Krátke správy redakcie

Martin Hanus pred 591 d

S príchodom septembra sa v Nemecku naplno rozbieha diskusia o obsadzovaní kľúčových postov v európskych inštitúciách, ku ktorému dôjde budúci rok. Pre Nemcov malo ešte pred časom vysokú prioritu, aby sa novým prezidentom Európskej centrálnej banky (po Talianovi Matteovi Draghim) stal prezident Bundesbanky Jens Weidmann.

Ten vo svojej krajine požíva vysoké verejné renomé, ktoré si vyslúžil nielen pre svoju erudíciu, ale ako prísny strážca nízkej inflácie, čo je pre Nemcov mantra – Weidmann často hlasoval proti väčšine v ECB, kritizoval príliš uvoľnenú menovú politiku. Tým sa dostával do stretu najmä s centrálnymi bankármi z juhu Európy. Weidmanna oceňuje kancelárka Angela Merkelová (bol jej dlhoročným poradcom), dlhoročný minister financií Wolfgang Schäuble, ale aj bavorská CSU.

Lenže do všetkého teraz prichádza politika: CSU veľmi túži, aby jej kandidát Manfred Weber bol na čele kandidátky európskych ľudovcov v eurovoľbách. Navyše, Weber je jedným z mála predstaviteľov CSU, s ktorým si rozumie aj Merkelová. Keďže ľudovci budú mať budúci rok na jar opäť veľké šance tieto voľby vyhrať, ich takzvaný spitzenkandidát by sa tak mohol stať šéfom Európskej komisie (ako naposledy Jean-Claude Juncker). No ak by bol týmto spitzenkandidátom Weber, Nemci by si už nemohli nárokovať aj na vedenie ECB. Denník Süddeutsche Zeitung preto v aktuálnom vydaní píše, že nielen CSU, ale zrejme aj Merkelová v tejto dileme uprednostňuje Nemca na čele Komisie.  

Weber chce o svoju nomináciu bojovať, do konca septembra CDU aj CSU rozhodnú, či ho budú naozaj presadzovať na čelo kandidátky európskych ľudovcov. V každom prípade, vzostup Webera by privítal aj maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý si v Európe s málokým rozumie tak dobre ako s CSU.  

Na snímke šéf nemeckej centrálnej banky Jens Weidmann, foto TASR/AP

Jozef Majchrák pred 591 d

Ruský denník Kommersant priniesol veľký materiál o invázii do Československa v roku 1968. Ide o súbor príbehov ľudí, ktorí sa na vstupe vojsk Varšavskej zmluvy k nám priamo zúčastnili, a aj ich pohľadov na to, ako táto udalosť zmenila ich život a čo si o nej dnes myslia.

„Vtedy v Prahe som mal dvadsať rokov a o tom, čo sa dialo, som vážne nerozmýšľal. Môj názor sa vytváral až postupne. Ale už vtedy v Československu som si uvedomil, že to, čo robíme, nie je správne. Potvrdzoval mi to priebeh udalostí, ale aj reakcia Čechov na nás,“ povedal pre Kommersant Boris Šmelev, ktorý ako výsadkár prišiel do Prahy už v prvých hodinách invázie. 

Foto TASR

Martin Hanus pred 591 d

Denník SME zverejnil informáciu, že Ján Kubiš, bývalý minister zahraničia v prvej Ficovej vláde, v súčasnosti osobitný zástupca generálneho tajomníka OSN v Iraku, zvažuje, či bude kandidovať na prezidenta.

Jeho misia v OSN sa končí na jeseň, pre SME svoje ďalšie plány vyjadril týmito slovami: „Potom posúdim aj situáciu okolo kandidatúry na post prezidenta. Ak by som sa rozhodol o post prezidenta SR uchádzať, tak ako občiansky kandidát.“

V kuloároch sa už dlhšie hovorí, že Kubiš by mohol byť priamym či nepriamym kandidátom Smeru, to, že to prichádza do úvahy, potvrdzujú pre denník SME aj prví politici Smeru: „Nemôžem hovoriť za celý Smer, ale Ján Kubiš je rovnako ako Miroslav Lajčák človek, ktorý má na túto funkciu predpoklady,“ vyhlásil podpredseda strany Juraj Blanár a za vhodného kandidáta ho označil pre denník aj podpredseda poslaneckého klubu Smeru Miroslav Číž.

Ak Ján Kubiš zverejnil svoj záujem o prezidentskú kandidatúru, robí tak aj na základe informácií, že hlavný favorit Smeru Miroslav Lajčák váha, čo chce Kubiš teraz využiť. Má to aj svoj osobný rozmer, v diplomacii je dlhodobo známe, že Lajčák a Kubiš nemajú práve dobré vzťahy. Pre Smer je Kubišovo vykročenie vítaným signálom, jednak tak v Smere môžu teraz ešte silnejšie pritlačiť na Lajčáka, aby sa v septembri predsa len rozhodol kandidovať, ak to však s Lajčákom nevyjde, ani Kubiš nie je pre Smer v súčasnom rozpoložení kandidátom na zahodenie. 

Január 2013 Bratislava: minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák a osobitný vyslanec generálneho tajomníka OSN pre Afganistan, vedúci pomocnej misie OSN v Afganistane (UNAMA) Ján Kubiš. FOTO TASR – Štefan Puškáš

Martin Hanus pred 592 d

Zdá sa, že mediálny obraz špeciálneho príhovoru prezidenta Andreja Kisku k 50. výročiu Augusta 1968 napokon vyznieva trochu inak, než prezidentská kancelária pôvodne zamýšľala. Tento prednahratý príhovor získal veľkú pozornosť, keďže sa ho rozhodla odvysielať aj Česká televízia. V čase nahrávania o tom Kiska netušil, aj preto boli očakávania, čo povie, neprimerané, keďže prejav bol sám osebe pomerne krátky a ničím neprekvapil.  

No aj české médiá si teraz všímajú, že Andrej Kiska bol počas 50. výročia na dovolenke v Španielsku a svoj prejav k okupácii vraj prednahral už 8. augusta. Echo24.cz s istou iróniou uvádza, že prezident Kiska je „pod silným vplyvom svojej manželky“, po vražde novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej neprerušil dovolenku v Alpách a zostal na lyžovačke.  

Celkovo tak vzniká dojem, že slovenský prezident si nepripravil príhovor ani tak preto, aby povedal krajine niečo zásadné, ale aby odvrátil pozornosť od faktu, že tu nebude v deň, počas ktorého premiér Pellegrini, predseda NR SR Danko a lídri niektorých strán usilovne kládli vence a zúčastňovali sa na spomienkových akciách. 

Lenže aby sme neboli ku Kiskovi nespravodliví: prezident si 50. výročie uctil aspoň štandardným príhovorom, expremiér a predseda Smeru Robert Fico nikde nebol ani sám nič nepovedal (treba dodať, že Smer stanovisko k výročiu okupácie vydal).

V každom prípade, dovolenka prezidenta aj mlčanie dlhoročného premiéra počas takého jedinečného výročia pôsobia čudne až trápne. 

Príznačné je aj mediálne pokrytie správania oboch politikov: kým médiá, ktoré si rady kopnú do Kisku a rady zahladzujú problémy Smeru, si s gustom všímajú Kiskovu dovolenku, prokiskovské médiá zas neriešia Kiskovu dovolenku a všímajú si viac absenciu Fica. 

Ilustračné foto TASR

Martin Hanus pred 592 d

Ešte nikdy som nevidel v Chorvátsku toľko Talianov ako teraz na dovolenke. Asi to súviselo aj s tým, že sme boli na ostrove Pag a Taliani zjavne obľubujú práve tieto severnejšie ostrovy aj Istriu, napokon toto územie kedysi patrilo pod rozpínajúce sa Benátky. Talianov bolo na Pagu zjavne viac než Nemcov a Rakúšanov dokopy, taliančina znela z pláží, prímorských barov, prehlušiť ju vedel len mix slovanských rečí (chorvátčina, slovinčina, slovenčina, čeština).

Tomuto dojmu zodpovedajú aj štatistiky, nárast talianskych dovolenkárov v Chorvátsku patril v posledných rokoch medzi najsilnejšie, v roku 2015 sa v počte turistov v Chorvátsku Taliani prebojovali na štvrté miesto (po Nemcoch, Slovincoch a Rakúšanoch).

Jeden milánsky magazín sa pokúša vysvetliť, prečo čoraz viac Talianov zo severu krajiny uprednostňuje dovolenku na protiľahlej strane Jadranského mora. Chorvátsko má vraj niečo, čo Taliansko stratilo a čo najlepšie vidieť na polostrove Kamenjak v južnej časti Istrie: sú tam desiatky pláží, všetky zadarmo, divočina, prírodný park, kde sa pri vstupe platí päť eur a kde dostanete vrece na smeti a vnútri môžete robiť, čo chcete, žiadne cedule so zákazmi, všade čistota. V Taliansku by bolo niečo také vraj nemožné, pláže by už boli súčasťou súkromných pozemkov.

Chorvátsko je jednoducho v kurze.

 

Ilustračné foto Pag.

Pavol Rábara pred 593 d

Odhalenia sexuálneho zneužívania v diecézach štátu Pensylvánia majú vplyv na ďalšie kroky biskupov aj v iných častiach USA. 

Biskup Kevin Rhoades v štáte Indiana vyhlásil, že zozbiera a zverejní zoznam kňazov, ktorí spáchali podobné skutky, aké spomína správa veľkej poroty z Pensylvánie. 

„Dúfam, že zverejnením týchto mien budú môcť nevinné obete hrozných zločinov začať uzdravovací proces,“ vyjadril sa biskup Rhoades. 

Podľa vlastných slov si po prečítaní správy z Pensylvánie uvedomil, že pre obete je dôležité, aby boli mená páchateľov predložené verejnosti. Jeho zoznam by mal byť zostavený okamžite. 

Správa z Pensylvánie pritom spomína aj dva prípady zneužívania, ktoré sa stali počas pôsobenia Rhoadesa na čele diecézy Harrisburg (2004 – 2009). 

„V oboch prípadoch som dodržal všetky predpisy a postupy v oblasti ochrany detí, informoval orgány činné v trestnom konaní a podnikol ďalšie kroky podľa potreby, keďže každý z obvinených kňazov už bol suspendovaný pre predchádzajúce obvinenia,“ tvrdí.

Ilustračné foto: Flickr.com/Russ

Jozef Majchrák pred 594 d

Andrej Žiarovský vo svojom texte o vojenských aspektoch invázie v auguste 1968 spomína zaujímavú vec. Píše, že z celej československej armády sa iba dvom jednotkám podarilo zabrániť svojmu obsadeniu.

Boli to 7. špeciálny výsadkový pluk v Holešove a 33. protitanková brigáda v Lešanoch. Holešovskí výsadkári zabránili vniknutiu do svojich kasární pancierovkami RPG umiestnenými v oknách. Veliteľ 33. protitankovej brigády zase nechal do brány kasární vytiahnuť tri batérie 100 mm diel vz. 53 aj s ostrou muníciou. Až zásah politického vedenia z Prahy tieto pokusy o aktívny odpor ukončil.

Obe odbojné jednotky boli hneď skraja normalizácie rozformované a zrušené.

Foto: Archív TASR.

Gabriel Hunčaga pred 594 d

V utorok 21. augusta uplynulo presne pol roka od vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Od svojho pôsobenia v Žiline v roku 2014 jazdievam v rámci cyklistickej vášne pomerne často aj do Štiavnika. Pekná obec neďaleko Bytče s Javorníkmi za chrbtom je zo Žiliny vzdialená tak akurát, aby som si vyjazdil nohy. Prilákali ma tam známi na dobrú zmrzlinu, kvôli ktorej tam prichádzajú ľudia až z Púchova a Žiliny. Obyčajne som si tam spravil krátku prestávku ochutenú porciou zmrzliny a spojenú s krátkou modlitbou vo farskom kostole sv. Františka z Assisi, ktorý stojí hneď naproti zmrzlinárni.

Od 3. marca mi v Štiavniku pribudla ešte jedna zastávka – hrob Jána Kuciaka, ktorý je tu pochovaný na cintoríne vedľa fary a kostola. Miestni návštevníkom ochotne ukážu miesto posledného odpočinku mladého človeka, ktorý zomrel preto, lebo sa niekomu nepáčilo, s akou vervou upozorňoval na nespravodlivosti „mocných tohto sveta“.

Pre krajinu, ktorá sa len za posledných šesť mesiacov zmieta v jednom škandále za druhým (únos Vietnamca, Kočner a iné) je bytostne dôležité, aby sme ani pri spomienke na 50. výročie invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa nezabudli na to, že vrahovia a objednávatelia vraždy Jána Kuciaka sú stále na slobode. Pokiaľ si ju budú užívať, zostane v spoločnosti pachuť beznádeje a bezprávia z toho, že aj taký úkladný zločin ako chladnokrvná vražda môže zostať nepotrestaný.

Pri modlitbách za zosnulého Jána si pri jeho hrobe želám aj to, aby sa súčasná doba priaznivého ovzdušia pre akékoľvek formy organizovaného zločinu a korupčného konania u nás čo najskôr skončila.

Foto: autor 17. 8. 2018

Ján Krupa pred 595 d

So záujmom som si prečítal článok kolegu Imricha Gazdu o rozhodnutí vedenia Koptskej pravoslávnej cirkvi, aby mnísi a mníšky zrušili svoje kontá na sociálnych sieťach. Patriarchovo odôvodnenie tohto rozhodnutia je bezpochyby pravdivé, no zaiste nepredstavuje vyčerpávajúcu informáciu.

Súčasný stav disciplíny v egyptských púštnych kláštoroch, ktoré mnohí idealizujú, bude v skutočnosti skôr žalostný. Prečítajte si správu o zavraždení opáta egyptského Kláštora svätého Makária podriadeným mníchom, ktorý si urobil z kláštora holubník a, samozrejme, vlastnil mobil.

Z dostupných zdrojov sa mi nepodarilo zistiť, či išlo o smartfón. No keď som na prelome tisícročí putoval po egyptských kláštoroch, mohol som konštatovať, že egyptskí mnísi sa vôbec nebránili výdobytkom techniky.

Zároveň dúfam, že charizmatickým a polyglotickým mníchom, ktorý v tom čase spravoval teologickú knižnicu v Kláštore svätého Makária, nebol práve budúci Anba Epifánios. Večná mu pamiatka!

Na obrázku je Kláštor svätého Makária v Egypte.

Ján Duda pred 597 d

Evanjelium 20. nedele v cezročnom období (19. 8. 2018) je opäť Ježišovou rečou o Eucharistii (Jn 6,51-58). Ježišovo tvrdenie je veľmi náročné: „Tento chlieb je moje telo.“ Netreba sa čudovať, že to medzi ľuďmi spôsobilo hádku: „Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?“ Ježišovo tvrdenie spôsobuje hádku dodnes.

(1) Začiatkom novoveku v období koncilu v Tridente (1545 – 63) sa viedli vášnivé diskusie o jedinom slove: toto „je“ je skutočným alebo ho možno vykladať aj inými slovami, napr. „je len dočasne“, „akoby“, „podobá sa“, „akože znamená“. Pre katolíkov toto „je“ je skutočné, reálne, fyzické. Eucharistia je skutočný Kristus (Benedikt XVI., 68).

(2) Prijímaním Eucharistie sa s nami uskutočňuje premena. Ako naše telo prijíma pokrm a vstrebáva ho do seba, podobne sa deje pri prijímaní Eucharistie: Kristus mení nášho ducha i telo na seba samého (sv. Augustín, Vyznania VII, 10,16). A tak už „nežijem ja, ale žije vo mne Kristus“ (apoštol Pavol).

(3) Dojímavé gesto konali benediktínski mnísi v Cluny okolo roku 1000. Keď pristupovali k sv. prijímaniu, vyzúvali si topánky (Jungmann, 467). Eucharistiu považovali za „horiaci ker“, z ktorého Boh vyzval kedysi Mojžiša na púšti, aby si vyzul sandále, lebo stál pred Pánom. Takúto úctu by mal kresťan mať pred Eucharistiou.

Zrnko duchovnej múdrosti: úlohou kresťana je pretvárať sa v Krista.

Požehnanú nedeľu prajem všetkým.

Ján Duda

 

Foto: http://sk.radiovaticana.va