Krátke správy redakcie

Lukáš Krivošík pred 626 d

Vo veku 91 rokov zomrel zakladateľ spoločnosti IKEA Ingvar Kamprad. Pred tromi rokmi som navštívil mestečko Älmhult na juhu Švédska, kde svetoznáma firma pred 75 rokmi vznikla.

Absolvoval som prehliadku testovacích laboratórií, ateliérov, kde sa fotia katalógy, či firemné múzeum, no jeden z najsilnejších dojmov na mňa urobil automatizovaný veľkosklad. Jeho deväť regálov, vysokých viac ako dvadsať metrov sa po dĺžke strácalo v tme, kdesi v diaľke. Palety s tovarom z nich vyberali automatizované žeriavy. Pripadal som si ako na Hviezde smrti zo Star Wars.

Pritom Ingvar Kamprad začínal v 40. rokoch svoju podnikateľskú dráhu ako obchodník s drobným tovarom, ktorý skladoval v zelenej búde s bielymi dverami na farme, kde vyrastal. Ten kontrast ukazuje ako jedna firma dokáže narásť v priebehu len pár desaťročí. IKEA je totiž nadnárodná skupina, ktorá vyrástla na švédskom vidieku prakticky uprostred ničoho, hoci dnes už sídli v Holandsku.

Iste, v dlhom Kampradovom živote sú aj kontroverzné momenty. Žiadny jeho nekrológ sa zrejme nezaobíde bez zmienky o tom, že ako dospievajúci mladík v 40. rokoch sympatizoval so švédskymi fašistami (neskôr to ľutoval ako najväčšiu chybu svojho života). No do análov sa zapíše najmä ako ten, čo demokratizoval predaj nábytku.

Desaťmiliónové Švédsko je obdivované najmä pre svoj sociálny systém, no vzhľadom na počet obyvateľstva má tiež veľa svetoznámych firemných značiek (Volvo, Ericsson, Electrolux, H&M, Skanska, Tetra Pak, atď.). Na Slovensku by sme podľa vzoru Švédska mali skúmať, ako z malých firiem na národnej úrovni robiť veľké s medzinárodnou pôsobnosťou.

Časom by sa totiž naše hospodárstvo malo posunúť od lákania zahraničných investícií v podobe výrobných závodov k prostrediu, ktoré praje rastu úspešných slovenských firiem, schopných preraziť aj v medzinárodnej konkurencii.

Ingvar Kamprad. FOTO: TASR/AP

Ján Duda pred 627 d

V evanjeliu štvrtej nedele v cezročnom období (28. 1. 2018) Ježiš zakazuje hovoriť o tom, že on je Osloboditeľ a Bohom sľúbený Mesiáš. Objavuje sa téma „mesiášskeho tajomstva“ (Mk 1,21-28). 

(1) V nedeľnom evanjeliu Ježiš zakázal o sebe hovoriť diablovi, od ktorého oslobodil človeka v synagóge v Kafarnaume. Niektorí to vykladajú tak, že tento výkrik Satana „je akoby výkrikom konca jeho moci nad človekom“, lebo Spasiteľ už je tu (Gnilka, 213).

(2) Podľa iných autorov (Ravasi, 231) od Mesiáša boli rôzne očakávania: jedni si želali politického lídra, iní osloboditeľa od nadvlády Rimanov, ďalší očakávali návrat raja... Ježiš potreboval korigovať tieto očakávania, a preto spájal odhalenie svojej identity s krížom a nanebovstúpením (porov. Mk 9,9).

(3) Podľa ďalších nie z našich slov, ale skutkov a spôsobu života má svet spoznať, že sme učeníkmi Ježiša (Vanhoye, 240).

Podľa mňa sú všetky tri výklady duchovným posolstvom, a teda správne, a možno sa podľa nich správať.

Ponaučenie: nech nám Pán dá silu vydávať o Ježišovi svedectvo pred svetom slovom i spôsobom života.

Požehnanú nedeľu prajem všetkým.

Ján Duda

 

Foto: crosswalk.com

Imrich Gazda pred 630 d

Slovenský cyklista Peter Sagan sa dnes stretol s pápežom Františkom. Stalo sa tak po skončení generálnej audiencie na Námestí sv. Petra vo Vatikáne.

Sagana okrem manželky Kataríny a syna Marlona sprevádzali aj rodičia, informoval portál športového denníka La Gazzetta dello Sport.   

Slovenský cyklista pápežovi daroval podpísaný dres majstra sveta a bicykel vo vatikánskej bielo-žltej úprave, s nápisom Francesco a argentínskou vlajkou.

Niektoré slovenské médiá v uplynulých dňoch špekulovali o tom, že pápež by mal pokrstiť Saganovho syna, ale k ničomu takému dnes nedošlo.

Zábery zo stretnutia nájdete aj na YouTube.

Foto – TASR/AP (Peter Sagan s manželkou Katarínou pred začiatkom generálnej audiencie vo Vatikáne.)

Adam Takáč pred 630 d

Okrem dovysvetľovania vyjadrení týkajúcich sa obetí sexuálneho zneužívania sa pápež František pri návrate z Južnej Ameriky musel vrátiť k ešte jednej udalosti. Pri minulotýždňovom leteckom presune v Čile zosobášil František priamo na palube lietadla letušku a stevarda.

Pár Paula a Carlos prišiel za pápežom s prosbou o požehnanie. Dvojica mala pred ôsmimi rokmi civilný sobáš, no ich farnosť zničilo zemetrasenie, a tak aj preto neuzavreli doposiaľ sviatostné manželstvo.

Hlava Katolíckej cirkvi im dala nečakanú ponuku: „Chcete sa zosobášiť teraz?“ Pár súhlasil, a tak František, za prítomnosti majiteľa leteckej spoločnosti, oddal Paulu a Carlosa priamo na palube lietadla.

Nie u všetkých sa to však stretlo s pochopením, ako podotkol pápež, niektorí ho preto označili za blázna. Pri odpovedi na jednu z novinárskych otázok sa k tomu vyjadril takto:

„Trochu som ich podrobil výsluchu a ich odpovede boli jasné – ´Áno, je to na celý život´. Pýtal som sa, či si to ešte pamätajú z katechizmu, ale povedali mi, že už vtedy prešli kurzom predmanželskej prípravy. Posúdil som, že boli dobre pripravení. Požiadali ma o sviatosť – a sviatosti sú pre ľudí. Všetky okolnosti boli jasné. Prečo teda odkladať na zajtra to, čo môžeš urobiť dnes, tým viac, ak by zajtrajšok mal znamenať ďalších osem či desať rokov? Posúdil som ich prípravu, vedeli, čo robia. Každý z nich sa takisto pripravil vo sviatosti zmierenia a potom som ich oddal. Niekto mi povedal, že vraj už mali v úmysle požiadať ma vopred o svadbu v lietadle, neviem ale, čo je na tom pravdy. Bola to však úplne regulárna situácia."

Foto - Twitter/CNA

Martin Hanus pred 631 d

Prvý prezidentský duel medzi Jiřím Drahošom a Milošom Zemanom nebol diskusiou, ale estrádnou šou, a to ešte horšou, než sa od Primy dalo čakať. Televízia umožnila každému kandidátovi, aby do veľkého hľadiska Hudobného divadla Karlín pozval 400 svojich fanúšikov, debatu teda neustále prerušoval frenetický potlesk alebo bučanie. Kým plnokrvný politik Zeman si potlesk užíval a bučanie ignoroval, Drahoš neraz potreboval pomoc moderátora, aby dokončil, čo mal v hlave pripravené.

Slabý moderátor Karel Voříšek vedel, že domovské publikum Primy je skôr prozemanovské, takže v otázkach občas prisladkasto nadbehol Zemanovi, ale ten to nepotreboval. Pohodlne trónil v kresle, bol sústredený, ale uvoľnený, sršal humorom, v debate dominoval a odpaľoval efektné útoky na Drahoša. Ten sa väčšinou bránil, bol napätejší a strnulejší, ale postupom času sa zlepšoval. Dá sa však predpokladať, že debata mala na oba tábory opačný účinok, kým Drahoš sa v očiach svojho jadra prívržencov ubránil proti agresívnemu predátorovi, fanklub Zeman mohol jasať, ako starý harcovník natieral akademika na chlieb. Otázne je, ako to pôsobilo na menej vyhranených a ešte stále zvažujúcich voličov.

Podľa očakávania Zeman vyšiel na Drahoša s témou migrácie a označil ho za posledného vítača moslimských migrantov (Drahoš však útok odrazil), ešte nepríjemnejšie pre profesora bolo, keď Zeman vytiahol do boja za zdanenie cirkevných reštitúcií. Drahoš namietal, že je to nesystémový krok, publikum bučalo, Zeman vrtel hlavou. Mimochodom, s touto témou prišli komunisti, českú cirkev by stálo zdanenie reštitučných náhrad ročne asi 380 miliónov českých korún, Babiš sa s tým stotožnil a Zemanovi sa téma hodí do kampane. Drahoš si mohol len vydýchnuť, keď sa obrátil list. Aj táto výmena ukazuje, že v krajine ako Česko je trochu iluzórne čakať, že by biskupi v takto vyhrotenej kampani vstupovali s vlastnými požiadavkami a mohli veriť, že to bude plus pre cirkev aj spoločnosť (v tom mám trochu iný názor než kolega Jaro Daniška). 

Samozrejme, skutočnou témou v pozadí bol vzťah k Babišovi, Zeman z pozície sily deklaroval, že Babiša hneď v stredu poverí zostavením vlády a vo februári ho vymenuje za premiéra, Drahoš trval na tom, že trestne stíhaného človeka by za premiéra nemenoval.

Voříšek sa rozlúčil s divákmi slovami „ať nás provází síla našich hlasů“. Lepšie by to neodmoderovala ani Helena Vondráčková.   

Miloš Zeman počas televíznej debaty v TV Prima 23. januára 2018 v Prahe. FOTO TASR/AP  

Jozef Majchrák pred 631 d

Tesne pred zasadnutím Svetového ekonomického fóra v Davose vydala medzinárodná charitatívna organizácia Oxfam štúdiu, podľa ktorej sa rozdiely medzi bohatými a chudobnými stále zväčšujú. Štúdia tvrdí, že približne 82 percent peňazí, ktoré sa v minulom roku vygenerovali, smerovali k jednému percentu najbohatších ľudí. Majetok chudobnejšej časti sveta sa nijako významne nezvýšil. 

Za dôvody tohto stavu považuje Oxfam daňové úniky, redukciu výdavkov či vplyv veľkých firiem na politiku. Metodika tejto organizácie však čelí aj kritike. Viacerí ekonómovia tvrdia, že globálna nerovnosť sa v posledných desaťročiach zmenšuje. 

Foto: TASR/ AP

Imrich Gazda pred 631 d

Svätá stolica dnes napoludnie oznámila, že pápež František vymenoval za nového pomocného biskupa Pražskej arcidiecézy 51-ročného kňaza Zdenka Wasserbauera, doterajšieho generálneho vikára arcidiecézy.

Menovanie oznámil počas plenárneho zasadania Českej biskupskej konferencie v Prahe apoštolský nuncius Giuseppe Leanza.

Na čele Pražskej arcidiecézy stojí kardinál Dominik Duka, ktorý v apríli tohto roku dosiahne kanonický vek 75 rokov, keď každý cirkevný hodnostár musí pápežovi ponúknuť svoju abdikáciu. Pomocným pražským biskupom je Václav Malý a emeritným biskupom Karel Herbst.

Viac informácií o novom biskupovi nájdete na internetovej stránke apha.cz.

Foto – apha.cz

Jaroslav Daniška pred 631 d

Turecká armáda prekročila hranicu so Sýriou a potláča kurdské vojenské aktivity na území až do 30 kilometrov vo vnútrozemí, operácia sa orwellovsky volá Olivová vetvička, EÚ vyjadrilo znepokojenie, Američania žiadajú od Turkov umiernenosť (restraint), Francúzi požiadali o zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN, všetky regionálne veľmoci vývoj pozorne sledujú.

Nemožno očakávať žiadny vojensky či politicky významný krok proti Turecku, najmä ak bude operácia rýchla a neprekročí pohraničné územie. O to viac treba zbystriť pozornosť. Po prvé preto, že kedysi porušenie suverenity susedného štátu vyvolávalo pobúrenie a demonštrácie (pamätáte ešte na časy Georga W. Busha?), dnes sa nič podobné neopakuje, pritom ide o Turecko, členský štát NATO.

Po druhé, už vyše 100 rokov platí, že Kurdi sú najväčšou politickou obeťou na Blízkom východe. Aj posledné dni ukazujú, ako im chýba vo svete nielen odhodlaný spojenec, ale čo i len angažovaný intelektuál alebo aspoň celebrita, ktorý/á by ich kauzu vnášal na stránky svetovej tlače. Ako kedysi robil lord Byron či nedávno herec George Clooney.

Foto: kurdská zástava, wikimedia

Imrich Gazda pred 632 d

Každoročne v polovici januára sa v médiách objavujú zábery kňazov požehnávajúcich zvieratá. Niektorí sa pýtajú, či ide o ďalší z výstrelkov alebo je to normálny kresťanský obrad.

„Na požehnaní zvierat nie je nič výnimočné. Tento obrad sa nachádza aj v liturgickej knihe Benedikcionál, ktorá obsahuje najrôznejšie obrady požehnania,“ vysvetlil pre Postoj hovorca Konferencie biskupov Slovenska Martin Kramara.

„Bože, láskavo vystri svoju pravicu a urob, aby tieto zvieratá slúžili našim potrebám a aby sme my, tvoji služobníci, podporovaní touto časnou pomocou túžili s väčšou dôverou po nadprirodzenej pomoci,“ modlí sa kňaz počas obradu požehnania zvierat.

V niektorých katolíckych farnostiach sa tieto obrady konajú 17. januára na sviatok svätého opáta Antona, ktorý je považovaný za patróna domácich zvierat.

Tento zvyk je populárny napríklad v krajinách ako Španielsko či Taliansko.

Foto – TASR/AP (Kňaz požehnáva psa v jednom z madridských kostolov.)

Martin Hanus pred 632 d

Delegáti SPD včera na mimoriadnom sneme odhlasovali, že strana môže začať oficiálne rokovania s CDU/CSU o vytvorení novej vlády. Lenže pre šéfa SPD Martina Schulza nenastala žiadna špeciálna úľava: za vstup do vlády hlasovalo 362 delegátov, teda len 56 percent, zvyšok bol proti. Schulz svojím prejavom, v ktorom zdôvodňoval nevyhnutnosť vstupu do vlády, nikoho nenadchol, zožal len povinný aplauz. A keď hovoril, že napriek všetkým rozdielom je strana zjednotená, delegáti reagovali – tichom.

Všetci dobre cítili, že hnacím motorom, prečo sa SPD opäť vrhá do náručia Merkelovej, je strach z predčasných volieb. Schulz a spol. dlhé mesiace pred voľbami presviedčal, že nevstúpi do vlády s CDU ako junior partner. Potom prišla historická volebná porážka SPD, Schulz rezolútne oznámil odchod do opozície a dúfal, že CDU sa dohodne so Zelenými a FDP, pričom on ako líder opozície vráti SPD opäť na veľkú scénu. Keď však tento zámer stroskotal a všetko smerovalo k predčasným voľbám, nastal obrat a Schulz odvtedy vlastnú stranu presviedča, že okolnosti sa zmenili a nedá sa inak než ísť – sľuby-nesľuby – opäť do Merkelovej vlády.

A hoci mu to delegáti teraz pomerne tesne schválili, nemá ešte nič isté. O tom, či SPD vstúpi do vlády, napokon rozhodnú v hlasovaní členovia strany. A keďže v masovej členskej základni SPD je zrejme nechuť voči pokračovaniu veľkej koalície väčšia než medzi delegátmi snemu (z ktorých sú mnohí osobne zainteresovaní, aby SPD ostala pri moci), má Martin Schulz najväčšiu prekážku ešte len pred sebou. Ak ju nezdolá, definitívne sa stane „tragickou postavou nemeckej politiky“, ako to o ňom napísal jeden nemecký denník.