Krátke správy redakcie

Jaroslav Daniška pred 620 d

Denník Wall Street Journal venoval nedávno text téme Gerharda Schrödera, bývalého nemeckého kancelára, ktorý okamžite po odchode z politiky začal pracovať pre ruské firmy. Najskôr sa stal predsedom dozornej rady Nord Stream (projekt schválil ešte ako kancelár), potom Nord Stream 2 a napokon aj predsedom dozornej rady Rosneftu, veľkej ropnej fimy, ktorá je pod kontrolou ruskej vlády. Schröder podľa informácií z poľských médií zarobil desiatky miliónov eur a má ohromný vplyv, najmä v Nemecku (údajne porovnateľnú s tolkienovským Pánom prsteňov).

Holman W. Jenkins píše, že Schröder je najväčší oligarcha, akého Putin stvoril, na ktorého sa nevzťahujú americké sankcie (sankcie postihujú 214 iných konkrétnych indivíduí), pritom na jeho vplyv dopláca Poľsko, Ukrajina, Pobaltie (a tiež Slovensko, o čom už denník nepíše).

Debata o Schröderovi nie je len o ňom, čoraz viac upriamuje pozornosť na dvojakú politiku Nemecka, keď Angela Merkelová niečo tvrdí a Nemecko iným spôsobom sleduje svoje záujmy. Keďže v Európe nie je nikto, kto by dokázal na pokryteckú politiku Nemecka pritlačiť, angažovanie Ameriky je vítané.

Foto: wikimedia

Lukáš Krivošík pred 620 d

Na americkej káblovej stanici AMC má dnes premiéru dlho očakávaný seriál The Terror o nešťastnej námornej expedícii Sira Johna Franklina, ktorá sa v rokoch 1845 – 48 pokúšala nájsť takzvaný Severozápadný priechod z Atlantického do Tichého oceánu.

Výpravu tvorili britské lode Terror a Erebus, no počas plavby medzi ostrovmi na severe Kanady uviazli v ľade a neskôr zmizli aj s viac ako 120 mužmi na palube. Presné okolnosti skazy sú dodnes predmetom debát, hoci sa pred pár rokmi podarilo lokalizovať vraky oboch plavidiel.

Spisovateľ Dan Simmons, známy predovšetkým vďaka pozoruhodnej literárnej science-fiction sérii Hyperion Cantos, zverejnil v roku 2007 mrazivý román Terror o osudoch Franklinovej výpravy. Vyšiel aj v češtine. Hororové prvky a klaustrofobickú atmosféru spája so sugestívnym opisom polárneho prostredia, kde aj v lete teploty stúpajú sotva k nule.

Nový televízny seriál bol natočený práve podľa Simmonsovej literárnej predlohy. Nuž, uvidíme, ako sa tvorcom skvele spracovanú atmosféru románu podarilo pretlmočiť na televíznu obrazovku. Šance nie sú zlé. Koniec koncov, televízia AMC je tiež domovskou stanicou zombie-hitu The Walking Dead.

Trailer k novému seriálu možno vidieť TU.

Snímka vraku jedného z dvojice plavidiel Franklinovej výpravy, ktorú zhotovilo podmorské pátracie zariadenie v roku 2014. Ilustračné FOTO: TASR/AP Photo/Parks Canada, via The Canadian Press

Lukáš Obšitník pred 621 d

Držiteľom 14. Medzinárodnej ceny sv. Vojtecha, ktorú udeľuje nemecká Nadácia sv. Vojtecha, sa stane profesor Peter Zajac. Na tlačovej konferencii v bratislavskom hoteli Carlton to v sobotu 24. marca oznámili členovia predstavenstva Nadácie a František Mikloško ako jeden z navrhovateľov ocenenia.

Nadácia sv. Vojtecha (Adalbert-Stiftung) sídli v nemeckom Krefelde. Od roku 1995 odovzdáva ceny osobnostiam, ktoré sa výnimočným spôsobom zaslúžili o trvalé zblíženie celej Európy a o prehĺbenie a udržiavanie susedských vzťahov medzi národmi západnej a strednej Európy. Profesor Zajac sa zaradí vedľa osobností ako Tadeusz Mazowiecki, József Antall, František Kardinál Tomášek, Franz Kardinal König, Václav Havel, Helmut Kohl, František Mikloško, Wladislaw Bartoszewski, Árpád Göncz, Ján Čarnogurský, Petr Pithart, Hanna Suchocka a Imre Kónya.

Peter Zajac v rokoch 1968 – 1972 spolupracoval s reformnými časopismi Mladá tvorba a Slovenské pohľady. Z miesta redaktora vydavateľstva Smena musel v roku 1972 z ideologických dôvodov odísť. Angažoval sa v zbližovaní mladších českých a slovenských spoločenských vedcov a organizoval podujatia, ktoré komunistický režim zakázal. V jeseni 1989 sa stal spoluzakladateľom a prvým predsedom Slovenského centra P.E.N. a verejne sa angažoval za prepustenie posledných politických väzňov na Slovensku, tzv. bratislavskej päťky. Bol jedným z lídrov Nežnej revolúcie a spoluzakladateľom VPN. Neskôr stál aj v čele zápasu o demokraciu počas vlády Vladimíra Mečiara.

Je autorom a spoluautorom 15 monografií, držiteľom Ceny Dominika Tatarku a prezidentom Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika. S manželkou Altou Vášovou majú päť detí. Pravidelne publikuje v časopise .týždeň.

Foto: TASR/Martin Baumann​

Ján Duda pred 621 d

Kvetná nedeľa (25. 3. 2018) sa nazýva aj nedeľou utrpenia Pána. Prvé nedeľné evanjelium nám pripomína Ježišov vstup do Jeruzalema (Mk 11,1-10), druhé nám opisuje priebeh Ježišovho utrpenia, smrti na kríži a pochovania (pašie – Mk 14,1-15,47). Len dve poznámky.

(1) Jeruzalem je pre Ježiša dôležitým mestom. Na jednej strane je pre Ježiša miestom jeho bolestného utrpenia, smrti i hrobu. Na druhej strane Jeruzalem je miestom jeho zmŕtvychvstania, je „svätým mestom“, „novým Jeruzalemom“, ktorý je „vystrojený ako nevesta pre svojho ženícha“ (Zjv 21,1-27). V ňom už nebude sĺz, ani žiaľ, ani smrť (21,4). Pre Ježiša je Jeruzalem koncom, ale i novým začiatkom. Utrpením i oslávením.

(2) Druhá poznámka je o Kalvárii. Okrem Ježiša ukrižovali aj dvoch zločincov. Aj keď ich spomína len Lukáš, treba si ich všimnúť (Lk 23,39-43). Na Kalvárii sú tri kríže a traja ukrižovaní. Sú v rovnakej životnej situácii. Všetci traja vedia, že umierajú, že na tejto zemi končia, že ešte tých zopár hodín alebo minút bude plných utrpenia. Obaja zločinci prednesú svoje modlitby Ježišovi: prvá je rúhaním a prvý zločinec ukazuje, že ako žil, tak aj umiera. Druhá modlitba je priznaním a ľútosťou. Druhý zločinec prosí v momente svojej pozemskej smrti o novú budúcnosť: „Pane, spomeň si na mňa vo svojom kráľovstve.“ A Ježiš mu sľúbil: „Ešte dnes budeš so mnou v raji.“ Ako je možné, že dvaja ľudia v rovnakej životnej situácii sa prejavia tak odlišne? Prosíme Pána v modlitbe o novú budúcnosť? Mali by sme...

Požehnanú Kvetnú nedeľu prajem všetkým.

Ján Duda

 

Foto: http://www.dagelijksestandaard.nl

Martin Hanus pred 621 d

Tak ako sa v posledných týždňoch talianski čitatelia a diváci pri správach zo Slovenska pousmievali nad tým, že slovenský (ex)premiér, ktorého pôvabná sekretárka mala väzbu na taliansku mafiu, sa volá Robert Fico, teraz sa môžeme rozptýliť zas my: poslanci v Ríme dnes zvolili za nového predsedu snemovne Roberta Fica, vrcholného predstaviteľa populistického Hnutia piatich hviezd, ktoré sa stalo po marcových voľbách najsilnejšou samostatnou stranou (s nečakaným ziskom cez 32 percent). 

43-ročný Roberto Fico (čítaj „fíko“, v preklade to znamená „figa“, vo zvolaní „che fico!“ je to niečo ako „aký je úžasný!“) a jeho súputníci sú z dnešného dňa nadšení. Taliansky Fico patrí skôr k menšinovému, ľavicovému krídlu Hnutia, je stúpencom homosexuálnych manželstiev aj eutanázie, čo sa nedá povedať o všetkých jeho spolustraníkoch.

V Taliansku naďalej pokračuje povolebný pat a nie je jasné, aká vláda vznikne a kto bude novým talianskym premiérom. Stredopravá koalícia na čele s Matteom Salvinim a Silviom Berlusconim sa s Hnutím piatich hviezd zatiaľ dohodla aspoň na spoločnom postupe pri voľbe predsedov snemovne a senátu. Na radosť Roberta Fica.

Na snímke Roberto Fico, foto TASR/AP

Jaroslav Daniška pred 622 d

Béla Bugár môže byť pokojný, aspoň pokiaľ ide o piatkový míting Maďarov pred sídlom strany Most-Híd, prišlo tam len asi 20 ľudí.

Zaujímavo (a pravdepodobne v prospech Bugára) vyznieva aj prekvapivá návšteva maďarského ministra zahraničných vecí  Pétra Szijjártóa, ktorý tento týždeň navštívil Bratislavu. Z neoficiálnych zdrojov možno počuť, že Szijjártó svoju cestu našim štátnym orgánom oznámil len niekoľko hodín pred príchodom, stretol sa so zástupcami strany SMK, ktorá dnes stojí skôr na strane opozície, o nejakej významnej podpore ale zrejme ťažko hovoriť, keďže Orbán momentálne podporuje pokračovanie Ficovej vlády. Oficiálne sa Szijjártó stretol s ministrom Lajčákom a údajne rokovali o vode.

Zbližovanie SMK s opozíciou bude ďalšou témou, ktorá môže získať na význame. Závisieť to bude od vývoja preferencií Most-Híd a SMK, ale tiež od možného zbližovania SMK s Igorom Matovičom. Matovič svojho času hlasoval proti dvojakému občianstvu, SMK bude pravdepodobne očakávať zmenu tohto Matovičovho postoja. V minulosti slovenské strany podmieňovali spoluprácu s SMK vyhlásením, že strana nebude presadzovať tému autonómie, uvidíme, ako sa k tejto téme postaví Matovič, prípadne iní opoziční politici.

Foto: mzv.sk

Jaroslav Daniška pred 623 d

V menšom chaose okolo zrušenia bratislavského mítingu a pokračovaní mítingov inde po krajine zanikla pozoruhodná informácia: Po prvýkrát sa uskutoční míting, ktorý organizujú slovenskí Maďari proti Bélovi Bugárovi a politike Most-Híd v týchto dňoch. Míting sa má konať dnes o 16. hodine pred sídlom Most-Híd.

Správanie Maďarov stojí za bližšiu pozornosť. V Bugárovej strane sa neobjavil žiadny viditeľný maďarský kritik Bugára, nepísalo sa o žiadnych odchodoch z Hídu, žiadnych väčších protestoch a nespokojnosti. Pritom Maďari majú politickú alternatívu, aj keď prevažne nacionalistickú SMK, ktorú by však mohol za istých okolností vývoj posledných dní trochu zmeniť.

Maďari blízki SMK sú v komplikovanej situácii, Orbán podporuje Ficovu vládu, kritika Sorosa určite nepôsobí na nich mobilizačne, z maďarských médií sú zvyknutí na oveľa väčšie sorosiády.  Keď protestujú proti Bugárovi (a Ficovi), protestujú tým tak trochu aj proti vláde, ktorá má podporu Viktora Orbána.

Pred dlhšími úvahami ale treba počkať na čísla na ulici, koľko Maďarov sa dnes dostaví.

Foto: Dano Veselský/TASR

 

Jaroslav Daniška pred 623 d

Koľko poradcov pre národnú bezpečnosť ešte stihne prezident Trump prijať a vyhodiť? A čo si má pozorovateľ myslieť o jeho novších nomináciách, čo nimi che prezident povedať? Ťažko povedať, najnovšia zmena sa volá John Bolton, bývalý veľvyslanec pri OSN na konci vlády prezidenta Busha a v posledných rokoch asi najvýraznejší neokon v americkej zahranično-politickej debate. Bolton by sa s Trumpom počas jeho prezidentskej kampane nezhodol vo viacerých témach zahraničnej politiky, najmä v téme Ruska. O pár dní sa má stať poradcom pre národnú bezpečnosť, čo je v Amerike dôležitá funkcia.

Bolton nahradí generála H. R. McMastera, ktorého koniec oznámil Trump cez twitter, McMaster už predtým nahradil generála Michaela Flynna, ktorý s predvolebným Trumpom zdieľal najviac postojov.

Čudné sú obidve základné možnosti, čo tým asi Trump sleduje: aj to, ak má Bolton utíšiť rusofóbnych kritikov Trumpa v Kongrese a médiách, aj ak s ním má prísť zmena kurzu.

Foto: wikimedia

Ján Krupa pred 623 d

Začiatkom decembra 2017 vyšiel v elektronickej forme v anglickom a talianskom jazyku pamflet s názvom „Pápež diktátor“. Teraz vystúpil z anonymity autor tohto hanopisu, ktorý sa pôvodne skryl za pseudonym Marcantonio Colonna.  

Knihu očierňujúcu pápeža Františka napísal britský historik Henry Sire. Narodil sa v roku 1949 v Barcelone, no má francúzsky pôvod. V rokoch 2013 až 2017 sa zdržiaval v Ríme. 

Posolstvo jeho knihy by sa dalo zhrnúť takto: Mediálny obraz pápeža Františka je o človeku milosrdenstva, láskavosti, otvorenosti, avšak v súkromí je pápež z Argentíny osobou, ktorá šíri strach, lži, intrigy a nedôveru. Kniha „Pápež diktátor“ vyjde 23. apríla v knižnej podobe. 

Britský historik Henry Sire má čestný doktorát od Exeter College v Oxforde a už napísal knihu o kríze katolíckej tradície a liturgie, ktorá sa mala začať Druhým vatikánskym koncilom a pápežom Pavlom VI. 

Knihu „Pápež diktátor“ recenzenti hodnotia ako zmes klebiet a pohľadu zasväteného pozorovateľa. Najslabšie miesta Sireho pamfletu sú skutočne na hranici konšpirácií.

Henry Sire bol členom Maltézskeho rádu, ktorý ho však po odhalení jeho autorstva protipápežského pamfletu obratom suspendoval a od knihy sa dištancoval. 

Lukáš Krivošík pred 623 d

Európske kresťanstvo zlyháva v odovzdávaní viery mladej generácii. Ukazuje to prieskum o postojoch 16- až 29-ročných príslušníkov rôznych európskych národov, ktorého výsledky zverejnil britský denník The Guardian.

Najmenej nábožní sú mladí Česi. Len 9 percent z nich sa hlási ku kresťanskej identite, naopak, 91 percent je bez vyznania. Na opačnom konci spektra skúmaných krajín je Poľsko. Až 83 percent mladých Poliakov sa hlási ku kresťanstvu a len 17 percent je bez vyznania.

Okrem Poľska sa zo zoznamu skúmaných krajín ku kresťanstvu nadpolovične hlásia mladí z Litvy, Slovinska, Rakúska, Írska a Portugalska. Slovensko v prieskume chýba.

Okrem rozloženia náboženskej príslušnosti The Guardian zverejnil ešte ďalšie dve tabuľky. Jedna ukazuje, ako často mladí príslušníci rôznych európskych národov chodia do kostola, a druhá, ako často sa modlia.     

Zaujímavosťou je, že na článok v britských novinách reagoval na Twitteri aj známy obhajca ateizmu Richard Dawkins. Radí neoslavovať „smrteľný zápas relatívne mierneho kresťanského náboženstva“, lebo na jeho miesto by mohlo nastúpiť niečo horšie...

Aj keď niektoré európske krajiny sú na tom menej zle než iné, vo všeobecnosti tabuľky ukazujú, že mladá generácia stráca kontakt so svojím kresťanským dedičstvom. Zameranie misijných snáh do budúcnosti nie je v prípade nášho kontinentu ani tak teritoriálnou otázkou (teda kam vyslať misionárov) ako generačnou.

Medzi sociológmi existuje teória, že existenčné a svetonázorové otázky si najčastejšie kladú jednak mladí dospievajúci ľudia a jednak starší ľudia, ktorí bilancujú svoj život a vek im pripomína ich smrteľnosť. Kresťanské cirkvi musia hľadať spôsoby, ako sa mladým prihovoriť a ukázať im, že kresťanstvo nepatrí do starého železa.

Ilustračné foto: TASR/AP Photo/dpa/Oliver Berg