Krátke správy redakcie

Imrich Gazda pred 4 d

Jedným z dôsledkov šírenia koronavírusu je vyššia konzumácia mediálneho obsahu. Potvrdzujú to skúsenosti jednotlivých redakcií, ale aj prvé prieskumy.

Dôvodom je nielen zvýšený záujem o informácie, ale aj väčšie množstvo času tráveného doma, čo mnohých láka k sedeniu pred televíziou, surfovaniu po internete, ale aj k počúvaniu podcastov či klasického rozhlasového vysielania.

Napríklad sledovanosť večerných spravodajských relácií slovenských televízií vzrástla o státisíce divákov. V snahe uspokojiť rastúci záujem preto pribudli špeciálne relácie venované koronavírusu.

Na druhej strane, obmedzenie nákupných návykov a očakávaný pokles rodinných rozpočtov so sebou prináša pokles predajnosti tlače. V uplynulých týždňoch vydavatelia zaznamenali približne 15-percentný pokles predajnosti, čo je však iba začiatok. Šéf Asociácie tlačených a digitálnych médií a generálny riaditeľ Petit Pressu Alexej Fulmek si v rozhovore pre Medialne.sk zaprognózoval, že pokles môže byť až 50-percentný.   

Oveľa vyššie výpadky pritom predstavuje škrtanie reklamných budgetov zo strany inzerentov. „Každý chce prežiť a chrániť čo najviac cashu, aby mal na výplaty,“ hovorí Fulmek.

Kým v čase ekonomickej krízy pred dvanástimi rokmi klesli príjmy z inzercie približne o tretinu, teraz Fulmek očakáva až 50-percentný, v najhoršom prípade až 70-percentný pokles. „Výpadky predaja a inzercie budú drastické, pôjde o milióny, ak nie desiatky miliónov eur,“ predpokladá Fulmek.

Jednoducho, aktuálne rastúce príjmy z digitálneho predplatného nedokážu vyrovnať straty z inzercie a predaja.

Nečakanou obeťou tohto vývoja sa stal aj vatikánsky denník L´Osservatore Romano, ktorý vychádza od roku 1861. Jeho šéfredaktor Andrea Monda tento týždeň oznámil, že počnúc štvrtkom 26. marca denník dočasne prestane vychádzať v tlačenej podobe. Týka sa to nielen jeho dennej verzie, ale aj týždenných jazykových mutácií, ktoré vychádzajú vo viacerých svetových jazykoch.

K tomuto opatreniu vatikánske noviny pristúpili prvýkrát vo svojej 160-ročnej histórii. Na internetovej stránke však budú aktuálne texty pribúdať aj naďalej.   

Reprofoto - Medialne.sk

Martin Hanus pred 4 d

Nemci na rozdiel od Slovákov rúška príliš nenosia, týždenník Der Spiegel si však všíma, že viaceré textilné firmy už preorientovali svoju výrobu a namiesto tričiek či spodnej bielizne vo veľkom začali s výrobou rúšok. Tie však budú stačiť len na prudko stúpajúce objednávky v nemocniciach či verejných inštitúciách, výrobné kapacity sú natoľko preťažené, že firmy či obyčajní ľudia si takéto rúška v blízkom čase nebudú mať šancu zaobstarať.

Spiegel okrem iného upozorňuje, že nemecká firma Eterna má podnik v Bánovciach nad Bebravou, kde budú schopní vyrobiť 25-tisíc rúšok denne, „lenže tieto rúška nesmú ísť na export, ale musia sa využiť na Slovensku“, hoci, ako dodáva týždenník, firma sa snaží získať povolenie na vývoz. Spiegel vo svojom texte opisuje aj spor firiem, ktoré sa preorientovali na výrobu textilných rúšok s tradičnými výrobcami rúšok z vlákien. Tí tvrdia, že textilné rúška neposkytujú ochranu pred baktériami a vírusmi, pretože nemajú filter. A rúško bez filtra je „ako auto bez motora“, hovorí zástupca nespokojnej firmy Dach.

Podľa Spiegla však majú zmysel aj komerčne vyrábané rúška na ochranu nosa a úst. Zabraňujú tomu, aby sa do vzduchu prenášali kvapôčky nakazeného človeka, hoci menšie čiastočky nezachytávajú, na to sú nevyhnutné respirátory FFP („filtering face piece“).

Týždenník pripomína slová Christiana Drostena, momentálne najviditeľnejšieho nemeckého virológa, ktorého odporúčaniami sa riadi aj vláda Angely Merkelovej. Podľa Drostena by malo skutočný celospoločenský zmysel, keby začali rúška nosiť všetci rovnako ako v ázijských krajinách. Problém vidí v tom, že sa to nebude dať v Nemecku presadiť.

Kto by to bol pred pár týždňami povedal, že prvými Ázijcami v Európe budú Slováci.

Na snímke ochranné rúško zafixované na tvári sochy nemeckého básnika Johanna Wolfganga von Goetheho v nemeckom meste Weimar 19. marca 2020. Polícia musela v uplynulých dňoch viackrát zasahovať počas takzvaných koronavečierkov, ktoré sa konali vo viacerých nemeckých mestách, a to napriek odporúčaniam vyhýbať sa sociálnym kontaktom. FOTO TASR/AP

Pavol Rábara pred 5 d

Pedagógovia, rodičia, psychológovia, rôzni kouči a ďalší sa vyjadrujú, ako prežiť karanténu, respektíve ako vydržať výrazne viac času v domácnosti. Existuje však ešte jedna skupina ľudí, ktorá má k tejto téme čo povedať – klauzúrni rehoľníci a rehoľníčky. 

Na Postoji sme v rámci seriálu o reholiach priniesli rozhovor so sestrou Stellou Máriou Janou Dolníkovou, ktorá žije v kláštore ružových sestier pod nitrianskym Zoborom. V rozhovore, ktorý sme viedli cez mreže, opisuje denný režim zahŕňajúci sedem hodín modlitby, vysvetľuje, aký je rozdiel medzi prísnym a všeobecným mlčaním, čo si o nich myslia ľudia zvonku a mnoho ďalších faktov. 

Zaujímavosťou pritom je, že sestra Stella pred vstupom k ružovým sestrám pôsobila 14 rokov v činnej reholi satmárok, takže si „karanténu“ vybrala úplne dobrovoľne. 

Náš rozhovor bol z jej strany plný nadhľadu a humoru. Keď som sa jej pýtal na vysvetlenie, odvetila: „Podľa mňa je to vnútornou slobodou. Keď človek prijíma to, čo mu Pán dáva, nech je to čokoľvek. A tiež tým, že žije tak blízko Bohu, to je veľmi oslobodzujúce. Keď ste na adorácii pred Eucharistiou a vidíte, ako sa bol Boh schopný skloniť kvôli nám. Vložil sa do kúsku materiálu, v ktorom je všetko. Je to silné, najmä uprostred noci, v tichu, keď ste tam len vy a Boh. Na pár metrov. V tom je možno kúsok tej všednej mystiky.“ 

Ak by ste si chceli nechať od klauzúrnych sestier poradiť, ako naložiť s momentálnou situáciou, je tu viacero možností. 

Klariska z Assisi, sestra Thérese Myriam, tvrdí, že sa ľudia na ich kláštor obracajú s otázkou, ako majú žiť v nútenej izolácii. Podľa nej to majú klauzúrne sestry ľahšie, pretože prijímajú životný štýl zdokonaľovaný po celé veky v cirkvi. Jedným zo základných prvkov je dobré usporiadanie času, ktorý je rozdelený na rôzne etapy pri zachovaní určitej pružnosti, hovorí sestra Thérese Myriam podľa Vatikánskeho rozhlasu.  

„Musíme si však uvedomovať, že samota je časom duchovného boja. Nesmie nás to prekvapovať,“ vraví ďalej sestra klariska s tým, že práve v samote si uvedomujeme, že naše srdce je skutočným bojovým polom. Samotu podľa nej nie je možné prežívať dobre, pokiaľ na sebe necítime pohľad Pána Boha. „Jedine týmto spôsobom v nej môžeme objaviť šťastie a pokoj,“ dodáva rehoľníčka z Assisi. 

„Často prejdú celé mesiace bez toho, aby som opustila náš 8-akrový pozemok,“ vysvetľuje svoj život klauzúrna dominikánska mníška z New Jersey sestra Mary Catharine Perry. O jej postrehoch k aktuálnej životnej situácii napísal portál Zasvätený život

„Ľudia vravia, že túžia po pokoji a tichu. A keď im padne do lona, panikária. Nevedia, ako byť sami. Boja sa konfrontovať svoju ,tienistú stránku‘, tie tvrdé pravdy o samých sebe, ktoré sa im nepáčia. Napĺňajú svoje životy hlukom, aby v ňom utekali od svojich emócií. Život sa nemá žiť v náhlivosti. Využite tento čas, aby ste lepšie spoznali samého seba,“ hovorí sestra Mary Catharine Perry. 

Na snímke Postoja ružové sestry v kláštore v Nitre. 

Martin Hanus pred 5 d

V návale všetkých informácií aj problémov, ktoré musí naliehavo riešiť Matovičova vláda, to síce zapadlo, ale z hľadiska očisty právneho štátu je to dôležitá správa: ešte včera odstúpili zo súdnej rady piati nominanti doterajšej vlády aj parlamentu, Ján Havlát, Branislav Jablonka, Magdaléna Hromcová, Roman Huszár a Viliam Pohančeník.

Stalo sa tak pod tlakom novej ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej, ktorá im vyjadrila nedôveru.

Podľa doterajšieho znenia zákona mali byť títo piati členmi súdnej rady ešte dva mesiace od doručenia oznámenia o svojom odstúpení. Vláda však v skrátenom legislatívnom konaní predložila zákon o mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením Covid-19, kam zakomponovala aj zmenu príslušného paragrafu, aby odstúpivšiemu členovi súdnej rady zanikla funkcia už deň po doručení.

Márii Kolíkovej treba uznať, že problém so súdnou radou vyriešila veľmi rýchlo a elegantne: nová vláda aj parlament môžu nominovať do rady nových piatich členov, okrem nich by mal parlament dovoliť ešte jedného chýbajúceho člena rady (po Michalovi Mišíkovi, ktorý sa koncom roka vzdal členstva).

V súdnej rade tak týmto ťahom zaniká doterajšia väčšina na čele s Lenkou Praženkovou, ktorej líniou bolo držať status quo v justícii – dvanásti členovia rady vrátane pätice, ktorá práve odstúpila, sa ešte koncom marca hotovali presadiť na post predsedu Najvyššieho súdu Ivana Rumanu (viac o celom kontexte v tomto texte). V tejto chvíli nie je jasné, či na najbližšiom zasadaní bude súdna rada uznášaniaschopná a kedy bude môcť rozhodovať v novom zložení. 

No po veľmi dlhých rokoch sa zdá, že v súdnej rade aj na Najvyššom súde svitá konečne na lepšie časy.

Zuzana Čaputová  a ministerka spravodlivosti SR Mária Kolíková (Za Ľudí) počas aktu vymenovania novej vlády SR v Prezidentskom paláci v Bratislave 21. marca 2020.  FOTO TASR – Michal Svítok

Lukáš Krivošík pred 6 d

Vo veku 92 rokov zomrel francúzsky ilustrátor Albert Uderzo, ktorý spolu so scenáristom Reném Goscinnym v roku 1959 stvoril komiksovú postavičku Asterixa. Jeho úmrtie podľa francúzskych médií nesúvisí s aktuálnou pandémiou koronavírusu. Komiksový tvorca zrejme v spánku podľahol infarktu.

Uderzovi rodičia boli prisťahovalci, ktorí do Francúzska prišli z Talianska. Zaujímavosťou je, že tvorca jedného z najznámejších komiksov sveta bol farboslepý. Dokonca mal na svet prísť so šiestimi prstami na oboch rukách, ktoré boli potom chirurgicky odstránené.

Uderzo sa s Goscinnym zoznámil v roku 1951. Po tom ako vymysleli Asterixa, tvorivo na komiksoch o ňom spolupracovali až do Goscinnyho smrti v roku 1977. Uderzo potom prevzal na svoje plecia aj písanie príbehov. A to až do roku 2009, keď autorské práva predal francúzskemu vydavateľstvu Hachette.

Príbehy dôvtipného Asterixa a siláka Obelixa sa odohrávajú okolo roku 50 pred Kristom, keď celú Galiu obsadili Caesarove légie. Teda, nie celú. Malá dedinka v Bretónsku vzdoruje Rimanom za pomoci čarovného nápoja, ktorý jej obyvateľom dodáva nadľudskú silu...

Statočný odpor Asterixovej osady proti Rimanom je niekedy interpretovaný ako metafora francúzskeho povojnového vzdoru proti kultúrnej amerikanizácii. V skutočnosti je však Asterix s prekladmi do stovky jazykov (vrátane slovenčiny) a 370 miliónmi predaných komiksov príkladom globálnej konkurencieschopnosti a príťažlivosti francúzskej kultúry.

Tieto komiksy majú aj didaktickú hodnotu. Používajú sa na vyučovanie francúzštiny, ale napríklad tiež latinčiny, do ktorej bol Asterix rovnako preložený.

Zároveň v dobe, keď sa už nepestuje klasické vzdelanie, sú Asterixove príbehy často prvým úvodom do sveta antiky pre mladých ľudí. Spomínam si, že keď tieto komiksy v prvej polovici 90. rokov dorazili na Slovensko, viacerých z nás v triede to viedlo k tomu, aby sme následne siahli po Zamarovského knihe Dejiny písané Rímom, hoci sme boli ešte na základnej škole. Chceli sme proste vedieť viac o Caesarovi, Kleopatre a ako to bolo naozaj s dobytím Galie Rimanmi.

A tak česť Uderzovej pamiatke a vďaka, že tento plameň udržiaval aj po smrti svojho umeleckého kolegu Goscinnyho.

Francúzsky ilustrátor Albert Uderzo (vľavo), ktorý spolu so scenáristom Reném Goscinnym vytvoril komiksovú postavu galského hrdinu Asterixa (vpravo) pózujú v Paríži. FOTO TASR/AP

Jozef Majchrák pred 6 d

Krátka situačná správa z Ukrajiny. Náš východný sused má k dnešnému dňu 84 potvrdených prípadov nákazy koronavírusom, traja ľudia ochoreniu podľahli. Podľa ukrajinských epidemiológov je krajina len na začiatku epidémie a vrchol by, podľa ich odhadov, mal prísť o dva týždne. Vtedy by sa počet potvrdených ochorení mal pohybovať od 500 do 1000 denne. 

Na Ukrajine zatiaľ platia podobné protepidemiologické opatrenia ako na Slovensku. Zatvorené sú školy, nákupné centrá, reštaurácie, bary, divadlá a kiná. Ukrajina tiež zatvorila hranice a výrazne obmedzená je aj verejná doprava. Medzinárodná letecká, železničná a autobusová doprava bola zrušená.

V Kyjeve sa od zajtra zatvárajú aj všetky ihriská a parky. 

Zakázané sú aj všetky verejné podujatia, na ktorých sa zúčastňuje viac ako dvesto ľudí. Vláda tiež zakázala vývoz akéhokoľvek protiepidemiologického tovaru z krajiny. 

Veľkou témou, podobne ako na Slovensku, je aj nedostatok ochraných pomôcok a pripravenosť zdravotníckych kapacít. Mediálnu pozornosnosť preto vzbudila iniciatíva niekoľkých ukrajinských oligarchov, ktorí využili svoje obchodné kontakty v Čine, kde nakúpili a do Kyjeva dopravili 21 ton protiepidemiologického tovaru. Ide najmä o testy a ochranné odevy. 

Na fotografii je autobusové depo mestskej hromadnej dopravy v Kyjeve v nedeľu 22. marca. Foto: TASR/AP

Eva Čobejová pred 6 d

Deti teraz nechodia do školy. Máme pocit, že sa deje niečo mimoriadne. Ale v pamäti niektorých rodín už podobná skúsenosť je. V zápiskoch svojho otca som našla jeho spomienky na koniec druhej svetovej vojny. Mal vtedy deväť rokov a spolu s rodinou žil v Stropkove.

Z tohto mesta sa na jeseň 1944 stala vojnová zóna, školu zavreli a civilné obyvateľstvo muselo ísť povinne preč z mesta. Otcova rodina odchádzala na evakuáciu medzi poslednými, až 7. novembra 1944. Rodina putovala do obce Víťaz, kde bola až do 26. januára 1945. Deti do školy vtedy nechodili. Rodina sa vrátila do Stropkova medzi prvými. Otec v spomienkach píše: „Začiatkom apríla sa po meste rozšírilo, že sa ide znova otvoriť Ľudová (základná) škola. Nový obecný úrad vyzval rodičov, aby prišli pomáhať pri obnovení školy. Išli sme teda aj s otcom. Triedy boli prázdne, v niektorých bola slama a neporiadok po vojakoch. Lavice boli vyhodené na školskom dvore. Kým teda ženy čistili triedy, my sme medzi lavicami vyberali také, ktoré neboli dolámané a dali sa použiť. Chlapi ich nanosili dnu a miestnosti školy sa začali opäť podobať na triedy. Až na to, že všetky obloky boli rozbité a v niektorých chýbali aj rámy. Ale nám to nevadilo, lebo bola jar a vonku pekne teplo...

Pomaly začali prichádzať aj učitelia... Lenže každý z nich musel prejsť previerkou, či nebol gardista alebo sa veľmi neangažoval za starý ľudácky režim. Po vojne ako prvú obnovili našu štvrtú triedu. Učiteľom sa nám stal Jozef Vajs. Rodičom vysvetlil, že musíme začať čím skôr, aby sme nestratili v školskej dochádzke jeden rok. Týždeň po Veľkej noci sme mali prvé vyučovanie. V štvrtej triede sa nás zišlo asi desať žiakov. Postupne prichádzali ďalší. Takmer každý deň sa prihlásil niekto nový... Ale aké to bolo vyučovanie! Nemali sme učebnice, zošity, ba ani ceruzky. Čoskoro sa dačo našlo na školskej povale a aj rodičia dačo pozháňali. Väčšinou sme však iba sedeli a počúvali učiteľa... Ale bolo to ťažké, lebo neboli obloky, tak sme videli a počuli všetko, čo sa deje na hlavnej ulici. Najmä keď po nej prešlo auto, všetky hlavy sa obrátili jedným smerom... Čoskoro sa obnovilo vyučovanie i v ďalších triedach. Iba prvá sa neotvorila. Na konci roka nebolo vysvedčení, dostali sme iba papier s textom: Schopný postúpiť do vyššieho ročníka. Preto mi podnes medzi vysvedčeniami chýba to zo štvrtej triedy...“

Historická fotografia mesta je z facebookovej stránky História mesta Stropkov.

Martin Hanus pred 6 d

Nielen laická verejnosť, ale aj virológovia si lámu hlavu nad tým, prečo sú medzi jednotlivými krajinami až priepastné rozdiely medzi počtami nakazených koronavírusom a mŕtvych. Kým v Nemecku na dnes evidovaných 29-tisíc nakazených pripadá 118 obetí, Taliansko podľa najaktuálnejších údajov eviduje takmer 64-tisíc nakazených a z toho 6 077 mŕtvych. Zomiera tam teda asi 9 percent nakazených (v Lombardsku dokonca vyše 12 percent), to je viac než v čínskej provincii Wuhan (5,8) a oveľa viac než vo zvyšku Číny (0,7 percenta).

Dve talianske virologičky Maria Rita Gismondo a Ilaria Capua prišli s hypotézou, že koronavírus na severe Talianska mohol zmutovať, preto sa správa agresívnejšie a poškodzuje aj iné orgány, než sa dosiaľ predpokladalo. Virologičky tvrdia, že v Lombardsku sa deje niečo mimoriadne zvláštne, preto vyzývajú svetovú komunitu vedcov, aby sa to usilovali preskúmať.  

Ide však len o hypotézu, pre ktorú zatiaľ nie je dôkaz.

V skutočnosti je možné, že koronavírus sa správa v Lombardsku podobne ako trebárs v Nemecku. Lenže kým v Nemecku sa testami darí zachytiť vysoké percento nakazených, v Lombardsku je nakazených oveľa viac, než preukazujú súčasné dáta.

Ako píše denník Corriere della Sera, Taliani najskôr robili testy aj na ľuďoch, ktorí boli z nakazenia koronavírusom len podozriví, no nemali žiadne symptómy. Neskôr sa však stíhali testy uskutočňovať len na osobách, u ktorých sa prejavili vážne príznaky. To sa prenieslo aj do štatistík smrtnosti, ktorá tak začala rásť.

Problém pritom nie je v tom, že by Taliani málo testovali, naopak, do 21. marca vykonali vyše 230-tisíc testov, jedine Južná Kórea ich bola schopná urobiť viac. Ten skutočný problém je zrejme v mimoriadne vysokom počte nakazených, ktorých talianske štatistiky nedokážu pokryť a ktorí nemajú žiadne alebo len mierne príznaky. Uvažuje sa, že skutočný počet nakazených až desaťnásobne prevyšuje dáta z každodenných aktualizácií.

Ak by bolo momentálne nakazených vyše 600-tisíc Talianov, vyše 6-tisíc mŕtvych z dnešnej štatistiky je v takom prípade číslo, ktoré je už oveľa bližšie pomeru nakazených a zomrelých z Nemecka alebo Južnej Kórey.

Corriere della Sera uvádza aj ďalšie dôvody, prečo je koronavírus v Taliansku taký smrtonosný: jednak preto, že sa šíril v nemocniciach, kde zasiahol pacientov, ktorí mali ďalšie zdravotné problémy, ale aj z dôvodu, že až 20 percent Talianov vo veku 30 až 49 rokov žije doma s rodičmi, čo urýchlilo medzigeneračný prenos vírusu.  

Na snímke rakvy s obeťami koronavírusu, ktoré čakajú na kremáciu na dlážke v krematóriu v talianskej Piacenze na severe krajiny 23. marca 2020. FOTO TASR/AP

Lenka Chlebanová pred 8 d

Denník Global Times pred časom napísal o fenoméne zvýšeného záujmu o rozvod vo viacerých čínskych regiónoch. Hneď ako bol zrušený zákaz vychádzania, ľudia namierili svoje kroky na úrady so žiadosťou o rozvod manželstva. Príčinou má byť masívna záplava informácií o novom koronavíruse, ktorou boli v karanténe zavalení. Psychologický dosah takýchto negatívnych správ mal na mnohé páry ničivé účinky.

Úradníci v meste Si-an hovoria, že žiadosti podávajú najčastejšie novomanželia. Situácia okolo nového koronavírusu ich prinútila tráviť viac času spolu, a tak museli častejšie čeliť konfliktným a napätým situáciám. Mnohí diskutéri na internete vyjadrili názor, že išlo zrejme o zväzky, kde boli dlhodobejšie problémy, ktoré táto situácia iba vyostrila a vyhrotila.

Aj u nás začali v poslednom období kolovať vtipy o tom, či po ústupe pandémie nového koronavírusu stúpne rozvodovosť alebo, naopak, môžeme koncom roka očakávať výrazný baby boom. Čínsky model je pre nás v tomto zdvihnutým prstom. Ak by sme mali počúvať odborníkov citovaných v Global Times, tým najlepším, čo môžeme pre svoje manželstvo a rodinu urobiť, je vypnúť správy a venovať sa viac jeden druhému.

Ilustračná foto: Istvan/Flickr.com

Ján Duda pred 9 d

V nedeľu (22. 3. 2020) čítame ako liturgický text úryvok z Evanjelia sv. Jána (Jn 9,1-41). Je o tom, že Ježiš uzdravil slepého od narodenia. K tomu dve poznámky.

(1) Kto zhrešil, on alebo jeho rodičia? Apoštoli dali takúto otázku Ježišovi. Naznačujú tým, že slepota človeka bola Božím trestom za jeho hriech alebo za hriechy jeho rodičov. Ježiš odmietol, že by slepota bola Božím trestom, a dodal, že sa na ňom majú prejaviť Božie skutky. Nešťastie človeka nie je Božím trestom! Významné posolstvo do našich dní. Nijaké nešťastie nie je Božím trestom, ani to naše súčasné nešťastie nie je Božím trestom. Ale je tu preto, aby sa na ňom prejavili Božie skutky. Aj tie Božie skutky, ktoré vykonáme my ľudia. Lebo ak ich konáme s pomocou Božou, v nejakej súčinnosti s Bohom, sú to naozaj Božie skutky. Každé ráno si povedzme: s Božou pomocou začíname tento deň i všetko, na čom začneme robiť počas dňa. Naozaj, s Božou pomocou!

(2) Kto je Ježiš, ktorý uzdravil slepého od narodenia? Uzdravenie slepého vyvolalo veľké hádky okolo Ježiša. Ak je to tak, že ho Ježiš uzdravil, máme problém: treba to uznať so všetkými  dôsledkami. Uzdravený slepec to prijal týmto gestom: poklonil sa Ježišovi. 

Lenže my sa klaniame iba Bohu! Iných máme len v úcte. Áno, uzdravený prijal a dal Ježišovi poklonu. Klaňaním sa ho uznal za Boha. Pre uzdraveného slepca je Ježiš Bohom, lebo nikto iný nemôže niekomu urobiť, aby videl, ak bol slepý od narodenia.

Máme tu aj iných, ktorí sa považovali za elitu národa a ktorí to odmietli, keď odmietli argument uzdraveného slovami: „Celý si sa v hriechoch narodil a nás chceš poučovať?“ Tým zároveň priznali, že slepý sa narodil v hriechu, priznali, že veria, že jeho slepotu považujú za Boží trest za hriechy! Ak neprijmeme uzdravenie slepého do dôsledkov, môžeme, hoci máme telesný zrak, stratiť duchovný zrak, orientáciu, kráčanie a smerovanie k rozumným životným cieľom. Aké dôležité môže byť naše gesto týchto dní: prísť a pokloniť sa Ježišovi v Eucharistii. Či pokloniť sa Ježišovi večer doma, vo svojej izbe, pri svojej posteli...

Prajem všetkým požehnanú štvrtú pôstnu nedeľu.

 

Foto: Blažej Štrba – Slepec pri Jerichu (www.blazejstrba.eu)

Novinka z vydavateľstva

Na pleciach obrov

Veľké pravdy viery, ako o nich meditovali a ako ich žili cir...

Na sklade. Odosielame ihneď.

O knihe
Cena u nás: 9,27 €