Krátke správy redakcie

Pavol Rábara pred 633 d

Kanadský parlament schválil uznesenie, ktorým vyzýva pápeža Františka, aby sa na kanadskej pôde ospravedlnil za zneužívania, ktoré sa stali na tzv. rezidenčných školách v správe cirkvi.   

Uznesenie v utorok schválilo 269 zákonodarcov, proti boli desiati poslanci. 

Britský magazín The Tablet uvádza, že pôvodný návrh uznesenia kanadského parlamentu dokonca žiadal kanadských biskupov, aby oni priviezli pápeža do krajiny. 

Kanadský premiér Justin Trudeau už pozval pápeža na návštevu Kanady, aby sa prišiel ospravedlniť, takáto výzva sa nachádza aj v správe Komisie pravdy a zmierenia (Truth and Reconciliation Commission) z roku 2015. 

Koncom marca kanadskí biskupi informovali, že pápežova návšteva sa konať nebude, s tým, že pápež vníma, že nemôže osobne odpovedať na žiadosť Komisie ospravedlniť sa priamo v Kanade. 

Komisia pravdy a zmierenia, ktorú ustanovil kanadský parlament, prišla so záverom, že v 19. storočí páchala kanadská vláda ,kultúrnu genocídu', keď sa snažila asimilovať pôvodných obyvateľov Kanady pomocu rezidenčných škôl. Väčšinu týchto škol, okolo 60 percent, spravovali katolícke entity.

V rezidenčných školách malo v niektorých prípadoch dochádzať k fyzickému, psychickému násiliu i sexuálnemu zneužívaniu. 

Niektorí politici preto vzťahujú obvinenie z kultúrnej genocídy nielen na dobový politický establišment, ale aj na Katolícku cirkev.

Ilustračné foto: Flickr.com/Alex Indigo

Lukáš Krivošík pred 633 d

Na zámku v Topoľčiankach začali nakrúcať hraný film, ktorého dej sa má točiť okolo knihy Karla Čapka Hovory s TGM. Slovenský herec Martin Huba si tu zahrá prvého prezidenta ČSR, kým slávneho spisovateľa stvárni Jan Budař.

Informáciu priniesol minulý týždeň český spravodajský portál Novinky.cz.

Nie je to prvýkrát, čo bude Huba hrať Masaryka. Zakladateľa Československa stvárnil aj v prvej časti seriálu České století. Vtedy aj teraz písal scenár známy český publicista a spisovateľ Pavel Kosatík.        

Film má mať premiéru v októbri. Bude zaujímavé porovnať ho s inou snímkou s podobnou tematikou Člověk proti skáze z roku 1989, kde si Karla Čapka zahral Josef Abrhám.  

Rok s osmičkou nie je len stým výročím vzniku ČSR, tento rok si tiež pripomenieme osemdesiate výročie úmrtia Karla Čapka. 

Herec Martin Huba. FOTO TASR – Martin Baumann

Gabriel Hunčaga pred 634 d

Nedávny antisemitský útok v Berlíne zo 17. apríla bol podľa nemeckej Ústrednej rady židov (Zentralrat der Juden in Deutschland) len špičkou ľadovca spomedzi iných početných útokov a prejavov antisemitizmu, ktorým sú židovskí občania v dnešnom Nemecku vystavení. Smutným dôsledkom toho je židovské vysťahovalectvo. Podobne ako vo Francúzsku, odkiaľ pre silnejúci antisemitizmus v posledných rokoch odišlo najviac príslušníkov židovskej enklávy za posledné desaťročia, postihuje tento fenomén už aj najľudnatejší štát EÚ.

Podľa Ústredného sociálneho úradu židov vo Frankfurte nad Mohanom (Zentralwohlfahrtsstelle der Juden in Deutschland) sa židovská komunita v Nemecku od roku 2006 zmenšila o 9,27 %. Zo 107 794 členov poklesla v decembri minulého roka na 97 791. Za týmto trendom nestojí len demografická krivka, podľa ktorej je v súčasnosti až 47 % členskej základne židovských komunít starších ako 60 rokov, ale aj obavy o bezpečnosť a z toho vyplývajúci odchod z krajiny.

Najpočetnejšie židovské obce sa v Nemecku nachádzajú v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko (22 734), v Berlíne (9526) a v spolkovej krajine Bádensko-Württembersko (8120).

Foto: Nemecký žid s jarmulkou na hlave. Zdroj: TASR/AP

Adam Takáč pred 634 d

Iniciatíva Za slušné Slovensko pokračuje v piatok ďalšími protestmi. Organizátori oznámili, že si chcú zhromaždeniami pripomenúť svadbu, ktorú by mali Ján Kuciak a Martina Kušnírová v najbližšiu sobotu. 

„Piatok 4. mája 2018, v predvečer svadby, ktorú mali mať Ján a Martina, si uctíme ich pamiatku zhromaždeniami po celom Slovensku s názvom „Za slušné Slovensko – predvečer svadby“. O mieste a čase jednotlivých zhromaždení budú informovať organizátori z konkrétnych miest,“ napísali organizátori vo vyhlásení, ktorí sa vyjadrili aj k momentálnej situácii vo verejnoprávnej televízii.

„Jednou z lekcií, ktorej nás smrť Jána Kuciaka naučila, je, že za slobodu médií sa musí postaviť aj verejnosť. No ak chceme slušnú políciu, súdy a úrady, potrebujeme aj slušné médiá, ktoré nie sú sluhami politikov. Preto spoločne verejne odmietame normalizáciu, ktorá sa začala v RTVS.“

Posledné protesty inciatívy Za slušné Slovensko sa konali v nedeľu 15. apríla v Bratislave a Humennom. Na Námestie SNP v hlavnom meste prišlo okolo tridsaťtisíc ľudí. 

Foto: TASR/Michal Svítok

Jaroslav Daniška pred 634 d

Donald Trump by mal dostať Nobelovu cenu mieru, povedal to prezident Južnej Kórey Mun Če-in po stretnutí so severokórejským diktátorom Kim Čong-unom. K stretnutiu došlo na hranici obidvoch štátov 65 rokov po skončení vojny a americký prezident pri ňom zohral zásadnú rolu. Obidvaja predstavitelia sa dohodli na podpise mierovej zmluvy, ktorou bude formálne ukončená kórejská vojna. Zhruba o mesiac by sa mal Kim Čong-un stretnúť aj s prezidentom Trumpom.

Trump prekvapuje vlastne non-stop. Ale ak sa politika meria podľa výsledkov, tak by malo za jeho politiku voči Kórei prísť od liberálov ocenenie. 

Foto: TASR/AP

Martin Hanus pred 635 d

Stále čakáme, či nemecké médiá neprídu s ďalšou informáciou, ktorá sa týka vyšetrovania únosu vietnamského občana v Berlíne, ktorý mal byť unesený aj s pomocou slovenského vládneho lietadla. Zatiaľ je známe len toľko, že minulý rok v júli vietnamskí agenti tajnej služby uniesli z areálu berlínskej zoologickej záhrady Tiergarten bývalého komunistického funkcionára Trinh Xuan Thanha.

Toho spolu s jeho milenkou vtiahli do dodávky, viacerí svedkovia videli, ako sa obete únosu úporne bránili, pričom žena kričala. Ako zverejnil denník Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ), dosiaľ si boli vyšetrovatelia neistí, ako sa únoscom podarilo dopraviť Thanha až do Vietnamu. Podľa najnovších zistení na to využili slovenský vládny špeciál, ktorý bol vládnej vietnamskej delegácii zapožičaný na cestu do Moskvy. Slovenské úrady v reakcii na podozrenia zo spoluúčasti na únose nevylúčili, že došlo k únosu Vietnamca prostredníctvom nášho lietadla, ak sa to však udialo, išlo o zneužitie našej pohostinnosti. (Kaliňák konrétne uviedol, že ak naozaj došlo k takejto operácii, „pôjde o zneužitie našej pohostinnosti, čo predstavuje vážne narušenie dobre rozvíjajúcich sa vzťahov medzi Slovenskom a Vietnamom“.)

FAZ však zverejnil aj informácie, že na rozhovoroch vietnamského ministra pre verejnú bezpečnosť s bývalým ministrom vnútra Robertom Kaliňákom sa v rámci vietnamskej delegácie zúčastnili aj dvaja hlavní podozriví z únosu, ktorých prenajaté auto bolo odstavené na parkovisku pred vládnym hotelom Bôrik. Aspoň tak sa to podarilo zachytiť z dát GPS. Samozrejme, to samo osebe nedokazuje, že by Kaliňák a jeho ľudia vedome spolupracovali na únose. FAZ si položil preto otázky: „Prečo došlo k stretnutiu, na ktoré prišli viacerí vietnamskí hlavní podozriví? Rokovali Vietnam a Slovensko o tom, ako Trinha dostať z Európy? Dokonca s tým Slovensko za istých okolností pomáhalo?“

Zatiaľ nebolo tiež zverejnené, ako sa unesený Thanh dostal z Berlína do Bratislavy, teda či sa únos podaril vietnamskej službe vďaka akejsi grandióznej ľsti alebo aj s pomocou iných, napríklad aj slovenských zložiek. Preto treba vyčkať, kým sa vyplavia ďalšie zaujímavé fakty.    

FOTO TASR – Michal Svítok

Ján Duda pred 637 d

Evanjelium 5. veľkonočnej nedele (29. 4. 2018) je o tom, ako Pán Ježiš povedal: „Ja som vinič, vy ste ratolesti“ (Jn 15,1-8). Ratolesť, ak nie je napojená na kmeň viniča, uschne, lebo ostane bez životodarnej miazgy. Pozrime sa na 4 druhy nevyhnutnej miazgy každej našej farnosti.

(1) Prvou je liturgia, najmä sv. omša. Cirkev žije z Eucharistie (Breviár II, 807). Preto aktívna účasť a chápanie obradov sv. omše musí byť maximálnou pastoračnou prioritou každej farnosti (E. Bianchi, 164). 

(2) Farnosť je duchovné bratstvo, kde sa ľudia spolu schádzajú, modlia sa a riešia spolu, čo riešiť treba. Je to spoluzodpovednosť jeden za druhého, za spoločné putovanie k spáse.

(3) Veriaci farnosti vydávajú svojím životom svedectvo o živom Ježišovi a sú jeho svedkami. Ako jednotlivci i spoločenstvo.

(4) Napokon dobročinná láska. Vo farnosti by sa nikto nemal cítiť osamotený a bez akejkoľvek pomoci.

Ponaučenie: modlime sa, aby najmä duchovní pastieri videli tieto 4 úlohy ako zásadné črty súčasnej pastorácie ako spôsobu duchovného vedenia do nebeského kráľovstva.

Požehnanú veľkonočnú nedeľu prajem všetkým.

Ján Duda

 

Foto: almanac.com

Martin Hanus pred 638 d

Agentúra AKO priniesla už druhý aprílový prieskum straníckych preferencií. Na predných priečkach nenastali žiadne pohyby, Smeru ani nástup premiéra Pellegriniho preferenčne nepomohol (21,4 percent). Pre Fica a spol. však môže byť útechou, že sa neprepadol pod 20 percent a je naďalej pomerne jasným lídrom peletónu. SaS (16,1 percent), SNS (10,9), ĽSNS (10,3), Sme rodina (9), OĽaNO (8,7) zostávajú zhruba na rovnakých hodnotách ako naposledy, KDH (6,9) trochu pokleslo.

Zaujímavý je vývoj na konci pelotónu: progresívci Ivana Štefunka aj Beblavého Spolu sa šplhajú k 4 percentám (3,8, respektíve 3,7 percenta). Čoskoro bude zverejnený aj prieskum Focusu, ktorý tiež naznačí, či ide pri týchto stranách o jednorazový výkyv, alebo kontinuálny nárast. Obe strany, z ktorých jedna oslovuje ľavicovejších liberálov a druhá akýsi pravý a liberálny stred, majú teraz dokopy okolo 7,5 percenta.

Nemenej pozoruhodný je pohyb medzi maďarskými voličmi. SMK sa dosiaľ v prieskumoch Focusu aj AKO hýbala okolo štyroch percent, Most padal pozvoľna k piatim percentám, keďže zjavne prichádzal o časť svojich slovenských voličov. Obe aprílové merania AKO naznačujú, že vládna kríza a jej vyústenie poškodili SMK, ktorej AKO nameralo začiatkom apríla 2,7, teraz dokonca iba 1,9 percenta. Naopak, Most z prepadu SMK profituje, Bugárova strana poskočila na 6,8 percent. Samozrejme, pri interpretácii týchto čísiel treba ostať opatrný a vyčkať ďalšie prieskumy. No je možné, že aprílové dáta len silnejšie odzrkadľujú trend, o ktorom sa v zákulisí maďarských strán hovorí už dlhšie: že Most-Híd, ktorý stráca medzi slovenskými voličmi, posilňuje medzi našimi Maďarmi, ktorí oceňujú účasť Bugára na vláde.

Napokon, jedným z výsledkov krízy je, že slovenská vetva Mostu výrazne oslabila v prospech maďarského Hídu. František Šebej odišiel z parlamentu, Lucia Žitňanská odišla z vlády a podľa všetkého mieri na Ústavný súd, ministrov aj najužšie vedenie tak tvoria už len Bugárovi Maďari. Béla Bugár si počas vládnej krízy vybavil niektoré užitočné a najmä viditeľné investície na juhu Slovenska (trebárs v podobe rekonštrukcie kultúrnych domov). Chladnokrvný líder Mostu, ktorého v posledných týždňoch vypískali na slovenských námestiach viacerí jeho bývalí slovenskí voliči, už asi pochopil, že jeho maďarsko-slovenský experiment sa končí a preto sa usiluje mieriť na istotu. Most-Híd umiera, ale Híd môže prežiť, ak preberie časť voličov SMK.   

FOTO TASR - Martin Baumann

Lukáš Obšitník pred 639 d

Židia by sa mali vo veľkých nemeckých mestách vyvarovať nosenia jarmuliek, odporučil predseda nemeckej Ústrednej rady židov Josef Schuster. Jarmulka, resp. kipa je malá kruhovitá pokrývka hlavy, ktorú nosia veriaci židia. Schuster to povedal po útoku na 21-ročného izraelského araba a jeho nemeckého priateľa, ku ktorému došlo v berlínskej mestskej časti Prenzlauer Berg 17. apríla. Traja útočníci vtedy na židov, ktorí prechádzali po ulici a mali na hlavách jarmulky, zaútočili antisemitskými nadávkami a jeden z nich – 19-ročný Palestínčan zo Sýrie – ich aj začal biť svojím opaskom a pokúsil sa ich udrieť fľašou. Video z útoku je dostupné tu. Palestínčan po niekoľkých dňoch skončil vo väzení.

V Berlíne sa včera (25. apríla) v nadväznosti na útok konal veľký pochod pod názvom Berlín nosí kipu, na ktorom sa zúčastnilo viac ako 2-tisíc ľudí. Podobné zhromaždenia na prejavenie solidarity so židmi sa konali aj v iných mestách.

V Nemecku už dlhšie prebieha diskusia o rastúcich prejavoch antisemitizmu. Podľa štatistík nemeckej polície došlo v Nemecku v minulom roku k 1 453 antisemitským útokom. Veľkú väčšinu z nich polícia tradične klasifikuje ako zločiny krajnej pravice, čo v minulosti vyvolalo otázniky medzi niektorými vedcami. 

Josef Schuster varoval pred verejným nosením jarmulky už pred dvoma rokmi, keď krátko predtým islamisti zavraždili štyroch židov v kóšer obchode v Paríži a ďalší dvaja židia boli zavraždení pri útoku na Židovské kultúrne centrum a synagógu v Kodani. Schuster vtedy položil otázku, či „v problémových sídliskách s početným moslimským obyvateľstvom je naozaj zmysluplné upozorňovať na seba nosením jarmulky“. Navrhol, že v takýchto situáciách môže byť lepšie vybrať si inú pokrývku hlavy.

Nemecko ako popredná európska krajina s tragickou antisemitskou minulosťou si určite dá záležať, aby spor o udržanie svojej židovskej komunity zvládla čo najlepšie. Zoči-voči státisícom moslimských migrantov z Blízkeho východu s odlišnými civilizačnými návykmi to však bude náročné. Bude osožné to sledovať.

Foto: Demonštrácia proti antisemitizmu v Kolíne z 25. apríla 2018. Zdroj: TASR/AP

Jaroslav Daniška pred 639 d

Smer má dnes večer stranícky snem, nepamätám si, že by iná strana začala snemovať podvečer, o niečom to vypovedá. Ten snem bude zaujímavý z viacerých hľadísk, zacítime novú náladu strany, smer mobilizácie, možno aj novú tému. Osobne budem zvedavý, či sa dnes definitívne uzavrie príbeh jedného politického spojenectva medzi Robertom Ficom a Markom Maďaričom.

Poslanec Maďarič mi v pondelok na Hanusových dňoch opatrne naznačil, že za istých okolností môže po sneme opustiť stranu. Nechcel o tom špekulovať, diskusiu si môžete pozrieť na videu vedľa na stránke. Marek Maďarič pri odchode z ministerstva vedel, že to znamená jeho koniec v Smere, že už nebude na kandidátke do ďalších volieb. Otázkou je, čo sa stane po dnešnom sneme.

S Maďaričom sme prebrali skrátené dejiny Smeru, zodpovednosť za oligarchizáciu nášho štátu, aký suverénny je predseda Smeru voči veľkým oligarchom, ako sa začali vyskytovať podnikatelia ako Ján Počiatek na ministerstvách, aké to malo príčiny aj dôsledky, čo Marek Maďarič ľutuje a čo, naopak, neľutuje. Koho si v Smere stále váži a prečo sa v politike nepestuje priateľstvo.

Rozprávali sme sa aj o stretnutiach s kardinálom Korcom, keď smeráci obajvili, že ich volia kresťania, ale aj aké filmy a divadlo ho v poslednom čase zaujali, čo číta a ktorých slovenských maliarov má najradšej.

Hoci mnohé veci vidíme inak, na viacerých miestach som si doplnil kamienky do mozaiky našej politiky v posledných rokoch.

Foto: Martin Baumann/TASR