Krátke správy redakcie

Eva Čobejová pred 31 d

Český týždenník Reflex vo svojom 50. čísle priniesol nie celkom predvianočnú tému. Je to text o českom biznise s počatím. Konkrétne o tom, ako niektoré mladé ženy doplatili životom či zdravím na to, že si chceli privyrobiť predaním svojich vajíčok. Česko je na svetovej špičke v počte darkýň vajíčok, takže je to veľký biznis a s vajíčkami sa vo veľkom kšeftuje.

Reflex zistil, že česká legislatíva nestíha zachytávať vývoj na tomto trhu, kde dopyt aj odbyt stúpa a točia sa veľké peniaze. Aj preto tu veľkú sieť centier asistovanej reprodukcie spoluvlastní Andrej Babiš. Nie je tajomstvom, že v Česku sa ešte môžu robiť aj veci, ktoré inde už nedovoľujú. Napríklad nemecká legislatíva nedovoľuje oplodnenie darovanými vajíčkami. Reflex spomína aj Slovensko. Jozef Janov, spoluvlastník firmy Hartenberg, ktorá sa zaoberá výkonmi asistovanej reprodukcie, sa podľa Reflexu pred dvomi rokmi netajil tým, že chce vybudovať sieť reprodukčných centier, ktorá by posielala klientov z krajín, kde sú prísnejšie legislatívne obmedzenia, na zákroky do Česka a na Slovensko.

Darovanie vajíčka vôbec nie je bez rizika a nie je ani celkom bezbolestné. V roku 2015 v Brne pri rutinnom zákroku, pri ktorom bolo odobraných 32 vajíčok, žena začala krvácať. Odviezli ju do nemocnice, operovali, ale zachrániť sa ju už nepodarilo. V rovnaký deň na rovnakej brnenskej klinike bojovala po odbere vajíčok o život ďalšia žena. Tá mala šťastie, prežila, no prišla o vaječník a vajcovod.

Ženy pred odberom podstúpili hormonálnu hyperstimuláciu, aby vďaka veľkým dávkam hormónov boli vaječníky mäkšie a ľahšie sa odsávali vajíčka. To môže byť pre darkyne nebezpečné. Po tomto nešťastí sa vraj niektoré veci zlepšili, ale riziko je stále pomerne vysoké. Ak darkyne majú po odbere zdravotné problémy, dostanú vysoké odškodné, takže sa veci rýchlo ututlú. Centrá reprodukovanej asistencie sa bránia tým, že darkyne musia podpísať informovaný súhlas, kde ich na toto riziko upozornia.

Problém je aj to, že v Česku neexistuje register darkýň, takže dnes niektoré ženy darúvajú vajíčka častejšie, ako by mali a ako je zdravé. Za odber dostanú 25- až 30-tisíc českých korún. A potom idú do iného centra, kde nikto netuší, koľkokrát už žena vajíčka darovala. Tento problém priznáva aj šéf jedného z takýchto centier v rozhovore s Reflexom. Priznáva aj to, že legislatíva nestíha. Životnú úroveň si pritom týmto spôsobom vylepšujú najmä vysokoškoláčky, ktoré si takto zarobia trebárs na luxusnú dovolenku. Mladá žena, s ktorou redaktorka hovorila, si darovaním vajíčok zarobila na lyžovačku. Nie je to teda práve príjemné predvianočné čítanie. Ale dobre ukazuje zákutia tohto biznisu s reprodukciou.

Lukáš Obšitník pred 31 d

Britské Tesco zastavilo výrobu svojich vianočných pohľadníc v čínskej továrni po tom, čo dievčatko v jednej pohľadnici našlo odkaz od robotníka poukazujúci na otrockú prácu.

Keď sa šesťročná Florence Widdicombeová chystala napísať pozdrav do pohľadnice, našla v ňom už veľkými písmenami vpísaný odkaz: „Sme zahraniční väzni vo väznici v čínskom meste Šanghaj v obvode Čching-pchu. Vykonávame prácu proti svojej vôli. Prosím, pomôžte nám a upozornite ľudskoprávne organizácie.“

K textu bola pripojená poznámka, aby nálezca odovzdal tento odkaz britskému novinárovi Petrovi Humphreymu, ktorý bol v tomto väzenskom tábore väznený pred štyrmi rokmi.

Tesco uviedlo, že svojich dodávateľov si starostlivo vyberá a pri tejto továrni nemalo informácie vedúce k možnej práci z donútenia. Výťažok z predaja pohľadníc bol určený pre charitatívne organizácie. Ich výrobu však spoločnosť hneď zastavila.

Čína obvinenie z vynútenej práce zahraničných väzňov dnes poprela

Novinár Humphrey sa pre BBC vyjadril, že bol dva roky väznený presne v tom tábore, odkiaľ pochádza aj odkaz v pohľadnici. „Urobil to teda niekto z mojich spoluväzňov, ktorý je ešte stále väznený. Veľkými písmenami to zjavne napísal len jeden človek a myslím, že aj viem, kto to bol, ale jeho meno nikdy nezverejním.“

Uviedol tiež, že podmienky vo väzení sú tvrdé. V jednej cele býva 12 väzňov, spia na matracoch hrubých len jeden centimeter, vďaka čomu je v zime extrémne chladno. Kým tam bol, práca bola dobrovoľná a väzni si mohli privyrobiť, no teraz je už povinnou.

Pisateľ si bol podľa neho určite vedomý veľkého rizika a po odhalení ho čaká sprísnenie podmienok, pravdepodobne aj mesiac na samotke.

Foto: Florence Widdicombeová s vianočnou pohľadnicou, v ktorej našla odkaz od čínskeho väzňa. Zdroj: TASR/AP

Ján Duda pred 32 d

Základným posolstvom evanjelia štvrtej adventnej nedele (22.12. 2019) je udalosť zvestovania Pána Jozefovi, ženíchovi Márie (Mt 1,18-25): „Jozef, syn Dávidov, neboj sa vziať si Máriu, svoju manželku. To, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého.“ K tomu tri krátke poznámky.

(1) To sú slová zvestovania narodenia Ježiša Jozefovi. Skrátka, Jozef je pozvaný (vtiahnutý?) do tajomstva vtelenia Ježiša. Boh toto zvestovanie vykonal Jozefovi dosť tajomne (evanjelista hovorí, že to bolo vo sne). Bolo to inak než pri zvestovaní Márii (porov. Lk 1,28).
Boh pozýva/vťahuje do tajomstva vtelenia Krista nejakým spôsobom každého človeka, teba i mňa. Neviem povedať, akým spôsobom to robí. Ale moja odpoveď Bohu vyžaduje veľkú odvahu, lebo ma pozýva uveriť udalosti, ktorá presahujú moje rozumové chápanie. Pán mi však hovorí: Neboj sa!

(2) Podľa kresťanského chápania sa končí Starý a začína Nový zákon. Rodokmeň Ježiša Krista končí u Jozefa, ale Jozef nie je otcom Ježiša (Mt 1,1-17). Ježiš bol počatý z Ducha Svätého (Mt 1,20). Toto musí znieť v ušiach ateistov neskutočne smiešne. Ale v Prvej Mojžišovej knihe v udalosti stvorenia čítame, že aj na počiatku stvorenia bol Duch Boží (Gn 1,2). Presne tak, ako bol Boží Duch pri počatí Ježiša. Preto v liturgii Veľkonočnej vigílie sa kňaz modlí: „Aké vznešené bolo dielo stvorenia na počiatku a o koľko vznešenejšie bolo dielo vykúpenia...“ (Rímsky misál, s. 211). Preto katolícka liturgia interpretuje vtelenie a vykúpenie ako znovustvorenie človeka Ježišom Kristom: „Čo by nám osožilo, že sme sa narodili, keby nás tvoj Syn nebol vykúpil?“ (Exultet).

(3) Jozef po zvestovaní narodenia Ježiša prijal úlohu. Bol ženatý, ale ženu nepoznal. Mal syna, ale nebol jeho otcom. Bez viery a lásky k Bohu je to azda aj nemožné. V tom sa Jozef podobá Abrahámovi, ktorý tiež veril Bohu do krajnosti. Preto ich obidvoch Písmo nazýva spravodlivými, ľuďmi zakorenenými v Bohu, čerpajúcimi „vlahu“ Božej milosti. Viera a láska k Bohu niekedy prináša so sebou aj veľa obety a odriekania. Dá sa to pochopiť? Skúsme to, prosím.

Požehnanú štvrtú adventnú nedeľu praje všetkým Ján Duda.

Foto: Guido Reni – Svätý Jozef

Lukáš Krivošík pred 34 d

Americký evanjelikálny magazín Christianity Today vyzval na odchod Donalda Trumpa z funkcie prezidenta Spojených štátov. „Impeachment Donalda Trumpa je významná udalosť v dejinách našej republiky,“ napísal šéfredaktor Mark Galli. „Vyžaduje si komentár.“

Magazín, ktorý pred rokmi založil svetoznámy kazateľ Billy Graham, sa doteraz k záležitostiam každodennej politiky vyjadroval len veľmi zdržanlivo. Na jeho stránkach hrajú prím témy kresťanského životného štýlu a širšie spoločenské otázky, ktoré sa dotýkajú viery. „Politika nie je konečným účelom našej existencie,“ pripomína Galli a dodáva, že je hrdý, lebo „politika nedominuje na našej webstránke“.

Christianity Today priznáva, že demokrati išli po Trumpovi od prvého dňa vo funkcii. Zároveň však pripomína, že prezident USA sa pokúsil využiť svoju moc za účelom prinútenia cudzieho politického lídra, aby pomohol zdiskreditovať Trumpovho politického oponenta. Podľa kresťanského magazínu je to nielen proti americkej ústave, ale tiež hlboko nemorálne.

Trumpovi evanjelikálni podporovatelia ho doteraz bránili upozorňovaním na konzervatívnych najvyšších sudcov, ktorých vymenoval, upozorňovali na jeho obranu náboženskej slobody a dobré ekonomické výsledky. No zneužitie právomoci a zrada prezidentskej prísahy podľa Christianity Today tieto prínosy nevyvažuje.

Magazín pripomína ako v roku 1998 rovnako z morálnych dôvodov podporoval impeachment Billa Clintona, ktorý klamal o svojej mimomanželskej afére. Odstránenie Trumpa z funkcie, či už odvolaním senátom, alebo budúcoročnými voľbami, je podľa Christianity Today nie vecou straníckych lojalít, ale vernosti Stvoriteľovi desatora.

Evanjelikáli, ktorí stále Trumpa podporujú, by si mali uvedomiť, aké svedectvo tým dávajú svetu: „Môžeme s vážnou tvárou povedať, že potrat je takým veľkým zlom, že nemôže byť tolerovaný, a s rovnako vážnou tvárou povedať, že ohnutý a zlomený charakter vodcu nášho národa napokon nie je dôležitý?“

Celý text šéfredaktora Christianity Today k impeachmentu Donalda Trumpa si môžete prečítať TU. Bude zaujímavé sledovať diskusiu, ktorú výzva medzi americkými evanjelikálmi vyvolá.

Demonštranti protestujú pred hlasovaním o podaní ústavnej žaloby (impeachment) na prezidenta Donalda Trumpa v Snemovni reprezentantov Kongresu USA vo Washingtone 18. decembra 2019. FOTO – TASR/AP  

Jozef Majchrák pred 37 d

Igor Matovič sa odmietol pripojiť k takzvanému paktu o neútočení, ktorý uzavreli opozičné strany PS/Spolu, Za ľudí, KDH a najnovšie sa k nemu pripojila aj SaS. K takému kroku lídri týchto strán vyzvali aj OĽaNO.

Matovič im odkázal, že ide o divadielko a lacné politikárčenie a že ak chcú lídri týchto strán mlčať o svojich chybách, nech to robia bez jeho strany.

Šéfovi OĽaNO sa dá rozumieť. Po tom, ako opozičné strany predviedli grotesku okolo dohody o spoločnom postupe do volieb, vyznieva pakt o neútočení ako jalové gesto. Jeho mobilizačný efekt je malý, voliči mu nerozumejú, časť z nich, napríklad voličov KDH, môže dokonca zneisťovať. Nejde z neho emócia opozičnej sily a keďže viaceré opozičné strany bojujú o podobného voliča, môže akurát vo finále kampane vyvolať spory o to, či ten alebo onen výrok, predvolebný sľub či tvrdšie vyjadrenie v televíznom dueli bol alebo nebol jeho porušením.

Svojou neúčasťou Matovič nič neriskuje, naopak, poskytuje mu to priestor odlíšiť sa od ostatných a prezentovať sa ako neohrozený kritik naľavo aj napravo. Táto jeho sólo jazda sa tak nakoniec môže ukázať ako dobrá taktika.

Foto: TASR/ Martin Baumann

Lukáš Obšitník pred 38 d

Boris Johnson musí riešiť nielen brexit a britskú ekonomiku, ale hlavne nápravu britskej politickej kultúry a nadvládu ľavice v jej prostredí, napísal v denníku The Telegraph Andrew Roberts, popredný britský historik 20. storočia, niekoľko kníh mu vyšlo aj v češtine. Roberts patrí medzi podporovateľov Konzervatívnej strany a brexitu.

„Aby ste mohli nabudúce zopakovať svoje súčasné víťazstvo a získať pre konzervatívcov piate funkčné obdobie vo vláde, budete musieť byť veľmi pevní v oblasti úplne mimo brexitu, politiky a dokonca ekonomiky. Musíte zviesť zápas o britskú politickú kultúru, čo je úloha, ktorej sa vyhli všetci britskí konzervatívni premiéri od pádu Margaret Thatcherovej spred 39 rokov,“ napísal Roberts.

„Prečo by sa v toľkých oblastiach britského života malo považovať slovo tory (konzervatívec) za nadávku? Prečo je viac ako 85 percent výučby na univerzitách zameraných ľavicovo? Prečo je každá relácia v BBC tak bolestivo politicky korektná?

Prečo sa do vedenia mnohých univerzitných fakúlt dostáva toľko bývalých labouristických ministrov a bývalých šéfredaktorov ľavicových médií a mediálnych spoločností? (...) Kontrola ľavice nad toľkými polovládnymi a umeleckými organizáciami je tým, čo by ste mali riešiť.“

Ak sa voči tomu Johnson nepostaví, ľavica bude podľa Robertsa naďalej „šíriť protikapitalistickú žlč do myslí mládeže“. Pripomenul, že ľavica „už dnes potláča slobodu prejavu na našich univerzitách“ – tak, ako to ešte v minulom storočí navrhol taliansky marxista Antonio Gramsci.

„V ďalších voľbách už nebudete môcť čerpať z neoceniteľných výhod hesla ‚Dokončime už brexit‘, ani Jeremy Corbyn už nebude váš oponent. Potrebujete rozbehnúť gramsciovský protipochod inštitúciami a jednu po druhej ich oslobodiť zo zovretia ľavice. Ekonomické a politické bitky nie sú celým zápasom.“

Ak sa do toho Johnson naozaj pustí, určite voči sebe vyvolá veľkú vlnu kritiky plynúcu z dotknutých inštitúcií a im spriaznených médií, ktoré ho budú obviňovať z porušovania slobôd. Ako píše profesor Roberts, táto bitka je omnoho náročnejšia a aj dôležitejšia ako jeho súčasné politické víťazstvo.

Foto: Andrew Roberts (zdroj: winstonchurchill.org)

Bohumil Petrík pred 38 d

Cez víkend sa vo Vatikáne uskutočnil už 27. ročník vianočného koncertu, poslucháčov okúzlili Lionel Richie, Leo Rojas či Bonnie Tylerová, ktorá aj takto oslávila 50 rokov svojej hudobnej kariéry. Lionel Richie povedal, že „dáva hlas tým, ktorí ho vo svete nemajú“. Hudobníkov po celý večer sprevádzal Taliansky filmový orchester.

Známe vianočné i vlastné piesne spievali najmä talianski interpreti. Jeden z nich, spevák Fabio Rovazzi, vyjadril prekvapenie nad tým, že ľudia môžu byť takí hlúpi, že si ničia vzácny amazonský prales.

Na koncerte pustili videozáznam zo stretnutia pápeža Františka s prítomnými hudobníkmi. Podľa pontifexa treba budovať „globálnu dedinu vzdelávania“, kde ľudia vytvoria „ľudské siete“, lebo sú „najlepším liekom na diskrimináciu a izoláciu“. Dievčatko Emma z detského zboru poslalo Petrovmu nástupcovi bozk, lebo sa mu páči jeho úsmev a pápež má rád deti.

Benefičný koncert, ktorý trval takmer tri hodiny, podporil saleziánske projekty v Amazónii, ako aj vzdelávaciu organizáciu Scholas Occurentes, ktorá vznikla z Františkovej iniciatívy, keď bol arcibiskupom Buenos Aires.

Foto – autor

Lukáš Krivošík pred 38 d

Mesut Özil, hráč futbalového klubu Arsenal, v piatok na Twitteri skritizoval prenasledovanie moslimských Ujgurov komunistickým režimom v Číne a že väčšinovo moslimské krajiny túto tému málo nastoľujú na medzinárodnej scéne. Čínska štátna televízia následne reagovala zrušením nedeľného prenosu zápasu medzi Arsenalom a klubom Manchester City.

Podľa čínskeho ministerstva zahraničia bol známy futbalista „oklamaný falošnými správami“. S nevôľou zareagovali aj mnohí čínski fanúšikovia na sociálnych sieťach. „Ako čínsky futbalový fanúšik som veľmi sklamaný,“ citoval jedného z nich britský denník Guardian. „Prečo sa proste nemôžete sústrediť na hranie futbalu? Ako verejne činná osoba by ste mali vedieť, čo smiete povedať, čo smiete urobiť, a musíte mať na zreteli dôsledky.“

Arsenal sa od názorov hráča dištancoval, s tým, že politikou tohto futbalového klubu je nemiešať sa do politiky: „Zverejnené obsahy sú Özilovým súkromným názorom.“

Podľa ľudskoprávnych organizácií čínsky režim väzní v prevýchovných táboroch asi milión Ujgurov. Prípad Mesuta Özila pripomína dianie okolo amerického basketbalového manažéra Daryla Moreya, o ktorom sme informovali v októbri TU. Morey na Twitteri zverejnil nápis so slovami: „Bojuj za slobodu, stoj pri Hongkongu.“ Na čínskej strane tým spôsobil vlnu rozhorčenia, ktorá sa obrátila aj proti finančným záujmom Moreyho tímu Houston Rockets v Číne. Basketbalový manažér sa následne od svojho vlastného názoru dištancoval.

Mesut Özil je nemecký futbalista tureckého pôvodu. Vlani sa rozhodol opustiť nemeckú reprezentáciu po kritike, ktorá sa na neho zniesla kvôli jeho stretnutiu s tureckým prezidentom Erdoganom. Avšak podľa komentára nemeckých novín Süddeutsche Zeitung práve turecký prezident nemusí byť nadšený, že sa známy futbalista zastal Ujgurov. Aj Ankara totiž dáva prednosť hospodárskym vzťahom s Čínou.

Futbalista Arsenalu Londýn Mesut Özil žmurká na svojho tímového kolegu počas zápasu Arsenal Londýn – Atletico Madrid na podujatí Medzinárodný pohár majstrov v Singapure 26. júla 2018. FOTO – TASR/AP

Ján Duda pred 39 d

Zásadnou otázkou evanjelia tretej adventnej nedele (15. 12. 2019) je otázka, ktorú Ján Krstiteľ poslal Ježišovi z väzenia: „Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?“ (Mt 11, 2-11). Táto otázka je dôležitá preto, lebo Ján chce zistiť, či Ježiš, ktorý prišiel, je zásadnou a vrcholnou udalosťou dejín vykúpenia. Alebo či treba čakať na inú vrcholnú udalosť nášho vykúpenia...

(1) Každý rok prežívame advent. Očakávame vianočné sviatky a potom život ide ďalej ako predtým. Lenže Jánova otázka nás uvádza do duchovného nepokoja: je pre nás Ježiš ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného? Ak je Ježiš ten „pravý“, udalosť jeho príchodu nami musí otriasť, lebo je vrcholnou i zásadnou udalosťou.

(2) V súčasnosti sa mnoho kresťanov angažuje v sociálnej oblasti a považujú to za úlohu, ktorá pre nich vyplýva z ich kresťanskej viery. Takto svoje úsilie vyčerpávajú v snahe dať iným ľuďom nejakú pozemskú budúcnosť v rovnakej rovine a možno aj v rovnakom duchu ako iní ľudia, ktorí robia to isté, ale svoju činnosť neopierajú o kresťanské chápanie človeka a vykúpenia (Cantalamessa, 16). Toto sa pre nich môže stať hlboko osobným problémom, ak príchod Boha do ľudských dejín prestane byť pre nich vrcholnou a zásadnou udalosťou. Potom sa môže stať, že máme veľa sociálnych pracovníkov, ale málo rehoľných sestier s charitatívnou náplňou rehoľnej spirituality; máme veľa psychológov, ale málo kvalitných kňazov spovedníkov...

Musím sa postaviť osobne pred Ježiša a opýtať sa ho: Si pre mňa ten, ktorý má prísť, alebo mám čakať iného?

Kým je pre mňa a moju osobnú budúcnosť Ježiš Kristus?

Požehnanú adventnú nedeľu prajem všetkým.

 

Martin Hanus pred 42 d

Ak Ústavný súd nestihne pozastaviť či zrušiť 50-dňové moratórium na prieskumy, tak je dnešný prieskum agentúry Focus jednou z posledných snímok voličských nálad, preto sa pri ňom pristavme. Oproti novembru sú zaujímavé čísla troch strán, stagnácia až pokles tandemu PS/Spolu (10,3 percenta) aj Za ľudí (9,3 percenta) a, naopak, po zlých mesiacoch vzostup OĽaNO (8 percenta) – ak by sme zohľadnili štatistickú odchýlku, nemožno vylúčiť, že Igor Matovič už stojí plece pri pleci s Kiskom aj s Trubanom/Beblavým.

Preferencie PS/Spolu kontinuálne klesajú od vzniku Kiskovej strany a hoci sa v doterajších meraniach vcelku spoľahlivo držali nad 10 percentami, po tomto prieskume by až tak neprekvapilo, keby sa tandem nabudúce prepadol na jednociferné čísla. Napokon, už teraz nameraných 10,3 percenta sa rovná intervalu spoľahlivosti medzi 8,2 a 12,4 percentami voličov. Pre PS/Spolu je varovné, že keby v prvej polovici januára padli pod psychologickú 10-percentnú hranicu, na stole by bola zrazu dosiaľ nepredstaviteľná téma, či tandemu náhodou nehrozí, že sa nedostane do parlamentu. Obe strany totiž kandidujú ako volebná koalícia, na parlamentnú existenciu potrebujú aspoň 7 percent hlasov. 

Dnes tak ďaleko nie sme a, samozrejme, posledné týždne pred voľbami sa zrejme budú diať také presuny voličov, že z nich môže profitovať ktokoľvek, aj PS/Spolu. Na veľký obrat v prospech progresívcov to však nateraz nevyzerá: stranícky marketing sa letnými videami o starých a nových politikoch celkom vyčerpal, s lídrom Trubanom sa nespájajú žiadne silné témy, len verklíkovanie opočúvaných sloganov. A keby nebolo zdravotníckeho vkladu Beblavého strany s Lex Haščák, z progresívneho prostredia by išla prázdnota. 

Po ich prezidentskom aj európskom triumfe by to povedal málokto, no progresívci pôsobia mdlo už celé mesiace a svojich voličov, ktorí ešte koncom jari prežívali euforickú vlnu, vyslovene nudia. Smer sa s Pellegrinim a jeho „zodpovednou zmenou“ pokúsil o šikovné preformátovanie kampane, Fico včerajším „izraelským“ videom s opozičnými škôlkarmi nadchol svojich voličov, ale pobavil aj tých ostatných, smerácky marketing proste budí rešpekt. Video s Ficom v škôlke sa stalo hneď virálnym hitom, len na Ficovom facebooku ho lajkovalo 7,6-tisíc ľudí.

Zatiaľ čo ostatný Trubanov spot so sťahovákmi otravuje aj vlastných sympatizantov, čo je vidieť na chabej facebookovej interakcii – na facebooku PS/Spolu nenazbieral ani 200 lajkov, sympatizanti progresívcov len sklamane odkazovali vety typu „vymeňte agentúru... nevládzem pozerať, ako si týmto hrozným marketingom znižujete šance“.

Samozrejme, voľby zďaleka nerozhoduje ani ten najchytľavejší marketing, takže hoci Smer stavil na klamanie telom, duetu Pellegrini/Fico to napokon vôbec nemusí vyjsť. Problém PS/Spolu je však kombinovaný, zarážajúco nenápaditý marketing, líder bez tém aj bez charizmy, neveľmi výrazná kandidátka. Najväčším voličským magnetom sú tak stále istá čerstvosť, značka Čaputová a liberálna ideológia, tá však zapaľuje len jadro voličov.       

Michal Truban počas predstavenia kandidačnej listiny koalície PS-Spolu v Bratislave 2. decembra 2019. FOTO TASR - Jaroslav Novák