Krátke správy redakcie

Imrich Gazda pred 544 d

ĽSNS na svojej webovej stránke, facebookových profiloch či letákoch vyzýva ľudí, aby 2 % z daní venovali Inštitútu Krista Veľkňaza vedeného kňazom Mariánom Kuffom.

Inštitút Krista Veľkňaza dnes zverejnil vyhlásenie, podľa ktorého Kuffa ani samotný inštitút „nikdy nepropagoval žiadnu svoju zbierku verejným spôsobom, a preto, keď sa dozvedel o tom, že niekto zverejnil na stránke www.naseslovensko.net a v letáku propagáciu zbierky na 2 % z daní, žiadal jeho zástupca už pred týždňom o to, aby bol tento propagačný materiál stiahnutý. Zatiaľ sa tak nestalo“.

V závere vyhlásenia Inštitút Krista Veľkňaza zdôrazňuje, že „nerobíme žiadne verejné zbierky, lebo veríme, že Pán sa o svoje dielo postará. Ďakujeme všetkým, ktorí si svojím darom spomenuli na tých najslabších a opustených“.

Zdroj: Tlačová kancelária KBS

Martin Hanus pred 544 d

Bývalý sudca Ústavného súdu Ján Drgonec v Denníku N kritizuje prístup prezidenta Andreja Kisku, ktorý rátal aj s možnosťou predčasných volieb, pokiaľ by parlament prijal ústavný zákon o skrátení tohto volebného obdobia. Drgonec považuje takýto spôsob vyvolania predčasných volieb za ústavne neprípustný, argumentuje podobnou logikou ako český Ústavný súd, ktorý v roku 2009 zrušil ústavný zákon o skrátení volebného obdobia (čo bolo inak asi najspornejšie rozhodnutie českého Ústavného súdu v jeho modernej histórii).

Drgonec preto ponúka organizátorom masových občianskych protestov inú možnosť, petíciu za predčasné voľby. „Ak by petícia mala predpísané náležitosti a niesla by aspoň 350-tisíc nefalšovaných podpisov, prezident by do 30 dní od prijatia petície od občanov mal povinnosť vyhlásiť referendum o predčasných voľbách. Referendum by sa muselo uskutočniť do 90 dní od vyhlásenia prezidentom Slovenskej republiky.“

Samozrejme, to, čo navrhuje Drgonec, technicky sedí, lenže je to nerozumný návrh, a to viac z politického než praktického hľadiska. Pri skvelej organizácii petície by sa dalo dopracovať k referendu rýchlo, o čom svedčí obdobný príklad z minulosti, keď chceli odborári spolu s opozíciou dosiahnuť koniec druhej Dzurindovej vlády. V novembri roku 2003 odborári spustili zber podpisov na referendum o predčasných voľbách, do mesiaca zozbierali dokonca vyše 400-tisíc podpisov, referendum sa konalo už začiatkom apríla roku 2004. 

Lenže práve výsledky tohto referenda, ktoré bolo namierené proti nepopulárnej Dzurindovej vláde, ukazujú, že takáto snaha je v slovenských podmienkach odsúdená na neúspech. Na odborárskom referende, ktoré podporovala celá opozícia na čele so Smerom, sa zúčastnilo necelých 36 percent voličov, teda oveľa menej než potrebných 50 percent. Vtedajšia opozícia bola pritom preferenčne oveľa silnejšia než tá dnešná, Smer sa blížil k 30 percentám, HZDS malo ešte okolo 20 percent a KSS zhruba sedem percent.

Ak vieme, že k voľbám chodí u nás maximálne 60 percent voličov a z nich by dnes okolo 30 percent volilo Smer a SNS, je zjavné, že takéto referendum by síce zmobilizovalo opozičných voličov, ale kvôli 50-percentnému kvóru by takmer s istotou bolo neplatné.

Takéto odporúčanie bývalého ústavného sudcu by malo preto radšej ostať nevypočuté.

Doplnenie: Drgoncov návrh by mal šancu len za dvoch predpokladov, a to keby organizátori rýchlo vyzbierali 350 tisíc podpisov v rýchlom tempe a keby im prezident vyhovel a spojil referendum o prečasných voľbách s komunálnymi voľbami. 

Na snímke emeritný ústavný sudca Ján Drgonec. FOTO TASR – Milan Kapusta

Postoj pred 544 d

Autori knižného bestselleru Spovedal som Slovensko a Denník Postoj srdečne pozývajú na diskusiu a prezentáciu knihy rozhovorov s pátrom Michalom Zamkovským. 

V utorok 20. marca o 18:30 sa stretneme v kláštore bl. Metoda Dominika Trčku na Mierovej 34 v Starej Ľubovni. 

V stredu 21. marca sa uvidíme o 19:30 v Sabinove, v priestoroch Základnej umeleckej školy na Námestí slobody 29. 

Vstup na obe akcie je voľný. Imrich Gazda a Pavol Rábara – autori knihy Spovedal som Slovensko, z ktorej sa predalo viac ako 9-tisíc kusov, sa budú so známym redemptoristom Michalom Zamkovským rozprávať o jeho živote, o spovedi, charizmách, Cirkvi, ale aj o aktuálnom dianí a duchovnej príprave na veľkonočné sviatky. 

Tešíme sa na Vás. 

 

Jaroslav Daniška pred 545 d

Prezident Putin bol včera potvrdený v úrade, oficiálne dáta hovoria o takmer 77-percentnej podpore a 67-percentnej účasti, na druhom mieste skončil s odstupom kandidát komunistov Pavel Grudinin s vyše 11 percentami, občianski kandidáti neprekvapili.

Výsledné čísla, najmä ich presnosť netreba veľmi preceňovať (ako potvrdzujú niektoré videá o manipulácii volieb). Ruské voľby plnia iný zmysel, ako je to v demokratických krajinách, o víťazovi je rozhodnuté vopred, súťaž je regulovaná, kampaň založená skôr na demobilizácii než mobilizácii. Už dlhšie je v politickom éteri iná otázka než štvrté funkčné obdobie Putina, a síce: čo bude potom. O tom ale nerozhodujú voľby, skôr to, čo sa deje v krajine a vo svete medzi nimi.

Foto: TASR/AP

Ján Duda pred 545 d

Tri poznámky k sviatku sv. Jozefa (pondelok – 19. 3. 2018). 

(1) V 12. storočí postavili v Nazarete kostol ku cti sv. Jozefa a odvtedy je 19. marec jeho sviatkom. O rozšírenie úcty k sv. Jozefovi sa najviac zaslúžili františkáni. Pius IX. ustanovil sv. Jozefa za patróna celej Cirkvi a povýšil na sviatok prvého stupňa (1870). Lev XIII. napísal nádhernú encykliku o nábožnosti k sv. Jozefovi (1889), kde odporúča modliť sa modlitbu „K tebe sa utiekame, sv. Jozef“. Pius X. schválil Litánie k sv. Jozefovi (1909). Benedikt XV. dal sviatku sv. Jozefa vlastnú „Pieseň vďaky – prefaciu“ (1920), ktorá sa používa aj dnes (Misál 490-492). Ján XXIII. vložil meno sv. Jozefa do omšovej Eucharistickej modlitby (1962). Ján Pavol II. vydal apoštolské povzbudenie „Redemptoris custos – Strážca Vykupiteľa“ (1989).

(2) Duchovné posolstvo sviatku a osoby sv. Jozefa spočíva v tom, že vo svojom srdci nosil vieru v tajomstvo Božieho vtelenia (= Boh sa stal človekom a prijal telo z Panny Márie). Sv. Ján Zlatoústy uvádza, že „Boh Otec mu zveril svoje najcennejšie bohatstvo: Vtelené Slovo a jeho najsvätejšiu Matku“ (RC, 1). Preto ho sv. Ján Pavol II. nazýva „depozitárom/držiteľom Božích tajomstiev“ (RC,4). Až keď 12-ročný Ježiš po návšteve chrámu sám prezradil: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť v dome svojho (skutočného) Otca?“ (Lk 49). Viera v Boha je veľkou hodnotou. Od tejto hodnoty sa odvodzuje aj dôstojnosť kresťana ako nositeľa Božích tajomstiev viery a čnostného človeka (= nositeľa Božích hodnôt).

(3) A prečo je sv. Jozef patrónom Cirkvi? Lebo bol starostlivým ochrancom Svätej rodiny. A spoločenstvo kresťanov nie je ničím iným než spoločenstvom Božej rodiny. Tak to vysvetlil Lev XIII. vo svojej encyklike Quamquam pluries v roku 1889 (EE 3, 718-722). Utiekajme sa pod jeho ochranu.

Zrnko duchovnej múdrosti: otcovstvo je aj duchovnou záležitosťou: záležitosťou viery i morálneho životného príkladu.

Pekný sviatočný deň prajem všetkým. A všetkým nositeľom mena Jozef blahoželám.

Ján Duda

 

Foto: http://opusdei.org

Pavol Rábara pred 546 d

Výsmech z Roberta Fica v priamom prenose v sobotu večer na verejnoprávnej stanici. Aj tak by sa dalo vnímať tohtoročné odovzdávanie cien diváckej ankety OTO. 

Kým zo začiatku galavečera sa zdalo, že narážky na politiku budú skôr vtipným bonusom večernej šou, napokon sa z nich stala až súčasť programu. Pomohol tomu nielen moderátor Sajfa či Milan Markovič, ale hlavne príhovor Milana Kňažka pri preberaní ocenenia, ktorým sa stal členom Siene slávy.

Kňažkova reč znela ako z pódia na bratislavskom Námestí SNP. 

„Rád by som navrhol pár mien do zásadnej rekonštrukcie vlády. Myslím si, že ministrom financií by sa mal stať pán Bašternák, novým ministrom vnútra Kočner a predsedníčkou vlády by mala byť Trošková, definitívne. Myslím, že niečo už pochytila od premiéra, dúfajme, že pán premiér nepochytil nič od nej,“ rečnil Kňažko za potlesku a výkrikov v sále Slovenského národného divadla. Vyzval tiež mladých, aby sa nevzdávali.

Politikou bol však nasiaknutý celý televízny večer

Víťaz hereckej kategórie Michal Hudák pri prevzatí sošky vyzval na „vyčistenie všetkej špiny v tejto krajine“ a pripomenul, že aj humor má svoju úlohu v boji zo zlom. 

Svoje pridal aj moderátor večera Matej Sajfa Cifra. Najprv s Jurajom „Šokom“ Tabačkom vtipkovali, že nebudú predčasné voľby, potom pri uvedení Andera z Košíc Sajfa do kamery vážnou tvárou vyhlásil: „Chcel by som zvlášť pozdraviť východné Slovensko. Hoci som rodený Bratislavčan a veľmi hrdý, nemyslím si, že tam nič nie je…“ Nasledoval obrovský potlesk. 

Najmenej korektný bol Milan Markovič. 

„Že vraj Ficko sa už dnes volá Pellegrini,“ povedal herec, ktorý kedysi hral v Radošincoch postavu zdravotnej sestry, ktorá pomáhala známemu Fickovi z dvora Alžbety Báthory. 

„Že niekto riskne mňa a do priameho prenosu?“ pýtal sa Markovič, keď prišiel na javisko odovzdať cenu OTO pre najlepšieho moderátora. „Neviem, kto je za tým, žeby Soros? No uznajte, toto nemohlo vzniknúť na Slovensku. Ale prestaňme už citovať neúspešných,“ dodal.  

Foto: web RTVS

Ján Duda pred 546 d

Evanjelium 5. pôstnej nedele (18. 3. 2018) je úryvkom Jánovho evanjelia: Gréci prišli a chceli vidieť Ježiša a Ježiš sa rozhovoril o svojom utrpení (Jn 12,20-33). Kľúčom k odhaleniu posolstva nedeľného evanjelia môžu byť 3 slová: „Ježišova hodina“, „vidieť Ježiša“ a „oslava Boha svojím konaním“.

(1) V evanjeliách existujú vyjadrenia, že ešte neprišla „jeho (Ježišova) hodina“. Tak napr. povedal Ježiš svojej matke na svadbe v Káne (Jn 2,4). Teraz Ježiš sám priznáva, že „nadišla hodina, keď bude oslávený Syn človeka“ (Jn 12,23). Autori duchovného života jednoznačne stotožňujú „Ježišovu hodinu“ s časom/momentom jeho utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania (Mannucci, 102; Wróbel, zv. 2, 248). Pekne to vyjadril ten prvý autor: „K zmŕtvychvstalému Kristovi priamo vedie cesta, ktorá nespočíva v mystickom zážitku či meditácii, ale spočíva v prijatí vlastnej služby, obety a smrti ako našej cesty k Bohu“ (103). Takto sa „Ježišova hodina“ stáva súčasťou nášho životného príbehu.

(2) Gréci požiadali Filipa, že chcú „vidieť Ježiša“ (Jn 12,21). Ich túžba presahuje videnie telesným zrakom. U sv. Jána „vidieť“ znamená „uveriť v Ježiša, spoznať Ježiša“ (Maggiali,106). Ako príklad duchovného poznania sa uvádza milovaný Ježišov učeník, ktorý s Petrom pribehol k prázdnemu Ježišovmu hrobu, vošiel tam i „videl a uveril“ (Jn 20,8).

(3) Ježiš vie, že sa blíži „jeho hodina“ (= utrpenie). Preto hovorí, že jeho duša je znepokojená. „Čo mám povedať? Otče, zachráň ma pred touto hodinou? Veď práve pre túto hodinu som prišiel“ (Jn 12,27). Prijíma poslanie, ktoré mu dal Otec. A vyjadril to slovami: „Otče, osláv svoje meno.“ Aj my oslávme Boha prijatím „našej hodiny“.

Zrnko duchovnej múdrosti: v evanjeliu silne zaznieva posolstvo utrpenia a smrti. Už budúca nedeľa sa nazýva nedeľou utrpenia Pána. Milujme chorých, starých a trpiacich, lebo oni azda najmocnejšie veria, že dni ich pozemského života sú ešte stále užitočnými. Vďaka Ježišovi a jeho nádeji večnosti.

Požehnaný pôstny čas prajem všetkým.

Ján Duda

 

Foto: studiu-biblic.ro

Martin Hanus pred 546 d

Prezident Andrej Kiska sa chystá zjavne využiť mohutný verejný tlak na to, aby pri tvorbe novej Pellegriniho vlády aktívne využíval svoje ústavné právomoci (o možnostiach, aké má v týchto dňoch prezident vo vzťahu k nominácii jednotlivých ministrov, sme už písali v tomto texte).

Andrej Kiska pred chvíľou na svojom facebooku napísal: „CHCEM VLÁDU, KTOREJ BUDEME MÔCŤ VERIŤ.
Pred tým, ako som poveril Petra Pellegriniho zostavením vlády, som mu na rokovaní jasne povedal, aké sú moje a nielen moje očakávania. 
Slovensko potrebuje nepolarizujúcu vládu. Vládu, v ktorej budeme môcť každému členovi veriť, že urobí všetky kroky na rýchle vyšetrenie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Len takáto vláda sa môže usilovať o dôveru moju a potom o dôveru Národnej rady a verejnosti. V tejto súvislosti som, samozrejme, pripravený dôsledne využívať všetky ústavné pravomoci hlavy štátu.“

Prezident SR Andrej Kiska (vpravo) poveril zostavením novej vlády vicepremiéra Petra Pellegriniho (vľavo) 15. marca 2018 v Bratislave. Urobil tak po tom, ako prijal demisiu doterajšieho premiéra Roberta Fica. FOTO TASR – Martin Baumann

Imrich Gazda pred 546 d

Situácia na sneme KDH v Ružomberku sa vyvíja naozaj zaujímavo. Dopoludnia Milan Majerský v mene predsedníctva navrhol za predsedu Alojza Hlinu, zároveň sa tretí kandidát Miloslav Hatala vzdal v prospech Richarda Vašečku.

S príhovorom vystúpil aj bývalý predseda KDH Ján Figeľ, podľa ktorého by bol najideálnejším predsedom Milan Majerský.

Kým dôjde k samotnej voľbe, ešte to chvíľu potrvá. Alojz Hlina aj Richard Vašečka už síce majú volebné prejavy za sebou, ale do nasledujúcej diskusie sa prihlásili desiatky delegátov. Medzi nimi aj členka predsedníctva Eva Grey, ktorá podporila súčasného predsedu a europoslankyňa Anna Záborská, ktorá sa postavila za Vašečku.

O čom presne obaja kandidáti rozprávali, nie je verejne známe, keďže po úvodnej časti snemu museli novinári opustiť zasadanie.

Čo-to však napovedá dopoludňajší prejav Alojza Hlinu, ktorý predniesol ešte z pozície úradujúceho predsedu, nie kandidáta. „KDH tu bolo, je a bude, ak sa sami nezničíme. Najväčším nepriateľom si môžeme byť len my sami,“ vyhlásil Hlina, ktorý následne odmietol akúkoľvek formu spolupráce so Smerom.

Vašečka vo svojom volebnom prejave zrejme zopakoval väčšinu téz, ktoré predstavil v liste adresovanom delegátom snemu a ostatným členom KDH.

„Počul som stovky ľudí, ktorí hovorili, že začnú voliť KDH, keď sa stanem predsedom, ale ani jedného, ktorý by tvrdil, že kvôli mne KDH voliť nebude. Ako predseda ponúkam KDH zásadný nárast voličov i aktívnych členov,“ napísal Vašečka, ktorý zároveň odmietol názor, že odradí liberálnejších voličov.

Vašečka taktiež napísal, že nesúhlasí so zmenou stanov spojenou s úpravou názvu na KDH – kresťanskí demokrati, ako to navrhuje Alojz Hlina.

Keď však dopoludnia jeden z delegátov snemu navrhol, aby bol tento bod vypustený z programu, jeho návrh neprešiel o viac ako 50 hlasov (na sneme je spolu takmer 350 delegátov). Aj to čosi napovedá o rozložení síl.

O atmosfére pred začiatkom snemu si môžete prečítať tu.

Ilustračné foto – Fero Múčka

Imrich Gazda pred 547 d

KDH si dnes v Ružomberku zvolí predsedu, ktorý povedie hnutie počas nasledujúcich dvoch rokov. Favoritmi sú doterajší predseda Alojz Hlina a poslanec parlamentu Richard Vašečka, ktorý pred mesiacom odišiel z OĽaNO.

Tretím kandidátom je poslanec Nitrianskeho samosprávneho kraja Miloslav Hatala. Stanovy hnutia však umožňujú navrhovať kandidátov aj počas samotného snemu.

Ani pár desiatok minút pred samotnou voľbou (naplánovaná je okolo poludnia) nie je možné s určitosťou povedať, kto vyhrá. Z kuloárov zaznieva, že miernu prevahu má Hlina, ale rozhodujúca bude atmosféra na samotnom sneme.

Hlina bude stavať na tom, že KDH sa v prieskumoch pohybuje stabilne okolo siedmich percent, bodovalo v novembrových župných voľbách a zároveň apelovať na to, že v nestálej politickej situácii by nebolo dobré experimentovať s novými ľuďmi na čele hnutia.

Jeho kritici, ktorí pred dvoma rokmi podporovali Hlinovu hlavnú protikandidátku Eleonóru Porubcovú, budú, naopak, zdôrazňovať, že percentuálny nárast nie je ani tak zásluhou súčasného vedenia, ako skôr dôsledkom návratu voličov od krachnutej Siete a stagnujúcej Novej väčšiny, ktorá de facto splynula s OĽaNO.

Záborská, Brocka a spol. mu budú vyčítať aj to, že KDH v posledných rokoch nepritiahlo nové tváre, ktoré Hlina sľuboval, a neprinieslo ani výrazné témy, ktoré by vzbudili celospoločenskú pozornosť. Staré štruktúry sa nevedia vyrovnať ani s tým, že ich Hlina odstavil na vedľajšiu koľaj, čo je podľa nich dôkaz autoritatívneho vedenia hnutia.    

Podstatné podľa Hlinových podporovateľov je, aby sa pri polemike so svojimi oponentmi nenechal uniesť a nevybuchol, čo by len nahralo na smeč zmierlivo pôsobiaceho Vašečku.

Okrem celkovej atmosféry sú dôležité ešte dva faktory – postoje proliferov a vnútri hnutia populárneho podpredsedu Milana Majerského, súčasného prešovského župana.

Prolife skupina okolo Renáty Ocilkovej a Evy Grey pred dvoma rokmi podporila Hlinu a dnes sú obe súčasťou predsedníctva. Nemožno však prehliadnuť, že svojím zmýšľaním majú omnoho bližšie k Vašečkovi ako ku Hlinovi.

Milan Majerský, ktorý mal byť pred dvoma rokmi Hlinov protikandidát, sa napokon vzdal v jeho prospech a pomohol mu zvíťaziť. Aj tentokrát je pre Hlinu nesmierne dôležité, aby sa v diskusii pred samotnou voľbou jasne postavil na jeho stranu.

Či má Vašečka pripraveného podobného žolíka, akým bola pred pár dňami prešovská primátorka Andrea Turčanová, sa dozvieme už čoskoro.

Foto – TASR/AP