Kňaz Marián Kuffa sa vo svojich úvahách o pozadí občianskych protestov vydal na klzkú plochu, preto zaslúžene čelil kritike zo strany médií aj mnohých katolíkov. Z tohto pohľadu sa ani Kuffovi obdivovatelia nemôžu veľmi rozčuľovať, že populárny kňaz sa dostal pod ostrú paľbu, že je parodovaný aj karikovaný – je to pochopiteľné, žijeme v emocionálne vypätej dobe, v ktorej sám Kuffa použil emocionálne vypäté slová, čím sa dotkol mnohých ľudí, ktorých na námestia v posledných týždňoch priviedol spravodlivý hnev nad pomermi v krajine. 

Lenže potom je tu aj typ kritiky, ktorý sa snaží Kuffu úplne deklasovať ako kňaza aj človeka, je svojou fanatickosťou horší než údajný fanatizmus, ktorý sa snaží pripísať Kuffovi. To, ako si Rado Ondřejíček podal Kuffu vo svojej karikatúre, je vecou žánru jeho Cynickej obludy. Za pozornosť však stojí už nie satirický, ale vážne mienený komentár, ktorým uviedol karikatúru: „Jedným z mála prínosov súčasnej situácie je, že okrem Fica a Kaliňáka dala možnosť definitívne sa demaskovať aj ďalším nebezpečným indivíduám. Napríklad tomuto bizarnému fanatikovi, ktorý o reálne kresťanstvo očividne ani nezakopol.“

Je pravdou, že v Kuffovom diele, ktoré za 25 rokov vybudoval, je dávka bláznovstva. Kuffa sa celý ten čas obklopuje mužmi bezdomovcami alebo takými, ktorí sa po opustení väzenia nemali kam vrátiť, týranými ženami, ktoré sa prepadli cez sito sociálneho štátu, rovnako ženami s deťmi v tej najhoršej núdzi, telesne postihnutými ženami aj mužmi, ľuďmi, ktorí sa liečia zo závislostí. Pre všetky tieto skupiny postavil v Žakovciach ubytovne, vymyslel im celodennú náplň, každý deň je s nimi a pre nich, raz ako robotník, ktorý chodí medzi nimi v montérkach, inokedy ako kňaz, ktorý im vysluhuje omše. Toto všetko chce kus bláznovstva a odovzdanosti, k čomu sa na celý život dokáže zaviazať len človek, ktorého viera je hlboká, radikálna, extrémna.

Napísať, že Marián Kuffa je človek, ktorý o reálne kresťanstvo ani nezakopol, môže naozaj len niekto, kto si hovorí cynická obluda.

Foto: Ján Kuruc

Jedenásť slovenských historikov zaslalo včera Generálnej prokuratúre SR verejnú požiadavku, v ktorej žiadajú, aby dokumenty o Sviečkovej manifestácii v správe alebo archíve Generálnej prokuratúry boli odovzdané do Slovenského národného archívu alebo do archívu ÚPN. 

Historici argumentujú tým, že dôležité dokumenty ku Sviečkovej manifestácii zostávajú historikom stále neprístupné. Ide najmä o vyšetrovací spis Vojenskej obvodnej prokuratúry v Bratislave. 

Žiadosť podpísali: Ján Šimulčík, Pavol Jakubčin, Ondrej Podolec, Róbert Letz, Peter Zubko, František Neupauer, Peter Jašek, Patrik Dubovský, Norbert Kmeť, Peter Borza a Juraj Marušiak. 

Foto: Archív Postoj

V Bratislave na Hviezdoslavovom námestí sa dnes konala demonštrácia, ktorá pripomenula Deň počatého dieťaťa a 30. výročie Sviečkovej demonštrácie z marca 1988. Obidve udalosti sa tradične spájajú s 25. marcom, dnešnú akciu organizovalo Spoločenstvo L. Hanusa a Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku (HFI). Vystúpilo viacero rečníkov, o. i. František Mikloško, biskup Jozef Haľko, spoluorganizátorka mítingov Za slušné Slovensko Veronika Bruncková, fotograf a scenárista Timotej Križka, Jozef Kozák a Marek Michalčík z hnutia pro-life, Juraj Šúst či Patrik Daniška za organizátorov. Prítomných bolo asi 300 ľudí, hrali sa piesne Ivana Hofmanna, Karla Kryla a Janais.

Organizátorom sa podarilo skĺbiť ochranu náboženskej slobody s ochranou ľudských práv, nielen práva na život, ale aj nespravodlivosťou u nás dnes, čo je étos Sviečkovej demonštrácie z marca 1988, ktorý spája.

Protesty budú pokračovať aj tento piatok. Oznámili to organizátori zhromaždení Za slušné Slovensko.

„Prešiel mesiac od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, prešiel mesiac, odkedy boli publikované články o možnom prepojení strany Smer na mafiu a korupčné prostredie. Verejnosť žiada výraznú zmenu, ale k reflexii ani výraznej zmene nedošlo,“ píšu vo vyhlásení.

Peter Pellegrini podľa nich predložil v pondelok problematické nominácie na nových ministrov, ktorým verejnosť nedôveruje.

„Sme presvedčení, že vražda Jána a Martiny a podozrenia, o ktorých Ján písal, môžu byť vyšetrené, len keď ministerstvo vnútra bude riadiť človek, ktorý: je morálne bezúhonný, odborne a kariérne skúsený, vyvoláva bezpodmienečnú dôveru verejnosti, nie je prepojený s odídeným ministrom vnútra pánom Kaliňákom a odídeným premiérom pánom Ficom a je pripravený ihneď realizovať systémové zmeny."

Organizátori naďalej trvajú na dvoch požiadavkách: nezávislom vyšetrení vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej za spoluúčasti medzinárodných vyšetrovateľov a vyšetrenie všetkých káuz, na ktoré Ján poukázal, a novej dôveryhodnej vláde.

V Bratislave bude protest o 17. hodine na Námestí SNP. V ďalších mestách ich ohlásia čoskoro.

Uplynulý piatok prišlo na zhromaždenie Za slušné Slovensko viac ako šesťdesiattisíc ľudí. Išlo tak o najväčšiu demonštráciu v krajine od roku 1989.

Foto: Andrej Lojan

ĽSNS na svojej webovej stránke, facebookových profiloch či letákoch vyzýva ľudí, aby 2 % z daní venovali Inštitútu Krista Veľkňaza vedeného kňazom Mariánom Kuffom.

Inštitút Krista Veľkňaza dnes zverejnil vyhlásenie, podľa ktorého Kuffa ani samotný inštitút „nikdy nepropagoval žiadnu svoju zbierku verejným spôsobom, a preto, keď sa dozvedel o tom, že niekto zverejnil na stránke www.naseslovensko.net a v letáku propagáciu zbierky na 2 % z daní, žiadal jeho zástupca už pred týždňom o to, aby bol tento propagačný materiál stiahnutý. Zatiaľ sa tak nestalo“.

V závere vyhlásenia Inštitút Krista Veľkňaza zdôrazňuje, že „nerobíme žiadne verejné zbierky, lebo veríme, že Pán sa o svoje dielo postará. Ďakujeme všetkým, ktorí si svojím darom spomenuli na tých najslabších a opustených“.

Zdroj: Tlačová kancelária KBS

Bývalý sudca Ústavného súdu Ján Drgonec v Denníku N kritizuje prístup prezidenta Andreja Kisku, ktorý rátal aj s možnosťou predčasných volieb, pokiaľ by parlament prijal ústavný zákon o skrátení tohto volebného obdobia. Drgonec považuje takýto spôsob vyvolania predčasných volieb za ústavne neprípustný, argumentuje podobnou logikou ako český Ústavný súd, ktorý v roku 2009 zrušil ústavný zákon o skrátení volebného obdobia (čo bolo inak asi najspornejšie rozhodnutie českého Ústavného súdu v jeho modernej histórii).

Drgonec preto ponúka organizátorom masových občianskych protestov inú možnosť, petíciu za predčasné voľby. „Ak by petícia mala predpísané náležitosti a niesla by aspoň 350-tisíc nefalšovaných podpisov, prezident by do 30 dní od prijatia petície od občanov mal povinnosť vyhlásiť referendum o predčasných voľbách. Referendum by sa muselo uskutočniť do 90 dní od vyhlásenia prezidentom Slovenskej republiky.“

Samozrejme, to, čo navrhuje Drgonec, technicky sedí, lenže je to nerozumný návrh, a to viac z politického než praktického hľadiska. Pri skvelej organizácii petície by sa dalo dopracovať k referendu rýchlo, o čom svedčí obdobný príklad z minulosti, keď chceli odborári spolu s opozíciou dosiahnuť koniec druhej Dzurindovej vlády. V novembri roku 2003 odborári spustili zber podpisov na referendum o predčasných voľbách, do mesiaca zozbierali dokonca vyše 400-tisíc podpisov, referendum sa konalo už začiatkom apríla roku 2004. 

Lenže práve výsledky tohto referenda, ktoré bolo namierené proti nepopulárnej Dzurindovej vláde, ukazujú, že takáto snaha je v slovenských podmienkach odsúdená na neúspech. Na odborárskom referende, ktoré podporovala celá opozícia na čele so Smerom, sa zúčastnilo necelých 36 percent voličov, teda oveľa menej než potrebných 50 percent. Vtedajšia opozícia bola pritom preferenčne oveľa silnejšia než tá dnešná, Smer sa blížil k 30 percentám, HZDS malo ešte okolo 20 percent a KSS zhruba sedem percent.

Ak vieme, že k voľbám chodí u nás maximálne 60 percent voličov a z nich by dnes okolo 30 percent volilo Smer a SNS, je zjavné, že takéto referendum by síce zmobilizovalo opozičných voličov, ale kvôli 50-percentnému kvóru by takmer s istotou bolo neplatné.

Takéto odporúčanie bývalého ústavného sudcu by malo preto radšej ostať nevypočuté.

Doplnenie: Drgoncov návrh by mal šancu len za dvoch predpokladov, a to keby organizátori rýchlo vyzbierali 350 tisíc podpisov v rýchlom tempe a keby im prezident vyhovel a spojil referendum o prečasných voľbách s komunálnymi voľbami. 

Na snímke emeritný ústavný sudca Ján Drgonec. FOTO TASR – Milan Kapusta

Autori knižného bestselleru Spovedal som Slovensko a Denník Postoj srdečne pozývajú na diskusiu a prezentáciu knihy rozhovorov s pátrom Michalom Zamkovským. 

V utorok 20. marca o 18:30 sa stretneme v kláštore bl. Metoda Dominika Trčku na Mierovej 34 v Starej Ľubovni. 

V stredu 21. marca sa uvidíme o 19:30 v Sabinove, v priestoroch Základnej umeleckej školy na Námestí slobody 29. 

Vstup na obe akcie je voľný. Imrich Gazda a Pavol Rábara – autori knihy Spovedal som Slovensko, z ktorej sa predalo viac ako 9-tisíc kusov, sa budú so známym redemptoristom Michalom Zamkovským rozprávať o jeho živote, o spovedi, charizmách, Cirkvi, ale aj o aktuálnom dianí a duchovnej príprave na veľkonočné sviatky. 

Tešíme sa na Vás. 

Prezident Putin bol včera potvrdený v úrade, oficiálne dáta hovoria o takmer 77-percentnej podpore a 67-percentnej účasti, na druhom mieste skončil s odstupom kandidát komunistov Pavel Grudinin s vyše 11 percentami, občianski kandidáti neprekvapili.

Výsledné čísla, najmä ich presnosť netreba veľmi preceňovať (ako potvrdzujú niektoré videá o manipulácii volieb). Ruské voľby plnia iný zmysel, ako je to v demokratických krajinách, o víťazovi je rozhodnuté vopred, súťaž je regulovaná, kampaň založená skôr na demobilizácii než mobilizácii. Už dlhšie je v politickom éteri iná otázka než štvrté funkčné obdobie Putina, a síce: čo bude potom. O tom ale nerozhodujú voľby, skôr to, čo sa deje v krajine a vo svete medzi nimi.

Foto: TASR/AP

Tri poznámky k sviatku sv. Jozefa (pondelok – 19. 3. 2018). 

(1) V 12. storočí postavili v Nazarete kostol ku cti sv. Jozefa a odvtedy je 19. marec jeho sviatkom. O rozšírenie úcty k sv. Jozefovi sa najviac zaslúžili františkáni. Pius IX. ustanovil sv. Jozefa za patróna celej Cirkvi a povýšil na sviatok prvého stupňa (1870). Lev XIII. napísal nádhernú encykliku o nábožnosti k sv. Jozefovi (1889), kde odporúča modliť sa modlitbu „K tebe sa utiekame, sv. Jozef“. Pius X. schválil Litánie k sv. Jozefovi (1909). Benedikt XV. dal sviatku sv. Jozefa vlastnú „Pieseň vďaky – prefaciu“ (1920), ktorá sa používa aj dnes (Misál 490-492). Ján XXIII. vložil meno sv. Jozefa do omšovej Eucharistickej modlitby (1962). Ján Pavol II. vydal apoštolské povzbudenie „Redemptoris custos – Strážca Vykupiteľa“ (1989).

(2) Duchovné posolstvo sviatku a osoby sv. Jozefa spočíva v tom, že vo svojom srdci nosil vieru v tajomstvo Božieho vtelenia (= Boh sa stal človekom a prijal telo z Panny Márie). Sv. Ján Zlatoústy uvádza, že „Boh Otec mu zveril svoje najcennejšie bohatstvo: Vtelené Slovo a jeho najsvätejšiu Matku“ (RC, 1). Preto ho sv. Ján Pavol II. nazýva „depozitárom/držiteľom Božích tajomstiev“ (RC,4). Až keď 12-ročný Ježiš po návšteve chrámu sám prezradil: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť v dome svojho (skutočného) Otca?“ (Lk 49). Viera v Boha je veľkou hodnotou. Od tejto hodnoty sa odvodzuje aj dôstojnosť kresťana ako nositeľa Božích tajomstiev viery a čnostného človeka (= nositeľa Božích hodnôt).

(3) A prečo je sv. Jozef patrónom Cirkvi? Lebo bol starostlivým ochrancom Svätej rodiny. A spoločenstvo kresťanov nie je ničím iným než spoločenstvom Božej rodiny. Tak to vysvetlil Lev XIII. vo svojej encyklike Quamquam pluries v roku 1889 (EE 3, 718-722). Utiekajme sa pod jeho ochranu.

Zrnko duchovnej múdrosti: otcovstvo je aj duchovnou záležitosťou: záležitosťou viery i morálneho životného príkladu.

Pekný sviatočný deň prajem všetkým. A všetkým nositeľom mena Jozef blahoželám.

Ján Duda

Foto: http://opusdei.org

Výsmech z Roberta Fica v priamom prenose v sobotu večer na verejnoprávnej stanici. Aj tak by sa dalo vnímať tohtoročné odovzdávanie cien diváckej ankety OTO. 

Kým zo začiatku galavečera sa zdalo, že narážky na politiku budú skôr vtipným bonusom večernej šou, napokon sa z nich stala až súčasť programu. Pomohol tomu nielen moderátor Sajfa či Milan Markovič, ale hlavne príhovor Milana Kňažka pri preberaní ocenenia, ktorým sa stal členom Siene slávy.

Kňažkova reč znela ako z pódia na bratislavskom Námestí SNP. 

„Rád by som navrhol pár mien do zásadnej rekonštrukcie vlády. Myslím si, že ministrom financií by sa mal stať pán Bašternák, novým ministrom vnútra Kočner a predsedníčkou vlády by mala byť Trošková, definitívne. Myslím, že niečo už pochytila od premiéra, dúfajme, že pán premiér nepochytil nič od nej,“ rečnil Kňažko za potlesku a výkrikov v sále Slovenského národného divadla. Vyzval tiež mladých, aby sa nevzdávali.

Politikou bol však nasiaknutý celý televízny večer. 

Víťaz hereckej kategórie Michal Hudák pri prevzatí sošky vyzval na „vyčistenie všetkej špiny v tejto krajine“ a pripomenul, že aj humor má svoju úlohu v boji zo zlom. 

Svoje pridal aj moderátor večera Matej Sajfa Cifra. Najprv s Jurajom „Šokom“ Tabačkom vtipkovali, že nebudú predčasné voľby, potom pri uvedení Andera z Košíc Sajfa do kamery vážnou tvárou vyhlásil: „Chcel by som zvlášť pozdraviť východné Slovensko. Hoci som rodený Bratislavčan a veľmi hrdý, nemyslím si, že tam nič nie je…“ Nasledoval obrovský potlesk. 

Najmenej korektný bol Milan Markovič. 

„Že vraj Ficko sa už dnes volá Pellegrini,“ povedal herec, ktorý kedysi hral v Radošincoch postavu zdravotnej sestry, ktorá pomáhala známemu Fickovi z dvora Alžbety Báthory. 

„Že niekto riskne mňa a do priameho prenosu?“ pýtal sa Markovič, keď prišiel na javisko odovzdať cenu OTO pre najlepšieho moderátora. „Neviem, kto je za tým, žeby Soros? No uznajte, toto nemohlo vzniknúť na Slovensku. Ale prestaňme už citovať neúspešných,“ dodal.  

Foto: web RTVS