Krátke správy redakcie

Lukáš Obšitník pred 521 d

Európska únia by mala priamo finančne podporovať miestne samosprávy prijímajúce imigrantov, povedal v Európskom parlamente francúzsky prezident Emmanuel Macron. Veľa hovoril o jedinečnosti Európskej únie, zdôrazňoval jej rozmanitosť, viac krát spomenul potrebu reagovať na klimatické zmeny či potrebu verejnej diskusie o reforme EÚ. Rozpory vnútri EÚ podľa neho pochádzajú od populistov, „z národných egoizmov“ a „z rastúcej fascinácie neliberálnymi postojmi“, európsky projekt obhajoval ako model, v ktorom sa „spája vášeň pre slobodu a zároveň pochopenie rozmanitosti“. Vyzval tiež na budovanie novej európskej suverenity, „prostredníctvom ktorej odpovieme jasne a pevne našim spoluobčanom, že ich môžeme chrániť a dať odpoveď na neporiadky vo svete“.

Voči Macronovmu prejavu sa vymedzil Branislav Škripek (OĽaNO, člen Európskych konzervatívcov a reformistov - ECR a ACRE). Macron sa podľa neho snažil hovoriť „o znovuobnovení európskeho projektu a z jeho slov bolo cítiť jasný federalizmus. Jeho riešenia na tieto výzvy v podobe hlbšej politickej integrácie však nie sú ničím novým. Vyšší rozpočet, harmonizácia daní, zjednocovanie sociálnych politík či spoločná azylová politika nie sú podľa mňa správnym krokom k reformovanej a silnejšej Európskej únii. Ako predseda ECPM presadzujem koncept konfederácie - teda spolupráce silných národných štátov a nie som za harmonizáciu daní“. No ocenil jeho výzvu na verejnú diskusiu.

Ivan Štefanec z KDH (v europarlamente je členom Európskej ľudovej strany - EPP), sa v krátkej reakcii vymedzil iba voči Macronom vyzdvihovanej rovnosti, podľa Štefanca „rovnosť musí zahŕňať aj rovnako kvalitné potraviny a výrobky. O to sa postaráme v pripravovanej legislatíve, ktorú pomáham tvoriť.“ Podľa Eduarda Kukana (zvolený za SDKÚ, člen EPP) mal Macron v EP silné posolstvo, predniesol „pevný, proeurópsky prejav s obranou európskych hodnôt pred autoritarianizmom“.

Jan Zahradil, český europoslanec za ODS, v europarlamente člen ECR a predseda ACRE, na twitteri napísal, že je z jeho prejavu veľmi sklamaný. „Jeho európska idea predstavuje centralizovanú a federalizovanú EÚ, ktorá je už prekonaná. Nepredstavuje nič nové, žiadnu originálnu reformu. Volá po nových daniach, nových reguláciách, novej harmonizácii, čo je v protiklade k tomu, za čím stojí ACRE.“

Francúzsky prezident Emmanuel Macron počas prejavu v Európskom parlamente 17. apríla 2018. Zdroj: TASR/AP

Jozef Majchrák pred 521 d

Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier vyjadril znepokojenie nad zhoršujúcimi sa vzťahmi Západu s Ruskom a vyzval na obnovenie diplomatickej snahy o ich zlepšenie. „Úplne bez ohľadu na Putina nesmieme vyhlasovať celé Rusko – krajinu, jeho ľud za nepriateľov,“ vyhlásil. 

Steinmeier, ktorý bol aj nemeckým ministrom zahraničných vecí, v rozhovore pre noviny Bild am Sonntag povedal, že dnes neexistuje medzi oboma stranami žiadna dôvera a úloha čeliť tomuto odcudzeniu je výzvou pre zodpovednú politiku. Ľudia by podľa neho nemali byť vo vzťahu k Rusku ovládaní apokalyptickou náladou.

Otrávenie bývalého agenta Skripaľa aj anexiu Krymu označil za znepokojujúce udalosti, Európa by však podľa neho mala byť schopná viesť s Ruskom priamu diskusiu.  

Foto: TASR/Marko Erd

 

Jaroslav Daniška pred 521 d

Vo Varšave bol odhalený pomník, ktorý pripomína pamiatku obetí smolenskej katastrofy z roku 2010 (na obrázku). Objekt pripomína lietadlové schodisko, čierna farba kameňa odkazuje, že lietadlo, na ktorého palube zahynulo 96 obetí vrátane prezidenta Lecha Kaczynského, sa už nevráti. Minulý týždeň sa pri 8. výročí konalo masové podujatie s pochodom, rečnil prezident Duda, predseda strany PiS Kaczynský a ďalší. Jaroslaw Kaczynski vyhlásil, že každomesačné pochody pripomínajúce tragédiu, ktorých bolo doteraz 96, rovnako ako obetí, sa týmto skončili, dosiahli sme, čo sme chceli, povedal.

Na varšavskom cintoríne bol už dávnejšie odhalený iný pomník, ktorý si možno pozrieť na tomto odkaze, pomníkov je po Poľsku, samozrejme, viac.

Nemôžem si pomôcť, ale Poliaci nás zahanbujú. O pár dní uplynie 22 rokov od vraždy Róberta Remiáša, doteraz je tejto politickej vražde venovaný len pamätník Fera Guldana, jeho okolie je stále rovnako neupravené ako pred dvomi desaťročiami. Máločo svedčí o našej nekultúrnosti tak okato.

Foto: prezident.pl

Jozef Majchrák pred 521 d

Česká ČSSD začala opäť rokovať o možnom vstupe do vlády Andreja Babiša. Rokovania pred niekoľkými dňami stroskotali na tom, že Babišova strana ANO nesúhlasila s požiadavkou sociálnych demokratov, ktorí chceli vo vláde buď ministerstvo vnútra, alebo financií. 

Na tejto požiadavke ČSSD trvá aj naďalej, medzitým sa však zmenila atmosféra v ANO. Časť vplyvných členov strany dala nahlas najavo, že nechce o podpore vlády rokovať s hnutím Tomia Okamuru. Práve k rokovaniam o vláde s Okamurom a komunistami ich vyzval prezident Zeman. 

ANO ani ČSSD zatiaľ rokovania nekomentujú. Vedenie sociálnych demokratov by malo o novej ponuke Andreja Babiša rozhodnúť koncom týždňa. 

Foto: FB profil A. Babiša

Lukáš Obšitník pred 522 d

Útok na sýrske zariadenia bol napriek Trumpovej rétorike na twitteri prevedený natoľko opatrne, aby sa USA nedostali do konfrontácie s Ruskom, čím sa podarilo vyhnúť stretu dvoch veľmocí, ktorý mohol mať nedozierne následky. „To je asi jediná dobrá správa, ktorá zo sobotného útoku vyplýva,“ napísali čerské vojnové reportérky Markéta Kutilová a Lenka Klicperová v českom magazíne Reflex.

České novinárky kladú otázku, prečo aktéri útoku nepočkali na oficiálne vyšetrovanie chemického útoku, ku ktorému malo dôjsť v Dúme. Západ sa opiera o bližšie nešpecifikované údaje tajných služieb a o údaje poskytnuté tzv. Bielymi helmami, ktoré pôsobia ako záchranárske tímy v Sýrii, no len na územiach ovládaných Asadovými odporcami, ktorých dnes zo 70 percent tvoria islamisti a teda je pri nich oprávnená otázka, nakoľko sú s islamistami previazané. Klicperová s Kutilovou pritom netvrdia, že útok v Dúme nemohol spáchať Asadov režim, napr. uvádzajú štatistiku Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPCW), podľa ktorej boli v sýrskej vojne použité chemické zbrane 42-krát, z nich podľa OPCW 32 spáchal Asad. No bolo aj niekoľko doložených prípadov, keď takýto útok spáchali aj islamistické skupiny a Dúmu ovládala v čase útoku jedna z nich - Jaish al-Islam.

Jedným z cieľov útoku západných armád bolo výskumné centrum Barzah neďaleko Damašku, po zásahu 76 rakiet bolo zničené. Kutilová s Klicperovou pritom upozorňujú, že toto centrum už minulý rok navštívili vyšetrovatelia z OPCW a žiadne chemické zbrane v ňom nenašli.

Oficiálnu správu z inšpekcie je možné nájsť na internetovej stránke OPCW. Píše sa v nej, že zariadenia tzv. Sýrskeho centra pre vedecké štúdie a výskum (SSRC) v Barzah navštívili vyšetrovatelia v dňoch od 26. februára do 5. marca 2017. K inšpekcii došlo po súhlase s predstaviteľmi Sýrie, dohodli sa na metódach vyšetrenia, ktoré „nijako neznížili prístup vyžadovaný inšpektormi“, a stanovili plán. Hoci sa im nepodarilo vyšetriť všetky miesta, v správe je uvedené, že sýrska strana im počas vyšetrovania poskytla „nevyhnutnú spoluprácu a umožnila im prístup do všetkých oblastí vyznačených inšpektormi“. Správa na záver uvádza, že v odobratých vzorkách nenašli žiadne závadové chemikálie a že tím vyšetrovateľov „nezistil žiadne aktivity rozporné s požiadavkami Dohovoru o chemických zbraniach“.

Foto: Sýrsky vojak fotografuje útokom zničené výskumné centrum v Barzah pri Damašku, 14. apríl 2018. Zdroj: TASR/AP

Adam Takáč pred 523 d

Emeritný pápež Benedikt XVI. oslávi v pondelok 91 rokov. Ako informuje Vatikánsky rozhlas, narodeninový deň prežije v kláštore Mater Ecclesiae vo Vatikáne, v spoločnosti svojich najbližších. Opäť za ním pricestoval aj 94-ročný brat Georg Ratzinger.

Minulý rok pripadlo 90-ročné jubileum emeritného pápeža na Veľkonočnú nedeľu. Oslavu, ktorá sa konala v tradičnom bavorskom štýle, presunul na Veľkonočný pondelok. Z rodného kraja Josepha Ratzingera dorazil bavorský premiér a členovia tzv. Schützen, tradičnej miestnej domobrany.

Vo februári si cirkev pripomenula päť rokov od jeho abdikácie. Pár dní pred týmto výročím zverejnil taliansky denník Corriere della Sera od emeritného pápeža krátky list.

„Pri pomalom ubúdaní fyzických síl som vnútorne na púti smerom Domov. Je to pre mňa veľká milosť byť obklopený na tomto poslednom kúsku cesty, neraz namáhavom, takou láskou a dobrotou, akú som si nemohol ani len predstaviť,“ napísal Benedikt XVI. a pridal svoje uistenie o modlitbe za všetkých, ktorí ho na poslednom úseku života sprevádzajú.

Prečítajte si tiež: Päť rokov bez Benedikta

Foto: TASR/AP

Ján Duda pred 524 d

Evanjelium 3. veľkonočnej nedele (15. 4. 2018) je o tom, ako Ježiš po svojom zmŕtvychvstaní prišiel medzi apoštolov (Lk 24,35-48). 

 

(1) Prvé slovo, ktorým Ježiš oslovil zmätených učeníkov, znelo: „Pokoj vám“ (Lk 24,36). Kristov pokoj nie je hocijaký pokoj alebo mier. Je to pokoj teologický, čo znamená, že všetko zásadné sa v človeku odvíja od správneho vzťahu s Bohom (Ratzinger, 487). „Kristus je náš pokoj“ (Ef 2,14).

Súčasná liturgia zaradila obrad pokoja do rámca prípravy na sv. prijímanie hneď po modlitbe Otčenáš, lebo prameňom nášho pokoja a priateľstva je Ježiš-Eucharistia, ktorého ideme prijať (Misál, 35). 

(2) V kresťanskom staroveku sa niektorí nazdávali, že Ježiš je iba Bohom a má len podobu človeka (heréza doketizmu). Preto aj utrpenie Krista na kríži bolo len „zdaním“ a jeho zmŕtvychvstanie návratom k úplnej duchovnosti. Preto Ježiš pýtal jesť. Učeníci mu podali rybu a on jedol, aby ukázal, že aj ako zmŕtvychvstalý je Bohom i človekom (Kodell, 161).

(3) Napokon Ježiš povedal učeníkom: „Budete mi svedkami“ (Lk 24,48). Zaujímavo o tom hovorí Enzo Bianchi, prior v Bose: duchovní pastieri musia rozlišovať medzi „teológiou“ a „učiteľom viery“. Teológia je uvažovaním o viere, kým učiteľ viery hlása vieru a praktizuje vieru. Učiteľ viery vieru hlása a žije. Kňazi musia byť učiteľmi viery, teológmi byť nemusia (s. 20).

Zrnko duchovnej múdrosti: posolstvo Kristovho pokoja je úžasné a inšpirujúce. Usilujme sa, aby nám Pán udelil dar svojho pokoja.

Požehnanú veľkonočnú nedeľu prajem všetkým.

Ján Duda

 

Foto: hallelujah.co.ke

Martin Hanus pred 524 d

V stredu sme boli svedkami mimoriadne ostrej a nezodpovednej rétoriky zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa aj niektorých ruských diplomatov a svet sa na pár dní ocitol na pokraji hrozivej vojny. Ranné raketové útoky USA, Francúzska a Veľkej Británie na tri konkrétne ciele v Sýrii však boli napokon značne miernejšie, než naznačovali slová Trumpa aj niektorých jastrabov v jeho okolí. 

Na jednej strane platí, že útok vedený USA bol o dosť masívnejší než podobné ostreľovanie pred rokom, tentoraz dopadlo na objekty Asadovho režimu dvojnásobne viac rakiet než vlani. Vtedy si USA vybrali jeden vojenský objekt, tentoraz tri objekty, na útoku sa navyše zúčastnili aj dvaja európski spojenci.

Na druhej strane, útok bol prísne cielený na vojenské objekty a sklady chemických zbraní, spojenci síce neinformovali Rusov o terčoch zásahu, ale krátko pred odpálením varovali ruské vzdušné sily a zjavne sa chceli vyhnúť akejkoľvek kolízii s Ruskom alebo Iránom. Rusi sa správali takisto zdržanlivo – hoci ich zariadenia protivzdušnej obrany mohli teoreticky zlikvidovať niektoré spojenecké rakety, ostali pasívne. 

Americké médiá naznačujú, že v Trumpovom okolí sa napokon presadil minister obrany James Mattis, ktorý vraj prezidentovi vyhovoril masívny útok, keď by hrozila zrážka s ruskými vojakmi a nepredvídateľná eskalácia konfliktu. Napriek tomu Trumpova „twitterová“ diplomacia prehlbuje chaos a nepokoj – Trump raz hovorí o tom, že Američania sa už konečne musia zo Sýrie stiahnuť, inokedy už temer Rusko vyzýva kvôli Asadovi na vojnu a rozhorúči sa natoľko, že ho musia upokojovať uvážlivejší generáli. 

Na fotke americký minister obrany James Mattis odpovedá novinárom na otázky o vojenskej akcii v Sýrii počas stretnutia s holandským rezortným partnerom Ankom Bijleveldom v Pentagóne vo Washingtone 11. apríla 2018. Foto TASR/AP.

Jaroslav Daniška pred 524 d

Včera zomrel vo veku 86 rokov významný česko-americký režisér Miloš Forman, nositeľ dvoch oskarov a celej rady ďalších cien, pre českú, resp. českoslovenkú kultúru mali veľký význam jeho rané filmy, najmä Lásky jedné plavovlásky a Hoří, má panenko, notoricky známe nášmu publiku vďaka osobitému humoru a výrazným hereckým postavám.

Pre svetový film bol dôležitejší exilový Forman, najmä jeho filmy Prelet nad kukučím hniezdom, hippie-muzikál Vlasy, Amadeus, Valmont, Muž na Mesiaci či Ľud vs. Larry Flynt. Pre liberálnu Ameriku sa stal umeleckou ikonou, pre konzervatívnejších divákov jeho význam postupne klesal a bledol.

Kukučie hniezdo ešte bolo možné vnímať ako alegóriu na komunizmus, film bol plný silných odkazov, ďalšie filmy už niesli povrchnejší a politicky protirečivejší odkaz, azda najviac to platilo pri Larry Flyntovi. Forman, ktorý ušiel z komunistického Československa kvôli neslobode, pasoval za kráľa slobody otvorene perverzného podnikateľa ponižujúceho ženy a vulgarizujúceho ľudské vzťahy, jeho ukrižovanie na plagáte k filmu mnohých poburovalo nielen kvôli povrchnosti, ale najmä nepravdivosti obrazu. Aj to je Formanovo svedectvo, aj tým mal vplyv na našu kinematografiu. 

Za nesmrteľnú z jeho tvorby považujem scénu zhoreného domu z Hoří, má panenko, tragédiu starého muža, ktorému práve zhorel dom a ktorú okolie prežíva trochu nezaujato ako komédiu.

Česť jeho pamiatke!

Lukáš Obšitník pred 524 d

Komunita Sant´Egidio oslavuje 50. výročie svojho založenia, jej slovenská časť aj 10 rokov pôsobenia na Slovensku. V nedeľu 15. apríla o 10.30 hod. bude v Katedrále svätého Martina v Bratislave arcibiskup Mons. Stanislav Zvolenský pri tejto príležitosti celebrovať ďakovnú svätú omšu. Po nej bude nasledovať obed s ľuďmi bez domova, členmi a priateľmi Komunity Sant'Egidio.

Členovia Komunity sa od počiatkov jej vzniku v roku 1968 v Ríme zamerali na starostliovsť ľudí žijúcich na perifériách talianskeho hlavného mesta – prevažne utečencov z južných častí Talianska, ktorí žili v absolútnej chudobe v slumoch. Neskôr sa ich činnosť rozšírila do celej krajiny a následne aj do celého sveta. Dnes komunita pôsobí vo viac než 70 krajinách sveta a desaťtisíce členov tohto veľkého spoločenstva slúži státisícom núdznych. 

Členovia komunity sa na medzinárodnej úrovni venujú aj projektom zameraným na uplatnenie ľudských práv, práv detí a boja proti AIDS v Afrike, takisto aj na riešení akútnych humanitárnych kríz – aktuálne kríza Rohingov či utečenecká kríza v Európe. Zúčastňujú sa aj na vyjednávaní mieru pre krajiny dlhodobo zasiahnuté vojnou.

Na Slovensku pôsobí komunita v Bratislave, Topoľčanoch, Banskej Bystrici a Nitre, venuje sa hlavne službe ľuďom bez domova, ľuďom v domove dôchodcov, chorým a rómskym deťom. Pre ľudí bez domova jej členovia okrem iného pravidelne organizujú vianočné obedy. „Úroveň kultúry v meste by sa dala merať vzťahom k najchudobnejším. Ak sa vieme starať o biednych, mení to život nielen im, ale aj nám,“ povedal v rozhovore pre Postoj Slavomír Zrebný, jeden zo zakladateľov Komunity Sant´Egidio na Slovensku.

Foto: Jeden z obedov slovenskej Komunity Sant'Egidio pre ľudí v núdzi, zdroj: santegidio.sk