Krátke správy redakcie

Jozef Majchrák pred 1476 d

Obyvatelia susednej Ukrajiny si v týchto dňoch pripomínajú druhé výročie udalostí, ktoré sa odohrali na kyjevskom Majdane. Denník Ukrajinská Pravda vo svojom článku Čo Majdan chcel a čo dostal analyzuje, ako nová postmajdanská politická elita naplnila svoje sľuby, ale aj očakávania občanov. Autori oceňujú, že od udalosti na Majdane sa konali troje volieb – prezidentské, parlamentné a regionálne –, ktoré všetky prebehli demokraticky, bez väčších manipulácií. Ako problém vidia len polovičaté reformy, najmä v oblasti spravodlivosti a boja proti korupcii. 

Martin Hanus pred 1478 d

Vladimír Palko má nesporne vo svojom poslednom článku v mnohom pravdu. Až dnes môžeme oceniť, že európski lídri nenačúvali hlasom tých jastrabov v USA aj tu v Európe, ktorí tvrdili, že najväčším ohrozením svetového mieru je Rusko, a žiadali, aby na Ukrajine vojensky zasiahlo NATO. Súhlasím, že to boli bláznivé úlety, ktoré vychádzali zo sebaklamu, že Rusko dnes je to isté ako Sovietsky zväz včera.

K Palkovmu textu mám však jednu výhradu a jednu poznámku: jednak si myslím, že v posledných rokoch došlo na pravicovom fronte k veľkému vytriezveniu z americkej zahraničnej politiky. A aj súčasná utečenecká kríza ukazuje, že dnešná politická pravica je vo svojich postojoch oveľa bližšie k Ficovi než k volaniu médií. Palkov text teda nie je určený pravici ako takej, ale iba jej mediálnemu výseku.

A po druhé, svoj konšpiračný svet, ako ho opisuje Vladimír Palko, si nevybudovala iba časť liberálnej pravice, ale aj časť konzervatívcov. Tá už dlhšie koketuje s obrazom Putina ako záchrancu civilizácie, ktorý aj keď spraví niečo zlé, tak to len preto, že ho k tomu vraj dotlačil zlý, liberálny Západ. Našťastie, toto proruské konšpirovanie sa týka len výraznej menšiny konzervatívcov na čele s Jánom Čarnogurským, za ideového dediča ktorého sa pokladá aj Vladimír Palko.

Jaroslav Daniška pred 1479 d

Francúzsky spisovateľ Michel Houellebecq tvrdo kritizoval francúzskych politikov. Politických oportunistov kritizoval za vojenské avantúry a neschopnosť brániť záujmy francúzskeho obyvateľstva. Na záver dochádza k trochu bizarnému vyústeniu, ale tón a obsah textu by mal zaujať aj slovenskú umeleckú obec. Spor spisovateľa a politika môže vyzerať aj dramaticky inak, ako sme si na to zvykli u nás.

Martin Hanus pred 1480 d

Náš blízky spolupracovník Martin Leidenfrost získal včera prestížnu medzinárodnú novinársku cenu Writing for CEE. Cenu už od roku 2004 udeľujú agentúra APA v spolupráci s Unicredit Bank Austria, je určená kvalitnej žurnalistike o strednej a východnej Európe. Martin už raz cenu vyhral (v roku 2007), tento rok zvíťazil v konkurencii novinárov z 20 krajín. Odmenené boli jeho krátke reportáže, ktoré pod hlavičkou Expedícia Európa vychádzajú vo švajčiarskych, nemeckých, rakúskych a slovenských novinách (u nás do konca júna vychádzali v .týždni, od leta ich pravidelne prináša Postoj).

Vyhlasovanie cien sme si boli včera pozrieť vo Viedni aj s kolegom Jaroslavom Daniškom. Úroveň večera, ktorého hlavnou hviezdou bol Martin Leidenfrost, bola patrične vysoká: s hlavným príhovorom vystúpil ako čestný hosť známy rakúsky spisovateľ a esejista Karl-Markus Gauss, ktorý hovoril o utečencoch, rastúcich rozdieloch medzi západnou a východnou Európou, ale aj o narastajúcom vzájomnom kultúrnom nezáujme. Ako uviedol, kým ešte v 90. rokoch bol napríklad v Rakúsku pomerne veľký záujem o literárnu scénu budúcich členských štátov EÚ, po vstupe týchto štátov do Únie sa tento záujem vytratil. Aj z tohto dôvodu Gauss veľmi ocenil kvalitu práce Martina Leidenfrosta, ktorý čitateľskému publiku viacerých štátov približuje Európu v jej najrozmanitejších podobách. 

Nasledovalo čítanie z Leidenfrostových textov v prednese rakúskej herečky Eriky Pluhar, publikum sa zabávalo na tomto zápase s 90-ročným partizánom z bratislavskej Devínskej Novej Vsi. Na záver bola recepcia s vyberanými jedlami, na ktorej sme bližšie spoznali Martinovu rakúsku rodinu aj jeho slovenskú snúbenicu Kristínu. S Jarom Daniškom sme z Viedne odchádzali veľmi spokojní. Martin, blahoželáme!

Jaroslav Daniška pred 1481 d

Je to krátke a výstižné: skvelý text o rozporoch vnútri Republikánskej strany v USA pred voľbami napísal David Brooks v New York Times. Brooks ukazuje obrovské rozpory vnútri tejto strany a sústredí ich okolo niektorých otázok. Ako sa republikáni pozerajú na cudzincov? Dokážu vnímať realitu? Kto je správny líder? Rozdiely medzi Trumpom, Carsonopm a Bushom či Kasichom sú asi také veľké ako rozdiely medzi Borisom Kollárom, Radom Procházkom, Jánom Figeľom a Igorom Matovičom.

Nuž, budúci rok sa dozvieme, u nás aj v Amerike, ktorý politický systém dokázal z tejto rôznorodosti vyťažiť viac.

Martin Hanus pred 1483 d

Veta premiéra Fica o tom, že na území Slovenska „monitorujeme každého jedného moslima“, je naozaj škandalózna. Samozrejme, je najvlastnejšou úlohou vlády starať sa o bezpečnosť občanov, prijímať rôzne opatrenia (nech je medzi nimi aj monitorovanie tisícov osôb, o tom však verejnosť nemá čo vedieť, pričom zisťovanie pozadia každého prichádzajúceho migranta má byť samozrejmosťou) a isteže je aj v poriadku, ak politici robia okolo toho trochu divadlo, aby mali ľudia elementárnu dôveru k inštitúciám.

Ale premiérom vyslovená veta o monitorovaní každého moslima sťaby potencionálneho teroristu, ktorého tak vydáva napospas kollárovskej facebookovej lúze, je v civilizovanom svete ďaleko za čiarou. Okrem iného je i čistým fanfarónstvom, ktorým Fico len z predvolebného kalkulu predstiera akčnosť.

Jaroslav Daniška pred 1483 d

Americká historička a publicistka Anne Applebaumová napísala text, v ktorom volá po tom, aby Európa obnovila „bezpečnosť, stabilitu a vieru v seba“. Európa podľa nej potrebuje „konzekventnú vojenskú stratégiu“.

Celá úvaha má len jeden problém: Ako naposledy ukázala kríza s eurom a po nej aj utečenecká kríza, Európa nemyslí ako kontinent ani ako únia. Jednotkami, ktoré majú rôzne myslenie o problémoch doby, ktoré následne prijímajú rozhodnutia a konajú, sú stále jednotlivé štáty.

Obávam sa, že ignorovať túto lekciu posledných rokov znamená neriešiť problém skutočný a vytvárať problém nový.

Lukáš Obšitník pred 1485 d

„Potřebujeme jinou Evropu. Jinak se z toho nedostaneme," reagoval na útoky v Paríži Jan Zahradil, český europoslanec a predseda Aliancie európskych konzervatívcov a reformistov (AECR), kam patria britskí konzervatívci, česká ODS, poľská PiS či slovenské OKS a NOVA.

„Mezi obětmi dnešní noci je také jedna naivní, neudržitelná představa o evropské integraci. Představa o kvazistátu, který hrdě zrušil své vnitřní hranice a neuměl ohlídat své hranice vnější. Představa Evropy jako štědrého obchodního domu, plného nehlídaných oddělení, do kterého (a do kterých) si každý přijde, projde a odejde, kdy a jak se mu zlíbí. Zdá se, že střední Evropa to tentokrát pochopila dřív než jiní. Generace Merkelové, Schulze, Junckera a spol. to odmítá pochopit. Ale je to tak.“

Zhodou okolností AECR včera a dnes v Tunisku usporadúva konferenciu o stabilizácii krajín severnej Afriky a Blízkeho východu. 

Martin Hanus pred 1485 d

Z Islandu prišla veľmi zarmucujúca správa. Juraj Kušnierik v piatok v noci zomrel. Viacerí z nás, čo sme s ním celé roky pracovali, každý deň ho stretali, vážili si jeho priateľstvo, obdivovali jeho rozprávačský talent, humor, životný optimizmus, sčítanosť či lásku k ľuďom, nevieme nájsť teraz slová, lebo plačeme smútkom. Ako napísal Štefan Hríb, „bol to jeden z najobetavejších a najláskavejších ľudí, akých som poznal“. Juraj miloval Boha, veríme, že sa už teší v Otcovej prítomnosti. V tejto bolestivej chvíli myslíme na Jurajovu manželku, dcéru a kolegov z .týždňa.