Krátke správy redakcie

Martin Hanus pred 1435 d

Odišiel nemecký velikán a štátnik, za ktorého niet náhrady. Vo veku 96-rokov dnes zomrel Helmut Schmidt, bývalý nemecký kancelár (v rokoch 1974 až 1982), ktorý sa do svetovej politiky zapísal najmä tým, s akou vervou presadzoval rozmiestnenie rakiet stredného doletu v Európe, pretože sa obával rozpínania Sovietskeho zväzu. Jeho vlastní sociálni demokrati ho za to nenávideli, z protestu proti jeho politike vyrástla strana Zelených, ale pragmatik Schmidt bol aj mužom silného presvedčenia, ktorý sa nebál riskovať svoju kariéru.

Keď pod tlakom z vlastnej strany opustil vrcholovú politiku, mal 67 rokov, jeho hviezda však nevyhasla, ale v istom zmysle stúpala nahor – Helmut Schmidt sa stal doslova intelektuálnou inštitúciou, keď ešte ďalších takmer 30 rokov formoval spoločenskú diskusiu, svojimi knihami, brilantnými analýzami, vkusným humorom. Nemci ho pokojne mohli zvoliť za doživotného prezidenta krajiny, vyčnieval nad bežnou politikou aj straníckymi ideológiami. Bol ľavičiarom, svoju ľavicu však vždy provokoval – napríklad keď horlil za dereguláciu pracovného trhu, alebo keď ideológiu multikulturalizmu označil za „ilúziu intelektuálov“.

Svoju dobu prevyšoval aj ako renesančný človek, miloval klasickú hudbu, najmä Bacha, dokonca ju aj sám komponoval, mal vášeň pre filozofiu, s obľubou si dopisoval s Karlom Popperom. Bol azda jediným Nemcom, ktorý si mohol do konca života dovoliť nerešpektovať antifajčiarsku legislatívu a fajčiť aj v televíznych diskusiách. Ako protestant bol veľmi kritický voči svojej aj voči katolíckej cirkvi. Hlavný dôvod, prečo napokon z cirkvi nevystúpil, bol pre neho ten, že cirkev vnímal ako protiváhu voči morálnemu úpadku dneška. 

Jozef Majchrák pred 1435 d

Podiel majetku päťdesiatich najbohatších Ukrajincov na ukrajinskom HDP je 46 percent. V Rusku je to 16,6 percenta a v USA 4,5 percenta. V Česku a na Slovensku je to približne 10 až 11 percent. Tieto čísla uviedol Ivan Mikloš v zaujímavom rozhovore pre český denník MF Dnes. Za pozornosť stojí aj fakt, že ukrajinská vláda presadí v parlamente iba 36 percent návrhov zákonov, hoci disponuje celkom pohodlnou parlamentnou väčšinou. 

Lukáš Obšitník pred 1435 d

Jeden z našich blogerov Juraj Institoris mi zaslal reakciu na predošlú krátku správu o článku Roberta Reillyho o reformácii a islame. Juraj píše: „Nechcem viesť dlhú diskusiu, ale Luther bol opak 'voluntaristickej' teológie, keď učil sola gratia. Jeho učenie o milosti ako základe spásy je v protiklade dôležitosti našej vlastnej vôle (a akejkoľvek inej našej vlastnej schopnosti). A najmä spájať sola fide s tým, že rozum je pobehlica, je prinajmenšom drastická skratka. Sola fide sa vzťahuje na spasenie, tu mu išlo o protiklad k učeniu o spáse na základe skutkov. Luther týmto nenavádzal k uzatváraniu rozumu, naopak napr. preložil Bibliu do nemčiny, aby aj jednoduchý ľud mohol sám za seba svoj rozum otvoriť (sola Scriptura). Táto skratka pôsobí podobne zavádzajúco, ako keby niekto uvádzal, že katolíci sú spasení na základe svojho rozumu a pritom zavrhli vieru a Písmo."

Reillyho text bol veľmi krátky, možno mu redakcia nechala iba obmedzený priestor. V súvislosti s Jurajom spomínaným sprístupnením posvätných kníh materským rečiam však môže byť zaujímavé paradoxné zistenie baptistu Davida Garrisona, ktorý so svojím tímom skúmal moslimské krajiny. Podľa Garrisona moslimovia čítajúci Korán vo vlastných jazykoch bývajú nespokojní, objavujú v ňom postavu Isu a začínajú sa viac zaujímať o kresťanstvo, prípadne aj tajne konvertujú.

Jaroslav Daniška pred 1435 d

V Poľsku sa rodí nová vláda, a preto opäť padajú silné slová. Víťaz volieb Jaroslaw Kaczynski vyhlásil, že návrat PiSu nebude v znamení „pomsty a odvety“. Správny prístup, poviete si. Šéfredaktor týždenníka DoRzeczy Pawel Lisicki to tiež privítal, ale hneď požiadal aj vyvodenie zodpovednosti za tragédiu pri Smolensku a zodpovedanie niekoľkých ďalších otázok, napríklad či si bývalý minister vnútra Sienkewicz (áno, potomok toho slávneho spisovateľa) naozaj objednal u tajných služieb podpálenie búdky pred ruskou ambasádou, čo mala byť provokácia zameraná na poškodenie Kaczynského strany. 

 

Denník Rzecpospolita oceňuje na nomináciách novej vlády ekonomickú kompetentnosť. Zdá sa, že mená Pawła Szałamacha, Mateusza Morawieckého a Krzysztofa Tchórzewského by mali strach z orbanizácie poľskej ekonomiky – čoho sa u nás obáva Milan Šimečka – vylúčiť. Denník tiež cituje zadanie Kaczynského: nová vláda má urobiť Poľsko atraktívne pre investorov.

 

Ale všetko prebil komentár Wojciecha Czuchnowského v Gazete Wyborczej s názvom „Návrat vlkolakov. Vitajte v štáte PiS“. Czuchnowskému prekáža návrat dôležitých mužov poslednej Kaczynského vlády k moci, osobitne Zbigniewa Ziobra, ktorý sa vráti na spravodlivosť, Mariusz Kaminského, ktorý v minulosti viedol antikorupčnú službu CBA a teraz bude riadiť všetky tajné služby, či veterána Antoniho Macierewicza, ktorý bol prvýkrát ministrom vnútra ešte v roku 1991 a posledné roky dôsledne držal tvrdú líniu Jaroslawa Kaczynského v témach Smolensku a súvisiacich témach. Czuchnowski je mimoriadne dôsledný, aj keď jedna maličkosť stojí za zmienku: Kaczynski Ziobra dlho považoval za zradcu, keďže tento „poľský Lipšic“ odišiel z PiSu a budoval vlastnú stranu, takže jeho návrat skôr ukazuje Kaczynského v inom svetle.

Martin Hanus pred 1436 d

Majiteľ Fun rádia Boris Kollár mieri podľa dnešných správ do politiky. Kollár už viac neprezradil, len toľko, že chce  chrániť rodinu, ktorá je základnou bunkou spoločnosti (ako otec deviatich detí, ktorým doprial sedem matiek, presne vie, o čom hovorí), že je rodený pravičiar, ktorý trúchli za kedysi silnou SDKÚ. Kollár nepovedal, za akú stranu bude kandidovať, v bratislavskom zákulisí sa šepká, že pôjde za Dankovu SNS, viac sa dozvieme asi tento týždeň.

 

Doplnenie: Kuloáre sa môžu mýliť, minimálne samotná SNS takéto chýry pre Denník N poprela, takže sa nechajme prekvapiť. Kollár chce svoje plány konkretizovať v stredu na svojom Facebooku, kde v posledných mesiacoch svoj narastajúci fanklub zahlcoval protiutečeneckou propagandou.

Imrich Gazda pred 1436 d

Štrnásť slovenských biskupov začalo dnes v Ríme ad limina apostolorum. Týmto termínom sa označuje uctenie hrobov apoštolov, stretnutie so Svätým Otcom a návšteva úradov Rímskej kúrie. Koná sa spravidla raz za päť rokov. Naši biskupi boli na ad limina naposledy v roku 2007. Program začali rannou svätou omšou nad hrobom apoštola Petra, potom navštívili Kongregáciu pre kauzy svätých. O priebehu cesty vás budeme podrobne informovať.  

Jaroslav Daniška pred 1436 d

Majú vysokú spotrebu drog, alkoholu a vysokú mieru samovrážd. Ale pozor, táto epidémia zúfalstva, ktorá je podľa článku Rossa Douthata v New York Times horšia ako AIDS, sa týka jednej z najbohatších krajín sveta: USA a tam konkrétne – a teraz pozor – bielych Američanov. 

 

Tento trend sa začal krátko po roku 2000 a bežné vysvetlenia akosi nestačia, európski belosi sa napríklad správajú inak. Čím to je? A najmä, ako na problém reagovať? Konzervatívec a momentálne najlepší stĺpčekár Timesov sumarizuje diskusiu na túto tému a v závere textu mnohých prekvapí: Zdá sa, že na problém treba reagovať nielen duchovne, ale aj materiálne a teda – tabu netabu – silnejším sociálnym štátom. 

Lukáš Obšitník pred 1437 d

Je chybou dávať islamistom za vzor európsku reformáciu, suniti totiž dlhodobo idú podobným smerom, ako šiel aj Luther. Napísal analytik Robert R. Reilly vo Wall Street Journal v krátkej reakcii na článok Josepha Loconteho Keď Luther zatriasol kresťanstvom.

Robert R. Reilly je veľmi vzdelaný a kultivovaný človek, býval poradcom amerického prezidenta Reagana a riaditeľom Hlasu Ameriky. Na Postoji sme pred rokom publikovali veľký rozhovor s ním o jeho knihe Uzatváranie sa moslimskej mysle. Podľa neho problém islamu je hlavne teologický, pretože už po mnoho storočí uprednostňuje obraz Boha ako čistej vôle a sily a neuznáva, že by jeho podstatou bola „racionalita a spravodlivosť“, čo má potom veľmi zlé dôsledky. V tomto duchu kritizuje aj Loconteho text.

Kým sa Loconte zamýšľa nad cestou reformácie pre dnešný islam, Reilly, naopak, dosť tvrdo hovorí: „Neuvedomuje si, že dnešný islamizmus je reformáciou islamu. Od veľkej časti islamského práva, ktoré ho inak mohlo obmedziť v jeho aktivitách, sa islamizmus odvrátil – podobne, ako keď Luther zničil cirkevné právo.

A čo viac, islamizmus je založený na sunitskej voluntaristickej teologickej škole [zameranej na vôľu v protiklade k rozumu], ktorá – podobne ako Luther – očierňuje rozum ako diablovu pobehlicu. Rovnako ako sola scriptura a sola fide [iba písmo a iba viera – základné tézy protestanstva]. Pán Loconte to považuje za základ 'revolúcie racionality' pre islam iba preto, lebo si mylne myslí, že ním bol na Západe."

Martin Hanus pred 1439 d

Taliansko je známe svojou často nezmyselnou byrokraciou, ale tento kafkovský príbeh predsa len udivuje: chudobná milánska rodina s piatimi deťmi, kde otec-robotník sotva zarobil na živobytie, žila od roku 2012 v jednom milánskom parku. Len na noc sa vždy natlačili do bytíka starých rodičov, odkiaľ však každé ráno o siedmej, pri akomkoľvek počasí, museli von.

Rodina mala síce nárok na najomný obecný byt, dokonca boli na čele poradovníka, ale podľa regionálnych zákonov môže takáto veľká rodina získať nájomný byt len vo veľkosti nad 90 metrov štvorcových. Lenže Miláno má momentálne k dispozícii iba byty s výmerou pod 90 metrov štvorcových, takže prosby rodiny, ktorá bola ochotná zobrať čokoľvek, mestský úrad zamietal. S tým, že zákon predsa hovorí jasne. A tak rodina ďalej trávila celé dni v parku.

Až si prípad v septembri všimol denník Avvenire, ktorý ho opísal ako symbol „slepej, hluchej a tupej byrokracie“. Úradníci sa pod tlakom verejnej mienky opäť zamysleli a po rokoch prišli na geniálne riešenie problému: rodine pridelili byt s rozlohou menšou než 90 metrov štvorcových...

Jaroslav Daniška pred 1439 d

Konečne! Trvalo to dlho-pridlho, ale mám pocit, že sme sa dočkali: Politický humor zanikol niekedy v roku 1998, keď prestali byť zaujímaví Vladimír Mečiar a Milan Markovič. Viem, že svoju klientelu si našiel Shooty, ale na môj vkus bol vždy priveľmi expresívny a občas aj cynický. No ale to nie je prípad Petra Schutza, dnes opäť a s chuťou svojich čitateľov baví. Jeden by dodal, že škoda s takým talentom mrhať čas (jeho aj čitateľov) na iné žánre.