Krátke správy redakcie

Jaroslav Daniška pred 666 d

Nový poľský minister zahraničných vecí Jacek Czaputowicz navštívil Berlín a výsledky sú prekvapivo dobré: pochvaľuje si nemecký minister Gabriel, nemeckí diplomati, dokonca aj poľská liberálna tlač. Zdá sa, že poľsko-nemecké vzťahy sa môžu zlepšiť a hlavné zahraničnopolitické zadanie pre Morawickeho vládu má šancu, čo by bolo dobré pre obidve krajiny aj náš región.

Gazeta Wyborcza, vždy nabrúsene kritická k pravicovej vláde, text o návšteve uviedla nadpisom, že nový minister očaril Berlín, vraj v porovnaní so svojím predchodcom Waszczykowským pôsobil ako z inej planéty. Tak uvidíme.

Foto: wikimedia

Jaroslav Daniška pred 666 d

Tomáš Němeček napísal článok, kde vysvetľuje, ako Andrej Babiš chráni svoju manželku a deti, za každú cenu, ide totiž o ich zdravie! Babišova manželka síce stihla pred voľbami veľkú svadbu, ale voliť už, žiaľ, nemohla, dôvodom sú jej zdravotné problémy. Podobne sú na tom aj Babišove deti. A najmä, ako píše Němeček, mozaika je kompletná vtedy, keď si domyslíme dôsledky, prečo chce Babiš vládnuť sám, prečo nestál zatiaľ o žiadnych koaličných partnerov. Ako píše autor: „... celá jeho první vláda má za cíl – mimo jiné – dostat z kauzy jeho ženu a děti, a proto nepouští nikoho jiného k moci.“

Podľa najnovších správ stále funguje parlamentná väčšina Babiš-Okamura-komunisti, ktorá zablokovala, resp. odložila hlasovanie o vydanie Babiša na trestné stíhanie v kauze farmy Bocianie hniezdo. Na to, že je spor o Babiša centrom českej politiky, mi akosi chýba jasné vyjadrenie prezidentského kandidáta Drahoša k téme, resp. predstava, ako chce chrániť vládu práva, ku ktorej sa formálne hlási.

Foto: archív red.

Martin Hanus pred 666 d

Medzi sudcami koluje už dlhšie chýr, že Štefan Harabin to chce skúsiť na prezidenta. Portál Aktuality.sk dnes uvádza, že Harabinovi prívrženci práve začali so zberom podpisov na jeho prezidentskú kandidatúru už aj v teréne, na sociálnych sieťach sa fotografia petičného hárku šíri už pár dní.

Je teda čoraz pravdepodobnejšie, že Štefan Harabin sa ku kandidatúre odhodlá. Už dlhšie si na ňu robí predpolie na takzvaných alternatívnych médiách, kde má silnú podporu, zastával sa Kotlebu a je hrdinom najbizarnejších postavičiek slovenského Youtube ako Vasky/Daňo. Je absurdné, že tento človek, ktorý vždy vynikal najmä troma vlastnosťami, húževnatosťou, zlomyseľnosťou a pomstychtivosťou, sa stal novou ikonou protisystémovej alternatívy. Pritom je prototypom sudcu ako vystrihnutého z 50. rokov, ochotného podpísať sa pod akýkoľvek rozsudok, ktorý vyhovuje moci (akej práve slúži), alebo jeho vlastnému záujmu či iba tomu, že chce len tak robiť zle.   

Harabinovu kariéru dobre zosumarizoval Dag Daniš, viac netreba dodávať.

FOTO TASR – Pavel Neubauer

Pavol Rábara pred 667 d

Kým jedni považujú počítačové hry za jeden z dôvodov streľby na amerických školách, iní ich dokážu využiť na dobrú vec.

Ministerstvo vnútornej bezpečnosti Spojených štátov spolu s americkou armádou školia svoje zložky či personál škôl pomocou počítačového programu, ktorý sa až nápadne podobá na známu videohru Counter-Strike. 

Píše o tom aj český server idnes.cz. Ukážku si možno pozrieť TU

Nejde pritom o hru, ale trenažér s názvom The Enhanced Dynamic Geo-Social Environment (EDGE). Ten má pomôcť zvládať kritické situácie. No kým v legendárnej strieľačke Counter-Strike si môže hráč vybrať, či bude hrať za člena policajného komanda alebo teroristu, v programe EDGE má používateľ na výber viac možností. 

Okrem pozície policajta či ozbrojeného útočníka si môžete zvoliť postavu hasiča, prevádzkara, dispečéra či učiteľky, ktorá má za úlohu bezpečne vyviesť deti zo školskej triedy. 

Z „herných“ prostredí je na výber napríklad hotel, v ktorom sú dostupné všetky izby a miestnosti, alebo škola, z ktorej treba evakuovať žiakov. 

Ako upozorňuje na svojej webovej stránke americké ministerstvo, program nie je určený pre jednotlivcov, ale celé tímy ako pomôcka pri výučbe. „Hrá“ sa totiž výlučne cez internet.

Zostáva už len otázka, či si môžete EDGE vyskúšať aj vy. S tým bude zrejme problém, keďže americké úrady ho poskytujú len domovským štátnym organizáciám, hasičským a záchranárskym tímom a ďalším bezpečnostným zložkám. 

Na skvelom nápade je smutné len to, že je potrebný. 

Martin Hanus pred 667 d

V Česku sa zrodil prvý zaujímavý prieskum pred druhým kolom prezidentských volieb. Agentúry Median a STEM/MARK skúmali, aký podiel voličov Pavla Fischera, Michala Horáčka, Marka Hilšera a Mirka Topolánka sa prikloní k Drahošovi, Zemanovi alebo ostane doma.

Podľa očakávaní môže Drahoš rátať s oveľa masívnejším prísunom voličov a zmazať tak 12-percentný náskok Zemana z prvého kola. Hlas mu má dať zhruba 50 percent voličov z jednotlivých táborov vyradených štyroch kandidátov (podrobnejší prehľad nájdete tu). Len 7 percent Horáčkových voličov deklaruje, že dá hlas Zemanovi, v prípade Hilšera je to 13, v tábore Topolánkových voličov takmer 19 percent (tu treba dodať, že vzhľadom na nízku vzorku respondentov pripadajúcich na jednotlivých kandidátov nemusia byť tieto čísla príliš presné). Pomerne veľký podiel voličov štyroch vyradených kandidátov svoju voľbu ešte zvažuje, prípadne sa nechystá k urnám.

Podľa tohto prieskumu by tak Drahošovi malo pribudnúť 900-tisíc voličov, kým Zemanovi len 180-tisíc voličov, takže Drahoš by mal predbehnúť Zemana o stotisíc hlasov. Ak sa však započítajú voliči, ktorí síce majú svoju preferenciu, ale ešte nie sú pevne rozhodnutí, Drahošov náskok stúpa na 300-tisíc hlasov.

Takže Drahoš je v tejto chvíli miernym papierovým favoritom. Stačia však menšie presuny v táboroch vyradených kandidátov jedným alebo druhým smerom a Drahoš môže vyhrať ešte s väčším prehľadom, alebo aj pomerne tesne prehrať.

Foto TASR/AP

Adam Takáč pred 667 d

Bývalej holandskej ministerke a známej propotratovej aktivistke Lilianne Ploumenovej Svätá stolica udelila Pápežský rád sv. Gregora Veľkého.

Aj keď k oceneniu došlo ešte v júni minulého roku, správa upútala pozornosť až po tom, čo Ploumenová zverejnila video, kde ukazuje pápežskú medailu, ktorú jej doručili v decembri. Holanďanka tvrdí, že sa cíti byť vysoko poctená.

Catholic Herald píše, že nie je vôbec jasné, či pápež František o tomto rozhodnutí vedel.

Kto je vlastne Lilianne Ploumenová? V rokoch 2004 – 2007 bola šéfkou katolíckej charitatívnej agentúry CORDAID, ktorá svoje „poslanie“ napĺňala tak, že financovala propotratovú korporáciu Planned Parenthood a takisto distribuovala antikoncepciu.

Po tom, čo americký prezident Donald Trump po nástupe do úradu zrušil vládne financovanie zahraničných mimovládnych organizácií, ktoré vykonávajú potraty alebo lobujú za ich legalizáciu (tzv. Mexico City Policy), založila Ploumenová mimovládku She decides. Jej cieľom je podpora organizácií, ktoré kvôli Trumpovmu nariadeniu prišli o finančnú podporu americkej vlády.

Organizácii She decides sa už podarilo vyzbierať a medzi Planned Parenthood a ďalšie propotratové organizácie prerozdeliť približne 400 miliónov dolárov. „Sú to úspešné a efektívne programy: priama distribúcia kondómov, zaisťovanie sprievodu ženám pri pôrode a bezpečné potraty, pokiaľ nie je iná možnosť,“ vyhlásila Ploumenová.

Pápežský rád sv. Gregora Veľkého ustanovil v roku 1831 pápež Gregor XVI. na počesť svojho menovca Gregora I. Svätá stolica ho udeľuje osobnostiam, ktoré sa zaslúžili o dobro spoločnosti alebo cirkvi. Jeho držiteľmi sú napríklad spisovateľ a filozof Gilbert Keith Chesterton, americký herec a spevák Bob Hope či filozofka Alice von Hildebrand.

Foto – Wikipedia

Martin Hanus pred 668 d

Výsledok českých prezidentských volieb bude dôležitý, nejde len o to, čí zvíťazí zemanovská hrubosť a svojvoľnosť alebo drahošovská nevýraznosť, ale najmä o to, či bude mať babišovské politicko-ekonomicko-mediálne impérium na Pražskom hrade starnúceho komplica, alebo akého-takého oponenta. Preto je legitímne, ak sa v tejto dobe ozývajú hlasy českých biskupov a významných kňazov, ktorí dávajú najavo svoju preferenciu.

Napriek tomu však zaskočil spôsob, akým sa postavil za Drahoša plzenský biskup Tomáš Holub. Sám od seba – nie na otázku novinára – na svojom twitteri napísal, že sa medzi katolíkmi šíri správa, že Drahoš je slobodomurár, čo komentoval takto: „Som hlboko presvedčený, že ide o celkom lživú a ničím nepodloženú diskreditáciu. Prosím, oznámte môj postoj všetkým, ktorí túto lož berú vážne.“ Jednak je zvláštne, keď biskup vyslovuje garanciu tohto typu, navyše v situácii, keď Drahoša za slobodomurára verejne neoznačil Zeman ani žiaden vážny hlas (na rozdiel od Fica, ktorý Kisku opakovane cajchoval ako scientológa). Na sociálnych sieťach sa šíri všeličo, o tom vie napokon svoje aj Miloš Zeman. 

Takisto pôsobí neprimerane slovník kňaza Tomáša Halíka. Ten označuje voličský hlas za Zemana „za ťažké morálne previnenie proti záujmom krajiny“ a deklaruje, že „ja sa za Miloša Zemana modlím, pretože se modlím za všetkých zlých ľudí“ – koho môže tón takých vyhlásení z úst kňaza mobilizovať akurát v Česku viac, zemanovcov či antizemanovcov?  

Halík tiež voľby označil za stret dvoch kultúr „medzi džentlmenstvom a barbarstvom“, pritom si nevšimol, že zatiaľ najneférovejšieho útoku sa vo volebnej kampani dopustil sám Drahoš. V poslednej televíznej superdebate sa pokúsil diskreditovať Pavla Fischera tým, že poukáže na jeho katolicizmus v ľudsky najcitlivejšej otázke ochrany nenarodeného života. Keďže vedel, že Fischer sa už predtým preventívne vyjadril, že nie je za zmenu českého (dalo by sa povedať barbarského) potratového zákona, Drahoš mu nastavil pascu – tlačil ho k múru tým, nech povie svoj názor na poľský potratový zákon (ktorý je jeden z najprísnejších v Európe, potraty sa môžu vykonávať v prípade nezvratného poškodenia plodu alebo v prípade ohrozenia zdravia, života matky). Fischer sa potil, vedel, že úprimná odpoveď v takejto téme ho môže stáť percentá, takže nejako sa vykrútil.

Z Drahošovho chladnokrvného útoku však ostala pachuť, v Česku je predsa známe, že sám Fischer vychoval ťažko postihnutého syna, ktorý pred pár rokmi zomrel, rovnaká diagnóza hrozila aj ďalším jeho trom deťom. Takže ako na svojom facebooku poznamenala novinárka Lucie Sulovská, Fischer si asi častejšie užil lekárov, ktorý ho navádzali k potratu.

Napokon, na svojom facebooku reagoval po debate aj biskup Václav Malý, ktorý v súvislosti s touto výmenou vyčítal Drahošovi, že celkom odbočil od témy, a napísal: „Od pána Drahoša by som očakával väčšiu citlivosť.“ Biskup Malý pritom Zemana určite voliť nebude.

Niekedy je problém, keď cirkevní predstavitelia k politickým témam celkom mlčia alebo hovoria tak, aby sa to páčilo moci. Ale niekedy je problém aj to, keď hovoria ako príslušníci jedného politického či mediálneho frontu, hoci ich misia je oveľa vyššia.

Jiří Drahoš, foto TASR/AP

Pavol Rábara pred 668 d

Podpredseda Nemeckej biskupskej konferencie biskup Franz-Josef Bode volá po debate o tom, či má katolícky klérus požehnávať zväzky medzi osobami rovnakého pohlavia. 

Nemecko schválilo manželstvá homosexuálov vlani v lete, na jeseň sa „zosobášil“ prvý pár gejov. 

„Hoci sa ,manželstvo pre všetkých’ jasne líši od konceptu manželstva, ako ho chápe cirkev, stalo sa politickou realitou,“ uviedol biskup z mesta Osnabrück.

„Musíme sa sami seba pýtať, ako sa budeme stretávať s tými, ktorí tvoria takéto vzťahy a sú zároveň súčasťou cirkvi, ako ich budeme pastoračne a liturgicky sprevádzať,“ uviedol Franz-Josef Bode v rozhovore pre Neue Osnabrucker Zeitung.

„Zväzky rovnakopohlavných osôb sú v cirkvi považované za ťažký hriech, my však musíme uvažovať nad tým, ako ich rozlišovať,“ dodal.  

„Nemali by sme byť spravodlivejší, keďže je tam veľa pozitívneho, dobrého a správneho? Nemali by sme, napríklad, zvážiť požehnanie – niečo, čo sa nebude zamieňať so svadobným obradom?“ pýtal sa Bode. 

Podľa neho by mala cirkev detailnejšie diskutovať o homosexuálnych zväzkoch a uznať, že ticho a tabu nič nerieši. 

Britský magazín Catholic Herald na margo týchto slov cituje Kódex kánonického práva, v ktorom je manželstvo definované ako nerozlučiteľný zväzok medzi mužom a ženou. (kán. 1055 až 1057)

Schválenie homosexuálnych manželstiev v Nemecku pritom katolícki lídri odmietli. Medzi nimi aj predseda Komisie pre manželstvo a rodinu a arcibiskup Berlína Heiner Koch, ktorý sa vyjadril, že spolužitie osôb rovnakého pohlavia by malo byť riešené cez iné inštitucionálne nástroje.

Naopak, liberálnejší prístup mali niektoré laické spoločenstvá, ako napríklad Wir sind Kirche, ktoré volali po možnosti cirkevného požehnania pre homosexuálne zväzky. 

Foto: biskup Franz-Josef Bode (Flickr.com/Bistum Osnabrück)

Jozef Majchrák pred 669 d

Poľská opozičná strana Občianska platforma vylúčila zo svojho parlamentného klubu troch konzervatívnych poslancov Mareka Biernackeho, Joannu Fabisiak a Jaceka Tomczaka. Podľa hovorcu strany poslanci sa previnili proti straníckej disciplíne tým, že v parlamente nepodporili návrh na liberalizáciu potratového zákona a, naopak, podporujú jeho sprísnenie. To spočíva v zákaze potratu aj v prípade poškodenia plodu. 

V rámci Občianskej platformy vždy existovalo aj konzervatívne krídlo. Poľskí komentátori preto tento tvrdý zákrok voči konzervatívnym poslancom interpretujú ako jasný posun strany v kultúrno-etických témach doľava. 

Foto: TASR/AP/Alik Keplicz

Martin Hanus pred 669 d

Česko čakajú dva horúce januárové týždne, v druhom kole prezidentských volieb buď vyhrá Miloš Zeman, čo by upevnilo babišokraciu, alebo Jiří Drahoš, teda jej protiváha.

Jiří Drahoš má dobré predpoklady, aby prevýšil zisk Karla Schwarzenberga z druhého kola prezidentských volieb v roku 2013 (45 percent), ale zrejme ťažko napodobní Andreja Kisku, ktorý porazil Roberta Fica v pomere 60 ku 40.

Zeman má síce z prvého kola naoko slušný náskok 12 percent, lenže jeho problém je, že má značne slabší rezervoár na zisk nových hlasov než protikandidát Drahoš (podobne ako kandidát Fico u nás pred štyrmi rokmi). Keby fungovala papierová matematika a odporúčania porazených kandidátov Fischera, Horáčka, Hilšera a Topolánka by vypočuli všetci ich voliči, Drahoš by s prehľadom zvíťazil „na Kisku“ (59 percent).

Lenže také jednoduché to nie je – Drahoš môže síce pomerne pevne rátať s tým, že sa k nemu masovo presunú protizemanovskí voliči od Horáčka či Topolánka, ale napríklad motivácie voličov menej protizemanovsky vyhraneného Hilšera sú rôznorodejšie. Ich časť pôjde určite voliť proti Zemanovi, o víťazovi volieb rozhodne, v akom pomere sa tak udeje. A, samozrejme, voľby nebudú len o sile protizemanovskej emócie, ale aj o tom, ako napríklad obaja kandidáti zvládnu televízne debaty a mobilizujú svoj, prípadne demobilizujú druhý tábor.

Drahoša mierne favorizovali aj niektoré prieskumy, ktoré simulovali súboj Zeman vs. Drahoš. Ak by som si mal vybrať, na koho staviť 20 eur, tipoval by som v prospech akademika.

FOTO TASR/AP