiera o výsledky svojej poslednej cesty, počas ktorej navštívil Američanmi, Novozélanďanmi a Austrálčanmi pripravované jednotky, ktoré majú oslobodiť druhé najväčšie iracké mesto.

 

Knights upozorňuje aj na dva problémy. Okrem samotného boja proti ISIS uprostred veľkomesta je to charakter vojenských oslobodzovacích jednotiek: Ak by v nich boli prítomní (resp. príliš prítomní) šiíti z dobrovoľníckych oddielov, sunitom v Mosule by to prekážalo. Rovnako platí, že príliš viditeľní by nemali byť ani Kurdi a ich Pešmerga, čo by zase dráždilo arabských obyvateľov Mosulu z etnických dôvodov.

Martin Hanus pred 1464 d

Bavia vás ešte prvoaprílové žartíky? Slovenský bulvár zjavne áno, ten sa dnes pokúšal o vtipy na účet multiotecka Borisa Kollára. Ako prvoaprílový žart náš bulvár však zjavne nechápal svoju dnešnú hlavnú správu s titulkom „Obrovský výbuch v centre Paríža“ – až keď terorom vyľakaný čitateľ klikol na správu, zistil, že o nič vážne nejde, len explóziu plynu kdesi v Paríži bez obetí na životoch.

 

Nemecký denník Süddeutsche Zeitung má však o čosi jemnocitnejší vkus, takže počas 1. apríla zíva. Ako dnes noviny napísali, prvoaprílový žart je už vlastne mŕtvy. V čase, keď verejný priestor okupujú oplzlí Donaldovia Trumpovia, vtieraví moderátori ranných šou, internetový a facebookový humor všetkých podôb, je už tej dobrej nálady akosi priveľa. Ako píše denník, poslední ľudia, ktorí sa občas tvária vážne, sú politici, ktorí práve prehrali voľby. „1. apríl sa medzičasom koná 365-krát v roku, v prestupných rokoch ako v roku 2016 dokonca 366-krát,“ píše denník.

 

Süddeutsche Zeitung pokračuje: Aby si vás v tomto „nekonečnom ohňostroji vtipných poínt“ vôbec všimli, produkuje prvoaprílový humor kde-kto bez ohľadu na kolaterálne škody. Napríklad T-Mobile Austria dnes ponúkol klientom filter proti prvoaprílovým žartom („Pre našich klientov chceme zabezpečiť, aby aj obdobie humoru využili čo najefektívnejšie“) a kanál Deutsche Welle prišiel s citátmi z ekonomickej štúdie, podľa ktorej aprílový humor spôsobuje vážne národohospodárske škody, takže „vláda by mala zvážiť zákaz provoaprílových žartov“. 

 

Nech už je radšej ráno a 2. apríl.   

 

Martin Hanus pred 1464 d

Vo Vatikáne sa opäť dejú veľké veci. Nie je vylúčené, že bývalý štátny sekretár Svätej stolice Tarcisio Bertone sa bude hájiť pred súdnym tribunálom.

 

O rozruch sa postaralo najnovšie vydanie talianskeho týždenníka L´Espresso, konkrétne investigatívny vatikanista, novinár Emiliano Fittipaldi. Vatikán totiž práve oficiálne začal vyšetrovať financovanie luxusného bytu kardinála Bertoneho. Vyšetrovanie je namierené proti Giuseppe Profitimu, šéfovi nadácie detskej nemocnice Bambino Gesù a Massimovi Spinovi, bývalému pokladníkovi Profitiho. Obaja čelia obvineniu, že 400-tisíc eur, určených pre kliniku, spreneverili na renovovanie bytu kardinála. 

 

Pozoruhodný posun je však v niečom inom. Kardinál Bertone sa predtým hájil, že o pôvode týchto peňazí nemal žiadnu vedomosť a voči špekuláciám médií sa ohradzoval slovami: „È una calunnia“ (Je to ohováranie). Lenže L´Espresso teraz zverejnilo korešpondenciu medzi Bertonem a Profitim, ktorá podľa týždenníka usvedčuje Bertoneho z klamstva. Kardinál bol o zdrojoch peňazí z nadácie písomne informovaný, za čo sa následne (opäť písomne) Profitimu poďakoval. Týždenník tieto listy aj zverejnil.

 

L´Espresso uvádza, že mnohí vo Vatikáne sú z Bertoneho postupu rozčarovaní. Novinári súčasne oceňujú odvahu, s akou sa Vatikán pustil do vyšetrovania. Keby bol napokon Bertone obžalovaný, bol by ako kardinál postavený pred Kasačný súd mesta Vatikán. „Stalo by sa tak prvýkrát v histórii,“ uzatvára L´Espresso.

 

Jaroslav Daniška pred 1464 d

Jej meno je Lejla, má 39, dve deti, manžela a je Kurdka zo Sýrie. Práve teraz by sa mala nachádzať niekde na macedónskej hranici a nedokáže sa dostať do Nemecka, kde je väčšia časť jej rodiny.

 

Lejla nahovorila svoj príbeh novinárke New York Times z Káhiry a dnešné Timesy jej článok vydali s apelatívnym nadpisom Odkaz sýrskej utečenkyne Európskej únii. Príbeh Lejly a jej rodiny je plný zúfalstva, obzvlášť keď hovorí o podmienkach života v ich kurdskej dedine, o príchode ISIS či dramatickom momente pri preplávaní Stredozemného mora.

 

V závere článku Lejla píše: „Chcem, aby ma počuli všetci lídri Európy: Ak niekto z vás súhlasí s tým, že bude oddelený od svojho syna, súhlasím s tým aj ja. To isté sa týka brata, sestry alebo bratranca či sesternice. Ak nám chcú robiť toto, nech nám vrátia to, čo sme stratili po ceste sem, a pošlú nás späť do Sýrie. Keby som chcela žiť ako cudzinec, požiadala by som o odchod do Kanady. Ak ste chorý, kto vám pomôže? Potrebujete predsa svojho brata, sestru, mamu či otca.“

 

Hoci mám úctu k ťažkému osudu svojej rovesníčky zo Sýrie, týmto článkom urobila sebe a svojej komunite medvediu službu. Lejla si totiž mýli právo s nárokmi, solidaritu s humanitou. Problém tohto textu je v hierarchii hodnôt, ktoré Lejla prezentuje. Ak ide niekomu o život a má so sebou svoju najbližšiu rodinu ako Lejla, prítomnosť bratranca a sesternice by mala hrať skôr menšiu rolu. Aj vysmievaná Kanada by mala byť svojím spôsobom dôležitá viac.

 

Text tak, obávam sa, ukazuje, ako sa utečenecká téma definitívne posunula do inej fázy, než v akej bola v lete a na jeseň minulého roku. A to obojstranne.

Jaroslav Daniška pred 1465 d

Typicky české: nápadité, vtipné, ľahké a úspešné. Kto by nemal rád túto svěrákovskú vlastnosť.

 

Aktivista Milan Troppauer si nasadil papierovú hlavu Si Ťin-Pchiga a počas jeho návštevy išiel na demonštráciu s čínsky napísaným transparentom za prepustenie rodín čínskych disidentov Bej Fenga a Čang Pchinga. Českého demonštranta odfotil český fotograf Michal Čížek z AFP, fotka sa dostala do britských aj hongkongských novín a rodinní príslušníci spomínaných disidentov boli prepustení.

 

Aké jednoduché, aké dokonalé. Len to vymyslieť.

Lukáš Obšitník pred 1466 d

Rada pre vysielanie a retransmisiu zamietla sťažnosť pre nevyváženosť v spravodajstve RTVS o slovinskom referende o rodine z 20. decembra minulého roku. RTVS vtedy v hlavných Správach informovala o referende tak, že dala priestor štyrom slovinským respondentom, z ktorých všetci boli proti zachovaniu modelu rodiny a jeden z nich bol LGBT aktivistom. Sťažnosť voči zaujatosti spravodajstva podal aktivista Tomáš Kováčik. Podľa ôsmich členov Rady bola neopodstatnená, jedna členka sa hlasovania zdržala. Reláciu si môžete pozrieť tu (správa v čase od 31:40 min). Slovinci nakoniec v referende zákon o rovnakopohlavných manželstvách s veľkou väčšinou odmietli.

Jozef Majchrák pred 1466 d

Zdá sa, že Ivan Mikloš má ku kreslu ukrajinského ministra čoraz bližšie. Hoci dohoda na novej koalícii ešte nie je definitívna, šéf ukrajinského parlamentu Volodymyr Hrojsman dnes navrhol zákon, podľa ktorého minister financií nemusí byť ukrajinským občanom. Výnimka, ktorá má platiť do 1. mája 2017, umožňuje, aby ním bol aj cudzinec, ktorý bol v minulosti členom vlády inej krajiny a ovláda štátny jazyk na úrovni, ktorá mu umožňuje plniť si služobné povinnosti. 

Martin Hanus pred 1466 d

V týždenníku Trend spravili s Martinom Filkom posledný rozhovor, ktorý vyšiel zhodou okolností po tragickom pondelku. Martin Filko sa mal stať šéfom nového orgánu na ministerstve financií, v rozhovore hovorí o svojich plánoch na najbližšie štyri roky: „Raz za volebné obdobie by sa mali urobiť revízie verejných výdavkov. Podľa toho, nakoľko sa jednotlivé výdavky ukážu efektívne, by sa mali zachovať alebo nie. A toto všetko by sa malo diať pod dohľadom verejnosti. Za štyri roky sa chceme pozrieť na 90 percent výdavkov. Priority sú zdravotníctvo, doprava a informatizácia.“

 

Na inom mieste napríklad hovorí: „Budeme musieť aj s podporou médií a politikov zviesť argumentačný súboj. Nám napríklad vychádza, že dávame dvakrát toľko na záchranky, než je to v porovnateľných krajinách. A my si nemyslíme, že by sme mali dávať na záchranky dvakrát viac, než je to inde. Rozumieme, že toto sú príjmy poskytovateľov záchranných služieb, ale pokiaľ nám nepovedia zrozumiteľné ekonomické alebo iné vecné argumenty, prečo by to tak malo byť, tak jednoducho nie sme pripravení financovať ich na takejto štedrej úrovni.“

 

Alebo: „Neviem sľúbiť slovenskej verejnosti, že sa nám to podarí. Viem sľúbiť, že sa o to pokúsime a sme ochotní riskovať naše kariéry za to, že sa nám to podarí.“

 

Jaroslav Daniška pred 1466 d

Zdeněk Svěrák má 80 rokov. Keď sa človek pozrie na jeho život a dielo, naplní ho hlboká úcta, obdiv a more spomienok.

 

Uplynulé dni bolo v televízii niekoľko filmov, ktorými sme si tohto českého a tak trošku aj československého velikána pripomenuli. Myslím, že pre nás Slovákov bol tým, čím bol pre Čechov Július Satinský – mimoriadne nadaným a veselým stelesnením toho najlepšieho z nás.

 

Keď si človek pozrie zoznam Svěrákových filmov, hereckých rolí, scenárov či kníh, je to neskutočne naplnený a bohatý život. Ťažko ho s niekým vôbec porovnávať.

 

Napriek tomu mi u nás niečo chýba: články či ohlasy Svěrákových slovenských kolegov, pocty či mimoriadne divadelné predstavenia, ktoré by boli tomuto géniovi českej kinematografie venované. Myslím, že by si zaslúžil viac pozornosti ako všetky nové filmy v kinách. Napokon, Zdeněk Svěrák dlhé roky tvoril československú a dodnes tvorí aj našu kultúru.