Krátke správy redakcie

Jaroslav Daniška pred 1424 d

Karol Sudor sa so mnou  rozprával o Postoji, Vladimírovi Palkovi a Františkovi Mikloškovi, aj Ivete Radičovej, aj keď menej, než by napovedal titulok („Pravicu zlikvidovala Radičová“). Aby som objasnil tých pár slov, dovolím si dodať niekoľko bodov:

1. Základný dojem z Radičovej vlády bol, že koalícia nedokáže pre vzájomné spory efektívne fungovať.

2. Radičová nedokázala spory utíšiť, naopak, eskalovala ich. Pozri hlasovanie o eurovale (rekonštrukcia vlády nebola ani opcia). Robil som si ex post malý prieskum vnútri SDKÚ, čo sa vtedy dialo, bolo to zúfalstvo. Radičová hrozila demisiou opakovane a často, jej správanie najviac vyčerpávalo jej najbližších spolupracovníkov.

3. Jej vláda nedokázala riešiť vážne vnútorné problémy (napr. hlasovanie za Trnku, podozrenia na poslancov Mostu).

4. Radičová v kritický moment nedokázala rokovať s lídrom opozície Ficom, čo by bolo v záujme krajiny aj jej vlády. Dôvod takéhoto konania bol malicherný.

5. O politickom zlyhaní Ivety Radičovej svedčí aj to, že o jej návrat do politiky dnes nestojí nikto, kto má podporu nad 5 percent.

Nikde netvrdím, že pani Radičová to myslela zle. Osobne ju možno považovať za slušnú, ale v politike to nestačí.

Martin Hanus pred 1425 d

Zaujal ma včerajší text spisovateľa Michala Hvoreckého, ktorým reagoval na rozhovor Denníka N s Ivanom Miklošom o Ukrajine. Spisovateľ napísal, že ako ľavičiar neverí Miklošovým receptom „deregulácia, liberalizácia a privatizácia“, ktoré chce naordinovať Ukrajine, pretože takáto politika viedla v strednej aj východnej Európe k prehĺbeniu regionálnych rozhovorov, extrémnej korupcii, rozmachu chudoby, úpadku školstva a vedy a k zlyhávaniu základných funkcií štátu. Toľko spisovateľ.

 

Musím sa priznať, že ma takto razantne vyjadrený názor prekvapil, keďže spisovateľ sa v roku 2010 verejne deklaroval ako volič (aj Miklošovej) SDKÚ, teda ešte v čase, keď Mikloš už svoje údajne devastačné reformy na Slovensku dávno zrealizoval. Hvorecký sa zrejme odvtedy posunul doľava – čo je aj znak toho, že Slovensko sa i v tomto ohľade europeizuje, napokon všade na Západe sa umelecká obec hlási väčšinovo k ľavici.

 

Je však trochu škoda, že Hvorecký ostal iba pri póze svojej novoobjavenej ľavicovosti, a neobjasnil zo svojho postupného prerodu viac. Lebo teraz nie je celkom jasné, ako to myslí – vari tak, že školstvo a kultúra by dnes boli na tom podľa neho lepšie, keby veľká časť podnikov ostala v rukách štátu, bolo by v takom prípade aj menej korupcie a chudoby? Naozaj by sa nám lepšie žilo s väčším počtom regulácií či regulovanými cenami? Alebo má skôr spisovateľ na mysli, že pri budovaní kapitalizmu a liberálneho trhu sa zabudlo na mäkké oblasti pod kuratelou štátu ako školstvo či kultúra?   

 

Napriek tomu Hvoreckého text oceňujem. Aj on ukazuje, že časy, keď sa v našom pravicovom prostredí (čo platí aj na autora tejto správy) až príliš nekriticky propagovala poučka, že čo najslobodnejší trh problémy rieši, kým (zlý a socialistický) štát ich v ekonomike vytvára, sa eurokrízou skončili. Začína sa hľadanie novej rovnováhy.  

Fero Múčka pred 1426 d

Máme za sebou ďalší „míľnik“ – prvý zaoceánsky let v rámci služobnej cesty. Práve teraz pristáli vo Washingtone naši dvaja redaktori (Pavol Rábara a Adam Takáč). Tento týždeň sa zúčastnia na americkom pochode za život, kde sa očakáva okolo trištvrte milióna účastníkov. Ďakujeme priateľom, ktorí nám umožnili túto cestu a pomohli aj s ubytovaním vo Washingtone.

Martin Hanus pred 1426 d

51-ročný vatikanista Andrea Tornielli v tomto rozhovore vysvetľuje, ako došlo ku knižnému rozhovoru s pápežom Františkom o milosrdenstve (kniha vychádza v týchto dňoch v 84 krajinách sveta). Tornielli vraví, že František najskôr váhal, keď mu však poslal okruhy otázok, súhlasil. Kniha vznikla na základe jedného stretnutia v júli minulého roka, po ktorom nasledovala medzi novinárom a pápežom dlhšia výmena mailov aj telefonáty.

 

Keď Tornielli prišiel na rozhovor bez papiera a pera, ale s tromi nahrávacími prístrojmi, pápež bol vraj prekvapený: „Nemáš nič na písanie?“ a chcel mu hneď podať pero a papier (čo však vatikanista nepotreboval). Pápež Torniellimu tyká, keďže sa poznajú už veľmi dlho a dobre, novinár mu však stále vyká a oslovuje ho „padre“ (otec). Tornielli v rozhovore odpovedal aj na otázku, či je pápež sklamaný z toho, že jeho reformy narážajú na odpor a vlečú sa pomaly: „Nie je sklamaný. Mám dojem, že je to veľký realista. Františkovi je úplne jasné, že veci sa nedajú lámať cez koleno. (...) František na mňa pôsobí dojmom človeka, ktorý sa nenechá zabrzdiť či ovplyvniť nejakým odporom. Spí pokojným spánkom. Ako muž viery vie, že Cirkev vedie Boh.“

 

Tornielli tiež odmieta kritiku, že tento pápež až príliš zdôrazňuje milosrdenstvo. Podľa neho František neprišiel s ničím novým, stojí v tradícii svojich predchodcov, ktorej len dáva nové slová a dôraz. A už vôbec nie je pravda, že dôrazom na milosrdenstvo stiera rozdiel medzi dobrom a zlom: „Pápež hovorí: Človeku bude odpustené všetko, ak prizná, že potrebuje odpustenie ako hriešnik. Pápež chce, aby čo najviac ľudí pociťovalo Božiu lásku.“

Lukáš Obšitník pred 1427 d

V týchto chvíľach štartuje do vesmíru americká raketa Falcon 9, ktorá na obežnú dráhu Zeme vynesie oceánografickú družicu Jason-3. Falcon 9 je zostrojená súkromnou spoločnosťou SpaceX patriacou Elonovi Muskovi, ktorý okrem iného vyrába aj elektromobily Tesla. SpaceX v máji tohto roku vynesie do vesmíru aj prvú slovenskú družicu skCUBE

Dnešný štart Falcon 9 je naplánovaný na 19:42 nášho času, priamy prenos sa dá sledovať na www.nasa.gov alebo www.spacex.com/webcast.

Doplnenie: Prvý stupeň Falconu 9 sa pri návrate na zem nešťastne zničil, keď sa zablokovala jedna pristávacia noha. Raketa však pristávala na malú pohyblivú plošinu umiestnenú na mori a trafila sa úplne presne, a už len to bolo podľa viacerých komentátorov obrovským úspechom. Záznam z pristátia sa dá pozrieť tu.

Lukáš Obšitník pred 1429 d

Štvrtkovú debatu republikánskych prezidentských kandidátov vyhral Donald Trump, píše komentátor National Review David French. Podľa neho Trump presvedčivo vyvrátil komentáre, ktoré predpovedali, ako sa svojimi výrokmi sám zničí a voliči prejdú k „uhladenejším kandidátom“. Podľa Frencha sa stal opak. Trumpa za víťaza označili aj ABC News, pričom doplnili, že to bola doteraz najtvrdšia debata.

Na začiatku sa kandidáti sporili o tom, či narodenie Teda Cruza v Kanade ho môže diskvalifikovať z výkonu funkcie prezidenta, pričom túto námietku Cruz podľa Frencha „vyvrátil tak ľahko a tak prirodzene, že som si myslel, že to bude Cruzova noc“. No potom prišlo na Cruzovu námietku voči Trumpovi, teda či rodák z liberálneho New Yorku vôbec môže zmeniť pomery vo Washingtone. Na čo Trump odpovedal, že z USA nie je možné vyškrtnúť akúkoľvek časť a pripomenul útoky z 11. septembra 2001, keď „celá Amerika bola New York“, na čo aj Cruz zatlieskal.

Celkovo Trump podľa Frencha v ničom svojich fanúšikov neodradil, skôr našiel ďalších a presvedčil, že je schopný konfrontovať aj Clintonovú. Cruz bol podľa neho druhý, dobre kombinuje svoje znalosti a humor a najlepšie vie zatlačiť na Trumpa. Tretí bol Marco Rubio. 

Zaujímavé bolo, že Trump si s Cruzom počas výmeny názorov navzájom ponúkli funkciu viceprezidenta v prípade, že vyhrajú. Záznam celej debaty sa dá pozrieť tu.

Jozef Majchrák pred 1429 d

Možno si to v záplave udalostí nestíhame ani úplne uvedomiť, ale jedným zo silných signálov toho, že vývoj v Európe ide zvlášnym smerom, je aj to, keď sedemdesiat rokov od holokaustu sa Židia na našom kontinente musia opäť skrývať a utekať z neho.

Minulý rok emigrovalo zo západnej Európy do Izraela takmer desaťtisíc Židov. Veľká časť z nich odišla z Francúzska, kde žije jedna z najväčších židovských komunít na svete, ktorá sa však po viacerých antisemitských útokoch prestáva v tejto krajine cítiť bezpečne. Po nedávnom útoku na židovského učiteľa v Marseille dokonca židovské autority vyzvali veriacich mužov, aby kvôli bezpečnosti prestali nosiť na hlave jarmulku. 

Foto: TASR/AP

 

Lukáš Obšitník pred 1429 d

David Brooks v článku o Cruzovi úmyselne prekrútil skutkový stav právnej veci Michaela Haleyho, napísal komentátor Wall Street Journal James Taranto. Haley totiž neukradol iba kalkulačku, ale predtým spáchal dva ďalšie zločiny. Keďže v Texase platí zásada „trikrát a dosť“, obžalovaný sa po treťom prečine posudzuje prísnejšie. 

Cruz potom nechal komplikáciu v prípade týkajúcu sa načasovania deliktov vyriešiť Najvyšší súd. V ňom ako texaský prokurátor zastupoval svoj štát, respektíve ako to spomenul Rob Garver, urobil tak podľa nariadenia nadriadeného generálneho prokurátora. Ako napísal Jay Richards, Brooks pokojne môže mať výčitky k zásade „trikrát a dosť“, no potom by mal kritizovať texaské zákonodarstvo, nie Cruza. Navyše, rozhodujúcim orgánom bol Najvyšší súd a ten vtedy potvrdil Cruzovo stanovisko v pomere hlasov 6:3 aj s podporou niektorých liberálnych sudcov nominovaných Billom Clintonom.

Na Brooksov článok vyšlo viacero rozhorčených reakcií. Pre web Conservative Review napísal Jeffrey Lord, bývalý člen administratívy Ronalda Reagana, že Brooksov útok na Cruza je „hanebný“. Lord okrem iného odmietol obvinenie Cruza z „brutality“ a čuduje sa, ako môže „konzervatívny stĺpčekár“ vytýkať Cruzovi napr. snahu zastaviť financovanie Planned Parenthood.

Lord Brooksov článok prirovnal k útoku liberálneho senátora Edwarda Kennedyho na rešpektovaného konzervatívca Roberta Borka, ktorého Reagan svojho času vymenoval za sudcu Najvyššieho súdu. Kennedy vtedy odsúdil Borka z „fanatizmu“ a podobných vlastností, teda pre typické emocionálne stereotypy, aké majú „progresivisti“ voči konzervatívcom. „Atak bol taký nečestný, aký bol hanebný.“ Podobne podľa Lorda urobil teraz Brooks. Lord to vysvetľuje tým, že Cruz podobne ako Trump predstavuje ohrozenie pre zavedený establišment.

Jaroslav Daniška pred 1430 d

Včera večer začala Česká televízia vysielať politický seriál Dom z kariet, ktorý ukazuje cynickú povahu americkej washingtonskej politiky. Prvá séria tohto slávneho seriálu je niekoľko rokov stará, napriek tomu som bol plný očakávaní. Hoci niektorí kolegovia sa na mne láskavo smejú, keďže oni prvú aj druhú sériu už dávno videli, predsa len som sklamaný. Zápletky boli až príliš očakávateľné, machiavelizmus neprekvapivý. 

Dám ešte Kevinovi Spaceymu a jeho šarmantnej televíznej manželke šancu, ale skôr kvôli kostýmom než deju.

Ak by si ale niekto chcel prečítať skvelú knihu o tom, aká kríza lomcuje politickým Washingtonom, odporúčal by som skvele napísanú This Town od Marka Leibovicha. Na knihu tohto redaktora New York Times Magazine pred časom upozornil Fareed Zakaria a je to naozaj strhujúce čítanie.

Jaroslav Daniška pred 1430 d

Iracký Kurdistan má problém. Klesajúce ceny ropy, ktoré tvoria hlavný príjem tohto kvázi-štátu totiž spôsobujú výpadok príjmov, ktorý Kurdistan nedokáže nahradiť. Momentálne má Kurdistan dlh už vo výške 18 miliárd dolárov. Problém je zvyšujúca sa nezamestnanosť aj neschopnosť vyplácať mzdy civilným zamestnancom, píše editoriál dnešných New York Times.

 

Medzi irackým Kurdistanom a centrálnou vládou v Iraku boli dlhodobé rozpory, Kurdi neodvádzali časť príjmov z ropy do Bagdadu, keďže – ako tvrdili – tamojšia vláda sa nestarala o ich potreby, výsledkom bola legalizácia statusu quo, takže od roku 2014 Bagdad nefinancuje Erbil a kurdský Erbil zase funguje „za svoje“. Američania sa snažia Iraku aj Kurdom pomôcť s pôžičkami z Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky, ktorá už Bagdadu požičala 1,7 miliardy dolárov, ale dostať sa k týmto zdrojom môže byť pre Kurdov trochu problém. 

 

Dôsledky sú závažné: Kurdi sú jedinou bojaschopnou a svojimi záujmami prozápadnou jednotkou v konflikte, ich oslabenie preto môže pomôcť všetkým, ktorých záujmy sú viac či menej v rozpore s naším pohľadom na konflikt s ISIS aj sunitsko-šíitskou regionálnou vojnou.