Krátke správy redakcie

Martin Hanus pred 1434 d

Peter Stach, poslanecký asistent Anny Záborskej, ktorý žije a pracuje v Bruseli, nám píše:

 

„Väčšina Bruselčanov je teraz asi v práci, ja som zavretý v budove euroinštitúcií. Tí, čo majú deti, si ich teraz cez obed môžu ísť zobrať do škôl a predškolských zariadení. Celé nás to aj s manželkou zaskočilo, ešte sme boli doma, keď volal jej brat, či sme v poriadku. Najprv sme vedeli len o výbuchu na letisku, ktoré je predsa len trochu ďalej, ale stanica metra Maalbeek je od budovy Európskeho parlamentu vzdialená len približne 500 metrov.
Zatiaľ sú podľa facebooku, chvalabohu, všetci moji priatelia a známi tu v Bruseli v bezpečí.“

Jaroslav Daniška pred 1434 d

Český týždenník Respekt priniesol v novom čísle rozhovor s hercom Jaroslavom Duškom. A reč bola o pôste.

 

Dušek nedrží pôst z náboženských ani tradičných či iných duchovných dôvodov. Robí tak z radosti. Čo zase nie je až také vzdialené kresťanskému poňatiu, ktoré tak mnohých ľudí zbytočne straší. Rozhovor je ale zaujímavý intenzitou pôstu, aký dokáže Dušek držať.

 

Dušek: „Prostě přestanu mít hlad a nejím. Vzbudím se, nemám hlad. Je poledne, pořád nemám hlad. Hlad nepřichází ani večer. Piju jen vodu. A začnu půst.“

 

Najdlhšie sa Dušek vydržal postiť 30 dní, ako hovorí, bol to veľmi intenzívny zážitok: „Hodně zhubnete, jste vyzáblý, když si lehnete, tlačí vás žebra, půst se vám zakousne do zásob, buněk, do svalů, tělo přejde na úsporný režim. Vnímáte zbystřenou a zjemněnou mysl, vjemy, čich, sluch jsou intenzivnější, tělo lehké, jste v euforii.“

 

Pôst je, samozrejme, veľká téma, ale keďže sa blížime k jeho koncu, témou je aj jeho koniec. Napríklad sv. František z Assisi dokázal držať 40-dňový pôst, ale aby nespyšnel, na úplnom konci ho vedome porušil. Chcel tým pokorne ukázať, že nie je ako Kristus.

 

Ja som najkrajší záver pôstu zažil pred rokmi v malebnom španielskom mestečku Cádiz, až úplne dole, v Andalúzii. Obrady na Bielu sobotu sa začali o polnoci, takže v podstate v nedeľu. A po polnočnej omši sa konala v átriu starobylého kostola sv. Augustína hostina. Nebolo nás veľa, a tak som mnohých cadizských kresťanov spoznal a musel si s nimi vypiť.

 

Nechcem nikomu kaziť záver pôstu, ale bolo to jednoducho skvelé. Jedlo, alkohol, všetko.

Brat Filip pred 1434 d

Voľby sú dávno za nami, ale jedna vec, ktorá sa diala v tú istú volebnú sobotu, žije. Je to boj proti hazardu. A je to veľká sociálna téma. Som zvedavý, či si politici, ktorí práve zostavujú program novej vlády, na ňu spomenú.

 

Automaty, ktoré sú hlavným nástrojom hazardu u nás, sú v každom ohľade nevýherné. A majú schopnosti drogy! Opantávajú mozog človeka tak umelecky, že si už sám nedokáže pomôcť.

 

Pre mňa je tento zápas niečo osobné, keďže pred pár rokmi sa v našej rodine objavil tento diabolský fenomén patologického hráčstva a zasiahol ju tak drasticky, že sa na tom takmer rozpadla. A zažil som v tú volebnú noc niečo také osobné, že som o tom musel napísať dlhší článok.

 

Poznámka redakcie: Onedlho článok zverejníme na hlavnej stránke.

Jaroslav Daniška pred 1434 d

Včerajšok patril Petrovi Krupovi, novému poslancovi za Kotlebovu stranu. Do parlamentu prišiel s legálne držanou zbraňou, sám na to upozornil a pištoľ pri vchode odložil.

 

Pointa je jasná. Tí chlapci sú naozaj iní. A to platí aj napriek tomu, že pištoľ už slovenský politik v parlamente mal, pamätníci spomínajú, ako si niekdajší poslanec SNS Víťazoslav Móric svojho času čistil vo federálnom zhromaždení svoju pištoľ. Vraj bol z toho povyk najmä medzi českými poslancami, nečudo.

 

Krupov incident je ale iný. Nie je to šaškovanie, Krupa sa svojím spôsobom správal štandardne. Zbraň môže nosiť, vlastní ju legálne, ešte na jej držanie aj upozorní. A predsa demonštruje, že je iný.

 

Napokon presne tak sa správa aj predseda strany – Marian Kotleba. Do parlamentu prišiel normálne oblečený (nenosiť kravatu je už u nás, žiaľ, parlamentná norma), veľa sa usmieval, ochotne odpovedal na otázky. Nejeden divák si musel položiť otázku, toto je ten nebezpečný extrémista?

 

Foto: TASR/Pavel Neubauer

Martin Hanus pred 1434 d

Štefan Hríb reaguje na moju krátku správu, jeho reakciu uverejňujeme v plnom znení:

 

Je fajn, že Martin Hanus pozerá Pod lampou, trochu menej fajn je, že z názorov hostí, na ktoré hneď nereagujem odmietaním, dedukuje moje postoje. To je žiacky novinársky faul. Tak predsa Pod lampou nefunguje. 
1. Ak si Peter Zajac myslí, že pravicová vláda bola vinou neslobodnej povahy SNS od začiatku vylúčená, je to zaujímavý názor, hoden vypočutia. Ja si ale naozaj myslím o vzniku tejto vlády niečo iné.
2. Postoj ale vysvetľoval vznik tretej Ficovej vlády inak než Peter Zajac. Vcítil sa do Bugára a jeho averzie k Matovičovi, pridal čosi o nestabilite a to mu stačilo. To nebola kritika povahy SNS, to bola, prepáčte, priehľadná finta. Keďže na rozdiel od Petra Zajaca je Postoj dlhodobo webom, ktorý preferuje Fica pred Sulíkom či iným liberálom, naozaj ho v tomto považujem za morálne relativistický. Fico Slovensko premenil na územie temných finančných záujmov a z hľadiska spravodlivosti ho uniesol, Sulík nie. Preferovať odpor k nejakej ideológii pred odpornou realitou sa u poctivých konzervatívcov hádam ešte stále nepatrí.
3. Postoj nepovažujem za užitočného idiota novej vlády a ani som to nenapísal. Toto Martin Hanus zle pochopil. Postoj je podľa mňa užitočný projekt. Celý uplynulý rok som však tento web naozaj považoval za užitočného idiota Rada Procházku. Ale veď stane sa aj v lepších rodinách.
4. A moralizujúca povýšenecká póza? U mňa, čo si rád vypočuje Haščáka, chodí na Širokého Slovan a radšej trávi čas so stratenými existenciami než s kárajúcimi slušniakmi? Ak som k nej skĺzol, ospravedlňujem sa. Lebo práve povýšenectvo je mi z duše odporné a aspoň niektorí exkolegovia to hádam vedia. Textom na webe .týždňa som chcel povedať toto: Martin Hanus pripísal kritikom spôsobu, akým vznikala tretia Ficova vláda, naozaj všeličo. Napríklad šialenstvo, nepretržitú hystériu, antipolitickú psychózu a morálny gýč. Dokonca pridal aj vlastnú fantáziu, v ktorej kritici vzniku Ficovej vlády považovali už aj Kollára a SNS za stabilných spojencov pravice proti zlu. Koľko nepoctivosti na pár riadkoch. Na túto pýchu a manipulatívnosť webu Postoj, ktorý sa pritom v odhade volebnej reality sekol ešte viac než prieskumné agentúry, som chcel svojou reakciou upozorniť. Ak sa niekoho dotkla, prepáčte. Ale nemiešajme príčinu s následkom, prosím. 
 
Štefan Hríb, .týždeň

 

 

Lukáš Obšitník pred 1435 d

„Severokórejčania sa rodia mŕtvi – žijú, ale život nemajú, pretože tam človeku nepatrí vôbec nič, ani on sám sebe,“ povedal minulý týždeň v rozhovore pre české Lidové noviny ruský režisér Vitalij Manskij. V uplynulých týždňoch sa v Českej republike v rámci festivalu Jeden svet premietal jeho posledný film V lúčoch slnka, ktorý dokumentuje súčasný život v totalitnej KĽDR.

V rozhovore Maskij približuje, s akými absurditami sa jeho štáb počas nakrúcania strétával, že výsledná podoba filmu je úplne iná, ako pôvodne zamýšľal. Mal nakrútiť príbeh rodiny dievčatka Zin-mi, ktoré práve vstupuje do socialistického zväzu mládeže, no po nakrúcaní pochybuje, že šlo o skutočnú reálnu rodinu. Hoci nakrúcal na oficiálne pozvanie režimu, výsledné zábery, v ktorých nakrútil aj neplánované veci, musel nakoniec z krajiny prepašovať, inak by mu hrozila možno aj poprava.

Každá obrazová podoba zvnútra dnešnej KĽDR je veľmi unikátna a Manského dielo je aj v databáze imdb.com hodnotené pomerne vysoko. Film v Českej republike od apríla vstupuje do oficiálnej kinodistribúcie, na Slovensku sa zatiaľ nepremieta.

Martin Hanus pred 1435 d

Peter Zajac v poslednej diskusii Pod Lampou hovorí, že Richard Sulík už od začiatku nemal reálnu šancu vytvoriť pravicovú vládu, najmä preto, že SNS to mentálne prirodzene ťahá k Smeru, takže iné alternatívy neboli na stole. Moderátor Štefan Hríb tomu nijako neprotirečil.

 

Keď sme uvedenú povolebnú realitu pomenovali na tomto mieste už pred týždňom, môj bývalý šéfredaktor nás označil za užitočných idiotov novej vlády a ešte k tomu aj morálnych relativistov.

 

Je to vlastne typický neduh slovenskej verejnej diskusie a jej provinčnosti: v okruhu názorovo spriaznených priateľov sa dá diskutovať normálne a slobodne, ak však podobné argumenty zaznejú v inom názorovom prostredí, vyrukuje sa proti nim s moralizujúcou povýšeneckou pózou, ktorá delí svet na čierny a biely.

 

Ak má naša mediálna diskusná kultúra takúto úroveň, ako môžeme chcieť, aby sa naši politici správali „európsky“? 

Martin Hanus pred 1435 d

Ivan Mikloš sa cíti po voľbách oklamaný a podvedený. Ako píše v Hospodárskych novinách, vo voľbách sa rozhodoval medzi Mostom a Sieťou, pričom mu ani tak neprekáža, že obe strany išli do koalície so Smerom a SNS, keďže inej alternatívy nebolo. „Zarážajúci je spôsob, akým táto koalícia vznikla,“ píše Mikloš, ktorého šokovala rýchlosť dohody, „bez dosiahnutia akýchkoľvek naozaj relevantných mocenských alebo programových cieľov.“

 

Mikloš si tiež myslí, že udržateľná a pre krajinu pozitívna pravicová alternatíva neexistovala. No nielen kvôli SNS, Matovičovi či Kollárovi, ale podľa Mikloša aj kvôli samotnému Sulíkovi. „Jeho názory, postoje, ale aj činy v zahraničnej, európskej a bezpečnostnej politike sú nielen pomýlené, ale aj nebezpečné.“

 

Pre Mikloša je preto nový líder pravice deštruktívnym hazardérom: „Čo urobí v nedeľu politik, ktorý sa v sobotu stane lídrom pravice a má ambíciu viesť slovenskú vládu? Ide do nemeckej televízie a nevyberaným spôsobom napáda a kritizuje kancelárku Merkelovú. Politik, ktorý opakovane verejne vyhlási, že on nevie, čo je to geopolitika. Politik, podľa ktorého je pravda o Ukrajine niekde v strede medzi americkým a ruským postojom. Politik, ktorý bezprostredne potom, ako sa stane lídrom opozície na Slovensku, uprednostní boj proti „zlej“ Európe z lukratívneho postu v Bruseli namiesto boja proti zlému Ficovi u nás doma. Volil som zle, ale lepšie sa nedalo.“

Foto: TASR, Michal Svítok

Jaroslav Daniška pred 1436 d

Doktorandovi Matthiasovi Weßelovi sa podaril jedinečný objav: Počas práce na svojej dizertácii našiel v archíve švajčiarskeho vydavateľa Emila Oprechta stratený originál slávneho románu Arthura Koestlera Tma na poludnie – s pôvodným názvom Rubašov (Rubaschow) z marca 1940.

 

Tento svetoznámy román napísal po jeho stratení autor nanovo a po anglicky a vyšiel ako Darkness At Noon, a najmä jeho francúzske vydanie malo historický význam, keď upozornilo na nebezpečenstvo komunizmu, čo francúzskych komunistov po druhej svetovej vojne oslabilo v pravý čas, tesne pred voľbami. Lenže originál knihy bol napísaný v nemčine, Koestler nebol v angličtine taký zručný ako v nemčine, preto – ako pripomína Michael Scammell v aktuálnom vydaní New York Review of Books – je nález originálu obohatením pre svetovú literatúru. Jeho jazyk je čistejší a presnejší, pričom doktorand Matthias Weßel avizuje aj ďalšie významné dejové a obsahové odlišnosti, je sa na čo tešiť.

Imrich Gazda pred 1436 d

Sobota bola významným dňom pre oboch žijúcich pápežov. Benedikt XVI. slávi na slávnosť sv. Jozefa, ženícha Panny Márie, svoje meniny a František v tento deň pred troma rokmi začal svoj pontifikát. Blahoželáme a modlíme sa! Foto – TASR/AP