Krátke správy redakcie

Pavol Rábara pred 31 d

Vo volebnú sobotu sa v uliciach Bratislavy mohli ľudia podpísať pod dve rôzne petície súvisiace s hazardom. 

Aktivisti z iniciatívy Zastavme hazard sa snažili opätovne vyzbierať podpisy od občanov, aby mohlo mesto pripraviť nový návrh zákazu herní. Ten pôvodný zrušil súd. 

Dobrovoľníci v bielych tričkách potrebovali vyzbierať aspoň 57-tisíc podpisov.

Napokon sa im podarilo získať podpis od viac ako 104 600 Bratislavčanov, čo je viac ako pred štyrmi rokmi, keď rovnako v deň volieb vyzbierali 90-tisíc podpisov.

V blízkosti volebných miestností oslovovali v sobotu ľudí aj dobrovoľníci v modrých tričkách. Podľa zverejnených snímok na sociálnych sieťach išlo o kontra petíciu, ktorá žiada mestských poslancov, aby neprijali zákaz hazardu.  

Aktivisti proti hazardu sú nadšení a z trucpetície – ako ju nazvali – si starosti nerobia. „Teraz nás čakajú celé týždne mravčej práce pri kontrole hárkov a overovaní správnosti podpisov. Ďalšie kroky potom už budú na pánovi primátorovi a mestských poslancoch,“ doplnil Michal Svetko. Mesto deklaruje iniciatíve podporu. 

Podľa Veroniky Hliničanovej z iniciatívy bolo pri zbere podpisov najčastejšou otázkou Bratislavčanov, prečo ich zbierajú znova. „Museli sme im vysvetľovať, že sme čelili krádeži hárkov a škandalóznemu súdnemu rozhodnutiu, ktoré vôľu ľudí zmarilo,“ pripomenula.  

Iniciatíva Zastavme hazard avizuje, že v najbližších dňoch osloví aj všetkých novozvolených poslancov parlamentu s návrhmi nových účinnejších opatrení v oblasti hazardných hier. Požadujú napríklad, aby zo zákona vypadla povinnosť petície pre zákaz a účinnú reguláciu hazardných hier v mestách a obciach na Slovensku. 

Aktivisti v deň volieb. Foto: Zastavme hazard

Jaroslav Daniška pred 32 d

V nedeľu večer 1. marca bude po voľbách, začne sa povolebný virvar, ale ak patríte do skupiny tých, ktorí nebudú akurát dohadovať podobu budúcej vlády a zároveň máte vzťah k vysokej kultúre, príďte v nedeľu večer na 19:30 do kostola Zvestovania Pána na františkánskom námestí (oproti Mirbachu), kde sa bude konať koncert nášho skladateľa vážnej a sakrálnej hudby Lukáša Borzíka (na obr.). Myslím, že sa oplatí prísť.

Koncert má názov Signum Magnum, hrá komorný orchester Zoe, spev: Hilda Gulyás (soprán), Petra Noskaiová (alt), Juraj Kuchár (tenor), Tomáš Šelc (bas), diriguje Ondrej Olos. Odznie postupne sedem skladieb, tá posledná inšpirovaná básňou G. K. Chestertona Mystérium, jej pôvodný text je tu:

If sunset clouds could grow on trees

It would but match the may in flower;

And skies be underneath the seas

No topsyturvier than a shower.

 

If mountains rose on wings to wander

They were no wilder than a cloud;

Yet all my praise is mean as slander,

Mean as these mean words spoken aloud.

 

And never more than now I know

That man´ s first heaven is far behind;

Unless the blazing seraph´ s blow

Has left him in the garden blind.

 

Witness, O Sun that blind our eyes,

Unthinkable and unthankable King,

That though all other wonder dies

I wonder at not wondering.

Ján Duda pred 32 d

Obsahom evanjelia prvej pôstnej nedele (1. 3. 2020) je pokúšanie Ježiša (Mt 4,1-11). Všimnime si, do ktorých oblastí diabol pokušenia smeruje.

(1) Prvou je „oblasť chleba“: urob z týchto kameňov chleby! Prvým pokušením je humanizmus/ľudskosť bez Boha. Ježiš neodmieta humanizmus, lebo nie raz nasýtil zástupy. Ale pripomína, že nielen z chleba žije človek, ale je potrebné nezabúdať na Pána Boha. V modlitbe Otčenáš naučil svojich učeníkov si to často pripomínať: chlieb náš každodenný daj nám dnes! Humanizmus bez Boha je pre človeka veľkým pokušením aj v súčasnej dobe. Ako kresťania máme tomuto pokušeniu odolať ako Ježiš. Za každú ľudskosť a charitu treba na prvom mieste ďakovať Pánu Bohu.

(2) Druhé pokušenie smeruje k senzácii. Boží Syn má byť zneužitý na senzáciu. Ježiš má skočiť z výšky chrámu a nič sa mu nemá stať. Skrátka, senzácia hodná obdivu! Ľudia majú radi senzácie, obdiv a hry. Možno by ich chceli, aj keby chleba nebolo. Ježiš aj toto pokušenie odmieta. Boha neslobodno zneužívať, nie je nástrojom zábavy, senzačných pobavení a hier. 

(3) Tretie pokušenie smeruje k pozemskej moci. Diabol ponúka Ježišovi pozemské kráľovstvá a ich slávu. Chce za to, aby sa mu Ježiš poklonil.

Toto treba považovať za najnehoráznejšie pokušenie. Nijaké pozemské kráľovstvo nepatrí diablovi, ale Bohu. Ak ho diabol ponúka, akoby mu patrilo, klame. A ak žiada na oplátku poklonu, žiada to, čo mu neprináleží, a to je nespravodlivé. Pokušenie tu priamo smeruje proti majestátu samého Boha, proti prvému príkazu Desatora. 

Treba si často pripomínať prvé prikázanie Desatora, aby sme sa my sami nerobili bohmi tejto zeme a aby sme od iných nežiadali priam takú úctu/poklonu, aká prináleží iba Bohu. Ako potvrdzuje skúsenosť, sklon padnúť v tomto pokušení majú ľudia vo svete i ľudia v cirkvi. 

Duchovné posolstvo: Pane, nenechaj nás padnúť v pokušení a ak by sme padli, vysloboď nás, prosíme. Amen.

Požehnanú prvú pôstnu nedeľu prajem všetkým.

 

Foto: Pokúšanie Krista na púšti (www.otcenas.sk)

Pavol Rábara pred 34 d

Iniciatíva Zastavme hazard, ktorá plánuje vo volebnú sobotu zbierať podpisy za zákaz herní v hlavnom meste, upozorňuje na chystanú kontra petíciu. 

Na sociálnej sieti sa objavili informácie, podľa ktorých obyvateľov Bratislavy oslovujú, aby podpísali „petíciu proti hazardu“, avšak v samotnom texte na petičnom hárku sa uvádza požiadavka, aby mestskí poslanci neprijali nariadenie proti hazardu.

Aktivisti z iniciatívy Zastavme hazard nepanikária, naopak, v kontra petícii vidia šancu, že sa môže jasnejšie ukázať názor Bratislavčanov v prospech zákazu hazardu. Za dôležité považujú, aby si ľudia petície nemýlili a boli pozorní, čo podpisujú. 

„Ľudia budú môcť podpísať petíciu za zákaz aj proti zákazu hazardu. Veríme, že nás organizátori druhej petície neprekonajú. Dá sa povedať, že v Bratislave bude niečo ako miestne referendum s pozitívnym hlasovaním za zákaz. Bratislavčania, ktorí súhlasia so zákazom herní a kasín, môžu podpísať petíciu iniciatívy Zastavme hazard. Naši dobrovoľníci budú mať biele tričká s červeným logom ,Zastavme hazard‘,“ reagoval pre Postoj Peter Beňa z iniciatívy.  

Na obe petície sa pýtal Postoj aj bratislavského magistrátu. Hovorca Peter Bubla pripomenul, že vedenie hlavného mesta podporuje iniciatívu Zastavme hazard. 

„Hlavné mesto, ako aj viaceré mestské časti a poslanci mestského zastupiteľstva túto iniciatívu od Zastavme hazard podporujú a v prípade, že bude mať petícia dostatok podpisov, vyhovejú jej,“ uvádza sa v tlačovej správe magistrátu z polovice februára.     

Viac o petícii proti hazardu nájdete v texte TU

Aktivisti z iniciatívy Zastavme hazard. Foto TASR/Marko Erd

Lukáš Krivošík pred 34 d

Väčšinu pozornosti občanov Slovenska pohlcovala v posledných týždňoch nepochybne volebná kampaň. No svetovému spravodajstvu dominuje šíriaca sa epidémia koronavírusu.

Je to problém, ktorý sa čoskoro môže týkať aj nás. Od piatka sa na troch slovenských letiskách začnú vykonávať zdravotné kontroly pasažierov.

Ako tak celé týždne čítam správy v rôznych svetových médiách o koronavíruse, zaráža ma jedno spojenie, ktoré sa z času na čas vynára v súvislosti s touto epidémiou: a to porovnávanie so zombie-apokalypsou, ako ju poznáme z hororových filmov.

Napríklad pred týždňom pre agentúru Reuters jeden Juhokórejčan prirovnal obrazy z vyľudnených ulíc svojho mesta k „zombie-apokalypse“. Správu v podobnom duchu zverejnila aj agentúra Bloomberg: záchrannému tímu zase filmy o zombíkoch pripomenuli ľudoprázdne haly obrovského letiska v čínskom Wuhane.

Aj Američania zo štátu Georgia, ktorí uviazli v čínskom Nankingu, si spomenuli ako prvé na zombíkov, aby opísali atmosféru na mieste.

Naopak, magazín Psychology Today považoval za nutné upozorniť čitateľov, že koronavírus „nie je žiadna zombie-apokalypsa“ a ľudia by hlavne nemali podliehať panike.

A dnes redaktor českého týždenníka ECHO Ondřej Šmigol odporučil vo svojom článku ako povinné čítanie k pandémii koronavírusu román Maxa Brooksa Svetová vojna Z, ktorý je (prirodzene) o zombie apokalypse. Mimochodom, tá kniha je vskutku výborná a oveľa lepšia než ňou voľne inšpirovaný film s Bradom Pittom...

V každom prípade, je pozoruhodné, že svetová zdravotná výzva, ktorou koronavírus je, nám z oblasti popkultúry pripomína ako prvé práve filmy o oživených mŕtvolách, ktoré napádajú živých. No netreba nad touto bizarnosťou nutne ohŕňať nos.

Pred pár rokmi sa americké Centrum pre kontrolu nákaz (CDC) rozhodlo použiť zombie-apokalypsu ako metaforu pre široké spektrum prípadov výnimočného stavu, aby verejnosť populárnym spôsobom pomohlo vyškoliť v rôznych oblastiach civilnej ochrany.

Ako z filmu o zombie-apokalypse: Pracovníci v ochranných odevoch používajú spreje s dezinfekčnými roztokmi proti koronavírusom na obchodnej ulici v juhokórejskom Soule 27. februára 2020. FOTO TASR/AP 

Lukáš Krivošík pred 35 d

RTVS v stredu o 21:00 na Dvojke uvedie pozoruhodný dokumentárny film Chlapec, ktorý chcel byť prezidentom o seržantovi Michaelovi Strankovi, rodákovi z východoslovenskej obce Jarabina, ktorý 23. februára 1945 spolu s ďalšími vojakmi vztyčoval americkú vlajku na tichomorskom ostrove Iwo-Džima.

O pár dní neskôr 1. marca 1945 Strank padol. Podľa oceňovanej fotografie Joea Rosenthala bol neskôr vytvorený aj známy vojnový pamätník americkej námornej pechoty v Arlingtone pri Washingtone D. C.

Hodinový dokument režiséra Dušana Hudeca o významnom rodákovi zo Slovenska, synovi rusínskych rodičov, je z roku 2017 a na stránke Česko-Slovenskej filmovej databázy má vysoké, 85-percentné hodnotenie. Trailer k nemu spred troch rokov si môžete pozrieť TU.

Fotograf Joe Rosenthal z agentúry Associated Press túto fotografiu urobil pred 75 rokmi na ostrove Iwo-Džima. Bol za ňu ocenený Pulitzerovou cenou. Jeden zo šestice vojakov je rodák zo Slovenska Michael Strank. FOTO ARCHÍV TASR/AP

Pavol Rábara pred 35 d

Taliansko je pre koronavírus na nohách.

K dnešnému poludniu bolo v krajine nakazených 364 ľudí, z toho najviac (258) v Lombardii, nasleduje Benátsko (71). V ďalších regiónoch ide o jednotlivcov. Koronavírus má v Taliansku na konte 12 obetí, pripomína La Repubblica. 

Úrady predovšetkým v severných regiónoch prijali rozličné opatrenia, aby zabránili šíriacej sa nákaze. V najviac postihnutých oblastiach – Lombardie a Benátska – zrušili napríklad prednášky na univerzitách, zatvorili školy a múzeá, bary a diskotéky nefungujú, nekonal sa ani tradičný benátsky karneval. 

Benátsky patriarcha Francesco Moraglia rozhodol zrušiť omše na Popolcovú stredu a tiež nedeľné bohoslužby ako aj verejné pobožnosti krížovej cesty. Veriacim odporučil nahradiť ich modlitbou, meditáciou, prípadne sledovaním v televízii. 

Poďme do Milána, tam je zatvorený Dóm. Bary a podniky sú zatvorené od 18.00 do rána do šiestej. V celom regióne Lombardie sú zrušené sväté omše. V susednej Turínskej diecéze zrušili pastoračné aktivity, ale omše sa slúžia. 

Na sociálnych sieťach sa šíria informácie o tom, že vláda zatvorí školy v celej krajine, ministerstvo vnútra to dementovalo a označilo za fake news. Predstavitelia regiónu Friuli Venezia Giulia dokonca pohrozili, že kto bude verejne šíriť nepodložené informácie súvisiace s koronavírusom, budú ho riešiť orgány činné v trestnom konaní.

Šéfka rímskej nemocnice Bambino Gesù Mariella Enoc sa vyjadrila, že strach z vírusu a šíriace sa fake news sú ešte horšie ako samotný koronavírus.   

Zápas s nákazou sa však postupne dotýka aj juhu krajiny. 

V Ríme napríklad začali s dezinfekciou verejnej dopravy. „Proti koronavírusu treba byť aktívni, systém funguje. Podľa mňa sa podarí obnoviť dôveru v túto krajinu, vírus sa dá poraziť, a to spoluprácou všetkých, inštitúcií a ľudí,“ vyjadril sa na Facebooku Nicola Zingaretti, ktorý stojí na čele regiónu Lazio. 

Opatrenia neobišli ani šport. Hoci utorkový zápas Ligy majstrov medzi domácim Neapolom a Barcelonou sa hral pred divákmi, futbalu na severe Talianska sa opatrenia priamo dotkli. 

Štvrtkový futbalový zápas Európskej ligy UEFA medzi Interom Milánom a bulharským klubom Ludogorec Razgrad bude bez divákov, píše Gazzetta dello Sport. To však nie je všetko, na štadión San Siro sa nedostanú ani novinári, nebude žiadna predzápasová tlačovka. Na slávny milánsky štadión budú mať prístup len kameramani, aby bol zabezpečený televízny prenos. 

Z koronavírusu majú stres aj predstavitelia najvyššej talianskej ligy, ktorí oficiálnou cestou požiadali štátne úrady, aby sa v dotknutých regiónoch nemuseli rušiť celé zápasy (navrhujú hrať bez divákov), aby sa stihla liga dohrať do 24. mája, keďže budú nasledovať majstrovstvá Európy. 

Ruský turista s maskou a ochranným rúškom na tvári počas návštevy Námestia sv. Marka 25. februára 2020 v Benátkach. FOTO TASR/AP

Lukáš Krivošík pred 35 d

„Umelci a pracovníci v oblasti kultúry, ktorí zdieľajú kontroverzné názory, čelia hrozbe profesionálnej ostrakizácie.“ S týmto výrokom sa stotožnilo až 80 percent respondentov nereprezentatívneho prieskumu britského portálu ArtsProfessional. Zúčastnilo sa ho približne 500 ľudí, pôsobiacich v oblasti kultúry.

Medzi témami, ktoré sú podľa opýtaných tabu, dominuje náboženstvo, rod a sexualita (zvlášť trans-témy). Do nemilosti dominantne ľavicovo-liberálneho kultúrneho prostredia vás však môže dostať už vyjadrenie podpory pre Konzervatívnu stranu či súhlas s brexitom.

„Náš prieskum vrhá nelichotivé svetlo na nátlak, šikanovanie, zastrašovanie a netolerantnosť, ktoré pôsobia uprostred komunity, ktorá o sebe zmýšľa ako o liberálnej, nepredpojatej a nestrannej,“ napísala editorka portálu ArtsProessional v správe k prieskumu.

Hoci v Spojenom kráľovstve sú už desať rokov pri moci konzervatívci, podľa jedného z opýtaných napríklad „neodporúča sa poukázať na to, že kultúre sa pod vládou toryovcov darí“.

O prieskume portálu ArtsProfessional informovali aj denníky Daily MailThe Times.

Vlajky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska vejú pred britským parlamentom pri soche Winstona Churchilla v Londýne 30. januára 2020. FOTO – TASR/AP

Lukáš Obšitník pred 36 d

Ondrej Prostredník, kandidát na poslanca PS/Spolu, na facebooku označil politikov Kresťanskej únie za fundamentalistov. Vyčíta im, že sú „posadnutí presvedčením, že interrupcie treba zakázať za každú cenu alebo aspoň sprísniť, že ľudia s menšinovou sexuálnou orientáciou nesmú mať právo na rodinný a súkromný život“ alebo že sú „svorne paralyzovaní strašiakom dženderizmu“ a „fantazírujú o zle z Istanbulu“.

Hnutiu OĽaNO vytkol, že sa stalo „výťahom k moci pre takých kresťanov, ktorí pre svoje fundamentalistické názory zrádzajú hlavný prúd európskej kresťanskej politiky hlásajúcej toleranciu a rešpekt k ľudským právam“.

Podľa Prostredníka „príčetná moderná kresťanská politika, o akú sa dnes usiluje aj KDH, si za predlohu zákonov nemôže brať ustanovenia cirkevného katechizmu o sexuálnej morálke“.

K jeho vyhláseniu sa na sociálnej sieti prihlásili napríklad Magda Vašáryová či skupina – takzvaní Progresívni veriaci.

Voči Prostredníkovmu vyjadreniu a jeho rozlíšeniu medzi KÚ a KDH sa, naopak, ohradil kandidát hnutia Marek Michalčík, podľa ktorého je rozdelenie kresťanov v politike založené skôr „na ľudskom faktore“, ale v princípoch sa zhodujú.

„Zachytil som blog pána Prostredníka, ktorý sa snaží vytvárať dojem o tom, že kandidáti KÚ sú v hodnotových otázkach odlišní od tých v KDH. Nesúhlasím s takýmto videním. Osobne sa s takmer všetkými kandidátmi za konkurenčnú KÚ poznám a viem, že nejde o žiadnych kresťanských extrémistov, ale o ľudí, ktorí sa snažia žiť svoju vieru opravdivo a vnášať ju do politiky inteligentným a demokratickým spôsobom. O to isté sa snažíme vo svojich životoch a práci aj my, čo sme na kandidátke KDH. Ich a náš hodnotový svet je totožný alebo veľmi blízky. Čo, bohužiaľ, nie je možné povedať o niektorých iných kandidátoch z iných strán.“

Reprofoto: facebook.com (Ondrej Prostredník)

Štefan Danišovský pred 37 d

Úzke vzťahy medzi sudcami Európskeho súdu pre ľudské práva a mimovládkami odhaľuje dokument „Mimovládne organizácie a sudcovia ESĽP“. Zo správy, ktorú publikovalo Európske centrum pre právo a spravodlivosť, vyplýva, že zo 100 trvalých sudcov pôsobiacich na ESĽP medzi rokmi 2009 a 2019 je minimálne 22 bývalých vedúcich pracovníkov alebo spolupracovníkov siedmich organizácií vystupujúcich na súde.

Dvanásť sudcov bolo prepojených na sieť Nadácie otvorenej spoločnosti (Open Society Foundation), sedem na Helsinské výbory, päť na Medzinárodnú komisiu právnikov, traja na Amnesty International, jeden na Human Rights Watch, Interights a Centre AIRE.

Správa hovorí aj o tom, že od roku 2009 bolo riešených 185 prípadov, v ktorých oficiálne vystupovala aspoň jedna z uvedených mimovládok. Z toho v 88 prípadoch boli prísediaci sudcovia prepojení na organizácie, ktoré v nich boli aktívne. Zo 17 sudcov, ktorí zasadali vo Veľkej komore, až 6 bolo prepojených na mimovládky vystupujúce ako sťažovateľ alebo intervenujúci.

Medzi menovanými mimovládkami sa Open Society Foundation vyníma nielen počtom sudcov, ktorí sú na ňu napojení, ale aj skutočnosťou, že financuje ďalších šesť zo spomínaných organizácií. Inými slovami, pluralita mimovládok na ESĽP je len fasádou. Dr. Grégor Puppinck, jeden z autorov správy, hovorí, že „jednota záujmov a inštitucionálnych a finančných prepojení medzi sťažovateľmi a intervenujúcimi vytvárajú pochybnosti o nestrannosti intervenujúcich tretích strán. Spochybňujú rovnosť zbraní pred súdom, lebo brániaca sa vláda sa ocitá sama proti sieti mimovládok, ktoré – aj keď navonok vystupujú nezávisle – sledujú ten istý cieľ a sú prepojené“.

V závere správa načrtáva niekoľko odporúčaní, ako predchádzať nominácii militantných aktivistov na miesta sudcov a zabezpečiť transparentnosť záujmov a prepojení medzi sťažovateľmi, sudcami a mimovládnymi organizáciami.

Ilustračné foto: Budova ESĽP v Štrasburgu (wikipedia.org)