Krátke správy redakcie

Ján Duda pred 568 d

Evanjelium veľkonočnej nedele (1. 4. 2018) je o hrobe, v ktorom bol Ježiš pochovaný a Mária Magdaléna ho našla prázdny. Oznámila to apoštolom a k hrobu bežali Peter a Ján. Obidvaja sa presvedčili, že v hrobe Ježišovho tela niet (Jn 20,1-9). 

(1) Začína sa obdobie, počas ktorého nás bude bohoslužba slova (= texty Písma) presviedčať, že Ježiš je živý a máme byť aj my jeho svedkami. Uveríme? Staneme sa svedkami? Ako byť svedkami, keď sme s Ježišom na tejto zemi a v jeho dobe nežili?

(2) Text omšovej Prvej eucharistickej modlitby (= Rímsky kánon) existoval už v roku 380 (podľa sv. Ambróza) a musel vzniknúť ešte skôr. V Rímskom kánone sa spomínajú ako svedkovia apoštoli a „mučeníci“ (Misál, 549.556). Mučeníci vydali svedectvo o svojej láske k Ježišovi, ktorého milovali viac ako svoj vlastný život. Dojímavý je príbeh Felicity a Perpetuy. Jedna bola vydatá a mala aj dieťa. Vlastný otec ju chodieval odhovárať od Krista a žiadal, aby ho zaprela pre „jeho šediny a pre lásku k svojmu dieťaťu“. Druhá bola v čase umučenia tehotná. 

Aj sv. Augustín považuje mučeníctvo za „najvznešenejší dar Božej milosti“ (O zasvätenom panenstve, 172). K svedkom veľkej lásky ku Kristovi možno pripočítať vyznávačov, ktorí z lásky k Ježišovi žili v čnostiach v hrdinskom stupni.

Zrnko duchovnej múdrosti: potrebujeme svedkov viery a potrebujeme prosiť Pána, aby nám ich dal. Čím je Cirkev bez svedkov?

Požehnanú Veľkú noc prajem všetkým.

Ján Duda

 

Foto: daviddflowers.com

Jaroslav Daniška pred 569 d

Už je to dávno, viac ako desať rokov, ale každú Bielu sobotu si na to rád spomeniem: Bolo to v mestečku Cádiz v Andalúzii, sobotná svätá omša sa slávila o polnoci ako polnočná. Cádiz je prístav, odkiaľ dvakrát vyplával Kolumbus, bohaté mesto bolo zničené a obnovenie nikdy nebolo zavŕšené a dokončené, niektoré sochy zostali nevytesanými kameňmi, došli peniaze, dodáva to mestu jedinečnú atmosféru. Kajúce procesie, ako o nich nižšie píše Imro Gazda, boli rovnako tajomné ako pomalé a fyzicky úmorné (pre kajúcnikov), ale niečo bolo ešte krajšie. Aspoň pre mňa.

V sobotu večer som bol v staručkom chráme sv. Augustína, ľudí skôr málo, domáci, liturgia dojemne krásna a dlhá. Po omši išli všetci niekam do átria, nehovorili sme spoločným jazykom, pozvali ma mávaním, konala sa malá hostina s vínom a jedlom. Veľa sme si nepovedali, ale cítil som radosť.

Vždy som mal k obradom Bielej soboty osobitý vzťah, je to najkrajšia omša v roku, ale odvtedy dúfam, že veľkonočnú polnočnú ešte zažijem.

Foto Cádizu: Michael Cohen/flickr.com

Imrich Gazda pred 569 d

Aj tento rok sa počas Veľkého týždňa vo viacerých španielskych mestách konali  kajúce procesie, ktoré priťahujú pozornosť najmä svojou tajomnou atmosférou.

Členovia rôznych kajúcich bratstiev si počas nich obliekajú habity a špicaté kapucne – zahalená tvár vyjadruje smútok a zahanbenie nad spáchanými hriechmi. 

Na konci Semana Santa – ako sa v Španielsku nazýva Veľký týždeň –, teda po oslávení Ježišovho zmŕtvychvstania, si kapucne z tvárí strhnú na znak Kristovho triumfu nad hriechom a smrťou.

Fotografia (TASR/AP) zobrazuje kajúcnikov z bratstva Exaltacion de La Santa Cruz, ktorí sa pripravujú na kajúcu procesiu v Zaragoze.

Fotogalériu z týchto nezvyčajných procesií si môžete pozrieť aj tu.

Postoj pred 570 d

Aj tento rok zdieľame fotku z posledného dňa predveľkonočného spovedania (teda zo stredy) z kostola kapucínov v centre Bratislavy. Alebo, lepšie povedané, spred kostola kapucínov. Podľa prepočtov, ktoré minulý rok spravila stránka Mládežky u kapucínov v BA, sa tam v špičke za hodinu vyspovedá asi dvesto ľudí.

Adam Takáč pred 570 d

Vo viac ako dvesto mestách po celej Argentíne sa v uplynulú nedeľu uskutočnil Pochod za život. Zúčastnili sa na ňom desaťtisíce ľudí, v hlavnom meste Buenos Aires ich prišlo podľa organizátorov okolo 150-tisíc.

Hlavnými cieľmi pochodu boli odmietnutie potratov a upozornenie na potrebu komplexných riešení, ktoré by pomohli k ochrane dôstojnosti matky i nenarodených detí.

„Ubližovanie ľudskému stvoreniu so zámerom ukončiť jeho život nie je za žiadnych podmienok medicínskym zákrokom,“ prečítala skupina lekárov na pochode v spoločnom vyhlásení.

Pozrite si zábery z Pochodu za život v Buenos Aires TU.

Foto: youtube

Martin Hanus pred 571 d

Keby nám niekto po demisii ministra vnútra Kaliňáka a následne aj premiéra Fica povedal, že Tibor Gašpar ostane prezidentom policajného zboru minimálne do Veľkej noci, asi by sme si povedali, že je to rovnaká fantazmagória ako každý ďalší deň s Krajmerom na čele protikorupčnej jednotky.

Lenže Gašpar a Krajmer sú stále prikovaní a prinajmenej Gašpar – súdiac podľa slabošského vyhlásenia nového ministra Druckera – môže na svojom mieste zostať ešte mesiac. Nekonečne dlhý mesiac. 

No každý ďalší deň s mužom, ktorý spolustelesňuje marazmus nášho právneho štátu, švagrom Miroslava Bödöra, šéfpolicajtom, ktorý vedome šíril klamstvá o súvislosti Kuciakovej vraždy s akýmisi drogovými dílermi z Veľkej Mače, je do neba volajúcim škandálom.

Najskôr dve vety pre spravodlivosť – samozrejme, dá sa rozumieť tomu, že Drucker nechcel Gašpara odvolať hneď na druhý deň. Na to je zatiaľ príliš slabou postavou vo veľmi silnom rezorte, kde si Gašpar za tie roky vybudoval svoje kaliňákovsko-vzťahové impérium. Rovnako sa dá rozumieť, že nový minister prvé dni skôr dúfal, že Gašpar mu na upokojenie situácie ponúkne svoju tak či tak neudržateľnú funkciu, aby sa dalo začať bez konfliktu a s čistým stolom. Gašpar sa však navliekol do hrošej kože Kaliňáka a zrejme chce pokračovať do posledného výdychu.    

To však znamená, že ak chce Drucker minimálne budiť dojem, že odteraz riadi rezort on, musí prejsť do konfliktu, mäkkého alebo priamo tvrdého. Lebo ak to nespraví, tak najbližšie budú plné námestia volať „Dosť bolo Druckera!“ a náš ambiciózny premiant zo sektora pošty a zdravia razom v politike zostarne o desať rokov.

Na snímke prezident Policajného zboru SR Tibor Gašpar počas tlačovej konferencie o aktuálnych informáciách vo vyšetrovaní vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice v Bratislave 28. februára 2018. FOTO TASR – Marko Erd

Adam Takáč pred 571 d

Organizátori zhromaždení Za slušné Slovensko ohlásili ďalší protest. V Bratislave by sa mal konať budúci štvrtok o 17. hodine na Námestí SNP. V piatok je už námestie obsadené. 

„Tak ako sme sľúbili, pozorne sledujeme kroky tejto vlády a špeciálne nového ministra vnútra pána Druckera. Preto sme sa po dohode s organizátormi z ostatných slovenských krajov spoločne rozhodli, že iniciatíva Za slušné Slovensko zvoláva opätovne verejné zhromaždenia,“ napísali organizátori. 

Protesty by sa mali konať budúci štvrtok alebo piatok aj v ďalších mestách. 

„Pán Drucker tvrdí, že potrebuje čas na rozhodnutie o novom policajnom prezidentovi. Ak politici boli schopní vytvoriť novú vládu za dva dni, tak nerozumieme výhovorke pána Druckera, že nevie nájsť nového policajného prezidenta v radoch slušných policajtov, a to v priebehu pár dní,“ tvrdia organizátori, podľa ktorých sú odvolanie policajného prezidenta Tibora Gašpara, systémové zmeny v policajnej inšpekcii a odpolitizovanie vedenia polície prvé nevyhnutné kroky, aby sa Drucker mohol vôbec uchádzať o dôveru verejnosti.

„Vo štvrtok uplynie 10 dní od vyslovenia dôvery vláde a napriek tomu nevidíme jasný signál, že nová vláda to myslí so snahou o obnovenie dôvery vážne, miesto toho počúvame o potrebe zorientovať sa v tom, čo je nám všetkým jasné.“

Foto: Andrej Lojan

Adam Takáč pred 571 d

Pápež František navštívil v utorok popoludní emeritného pápeža Benedikta XVI. Súčasná hlava Katolíckej cirkvi prišla do kláštora Mater Ecclesiae vo Vatikáne popriať svojmu predchodcovi požehnané veľkonočné sviatky. František zavítal k Benediktovi XVI. aj pred Vianocami.

K utorkovému stretnutiu došlo iba týždeň po tom, čo vo Vatikáne prepukla kauza okolo (ne)zverejnenia listu emeritného pápeža, v ktorom obraňoval Františka. Vatikánsky komunikačný sekretariát pôvodne zatajil časť listu Benedikta XVI., v ktorej kritizuje účasť liberálneho teológa na diele o teológii pápeža Františka.

Kvôli prípadu nazvanom „Lettergate“ odstúpil minulú stredu zo svojej funkcie šéf komunikačného oddelenia Dario Edoard Viganó.

Foto: TASR/AP

Jaroslav Daniška pred 572 d

Všimol si to Dmitrij Trenin (na obr.), významný ruský autor, na ktorého sa v starej dobe hodilo označenie atlantista. V svojom nedávnom tweete poukázal na to, ako sa diplomacia stáva vo vzťahoch medzi Ruskom a USA (ale aj Európou) stále viac irelevantnou. Dôsledkom je, že atmosféra hustne, kreslia sa červené čiary, prípravy pre zrážku sú v chode. Nepríjemný postreh. Človek sa občas musí počudovať, ako by asi dnešní politickí lídri zvládali studenú vojnu. Rusi podľa neho strácajú v informačnej vojne.

Trenin nedávno publikoval zaujímavý text o tom, ako konflikt s Ukrajinou zmenil Rusko, označuje to za začiatok novej éry. Namiesto západných obáv z novodobej ruskej ríše Trenin ukazuje, ako tento koncept zlyhal, Krym na to nemá žiadny vplyv. Naopak, Rusko sa ocitlo v stave multi-etického post-imperiálneho národného štátu. Rusi dlho chápali Ukrajinu ako súčasť svojho národa, nechápali preto tamojšie procesy (prorocky o tom písal Solženicyn v Súostroví Gulag), čo je lekcia, ktorú musí Moskva pochopiť, lebo bude mať dosah aj na Bielorusko a ďalšie okolité štáty.

Poradil mi to kedysi Milan Hamada a som mu za to vďačný: Keď ide o Rusko, treba čítať najmä Rusov.

Lukáš Obšitník pred 573 d

Po tom, čo Turecko dobylo severosýrsku provinciu Afrín, OSN eviduje už takmer 170-tisíc utečencov z tejto oblasti. Podľa českej novinárky Jany Andert, ktorá je posledné mesiace priamo v Afríne, utečenci nemajú kam odísť a žijú v úbohých podmienkach. Sýrsky režim ich totiž nechce vpúšťať na svoje územie a odísť do Turecka je pre Kurdov vysoko riskantné. Jednak by sa museli zmieriť s tureckou okupáciou, a tiež preto, že väčšina z kurdských rodín má v jednotkách YPG alebo YPJ rodinných príslušníkov a hrozili by im postihy a zatýkanie zo strany tureckých štátnych orgánov. 

Česká televízia v pondelok večer odvysielala reportáž novinárok Markéty Kutilovej a Lenky Klicperovej o tureckej invázii do Afrínu. Mapujú v nej zlé životné podmienky afrínskych Kurdov, zdôrazňujú, že tamojšie jednotky YPG a YPJ nepáchali teroristické útoky, z ktorých ich obviňuje turecký prezident Erdogan, ale naopak sa najviac zaslúžili o porážku Islamského štátu. Turecko na druhej strane dodnes podporuje islamistické skupiny v Sýrii, napr. Ahrar aš-Šám, ktorá pôsobí napr. v meste Idlíb a vo východnej Ghúte, či Sultan Murad, pomocou ktorej ovláda niektoré kurdské oblasti.

Reportáž obsahuje aj videozáznam Erdoganovho radikálneho prejavu na niekoľkotisícovom mítingu z konca januára tohto roku, kde okrem iného hovorí: „Kto zomrie na božej ceste za Allaha, ten nezomrel, ale žije ďalej v nebi. Kto zomrie v Afríne, pôjde do neba. Kto je proti tomu, ten nie je s nami a nemá právo žiť medzi nami.“

Podľa Lenky Klicperovej sa Turecko chystá ovládnuť aj ďalšie kurdské oblasti na severe Sýrie, napr. mesto Manbič, ktoré bude podľa jej informácií zrejme odovzdané po dohode s USA bez boja, a taktiež tradičné kurdské kantóny Rojava. Pre reláciu DVTV v komplexnom rozhovore tiež povedala, že okrem pasivity západných krajín voči tureckej invázii netreba zabúdať ani na úlohu Ruska, ktoré kontroluje sýrsku oblohu a bez ktorého súhlasu by Erdogan tento vpád nemohol uskutočniť.

„Proč nás v tom celý svět nechal? Proč nám nikdo nepomohl? ptají se Kurdové. Víme proč. Ale i tak je nám s Markétou Kutilovou hanba, že se celý svět, celá Evropa, všechny členské země NATO, OSN, EU jen dívá. Historie nás odsoudí, stejně jako se to už stalo tolikrát v minulosti. A zřejmě se ještě mnohokrát stane,“ uzatvára Klicperová.

Foto: Turecký prezident Erdogan na mítingu v sobotu 10. marca 2018, na ktorom kritizoval štáty NATO, že nepodporujú jeho vojenské akcie na severe Sýrie. Zdroj: TASR/AP