Krátke správy redakcie

Martin Hanus pred 611 d

Na doživotie odsúdený a prezidentom Zemanom omilostený Jiří Kajínek vyrazil na turné po českých kultúrnych domoch. Týždenník Respekt v tejto súvislosti opisuje ošiaľ, aký na cestách sprevádza „dvojnásobného vraha, toho času celebrity“. Vstupenka stojí 330 korún, Kajínek pred fanúšikmi reční o tom, aká je jeho obľúbená pištoľ, čo rád je, že volil Zemana a možno aj on raz bude kandidovať, veď aj Havel, Zápotocký a Husák sedeli v base.

Fanúšičky sú nadšené a presvedčené, že Kajínek nevraždil, že žijú v „strašnej krajine“, kde politici beztrestne kradnú a nevinní putujú do väzenia.

Kajínek útočí na „moralistov“, to sú všetci tí, ktorým prekáža, že mu poskytujú priestor kulturáky, kníhkupectvá či kiná.

Ale nesmejme sa Čechom za omilosteného Kajínka. Proti odsúdeným Nitranom, ktorí uniesli, znásilnili a zabili Ľudmilu Cervanovú, stojí ešte viac dôkazov než proti Kajínkovi, ich obhajobná stratégia plná fabulácií sa v poslednom období celkom rozpadla, no aj tak získali teraz verejný honor ako nikdy predtým.

Štefan Hríb pred pár týždňami špeciálne poďakoval Františkovi Čermanovi a Stanislavovi Dúbravickému za to, že zadarmo budovali nový klub .týždňa (na videu od 40.30 min), stalo sa tak v prítomnosti zrejme nič netušiaceho prezidenta Kisku či Karla Schwarzenberga. A aby to nestačilo, hlavnému sponzorovi Čermanovi v klube umiestnili aj čestnú tabuľu (na videu od 7.10), hneď vedľa tabule s menom Antona Zajaca (spolumajiteľa Esetu) a Matúša Valla (architekta a kandidáta na primátora Bratislavy).

Nesmejme sa teda českým kulturákom, že tlieskajú vrahovi na jeho egotripe, u nás tak činí – a to doslova – bratislavská kaviareň.

Ján Duda pred 612 d

Prvá pôstna nedeľa (18. 2. 2018) je nedeľou pokúšania Pána Ježiša na púšti. Tohto roku je v Markovej verzii (Mk 1,12-15).

(1) Podľa niektorých autorov Ježišovo pokúšanie bolo zápasom o podobu jeho mesiášstva. Na jednej strane to bolo mesiáštvo námahy, poníženia, utrpenia a kríža. Túto cestu chcel Boh. Na druhej strane diabol ponúka Ježišovi alternatívu: mesiášstvo moci, úspechu, panovania bez kríža. Je to ponuka diabla. Ako keby sa opakoval príbeh raja, keď Adam pokušeniu podľahol. Kristus pokušeniu odolal (Benedikt XVI, 217). Je to aj naše pokušenie a spočíva v tom, akého „spasiteľa“ a akú cestu spásy si volíme: Tú, ktorú ponúka Boh? Alebo tú, ktorú ponúka Pokušiteľ?

(2) Výklad pokušenia Ježiša sa nachádza aj v liturgických textoch prvej pôstnej nedele. V Piesni vďaky (prefacii) sa píše, že Ježiš podstúpil pokušenie, „aby nás naučil odolávať zvodom hriechu“ (Misál, 87). Aj sv. Augustín uvádza tento dôvod: „Keby nebol býval pokúšaný, nebol by ťa mohol naučiť, ako zvíťaziť, keď budeš v pokušení“ (Liturgia hodín, II., s. 53). Zvíťaziť môžeme iba v sile Krista a pravá cesta k spáse spočíva v nasledovaní Ježiša. Všetky ostatné ponuky sú falošné.

Ponaučenie: kto s Kristom žije, kto s ním umiera, s ním aj povstane k novému životu. 

Požehnaný čas prvej pôstnej nedele prajem všetkým.

Ján Duda

 

Obrázok: Pokúšanie na púšti, www.otcenas.sk

Lukáš Krivošík pred 613 d

Nepríjemná správa pre nemeckú sociálnu demokraciu (SPD): V poslednom prieskume volebných preferencií, ktorý pre verejnoprávnu ARD vypracovala spoločnosť Infratest-dimap, oslovila SPD len 16 percent voličov.

Pre porovnanie, v septembrových voľbách do Spolkového snemu získala SPD 20,5 percenta hlasov, čo už vtedy bol najhorší výsledok sociálnych demokratov v nemeckých povojnových dejinách. Zdá sa, že pokles popularity strany, ktorá historicky na seba dokázala pravidelne viazať viac ako tretinu nemeckých voličov, nepozná žiadne dno.     

Kresťanskí demokrati (CDU/CSU) Angely Merkelovej, ktorí chcú so sociálnymi demokratmi pokračovať v spoločnom vládnutí vo veľkej koalícii, by voľby opäť vyhrali s 33 percentami. V podstate rovnaký výsledok, aký získali vo voľbách.

Zlý výsledok SPD v poslednom prieskume šokuje o to viac, že sociálni demokrati získali len o jeden percentuálny bod viac ako tretia strana v poradí, ktorou je Alternatíva pre Nemecko (AfD). V prieskume získala 15 percent (v septembrových voľbách 12,6 percenta). Ak sa pokles SPD ukáže ako trvalý, AfD sa môže etablovať ako druhá najsilnejšia nemecká strana namiesto sociálnych demokratov.

Aj keď kresťanskí demokrati urobili SPD počas vyjednávaní o veľkej koalícii veľké ústupky, medzi sociálnymi demokratmi panuje veľká nespokojnosť. Mnohí majú obavu, že ich ďalšie štyri roky vládnej spolupráce so stranou Angely Merkelovej ešte viac zdecimujú.

Zjazd SPD v decembri 2017. Ilustračné foto: TASR/AP 

Adam Takáč pred 613 d

„Keď vnímam odpor, snažím sa o dialóg, pokiaľ je možný. Niektoré jeho prejavy však prichádzajú od ľudí presvedčených, že vlastnia práva doktrinálneho učenia a obviňujú ťa, že si heretik. Keď v týchto ľuďoch a v tom, čo hovoria a píšu, nenachádzam duchovné dobro, proste sa za nich modlím. Isteže ma to mrzí, ale nemôžem sa týmto pocitom zaoberať...“

Tieto vyjadrenia mal pápež František vysloviť pri súkromnom rozhovore s jezuitmi v Čile počas januárovej návštevy. Úryvok z rozhovoru zverejnil taliansky denník Corriere della Sera.

František taktiež povedal, že o stránkach, ktoré ho obviňujú z herézy, vie, no nečíta ich. „Kvôli psychickému zdraviu nečítam internetové stránky tejto tzv „rezistencie“. Viem, o koho ide, poznám tieto skupiny, ale nečítam ich.“

Pápež priznal, že niekedy sú nedorozumenia alebo zmätok jeho vlastnou chybou. Stane sa, že niečo považuje za zrejmé alebo niečo nedovysvetlí mysliac si, že dotyčný jeho slová pochopil. Podľa vlastných slov zistil, že je užitočné preskúmať podstatu rozporu.

„Je ľahké hovoriť, že proti niečomu je odpor, a nevšimnúť si, že v nesúhlase môže byť tiež kúsok pravdy.“

Jezuitom v Čile František povedal aj to, že ho veľmi zarmucujú klebety, ktoré sa rodia v „uzavretých svetoch“. Podľa vlastných slov cíti od momentu v konkláve veľký pokoj, ktorý ho dodnes neopustil, a berie ho ako dar od Boha.

Foto: TASR/AP

Martin Hanus pred 614 d

V týchto dňoch sa v Taliansku zverejňujú posledné prieskumy verejnej mienky, nasledovať bude moratórium a 4. marca prídu voľby, ktoré ukážu skutočnú silu jednotlivých blokov.

Zatiaľ to vyzerá na pomerne jasné víťazstvo stredo-pravej koalície (na čele s Forza Italia a Ligou Severu), ktorú vedie ako neoficiálny líder Silvio Berlusconi. Tejto koalícii prajú predvolebné trendy, v prieskumoch sa stále zlepšuje, môže získať od 36 do 40 percent. Druhé miesto by malo patriť Hnutiu piatich hviezd, s Luigim di Maiom ako vlastným kandidátom na premiéra, tá by mohla získať od 27 do 30 percent hlasov. Naopak, prieskumy neveštia nič dobré pre stredo-ľavú koalíciu, Demokratická strana Mattea Renziho sa stále prepadáva, blíži sa k 20 percentám, jeho koalícia by celkovo mohla dosiahnuť okolo 25 percent.

Výsledok volieb sa bude zrejme lámať na juhu Talianska. Kým na bohatšom severe s jasnou prevahou dominuje pravica, stred volí tradične vľavo, v regiónoch na chudobnom juhu, ktoré predtým inklinovali doľava, budú podľa prognóz z vysokej miery nezamestnanosti a z pocitu bezperspektívnosti najviac ťažiť Berlusconi a Hnutie piatich hviezd. Vo viacerých oblastiach sú ich percentá vyrovnané, od tohto vzájomného juhotalianskeho duelu závisí, či Berlusconiho blok získa v novom parlamente väčšinu. Alebo bude nútený uzavrieť veľkú koalíciu pravdepodobne s Renzim.

Veľká časť Talianov je však nerozhodnutá, až 60 percent voličov nemá na svoju stranu pevnú väzbu, preto sa môžu udiať ešte prekvapenia. Málokto však čaká, že z prípadných voličských presunov bude výrazne profitovať doterajšia vládnuca ľavica na čele s Matteom Renzim. 

Ak by zvíťazil stredo-pravý blok a v rámci neho by výraznejšie uspela antiimigračná Liga Severu s Matteom Salvinim, ktorá žiada vystúpenie Talianska z eurozóny, Európska únia bude riešiť ďalší horúci problém. Aj preto bude európska elita na čele so Jeanom-Claudem Junckerom dúfať, aby sa v rámci tohto bloku čo najviac darilo Berlusconimu, a to bez ohľadu na jeho desiatky korupčných či sexuálnych škandálov. Juncker to dal už najavo koncom januára, spoločné stretnutie s Berlusconim označil za „excelentné“.

Na snímke Silvio Berlusconi prichádza do televízie pred vystúpením v relácii Tagada v Ríme 15. februára 2018. Parlamentné voľby v Taliansku sa uskutočnia 4. marca 2018. FOTO TASR/AP

Pavol Rábara pred 614 d

Kardinál Gerhard Müller osobne povedal pápežovi Františkovi, že ak budú biskupské konferencie rozlične interpretovať Amoris laetitia, Cirkev sa ocitne v podobnej situácii ako pred reformáciou. 

Emeritný prefekt Kongregácie pre náuku viery to priznal začiatkom februára na teologickej konferencii v Bratislave. Informuje o tom rakúska agentúra kath.net, ktorá sa odvoláva na nemecký katolícky týždenník Die Tagespost. 

V diskusnej časti bratislavskej konferencie sa nemecký kardinál vyjadril, že nie je vôbec nadšený z toho, že niektoré biskupské konferencie chápu rozdielne isté časti Amoris laetitia. V dogmatických otázkach podľa kardinála Müllera nemôže byť žiadna pluralita, veď existuje iba jeden učiteľský úrad, biskupské konferencie môžu odpovedať iba na pastoračné otázky.   

Podľa kardinála Müllera musí byť 8. kapitola exhortácie chápaná ortodoxne, teda kto žije v ťažkom hriechu, nemôže pristúpiť k sv. prijímaniu. 

Nemecké noviny zmienili tiež slová kardinála Müllera o „samovražednej modernizácii“ Cirkvi, keď hovoril o submisívnej „transformácii Cirkvi na neziskovú organizáciu“ s cieľom zlepšiť podmienky života na zemi. 

Kardinál Müller navštívil Bratislavu 5. – 7. februára. V Katedrále sv. Martina slávil slávnostnú svätú omšu, na druhý deň vystúpil na medzinárodnom sympóziu v Aule Benedikta XVI. na Bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave pri príležitosti 25. výročia encykliky sv. Jána Pavla II. Veritatis splendor o základných otázkach cirkevnej náuky o mravnosti.

Denníku Postoj poskytol na záver svojej návštevy rozhovor, ktorý si môžete prečítať TU

Kardinál Müller počas konferencie. Foto: TK KBS/Peter Zimen 

Martin Hanus pred 615 d

Amerikou otriasla ďalšia krvavá tragédia na škole, v Parklande na Floride 19-ročný Nikolas Cruz spustil na školskej chodbe streľbu, zabil 17 ľudí, ďalších 15 zranil, niektorých veľmi ťažko. Ide o bývalého žiaka, ktorý bol vylúčený zo školy. 

Je to len ďalší z podobných masakrov, už len v tomto roku riešili na amerických školách 19 incidentov so zbraňou. Cruz srieľal z poloautomatickej zbrane typu AR-15, odporcovia veľmi voľne poňatého práva na zbraň argumentujú, že na Floride sa 19-ročnému nevyrovnanému mladíkovi ľahšie dostane do rúk puška než pivo. 

V Amerike sa tak opäť rozpúta debata o vlastníctve zbraní. A je možné, že prezident Donald Trump opäť ako po masakri v klube v Orlande s 50 mŕtvymi povie, že keby boli ozbrojení na škole viacerí, mohli Cruza spacifikovať a obetí mohlo byť menej.

Aj z európskej perspektívy je však zjavné, že veľmi vysoká miera vrážd v USA v porovnaní s európskymi štátmi (v USA zomrie násilnou smrťou na 100-tisíc ľudí ročne zhruba štvornásobne viac osôb než v Nemecku či u nás) súvisí práve s právom na držbu zbrane, ako ho uplatňujú Američania.

Sám Trump bol kedysi zástanca reštrikcií, od svojej prezidentskej kampane sa stal hovorcom zbraňovej loby. A keďže verejná mienka je rozdelená zhruba na dve polovice, nedajú sa očakávať žiadne veľké zmeny.    

Rodičia čakajú na nové informácie po stredajšej streľbe na strednej škole Marjory Stonemanovej Douglasovej v meste Parkland na juhu amerického štátu Florida. FOTO TASR/AP  

Ján Duda pred 616 d

Na Popolcovú stredu sme označení na čele popolom. Označovanie popolom je sprevádzané slovami.

(1) Prvá formula znie: „Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš.“ Slová sú prevzaté z Genezis 3,19. Sú to slová, ktoré Boh vyriekol nad človekom, keď človek pre hriech musel opustiť raj. Boh stvoril človeka z prachu zeme a človek pre hriech sa musí vrátiť smrťou tam, odkiaľ bol vzatý, čiže do prachu zeme. Lenže aj Ježiš si vzal telo z prachu zeme, keď vzal na seba ľudskú prirodzenosť. A svojím vykupiteľským dielom nám vrátil život (Benedikt XVI., Notitiae 2012, 219). Preto prvá formula popolca nie je pozvaním k smrti, ale ku Kristovi, ktorý dáva život.

(2) Druhá formula, ktorú možno použiť pri poznačení popolom, je z Markovho evanjelia: „Kajajte sa a verte evanjeliu“ (Mk 1,15). Je v nej vyjadrený program kresťanského pozemského života zameraný na spásu (Ravasi, 197). Aj táto formula je pozvaním nasledovať Ježiša, zvoliť si život s Ježišom.

Ponaučenie: cesta pôstnym obdobím je cestou k novému životu s Ježišom.

Prajem všetkým požehnaný čas pôstneho obdobia.

Ján Duda

 

Foto: http://www1.kscm.sk

Jaroslav Daniška pred 617 d

Anglický konzervatívny autor a komentátor Douglas Murray (na obr.) opísal v novom Standpointe neuveriteľný príbeh, prečo sa nateraz neuskutoční štátna návšteva a vlastne ani bilaterálna návšteva prezidenta Trumpa v Londýne. Tamojší starosta a ľavicový moslim Khan totiž pohrozil nespoluprácou a organizovaním protestov.

Murray má pravdu, keď sa rozčuľuje, čo to má znamenať: „Malá skupina hlučných aktivistov na sociálnych sieťach rozhoduje, kto by mal a kto nemal navštíviť Britániu. To nie je demokracia ani vládnutie, ale vláda davu zo sociálnych médií.“ A to všetko v čase, keď Briti odchádzajúci z EÚ Ameriku potrebujú, životne.

Ale patrí sa dodať aj niečo vážnejšie, o čom Murray nepíše: Čo to vypovedá o britskej premiérke a jej vláde, že takémuto bizarnému tlaku ustupuje.

Foto: YouTube.com

Jaroslav Daniška pred 617 d

Jednu vec nedokážem pochopiť: ako je možné, že sa starší komentátori správajú ako elévi, špekulujú a domýšľajú tak ďaleko, kde už neplatia ani zákony fyziky. Posledným príkladom sú úvahy o odchode premiéra Fica na Ústavný súd, kde by sa mal stať jeho predsedom, o čom by mal rozhodnúť odchádzajúci prezident Kiska.

Každý, kto pozná zákonitosti poslednej etapy dlhoročnej politickej kariéry, rozumie faktoru únavy a chýb, ktoré z únavy vyplývajú. Povedzte meno politika s kariérou dlhšou ako 10-12 rokov, príklad sa nájde. Lenže slabá chvíľka a chybné rozhodnutie v zásadnej veci sú dve také odlišné veci ako slovo a čin.

Ak má politika nejakú logiku (a nejakú vždy má), Fico by odchodom do Košíc urobil zo seba Antifica. Poprel by všetko, na čom jeho kariéra stála, stabilitu strany, vlády a do istej miery politického spektra, kaliňákovské špekulácie, ktoré k tomu pridáva Štefan Hríb, sú fantazmagóriou na druhú, stačí si všimnúť, ako Kaliňák v poslednom období politicky ožil.   

Fico už jednu veľkú politickú chybu urobil, keď kandidoval na prezidenta, aj vtedy ale o svojom osude nechal rozhodnúť voličov, nie politického oponenta.

Foto: FB profil R. Fica