Krátke správy redakcie

Jaroslav Daniška pred 1016 d

Zvykli ste si v poslednej dobe na mediálne klišé dobré Nemecko a zlá Amerika, vyjadrené komixovým obrazom Angela verzus Brrrrtrump? Americký Senát sa zapojil do diskusie a chce pripomenúť aj trochu iné, opomínané pokrytectvo nemeckej politiky. Američania navrhujú rozšíriť protiruské sankcie aj na nemecké a záadoeurópske firmy, ktoré spolupracujú s Ruskom na budovaní plynovodu Nordstream 2. To je ten, ktorý chce obísť Ukrajinu aj Slovensko a celú V4, aby zabezpečil dostatok plynu pre Nemecko, Holandsko, Taliansko či Rakúsko.

Nemecký minister zahraničných vecí Sigmar Gabriel už ostro reagoval, vraj ide o európsku vec.. Myslím, že Poliaci a my ďalší v strednej Európe by sme s takýmto použitím spojenia európska záležitosť nemali len tak ľahko súhlasiť, viac ako o Európu ide o Nemecko, Holandsko, Rakúsko či Taliansko, a teda národné záujmy, únia-neúnia.

Za návrhom zákona stojí republikánsky senátor Crapo z 1,5-miliónového Idaha, ale aj širší záujem demokratov a republikánov, ktorí našli spôsob, ako sťažiť (znemožniť) Trumpovi prípadné oslabenie protiruských sankcií, ako pripomína Financial Times: Návrh na postihnutie nemeckých, holandských či rakúskych firiem zapojených do Nordstreamu 2 totiž sleduje väčší cieľ, urobiť z protiruských sankcii zákon, ktorý by sankcie posilnil na všetky investície do ruských firiem napojených na ruský štát nad 10 mil. dolárov. O zákone musí ešte hlasovať Snemovňa reprezentantov, bude zaujímavé sledovať, čo sa bude diať a aké silné sú lobistické firmy korporácii ako Shell, Engie, OMV, Wintershall a ďalších firiem, o ktoré ide, ale aj vplyv Angely Merkelovej na amerických kongresmanov pred nemeckými voľbami, napríklad.

Je to Západ proti Západu, všetko kvôli Rusku. V niečom trochu prehnané, v niečom trochu užitočné, pre Stredoeurópana každopádne hodné pozornosti.

Foto: OSW

Imrich Gazda pred 1016 d

Nemecká kancelárka Angela Merkelová patrí medzi štátnikov, ktorí sa s pápežom Františkom stretajú najčastejšie. Dnešný 40-minútový rozhovor bol už štvrtým oficiálnym a celkovo šiestym stretnutím.

Rozprávali sa o boji proti chudobe, terorizme či klimatických zmenách. Spoločnú spomienku venovali aj včera zosnulému kancelárovi Helmutovi Kohlovi. Informovalo o tom oficiálne komuniké Tlačového strediska Svätej stolice.

Merkelová, ktorá nedávno navštívila Argentínu, darovala Františkovi miestne pochúťky zo sladkého mlieka a nahrávky diel Ludwiga van Beethovena. Nejde o prvý hudobný dar kancelárky pápežovi. Pri príležitosti prvého oficiálneho stretnutia v máji 2013 mu venovala kolekciu cédečiek Furta Wanglera.

K prvému kontaktu medzi Merkelovou a Františkom došlo po jeho inauguračnej omši 19. marca 2013. Krátko na to sa s ním stretla aj oficiálne, ďalšie oficiálne stretnutia nasledovali vo februári 2015 a v máji 2016 pri príležitosti odovzdania európskej ceny Karola Veľkého.

Naposledy sa František s Merkelovou videl v marci tohto roku, keď prijal lídrov EÚ, ktorí si v Ríme pripomínali 60. výročie podpísania rímskych dohôd.

Foto - TASR/AP

Ján Krupa pred 1017 d

Aj v úrade nemeckého kancelára sa Helmut Kohl usiloval nezapierať svoj pôvod z praktizujúcej katolíckej rodiny, takže kardinál Reinhard Marx mohol z pozície predsedu Nemeckej biskupskej konferencie do kondolencie adresovanej jeho manželke napísať: „Cirkev v Nemecku je vďačná za kresťanské svedectvo Helmuta Kohla. Kde boli pošliapavané hodnoty slobodomyseľnej spoločnosti, kdekoľvek na svete, tam sa on zasadzoval za rešpektovanie týchto hodnôt. Európu chcel a mohol formovať podľa svojich kresťanstvom ovplyvnených presvedčení. Zosnulému veľmi záležalo na sociálnom trhovom hospodárstve založenom na katolíckej sociálnej náuke.“  

Kardinál Marx pripomenul, že nemecký kancelár Kohl bol pravidelným hosťom na Katolíckych dňoch a často sa radil s teológmi, pričom dôležitým teologickým sprievodcom mu bol vtedajší predseda konferencie nemeckých katolíckych biskupov a mohučský arcibiskup Karl Lehmann.

V kondolencii kardinál Marx vyzdvihol stretnutia nemeckého kancelára Kohla s pápežom Jánom Pavlom II. počas jeho návštev Nemecka v rokoch 1987 a 1996. „Bola to historická hodina, keď Helmut Kohl kráčal s pápežom Jánom Pavlom II. v roku 1996 cez Brandeburgskú bránu“, napísal kardinál Marx.

Nezabudnuteľné sú dodnes smerodajné slová kancelára, ktoré vtedy pri Brandeburgskej bráne povedal: „Sloboda znamená vždy aj zodpovednosť, lebo ináč sa preklopí do nových foriem závislosti. Žitá zodpovednosť potrebuje brať ohľad na vlastné svedomie, na blížnych a predovšetkým na Boha. Práve v tomto zmysle je bezpodmienečne nutný hlas kresťanských cirkví v stále sekularizovanejšej spoločnosti. Kristovo radostné posolstvo je prameňom sily a poskytuje ľuďom orientáciu a oporu. Želám si, aby z tejto pápežskej návštevy v Nemecku vyšiel signál – posmeľujúci signál pre kresťanov, aby prevzali zodpovednosť v politike, hospodárstve a spoločnosti. Kresťanská a občianska povinnosť sú neoddeliteľné! V neposlednom  rade to platí aj pre budovanie zjednotenej Európy!“

Kardinál Marx pripomenul v kondolencii aj srdečné stretnutie Helmuta Kohla s Benediktom XVI., keď v roku 2011 pápež navštívil Nemecko. „Katolícka cirkev v Nemecku sa v smútku, uznaní a vďačnosti skláňa pred zosnulým. Konanie Helmuta Kohla bolo ovplyvnené kresťanským obrazom človeka, ktorý ho tak veľmi posilňoval pre jeho prácu.“

Foto: KASonline/flickr.com

Lukáš Obšitník pred 1018 d

„V USA došlo k politicky motivovanému pokusu o masový atentát. Bol takmer úspešný. Myslite na to,” napísal Robert P. George, profesor na Princeton University na svojom twitteri v reakcii na streľbu z utorka 14. júna na republikánov demokratickým aktivistom Jamesom Hodgkinsonom. Strelec na bejzbalovom tréningu vo Virgínii vypálil viac ako 50 výstrelov, kým ho nezlikvidovala prezidentská ochranka. Postrelil päť osôb, jeden z nich – tajomník republikánskej väčšiny v dolnej komore amerického Kongresu Steve Scalise je stále v kritickom stave. Celkovo bolo na mieste 15 až 25 ľudí. „Ak by tam nebola ochranka, bol by to masaker,” povedal Rand Paul, republikánsky senátor, ktorý sa tiež zúčastnil na tréningu.

Streľba sa udiala v atmosfére vybičovaného politického zápasu demokratov proti prezidentovi Trumpovi. Hodgkinson bol dobrovoľníkom v kampani demokratického kandidáta na prezidenta Bernieho Sandersa, republikánov tvrdo kritizoval a napr. na facebooku bol členom skupín „Rozpustite Republikánsku stranu” či „Cesta do pekla je dláždená republikánmi”.

Denník New York Times v editoriáli streľbu odsúdil, no súčasne ju prirovnal k útoku z roku 2011 na demokratku Gabby Giffordsovú, pri ktorom útočník Jared Lee Loughner zabil 6 ľudí. Loughnera vtedy niektoré kruhy označili za pravičiara a New York Times jeho útok v dnešnom texte označili za viac politicky motivovaný ako terajší vedený Hodgkinsonom. Podobne o tom písal aj slovenský Denník N.

Mnohých konzervatívcov úvodník najčítanejších liberálnych novín pobúril. David French z National Review ho označil za hanebný a nactiutŕhačský, ktorý by mala redakcia stiahnuť a ospravedlniť sa zaň. Samotné New York Times totiž v roku 2011 písali, že stranícky motív Loughnera bol pochybný, keďže to bol paranoidný schizofrenik s bláznivými pravicovými aj ľavicovými názormi, napr. bol prívržencom konšpiračných teórií nenávidiaci Georga Busha. „V deň, keď sa demokratickí členovia Kongresu spojili so svojimi republikánskymi kolegami, aby jednoznačne odsúdili zlo tohto násilia, sa Timesy rozhodli politikárčiť. Hanba pre New York Times,” píše French.

Foto: Americký republikánsky kongresman Steve Scalise, ktorý bol 14. júna postrelený demokratickým aktivistom Jamesom Hodgkinsonom (zdroj: TASR/AP)

Pavol Rábara pred 1018 d

Slovenská teológia si zaslúži chvíľku pozornosti. 

Tím slovenských biblistov po dlhoročnej práci vydal knižný komentár ku knihe Žalmov 51 - 75. 

„Komentár je súčasťou komentárov k biblickým knihám Starého a Nového zákona, ktorý od samého začiatku zastrešuje Teologická fakulta Trnavskej univerzity. Počas aprílovej návštevy najvyšších predstaviteľov Katolíckej cirkvi a zástupcov Ústredného zväzu Židovských náboženských obcí vo Vatikáne ho prijal aj Svätý Otec František a hlavný rabín mesta Ríma,” informoval dekan fakulty Miloš Lichner, ktorý celý projekt zastrešuje. 

Autorský kolektív viedol Bohdan Hroboň. Kniha komentárov obsahuje okrem najnovších prekladov z pôvodných jazykov aj teologické a biblické analýzy, komentáre rabínov a cirkevných otcov a liturgické či pastorálne aplikácie. 

Slovenský jezuita a dekan pápežského biblického inštitútu v Ríme Peter Dubovský, ktorý stál v počiatkoch projektu, podľa TK KBS zdôraznil na slávnostnej prezentácii výnimočnosť projektu, ako aj jeho potrebu pri formovaní mladej slovenskej inteligencie. 

Foto: TKKBS/Peter Zimen

Imrich Gazda pred 1019 d

Parlament dnes volí nového riaditeľa RTVS. V najvýhodnejšej pozícii je súčasný šéf TASR a bývalý riaditeľ Slovenského rozhlasu Jaroslav Rezník, ktorému sa na tretí pokus možno podarí získať vytúženú funkciu.

Kým pred piatimi rokmi získal len dva hlasy, zatiaľ čo jeho hlavný súper Václav Mika až 74, dnes je situácia presne opačná. Rezník môže počítať s hlasmi Smeru (49) a SNS (15). Tretia koaličná strana Most-Híd (15) ho však určite nepodporí a zahlasuje za Michala Ruttkaya.

Aj keď za Rezníka budú traja odídenci z hnutia Sme rodina (Marček, Šimkovičová, Holúbek), stále to činí len 67 hlasov. Jazýčkom na váhach sa tak zrejme stanú poslanci ĽSNS (14), ktorí Rezníkovi dodajú niekoľko hlasov alebo neúčasťou na hlasovaní znížia kvórum. K zvoleniu je totiž potrebná nadpolovičná väčšina prítomných poslancov.

Keďže však špičky Smeru a SNS v posledných dňoch intenzívne zháňali chýbajúce hlasy pre Rezníka, je možné, že sa im podarilo uloviť niekoľko opozičných poslancov.

Na rozdiel od koaličných strán, ktoré priamo povedali alebo aspoň jasne naznačili, kto má, resp. kto nemá ich podporu, opozícia mlčí. Jasnú podporu súčasnému riaditeľovi Václavovi Mikovi vyjadrilo len sedem poslancov okolo Miroslava Beblavého a nezaradená Alena Bašistová.

Ako sa zachovajú kluby SaS (20), OĽaNO (17), Sme rodina (8) a nezaradený Zsolt Simon, je nateraz záhadou. Ak by sa rozhodli podporiť odpor Mosta k Rezníkovi a podporili by Ruttkaya, ten by mohol získať až 61 hlasov. V prípade, že by koalíciu nepodržali kotlebovci, Rezník by s Ruttkayom postúpili do druhého kola, ktoré sa bude konať presne o týždeň.

Foto – TASR/Martin Baumann

Jozef Majchrák pred 1020 d

Dnes popoludní by malo vedenie českej ČSSD rokovať o riešení vnútrostraníckej krízy. Strana sa štyri mesiace pred parlamentnými voľbami zmieta vo vnútorných rozporoch, padajú jej preferencie a jej predseda a premiér Bohuslav Sobotka čelí kritike, že konflikt s ministrom financií Andrejom Babišom nezvládol. 

Denník Lidové noviny uverejnil informácie o krízovom pláne, ktorým by sa dnes českí sociálni demokrati mali zaoberať. Podľa neho zostane Bohuslav Sobotka premiérom, ale stranu bude až do najbližšieho snemu riadiť minister vnútra Milan Chovanec. Volebným lídrom strany bude minister zahraničných vecí Ľubomír Zaorálek a Sobotka zostane len lídrom straníckej kandidátky na južnej Morave. 

Inými slovami, tento krízový plán vlastne znamená politický koniec Bohuslava Sobotku.

Foto: TASR

Jaroslav Daniška pred 1021 d

Rada KDH schválila cez víkend opatrenie s názvom „trikrát a prestávka“. Ide v ňom o to, že politik, ktorý bol trikrát po sebe zvolený do funkcie, na ktorú nominuje Rada KDH, už nemôže na túto funkciu kandidovať a musí si dať prestávku. V praxi ide o Annu Záborskú, ktorá už nebude môcť kandidovať v eurovoľbách.

Anna Záborská bola europoslankyňou KDH od nášho vstupu do Únie od roku 2004 a v podstate zadefinovala, ako má vyzerať práca slovenského konzervatívneho europoslanca. Nikomu sa ju dodnes nepodarilo prekonať, čoho si boli vedomí aj voliči, a keď bola Záborská na kandidátke nižšie (v eurovoľbách 2009), bez problémov sa prekrúžkovala. Teraz sa to už nezopakuje, pretože na kandidátke nebude.

Je to trochu politicky trápne a minimálne voči Záborskej aj neúctivé. A ktovie, čas ukáže, či nie aj riskantné.

Hlas pre Záborskú bol doteraz hra na istotu, bude zaujímavé sledovať, kým ju Hlina a predsedníctvo strany nahradí. Najmä ak sa stopka týka aj europoslanca Mikolášika, a ak problém môže mať aj tretí europoslanec KDH, nevýrazný a hodnotovo liberálny Ivan Štefanec, ktorý bol členom SDKÚ, podporoval registrované partnerstvá či členstvo Turecka v EÚ. 

Záborská si podobnú stopku nezaslúžila, strana jej má skôr za čo ďakovať, než ju takýmto spôsobom odstaviť.

Foto: Europoslanci Anna Záborská a Ivan Štefanec pred prezentáciou programových priorít SK PRES v pléne Európskeho parlamentu v stredu 6. júla 2016 v Štrasburgu. Michal Svítok/TASR

Kamil Draganovský pred 1021 d

Po voľbách vo Veľkej Británii viacero konzervatívcov zaujalo posilnenie mocenskej pozície Demokratickej unionistickej strany (DUP) Severného Írska. Ide asi o poslednú mainstreamovú stranu Británie, ktorá je výrazne pro-life, ako aj proti manželstvám osôb rovnakého pohlavia. K tomu sa pridáva aj postoj niektorých unionistov k evolučnej teórii, kde prezentujú skôr pro kreacionistické postoje. Tu však treba dodať, že ide skôr postoj jednotlivcov ako celej strany.

Na druhej strane si však DUP nesie problém spojený so Severným Írskom ako takým. DUP síce nie je napojená na militatné krídla protestantov tak priamo ako Sinn Fein na IRA. V minulosti však mala DUP neraz problém dištancovať sa od ultra anti-katolíckych miltitantov a urobila tak až po istom tlaku.

Situácia v Severnom Írsku sa začína síce pomaly zlepšovať, medzi katolíkmi a protestantmi však stále ostáva hlboká nedôvera. A tu je aj problém s podporou DUP pre menšinovú vládu konzervatívcov. Veľkopiatková dohoda z roku 1998 totiž stanovuje, že britská vláda ostane vo veciach Severeného Írska neutrálna. Ak sa však DUP stane akoby neoficiálnym partnerom vlády v Londýne, tak je možné o tejto neutralite pochybovať.

Zatiaľ čo DUP ostáva sociálne veľmi konzertavtívnou stranou, Sinn Fein ako zástupca katolíkov už konzervatívnou stranou dávno nie je. Politicky sa najviac podobá asi na škótskych nacionalistov a ide skôr ľavicovo-liberálnu stranu. Napokon aj jedným z hlavných dôvodov, prečo bol na jar rozpustený severoírsky parlament, boli nezhody medzi DUP a Sinn Fein kvôli registrovaných partnerstvám, respektíve manželstvám osôb rovnakého pohlavia. Vďaka DUP je totiž Severné Írsko jedinou krajinou v Británii, ktorá ešte neschválila tento inštitút.

Na snímke líderka severoírskej Demokratickej unionistickej strany (DUP) Arlene Fosterová (vľavo) a britská premiérka Theresa Mayová počas stretnutia v Belfaste.

Imrich Gazda pred 1022 d

Voľba generálneho riaditeľa RTVS sa blíži. V nedeľu mohli diváci a poslucháči RTVS prvýkrát vidieť a počuť priamu konfrontáciu všetkých ôsmich uchádzačov. Pred týždňom v TA3 totiž diskutovali len piati najrelevantnejší.

Keďže účastníci diskusie v podstate len zopakovali najdôležitejšie body svojich projektov, ktoré verejne predstavili už 30. mája, zaujímavejšie bolo sledovať ich správanie a vystupovanie.

Najprv dve vety k moderátorovi – aj keď Martin Strižinec na začiatku diskusie zdôrazňoval svoju nestrannosť, ako aj skutočnosť, že nezastupuje oficiálne stanoviská RTVS, ale jej koncesionárov a verejnosť, bolo zjavné, ku ktorému z kandidátov má najbližšie. Nemožno sa mu čudovať, keďže Václav Mika je nielen jeho súčasným šéfom, ale aj kandidátom s najprepracovanejšou, najprogresívnejšou, aj keď miestami prehnanou víziou.

Nečakane konfrontačne začala Zuzana Ťapáková, ktorá hneď v úvode spochybnila celú diskusiu z dôvodu, že prebieha na pôde inštitúcie, o ktorej budúcnosti sa rozhoduje, a to za prítomnosti jej súčasného a budúceho riaditeľa, ktorý vzíde z ôsmich kandidátov.

Z trojice najsilnejších kandidátov (Mika, Rezník, Ťapáková) bolo rozprávanie bývalej generálnej riaditeľky Markízy najvšeobecnejšie a najneurčitejšie. Miestami otvorene útočila na spoludiskutujúcich, najmä na Miku. Kým on ju oslovoval Zuzka, ona jeho pán riaditeľ.

Hlas niekoľkokrát zvýšil aj obyčajne pokojný Mika. Odmietol kritiku Michala Ruttkaya, že väčšiu pozornosť venoval televízii a z rozhlasu sa stala Popoluška, ako aj Ťapákovej výhrady k príliš extenzívnemu nákupu športových práv. Hovorila dokonca o golfe, ktorý som osobne na obrazovkách RTVS nikdy nezachytil. 

Na kritiku kvality zamestnancov RTVS Mika reagoval výzvou, aby spoludiskutujúci vážili slová, keďže ide o najlepších ľudí na trhu. „To sú ľudia, ktorých si budete musieť získať a udržať, aby s vami pracovali,“ apeloval Mika.

Jaroslav Rezník, ktorý sa o pozíciu generálneho riaditeľa RTVS uchádza už tretíkrát, zanechal dobrý dojem. S vedomím, že teraz ma k získaniu vysnívanej pozície najbližšie, aj keď stále nič nemá isté, vystupoval pokojne, zmierlivo, prítomných oslovoval Vaško a Miško, počas jeho rozprávania sa v záberoch niekoľkokrát objavil pritakajúci Mika.

Čo povedať k zvyšným kandidátom? Ruttkay vystupoval profesionálne, ale o marketingu toho vie zďaleka viac ako o verejnoprávnom médiu, dlhoročný člen Rady pre vysielanie a retransmisiu Peter Abrahám je síce odborník, ale nie manažér, bývalý novinár Richard Dírer mal formálne uhladený, ale obsahovo nezaujímavý prejav, Fedor Flašík rozprával o všetkom a o ničom, takže najzaujímavejšie boli jeho okuliare.

Nesporne zaujímavým zjavom je podnikateľ žijúci v USA Stanislav Velitzky, ktorý sa pohyboval vo svojom vlastnom leveli diskusie. Divák či poslucháč sa dozvedel o jeho zážitkoch zo 70. až 90. rokov, pochválil sa svojimi kontaktmi v Hollywoode, párkrát pobavil ostatných účastníkov diskusie, ale k svojej predstave fungovania verejnoprávneho média nepovedal nič. Keďže však naznačil pozitívny vzťah k slovenskému štátu počas druhej svetovej vojny, možno napokon získa pár hlasov kotlebovcov.

Novinka z vydavateľstva

Na pleciach obrov

Veľké pravdy viery, ako o nich meditovali a ako ich žili cir...

Na sklade. Odosielame ihneď.

O knihe
Cena u nás: 9,27 €