Krátke správy redakcie

Pavol Rábara pred 660 d

Kardinál Gerhard Müller osobne povedal pápežovi Františkovi, že ak budú biskupské konferencie rozlične interpretovať Amoris laetitia, Cirkev sa ocitne v podobnej situácii ako pred reformáciou. 

Emeritný prefekt Kongregácie pre náuku viery to priznal začiatkom februára na teologickej konferencii v Bratislave. Informuje o tom rakúska agentúra kath.net, ktorá sa odvoláva na nemecký katolícky týždenník Die Tagespost. 

V diskusnej časti bratislavskej konferencie sa nemecký kardinál vyjadril, že nie je vôbec nadšený z toho, že niektoré biskupské konferencie chápu rozdielne isté časti Amoris laetitia. V dogmatických otázkach podľa kardinála Müllera nemôže byť žiadna pluralita, veď existuje iba jeden učiteľský úrad, biskupské konferencie môžu odpovedať iba na pastoračné otázky.   

Podľa kardinála Müllera musí byť 8. kapitola exhortácie chápaná ortodoxne, teda kto žije v ťažkom hriechu, nemôže pristúpiť k sv. prijímaniu. 

Nemecké noviny zmienili tiež slová kardinála Müllera o „samovražednej modernizácii“ Cirkvi, keď hovoril o submisívnej „transformácii Cirkvi na neziskovú organizáciu“ s cieľom zlepšiť podmienky života na zemi. 

Kardinál Müller navštívil Bratislavu 5. – 7. februára. V Katedrále sv. Martina slávil slávnostnú svätú omšu, na druhý deň vystúpil na medzinárodnom sympóziu v Aule Benedikta XVI. na Bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave pri príležitosti 25. výročia encykliky sv. Jána Pavla II. Veritatis splendor o základných otázkach cirkevnej náuky o mravnosti.

Denníku Postoj poskytol na záver svojej návštevy rozhovor, ktorý si môžete prečítať TU

Kardinál Müller počas konferencie. Foto: TK KBS/Peter Zimen 

Martin Hanus pred 661 d

Amerikou otriasla ďalšia krvavá tragédia na škole, v Parklande na Floride 19-ročný Nikolas Cruz spustil na školskej chodbe streľbu, zabil 17 ľudí, ďalších 15 zranil, niektorých veľmi ťažko. Ide o bývalého žiaka, ktorý bol vylúčený zo školy. 

Je to len ďalší z podobných masakrov, už len v tomto roku riešili na amerických školách 19 incidentov so zbraňou. Cruz srieľal z poloautomatickej zbrane typu AR-15, odporcovia veľmi voľne poňatého práva na zbraň argumentujú, že na Floride sa 19-ročnému nevyrovnanému mladíkovi ľahšie dostane do rúk puška než pivo. 

V Amerike sa tak opäť rozpúta debata o vlastníctve zbraní. A je možné, že prezident Donald Trump opäť ako po masakri v klube v Orlande s 50 mŕtvymi povie, že keby boli ozbrojení na škole viacerí, mohli Cruza spacifikovať a obetí mohlo byť menej.

Aj z európskej perspektívy je však zjavné, že veľmi vysoká miera vrážd v USA v porovnaní s európskymi štátmi (v USA zomrie násilnou smrťou na 100-tisíc ľudí ročne zhruba štvornásobne viac osôb než v Nemecku či u nás) súvisí práve s právom na držbu zbrane, ako ho uplatňujú Američania.

Sám Trump bol kedysi zástanca reštrikcií, od svojej prezidentskej kampane sa stal hovorcom zbraňovej loby. A keďže verejná mienka je rozdelená zhruba na dve polovice, nedajú sa očakávať žiadne veľké zmeny.    

Rodičia čakajú na nové informácie po stredajšej streľbe na strednej škole Marjory Stonemanovej Douglasovej v meste Parkland na juhu amerického štátu Florida. FOTO TASR/AP  

Ján Duda pred 662 d

Na Popolcovú stredu sme označení na čele popolom. Označovanie popolom je sprevádzané slovami.

(1) Prvá formula znie: „Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš.“ Slová sú prevzaté z Genezis 3,19. Sú to slová, ktoré Boh vyriekol nad človekom, keď človek pre hriech musel opustiť raj. Boh stvoril človeka z prachu zeme a človek pre hriech sa musí vrátiť smrťou tam, odkiaľ bol vzatý, čiže do prachu zeme. Lenže aj Ježiš si vzal telo z prachu zeme, keď vzal na seba ľudskú prirodzenosť. A svojím vykupiteľským dielom nám vrátil život (Benedikt XVI., Notitiae 2012, 219). Preto prvá formula popolca nie je pozvaním k smrti, ale ku Kristovi, ktorý dáva život.

(2) Druhá formula, ktorú možno použiť pri poznačení popolom, je z Markovho evanjelia: „Kajajte sa a verte evanjeliu“ (Mk 1,15). Je v nej vyjadrený program kresťanského pozemského života zameraný na spásu (Ravasi, 197). Aj táto formula je pozvaním nasledovať Ježiša, zvoliť si život s Ježišom.

Ponaučenie: cesta pôstnym obdobím je cestou k novému životu s Ježišom.

Prajem všetkým požehnaný čas pôstneho obdobia.

Ján Duda

 

Foto: http://www1.kscm.sk

Jaroslav Daniška pred 663 d

Anglický konzervatívny autor a komentátor Douglas Murray (na obr.) opísal v novom Standpointe neuveriteľný príbeh, prečo sa nateraz neuskutoční štátna návšteva a vlastne ani bilaterálna návšteva prezidenta Trumpa v Londýne. Tamojší starosta a ľavicový moslim Khan totiž pohrozil nespoluprácou a organizovaním protestov.

Murray má pravdu, keď sa rozčuľuje, čo to má znamenať: „Malá skupina hlučných aktivistov na sociálnych sieťach rozhoduje, kto by mal a kto nemal navštíviť Britániu. To nie je demokracia ani vládnutie, ale vláda davu zo sociálnych médií.“ A to všetko v čase, keď Briti odchádzajúci z EÚ Ameriku potrebujú, životne.

Ale patrí sa dodať aj niečo vážnejšie, o čom Murray nepíše: Čo to vypovedá o britskej premiérke a jej vláde, že takémuto bizarnému tlaku ustupuje.

Foto: YouTube.com

Jaroslav Daniška pred 663 d

Jednu vec nedokážem pochopiť: ako je možné, že sa starší komentátori správajú ako elévi, špekulujú a domýšľajú tak ďaleko, kde už neplatia ani zákony fyziky. Posledným príkladom sú úvahy o odchode premiéra Fica na Ústavný súd, kde by sa mal stať jeho predsedom, o čom by mal rozhodnúť odchádzajúci prezident Kiska.

Každý, kto pozná zákonitosti poslednej etapy dlhoročnej politickej kariéry, rozumie faktoru únavy a chýb, ktoré z únavy vyplývajú. Povedzte meno politika s kariérou dlhšou ako 10-12 rokov, príklad sa nájde. Lenže slabá chvíľka a chybné rozhodnutie v zásadnej veci sú dve také odlišné veci ako slovo a čin.

Ak má politika nejakú logiku (a nejakú vždy má), Fico by odchodom do Košíc urobil zo seba Antifica. Poprel by všetko, na čom jeho kariéra stála, stabilitu strany, vlády a do istej miery politického spektra, kaliňákovské špekulácie, ktoré k tomu pridáva Štefan Hríb, sú fantazmagóriou na druhú, stačí si všimnúť, ako Kaliňák v poslednom období politicky ožil.   

Fico už jednu veľkú politickú chybu urobil, keď kandidoval na prezidenta, aj vtedy ale o svojom osude nechal rozhodnúť voličov, nie politického oponenta.

Foto: FB profil R. Fica

Martin Hanus pred 663 d

Keď Richard Vašečka ohlásil vstup do KDH a kandidatúru na predsedu hnutia, veľmi si dával pozor, aby nepovedal krivého slova na Igora Matoviča, naopak, prekvapivo ostro útočil na Alojza Hlinu (hoci mnohí v KDH, hlinovci aj nehlinovci, by si to želali presne v opačnom garde).

Matovič sa však Vašečkovi nijako neodvďačil, vyložil si to ako jeho slabosť a odvtedy dáva najavo, ako si vlastne politika Vašečku neváži. Denník N cituje posledné Matovičove vyjadrenia na adresu doterajšieho šéfa poslaneckého klubu OĽaNO: „Očakával som od neho, že rozbehne autentickú, dobrú kresťanskú platformu v OĽaNO. Po šiestich rokoch som nezaregistroval výraznejšiu aktivitu od Riša na klube či v Národnej rade za kresťanskú či prorodinnú agendu. Takže som prekvapený, že som u neho nevidel ambíciu rozbehnúť kresťanskú platformu, ale ide pokresťančovať KDH.“ Matovič ešte pridal otcovské poučenie: „Je to dobrý človek, ale nemusel by robiť takéto prekvapenia.“

A na záver ho ponížil tým, keď sa zmienil, čo bol za tie roky údajne jediný konflikt medzi ním a Vašečkom. Vraj keď sa v novembri v parlamente riešila valorizácia platov, on, Matovič, bol, samozrejme, proti, ale Vašečka mal mať na zvýšenie miezd poslancov zhruba o tisíc eur mesačne iný názor.

Samozrejme, to, že Vašečka vystúpil na klube OĽaNO proti populistickému zmrazovaniu platov, ešte nehovorí nič proti nemu, v jeho neprospech skôr hovorí to, že sa sám pasoval do roly Matovičovho rukojemníka – namiesto toho, aby sa za tie roky alebo pri odchode z prostredia OĽaNO aspoň slovkom vymedzil voči Matovičovi, musí teraz znášať, ako jeho verejný obraz maľuje práve Igor Matovič.  

Na snímke Igor Matovič a predseda poslaneckého klubu OĽaNO-NOVA Richard Vašečka počas spoločnej tlačovej konferencie po podpísaní Dohody o opozičnej rade 27. mája 2016 v Bratislave. FOTO TASR – Jakub Kotian

Ján Duda pred 665 d

Evanjelium šiestej nedele v cezročnom období (11. 2. 2018) je dojímavou udalosťou. Pred Ježišom pokľakol malomocný človek a odovzdane mu povedal: „Ak chceš, môžeš ma očistiť.“ Ježiš sa ho dotkol a povedal: „Chcem, buď čistý“ (Mk 1,40-45).

(1) Malomocný človek trpel fyzicky i psychicky. Bol žijúcou mŕtvolou (pozri prvé nedeľné čítanie: Lv 13,1-2.45-46). Uzdraviť ho znamenalo „vrátiť ho do života“ (Miralles, 246). Duchovné posolstvo tejto udalosti spočíva v tom, že Ježiš môže dať „nový život“ všetkým mŕtvym, či ešte žijú, alebo zomreli.

(2) Malomocný mal zakázané priblížiť sa k zdravým. Ale tento sa odvážne odhodlal a pristúpil k Ježišovi, kľakol si pred neho a povedal: „Ak chceš, môžeš ma očistiť.“ Teda ešte v ňom bola iskierka viery a vďaka tejto viere a dôvere v Ježiša ešte nebol neodvrátiteľne mŕtvym. A Ježiš sa ho dotkol a vrátil medzi živých. Máme odvahu a vieru pokľaknúť pred Ježišom a prosiť ho o dar „nového života“? Alebo sme rezignovali a už teraz sa považujeme za definitívne mŕtvych, lebo odmietame veriť, kľaknúť si a prosiť Ježiša?

Ponaučenie: ani choroba, ani hriech nás ešte nerobia úplne stratenými pre nebo; ale až naše definitívne rozhodnutie neuveriť, nepokľaknúť si a neprosiť Pána o dar nového života.

Požehnaný Pánov deň a veľa duchovnej sily a odvahy osloviť Ježiša a pokľaknúť pred ním prajem všetkým.

Ján Duda

 

Foto: jamestabor.com

Martin Hanus pred 667 d

Richard Vašečka na dnešnej tlačovke, na ktorej zdôvodňoval svoj vstup do KDH a kandidatúru na predsedu, na margo rozdielov medzi sebou a Alojzom Hlinom tiež povedal: „Ale pre mňa sú kresťanský životný štýl a kresťanské myslenie prirodzené. Ľudia hovoria, že som autentickejší kresťan ako Hlina.“

Alojz Hlina na následnej tlačovke poprosil Vašečku, aby neposudzoval jeho osobnú vieru a neťahal ju týmto spôsobom do politiky. Samozrejme, Hlina má v tomto bode úplnú pravdu. Súčasne platí, že on sám v tom nie je žiadnym príkladom, skôr naopak, nášho kolegu Jaroslava Danišku pred časom posielal na predvianočnú spoveď a na politického súpera Milana Krajniaka útočil cez fakt, že je konvertita (a takí vraj bývajú nebezpeční). 

Kresťanská viera má svoj verejný aj hlboko intímny rozmer. V posledných rokoch mám pocit, že časť novej generácie kresťanských politikov si tieto dva rozmery občas nešťastne zamieňa – otázky týkajúce sa reštrikcie či zákazu potratov odbíjajú tým, že je to osobná vec, do ktorej ľudí nemožno nútiť (hoci je to závažná právna, politická aj morálna otázka), pri posviacke úradu zas zverejňujú, že tam bol prítomný exorcista, do politickej diskusie vťahujú náboženský jazyk, keď sa to vôbec nehodí, alebo posielajú oponenta na spoveď.  

Ak si súčasní či budúci kresťanskí lídri KDH (aj OĽaNO) toto rozlišovanie medzi súkromným a verejným neujasnia, zo slovenskej kresťanskodemokratickej politiky sa stane karikatúra.

Na snímke z roku 2014 opoziční poslanci Richard Vašečka, Alojz Hlina a Lucia Nicholsonová. FOTO TASR – Štefan Puškáš

Gabriel Hunčaga pred 668 d

Pápežská rada pre napomáhanie jednoty kresťanov a Svetová evanjelikálna aliancia (World Evangelical Alliance) so sídlom v New Yorku koncom minulého roka ukončili ďalšiu etapu niekoľkoročného teologického dialógu, na záver ktorého vydali spoločný dokument pod názvom Písmo a tradícia. Úloha cirkvi v spáse: Katolíci a evanjelikáli skúmajú výzvy a možnosti (dokument v angličtine). Prvé vzájomné konzultácie medzi oficiálnym zastúpením evanjelikálov a katolíkov sa odohrali už v rokoch 1977 až 1984 a pokračovali druhým kolom bilaterálnych rozhovorov v období od roku 1993 do roku 2002.

Schválený text sumarizuje výsledky konzultácií tretieho spoločného výboru oboch inštitúcií z rokov 2008 až 2016. Na strane WEA viedol dialóg riaditeľ jej sekcie pre ekumenické záležitosti Rolf Hille a zo strany katolíkov zastupoval pápežskú radu kolumbijský teológ Juan Usma Gómez, ktorý v nej má na starosti pentekostálne a evanjelikálne cirkvi. Dokument zdôrazňuje, že ani katolíci, ani evanjelikáli nechcú unikať pred tým, čo vo svete vyvoláva čoraz viac globalizovaný kontext, v ktorom sa spoločenská paradigma posúva k sekulárnemu pohľadu na spoločnosť a kultúru.

Obe cirkevné spoločenstvá s poľutovaním vyjadrujú, že z tohto trendu vyplývajúce požiadavky na manželstvá osôb rovnakého pohlavia, eutanáziu, asistovanú samovraždu, potraty a vývoj v bioetických otázkach podkopávajú základné pochopenie toho, čo to znamená byť človekom. Práve tieto oblasti často vedú k ešte užšej spolupráci medzi obidvomi entitami. Podľa Thomasa Schirrmachera, hlavného teológa WEA, „boli obidve strany prekvapené z toho, aký dlhý je zoznam toho, čo majú spoločné“. Pre evanjelikálov aj katolíkov zostáva Sväté písmo jediný pravý zdroj zjavenia, ktorému ani pápež nemôže pripisovať iný význam.

V minulosti zvykli práve evanjelikáli pápežský primát ostro kritizovať, čo sa za posledné obdobie trochu zmiernilo, hoci aj naďalej sú niektoré katolícke dogmy ako trebárs Nanebovzatie Panny Márie pre nich ťažko prijateľné. Na druhej strane, katolícka strana dialógu poukazuje na skutočnosť, že medzi evanjelikálmi došlo k strate, resp. redukcii pôvodnej úlohy sviatostí. Dokument má deklaratívny charakter a spolu s udalosťami, akými bola 14. decembra 2017 privátna pápežská audiencia generálneho sekretára WEA Efraima Tendera a následne 17. decembra audiencia ďalších predstaviteľov evanjelikálnych cirkví, napomáha zbližovanie obidvoch cirkevných spoločenstiev.

Evanjelikálne a pentekostálne cirkvi boli a ešte stále sú považované za model náboženského úspechu 20. storočia, pričom ich dynamický rozkvet je často vnímaný ako opak triumfu sekularizácie. Dokonca aj medzi katolíkmi nachádzajú ich bezprostredné prejavy svoju odozvu a len v Nemecku sa dnes ku tzv. evnajelikálnym katolíkom (Evangelikale Katholiken) hlási už okolo 700 000 veriacich. Predovšetkým v Latinskej Amerike, Afrike a kresťanských krajinách Ázie je v súčasnosti viac ako 600-miliónová celosvetová populácia evanjelikálov konkurentom katolicizmu.

Predovšetkým v prostredí, kde sa tlak sekularizmu považuje za hlavnú príčinu náboženského úpadku, platí atraktivita evanjelikálov a pentekostálnych cirkví za hlavný argument, ako sa dá znižovať jej vplyv dokonca aj s pozitívnym dosahom na politiku a verejný život. V rozpore s tézou sekularizácie o tom, že v prostredí, kde sa zvyšuje životná úroveň a zlepšuje sa sociálno-ekonomická situácia, klesá dopyt po náboženstve, dokázali neortodoxné kresťanské spoločenstvá zažiť masový nárast členskej základne.

Aj v kontexte popularity týchto hnutí v Brazílii sa Vatikán po nedávnej návšteve pápeža Františka v Amazónii rozhodol pre lokálny experiment so svätením ženatých kandidátov presbyterátu. V každom prípade, hľadanie a nachádzanie vzájomného porozumenia medzi katolicizmom a evanjelikálnymi cirkevnými spoločenstvami môže posilniť obojstrannú spoluprácu vo viacerých náboženských a sociálnych oblastiach, týkajúcich sa zatiaľ najmä dôstojnosti a posvätnosti ľudského života na všetkých jeho stupňoch. 

Pápežská audiencia predstaviteľov evanjelikálnych cirkví zo 17. decembra 2017

 

Martin Hanus pred 668 d

Prišiel, videl, prehral, všetky sľuby porušil a ministrom zahraničia bude – takto by sa dala stručne zhrnúť jeho rýchla kariéra v najvyššej nemeckej politike. Martin Schulz sa stal presne pred rokom nádejným lídrom SPD, chvíľu to vyzeralo, že ju môže priviesť k víťazstvu. Schulz, ktorý prišiel z europarlamentu, však všetko premrhal, okrem vlastného príbehu neprišiel so silným politickým programom, aj preto v septembri minulého roka utŕžila jeho strana historický povojnový debakel.

Schulz sa pred voľbami aj po voľbách zaprisahával, že SPD nepôjde do veľkej koalície s CDU a on sám určite nebude ministrom v kabinete kancelárky z CDU – „do Merkelovej vlády nikdy nevstúpim“, hovoril ešte minulý rok.

Lenže po tom, čo sa liberáli z FDP zaťali a odmietli ísť do vlády s CDU/CSU a Zelenými, SPD stála pred dilemou, či pôjde do predčasných volieb s rizikom, že utrpí ďalší debakel, alebo otočí o 180 stupňov a pôjde opäť do veľkej koalície. Vedenie SPD sa tak rozhodlo pre prudkú otočku a začalo svojich skeptických členov aj voličov presviedčať, že spoločná vláda s CDU je jedinou alternatívou. Schulz sa súčasne naďalej tváril, že jeho hlavnou výzvou bude práca na obnove SPD. Mnohí preto vychádzali z toho, že ostane mimo vlády na čele strany, minimálne ako prechodný predseda.

Dnes však Schulz oznámil, že už nebude šéfom strany a jeho nástupkyňou sa stane 47-ročná Andrea Nahles, bývalá ministerka práce. Súčasne povedal, že v novej vláde by mal zaujať post ministra zahraničia. Teda politicky najvďačnejšie miesto vo vláde.

Je len iróniou, že Schulz pred rokom vymenil v čele SPD Sigmara Gabriela, ktorý veľmi túžil stať sa kancelárom, ale pochopil, že pre vlastnú nepopularitu na to nemá. Gabriel za odmenu, že to pochopil a pustil ku kormidlu Schulza, dostal ako náplasť ministerstvo zahraničia. Na novom poste sa Gabriel rozžiaril, po rokoch útrap v čele SPD bolo na jeho tvári vidieť novú radosť a chuť z politiky, stal sa jedným z najpopulárnejších nemeckých politikov, komentátori nad jeho zmŕtvychvstaním len krútili hlavou.  

No a teraz všetko smeruje k tomu, že Schulz odstaví Gabriela opäť a stane sa novým ministrom zahraničia. Zatúžil napokon po rovnakej kariére: chce mať pokoj od vlastnej strany a dúfa, že Gabrielova ministerská aura prejde aj na neho.

Tieto Schulzove piruety najlepšie ilustrujú, prečo sú dnešní nemeckí sociálni demokrati doslova v mizérii. 

Na snímke Martin Schulz, ktorý po roku prehier odovzdáva žezlo v SPD Andre Nahlesovovej.