Krátke správy redakcie

Adam Takáč pred 625 d

Pápež František navštívil v utorok popoludní emeritného pápeža Benedikta XVI. Súčasná hlava Katolíckej cirkvi prišla do kláštora Mater Ecclesiae vo Vatikáne popriať svojmu predchodcovi požehnané veľkonočné sviatky. František zavítal k Benediktovi XVI. aj pred Vianocami.

K utorkovému stretnutiu došlo iba týždeň po tom, čo vo Vatikáne prepukla kauza okolo (ne)zverejnenia listu emeritného pápeža, v ktorom obraňoval Františka. Vatikánsky komunikačný sekretariát pôvodne zatajil časť listu Benedikta XVI., v ktorej kritizuje účasť liberálneho teológa na diele o teológii pápeža Františka.

Kvôli prípadu nazvanom „Lettergate“ odstúpil minulú stredu zo svojej funkcie šéf komunikačného oddelenia Dario Edoard Viganó.

Foto: TASR/AP

Jaroslav Daniška pred 625 d

Všimol si to Dmitrij Trenin (na obr.), významný ruský autor, na ktorého sa v starej dobe hodilo označenie atlantista. V svojom nedávnom tweete poukázal na to, ako sa diplomacia stáva vo vzťahoch medzi Ruskom a USA (ale aj Európou) stále viac irelevantnou. Dôsledkom je, že atmosféra hustne, kreslia sa červené čiary, prípravy pre zrážku sú v chode. Nepríjemný postreh. Človek sa občas musí počudovať, ako by asi dnešní politickí lídri zvládali studenú vojnu. Rusi podľa neho strácajú v informačnej vojne.

Trenin nedávno publikoval zaujímavý text o tom, ako konflikt s Ukrajinou zmenil Rusko, označuje to za začiatok novej éry. Namiesto západných obáv z novodobej ruskej ríše Trenin ukazuje, ako tento koncept zlyhal, Krym na to nemá žiadny vplyv. Naopak, Rusko sa ocitlo v stave multi-etického post-imperiálneho národného štátu. Rusi dlho chápali Ukrajinu ako súčasť svojho národa, nechápali preto tamojšie procesy (prorocky o tom písal Solženicyn v Súostroví Gulag), čo je lekcia, ktorú musí Moskva pochopiť, lebo bude mať dosah aj na Bielorusko a ďalšie okolité štáty.

Poradil mi to kedysi Milan Hamada a som mu za to vďačný: Keď ide o Rusko, treba čítať najmä Rusov.

Lukáš Obšitník pred 626 d

Po tom, čo Turecko dobylo severosýrsku provinciu Afrín, OSN eviduje už takmer 170-tisíc utečencov z tejto oblasti. Podľa českej novinárky Jany Andert, ktorá je posledné mesiace priamo v Afríne, utečenci nemajú kam odísť a žijú v úbohých podmienkach. Sýrsky režim ich totiž nechce vpúšťať na svoje územie a odísť do Turecka je pre Kurdov vysoko riskantné. Jednak by sa museli zmieriť s tureckou okupáciou, a tiež preto, že väčšina z kurdských rodín má v jednotkách YPG alebo YPJ rodinných príslušníkov a hrozili by im postihy a zatýkanie zo strany tureckých štátnych orgánov. 

Česká televízia v pondelok večer odvysielala reportáž novinárok Markéty Kutilovej a Lenky Klicperovej o tureckej invázii do Afrínu. Mapujú v nej zlé životné podmienky afrínskych Kurdov, zdôrazňujú, že tamojšie jednotky YPG a YPJ nepáchali teroristické útoky, z ktorých ich obviňuje turecký prezident Erdogan, ale naopak sa najviac zaslúžili o porážku Islamského štátu. Turecko na druhej strane dodnes podporuje islamistické skupiny v Sýrii, napr. Ahrar aš-Šám, ktorá pôsobí napr. v meste Idlíb a vo východnej Ghúte, či Sultan Murad, pomocou ktorej ovláda niektoré kurdské oblasti.

Reportáž obsahuje aj videozáznam Erdoganovho radikálneho prejavu na niekoľkotisícovom mítingu z konca januára tohto roku, kde okrem iného hovorí: „Kto zomrie na božej ceste za Allaha, ten nezomrel, ale žije ďalej v nebi. Kto zomrie v Afríne, pôjde do neba. Kto je proti tomu, ten nie je s nami a nemá právo žiť medzi nami.“

Podľa Lenky Klicperovej sa Turecko chystá ovládnuť aj ďalšie kurdské oblasti na severe Sýrie, napr. mesto Manbič, ktoré bude podľa jej informácií zrejme odovzdané po dohode s USA bez boja, a taktiež tradičné kurdské kantóny Rojava. Pre reláciu DVTV v komplexnom rozhovore tiež povedala, že okrem pasivity západných krajín voči tureckej invázii netreba zabúdať ani na úlohu Ruska, ktoré kontroluje sýrsku oblohu a bez ktorého súhlasu by Erdogan tento vpád nemohol uskutočniť.

„Proč nás v tom celý svět nechal? Proč nám nikdo nepomohl? ptají se Kurdové. Víme proč. Ale i tak je nám s Markétou Kutilovou hanba, že se celý svět, celá Evropa, všechny členské země NATO, OSN, EU jen dívá. Historie nás odsoudí, stejně jako se to už stalo tolikrát v minulosti. A zřejmě se ještě mnohokrát stane,“ uzatvára Klicperová.

Foto: Turecký prezident Erdogan na mítingu v sobotu 10. marca 2018, na ktorom kritizoval štáty NATO, že nepodporujú jeho vojenské akcie na severe Sýrie. Zdroj: TASR/AP

Martin Hanus pred 626 d

Najskôr prišla správa, že študentskí lídri minuloročných protikorupčných protestov Dávid Straka a Karolína Farská sa nezhodujú v tom, ako ďalej pokračovať v protestoch proti novej Pellegriniho vláde. Farská je súčasťou iniciatívy Za slušné Slovensko, ktorá minulý piatok zrušila ohlásenú demonštráciu na SNP. Bolo to síce zvláštne rozhodnutie, ale malo istú vnútornú logiku a organizátori iniciatívy aspoň pôsobili dojmom, že rozmýšľajú o ďalšom kroku.

S ich taktikou nesúhlasil Straka, ktorý chcel spolu so študentom Adamom Bajom cez ulicu ďalej tlačiť na predčasné voľby. Na dnes preto zvolali demonštráciu pred parlament, prišli stovky ľudí. Počas toho sa však ohlásil predseda NR SR Andrej Danko, pozval oboch organizátorov k sebe a viedli dvojhodinový rozhovor. Po dvoch hodinách predstúpili pred novinárov najskôr Straka a Bajo, na ktorých spravil Danko zjavne veľký dojem.

Dávid Straka sa zmohol len na jednu vetu („Sme veľmi radi, že nás Andrej Danko prijal ako jeden z navyšších ústavných činiteľov“), potom Bajo dodal, že z Dankovej strany „to bolo veľmi úprimné a nesnažil sa kamuflovať“. Zarazení novinári sa pýtali ďalej, čo je výsledkom dvojhodinového rozhovoru a ako ďalej postupovať, boli to však zbytočné pokusy, zo študentov totiž vyprchal akýkoľvek revolučný elán – zo stretnutia si vraj odniesli to, že vo vládnej koalícii nie je dohoda na predčasných voľbách (to im naozaj musel povedať až Danko dnes osobne?), tie sa dajú dosiahnuť len referendom. O nejakých ich požiadavkách už nepadlo ani slovo, len toľko, že pravdepodobne budú podporovať iné iniciatívy.

Potom vystúpil očividne so sebou spokojný Andrej Danko, ktorý ocenil organizátorov a poďakoval sa za „dôstojný a slušný míting“. Pellegrini, Fico či Bugár možno po dnešnom dni pochopili, že najlepším spôsobom, ako zničiť mladého revolucionára, je poslať ho na dve hodiny za Dankom. 

Na snímke organizátori protikorupčného protestu Karolína Farská  a Dávid Straka na Námestí SNP v Bratislave 18. apríla 2017. FOTO TASR – Michal Svítok

Jaroslav Daniška pred 627 d

Denník Wall Street Journal venoval nedávno text téme Gerharda Schrödera, bývalého nemeckého kancelára, ktorý okamžite po odchode z politiky začal pracovať pre ruské firmy. Najskôr sa stal predsedom dozornej rady Nord Stream (projekt schválil ešte ako kancelár), potom Nord Stream 2 a napokon aj predsedom dozornej rady Rosneftu, veľkej ropnej fimy, ktorá je pod kontrolou ruskej vlády. Schröder podľa informácií z poľských médií zarobil desiatky miliónov eur a má ohromný vplyv, najmä v Nemecku (údajne porovnateľnú s tolkienovským Pánom prsteňov).

Holman W. Jenkins píše, že Schröder je najväčší oligarcha, akého Putin stvoril, na ktorého sa nevzťahujú americké sankcie (sankcie postihujú 214 iných konkrétnych indivíduí), pritom na jeho vplyv dopláca Poľsko, Ukrajina, Pobaltie (a tiež Slovensko, o čom už denník nepíše).

Debata o Schröderovi nie je len o ňom, čoraz viac upriamuje pozornosť na dvojakú politiku Nemecka, keď Angela Merkelová niečo tvrdí a Nemecko iným spôsobom sleduje svoje záujmy. Keďže v Európe nie je nikto, kto by dokázal na pokryteckú politiku Nemecka pritlačiť, angažovanie Ameriky je vítané.

Foto: wikimedia

Lukáš Krivošík pred 627 d

Na americkej káblovej stanici AMC má dnes premiéru dlho očakávaný seriál The Terror o nešťastnej námornej expedícii Sira Johna Franklina, ktorá sa v rokoch 1845 – 48 pokúšala nájsť takzvaný Severozápadný priechod z Atlantického do Tichého oceánu.

Výpravu tvorili britské lode Terror a Erebus, no počas plavby medzi ostrovmi na severe Kanady uviazli v ľade a neskôr zmizli aj s viac ako 120 mužmi na palube. Presné okolnosti skazy sú dodnes predmetom debát, hoci sa pred pár rokmi podarilo lokalizovať vraky oboch plavidiel.

Spisovateľ Dan Simmons, známy predovšetkým vďaka pozoruhodnej literárnej science-fiction sérii Hyperion Cantos, zverejnil v roku 2007 mrazivý román Terror o osudoch Franklinovej výpravy. Vyšiel aj v češtine. Hororové prvky a klaustrofobickú atmosféru spája so sugestívnym opisom polárneho prostredia, kde aj v lete teploty stúpajú sotva k nule.

Nový televízny seriál bol natočený práve podľa Simmonsovej literárnej predlohy. Nuž, uvidíme, ako sa tvorcom skvele spracovanú atmosféru románu podarilo pretlmočiť na televíznu obrazovku. Šance nie sú zlé. Koniec koncov, televízia AMC je tiež domovskou stanicou zombie-hitu The Walking Dead.

Trailer k novému seriálu možno vidieť TU.

Snímka vraku jedného z dvojice plavidiel Franklinovej výpravy, ktorú zhotovilo podmorské pátracie zariadenie v roku 2014. Ilustračné FOTO: TASR/AP Photo/Parks Canada, via The Canadian Press

Lukáš Obšitník pred 627 d

Držiteľom 14. Medzinárodnej ceny sv. Vojtecha, ktorú udeľuje nemecká Nadácia sv. Vojtecha, sa stane profesor Peter Zajac. Na tlačovej konferencii v bratislavskom hoteli Carlton to v sobotu 24. marca oznámili členovia predstavenstva Nadácie a František Mikloško ako jeden z navrhovateľov ocenenia.

Nadácia sv. Vojtecha (Adalbert-Stiftung) sídli v nemeckom Krefelde. Od roku 1995 odovzdáva ceny osobnostiam, ktoré sa výnimočným spôsobom zaslúžili o trvalé zblíženie celej Európy a o prehĺbenie a udržiavanie susedských vzťahov medzi národmi západnej a strednej Európy. Profesor Zajac sa zaradí vedľa osobností ako Tadeusz Mazowiecki, József Antall, František Kardinál Tomášek, Franz Kardinal König, Václav Havel, Helmut Kohl, František Mikloško, Wladislaw Bartoszewski, Árpád Göncz, Ján Čarnogurský, Petr Pithart, Hanna Suchocka a Imre Kónya.

Peter Zajac v rokoch 1968 – 1972 spolupracoval s reformnými časopismi Mladá tvorba a Slovenské pohľady. Z miesta redaktora vydavateľstva Smena musel v roku 1972 z ideologických dôvodov odísť. Angažoval sa v zbližovaní mladších českých a slovenských spoločenských vedcov a organizoval podujatia, ktoré komunistický režim zakázal. V jeseni 1989 sa stal spoluzakladateľom a prvým predsedom Slovenského centra P.E.N. a verejne sa angažoval za prepustenie posledných politických väzňov na Slovensku, tzv. bratislavskej päťky. Bol jedným z lídrov Nežnej revolúcie a spoluzakladateľom VPN. Neskôr stál aj v čele zápasu o demokraciu počas vlády Vladimíra Mečiara.

Je autorom a spoluautorom 15 monografií, držiteľom Ceny Dominika Tatarku a prezidentom Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika. S manželkou Altou Vášovou majú päť detí. Pravidelne publikuje v časopise .týždeň.

Foto: TASR/Martin Baumann​

Ján Duda pred 628 d

Kvetná nedeľa (25. 3. 2018) sa nazýva aj nedeľou utrpenia Pána. Prvé nedeľné evanjelium nám pripomína Ježišov vstup do Jeruzalema (Mk 11,1-10), druhé nám opisuje priebeh Ježišovho utrpenia, smrti na kríži a pochovania (pašie – Mk 14,1-15,47). Len dve poznámky.

(1) Jeruzalem je pre Ježiša dôležitým mestom. Na jednej strane je pre Ježiša miestom jeho bolestného utrpenia, smrti i hrobu. Na druhej strane Jeruzalem je miestom jeho zmŕtvychvstania, je „svätým mestom“, „novým Jeruzalemom“, ktorý je „vystrojený ako nevesta pre svojho ženícha“ (Zjv 21,1-27). V ňom už nebude sĺz, ani žiaľ, ani smrť (21,4). Pre Ježiša je Jeruzalem koncom, ale i novým začiatkom. Utrpením i oslávením.

(2) Druhá poznámka je o Kalvárii. Okrem Ježiša ukrižovali aj dvoch zločincov. Aj keď ich spomína len Lukáš, treba si ich všimnúť (Lk 23,39-43). Na Kalvárii sú tri kríže a traja ukrižovaní. Sú v rovnakej životnej situácii. Všetci traja vedia, že umierajú, že na tejto zemi končia, že ešte tých zopár hodín alebo minút bude plných utrpenia. Obaja zločinci prednesú svoje modlitby Ježišovi: prvá je rúhaním a prvý zločinec ukazuje, že ako žil, tak aj umiera. Druhá modlitba je priznaním a ľútosťou. Druhý zločinec prosí v momente svojej pozemskej smrti o novú budúcnosť: „Pane, spomeň si na mňa vo svojom kráľovstve.“ A Ježiš mu sľúbil: „Ešte dnes budeš so mnou v raji.“ Ako je možné, že dvaja ľudia v rovnakej životnej situácii sa prejavia tak odlišne? Prosíme Pána v modlitbe o novú budúcnosť? Mali by sme...

Požehnanú Kvetnú nedeľu prajem všetkým.

Ján Duda

 

Foto: http://www.dagelijksestandaard.nl

Martin Hanus pred 628 d

Tak ako sa v posledných týždňoch talianski čitatelia a diváci pri správach zo Slovenska pousmievali nad tým, že slovenský (ex)premiér, ktorého pôvabná sekretárka mala väzbu na taliansku mafiu, sa volá Robert Fico, teraz sa môžeme rozptýliť zas my: poslanci v Ríme dnes zvolili za nového predsedu snemovne Roberta Fica, vrcholného predstaviteľa populistického Hnutia piatich hviezd, ktoré sa stalo po marcových voľbách najsilnejšou samostatnou stranou (s nečakaným ziskom cez 32 percent). 

43-ročný Roberto Fico (čítaj „fíko“, v preklade to znamená „figa“, vo zvolaní „che fico!“ je to niečo ako „aký je úžasný!“) a jeho súputníci sú z dnešného dňa nadšení. Taliansky Fico patrí skôr k menšinovému, ľavicovému krídlu Hnutia, je stúpencom homosexuálnych manželstiev aj eutanázie, čo sa nedá povedať o všetkých jeho spolustraníkoch.

V Taliansku naďalej pokračuje povolebný pat a nie je jasné, aká vláda vznikne a kto bude novým talianskym premiérom. Stredopravá koalícia na čele s Matteom Salvinim a Silviom Berlusconim sa s Hnutím piatich hviezd zatiaľ dohodla aspoň na spoločnom postupe pri voľbe predsedov snemovne a senátu. Na radosť Roberta Fica.

Na snímke Roberto Fico, foto TASR/AP

Jaroslav Daniška pred 629 d

Béla Bugár môže byť pokojný, aspoň pokiaľ ide o piatkový míting Maďarov pred sídlom strany Most-Híd, prišlo tam len asi 20 ľudí.

Zaujímavo (a pravdepodobne v prospech Bugára) vyznieva aj prekvapivá návšteva maďarského ministra zahraničných vecí  Pétra Szijjártóa, ktorý tento týždeň navštívil Bratislavu. Z neoficiálnych zdrojov možno počuť, že Szijjártó svoju cestu našim štátnym orgánom oznámil len niekoľko hodín pred príchodom, stretol sa so zástupcami strany SMK, ktorá dnes stojí skôr na strane opozície, o nejakej významnej podpore ale zrejme ťažko hovoriť, keďže Orbán momentálne podporuje pokračovanie Ficovej vlády. Oficiálne sa Szijjártó stretol s ministrom Lajčákom a údajne rokovali o vode.

Zbližovanie SMK s opozíciou bude ďalšou témou, ktorá môže získať na význame. Závisieť to bude od vývoja preferencií Most-Híd a SMK, ale tiež od možného zbližovania SMK s Igorom Matovičom. Matovič svojho času hlasoval proti dvojakému občianstvu, SMK bude pravdepodobne očakávať zmenu tohto Matovičovho postoja. V minulosti slovenské strany podmieňovali spoluprácu s SMK vyhlásením, že strana nebude presadzovať tému autonómie, uvidíme, ako sa k tejto téme postaví Matovič, prípadne iní opoziční politici.

Foto: mzv.sk