Krátke správy redakcie

Lenka Chlebanová pred 23 d

Vizualizáciu nových priestorov predstavil v januári Úrad Prešovského samosprávneho kraja. Múzeum moderného umenia Andyho Warhola sa tak zaradí medzi najmodernejšie výstavné siene v Európe.

Na rekonštrukciu vláda udelila dotáciu vo výške 7,1 milióna eur. Práce by sa mali začať na jeseň a skončiť do dvoch rokov.

Prešovský samosprávny kraj, ktorý o dotáciu požiadal, má so sľúbenými financiami veľké plány. Ich cieľom je kompletná rekonštrukcia budovy, ktorá zahŕňa fasádu a ďalšie prístavby. Získané prostriedky by sa mali využiť aj na zateplenie, výmenu okien, dverí, elektrického vedenia, vzduchotechniky a zabezpečovacieho systému. Rekonštrukcia prinesie aj rozšírenie galérie a depozitu, vznik nových ateliérov, priestor pre vzdelávacie programy, konferencie, multimediálne prezentácie či malé javiskové vystúpenia a besedy.

Zhotoviteľ stavby zatiaľ nie je známy. Hovorkyňa PSK oznámila, že v súčasnosti sa vytvárajú podmienky pre verejnú obchodnú súťaž. Projektová dokumentácia obnovy bola vypracovaná Technickou univerzitou v Košiciach.

Predseda PSK Milan Majerský si od rekonštrukcie sľubuje zvýšenie návštevnosti v celom regióne. Riaditeľ Múzea Martin Cubjak je taktiež optimistický, keďže počet návštevníkov medziročne stúpol o polovicu. Veľký podiel na tom malo aj realizovanie externých, putovných výstav a spolupráca s partnermi v zahraničí.

To, čo na prvý pohľad vyzerá ako úspech, môže priniesť aj neželaný efekt. Umeleckí fajnšmekri si totiž v takomto prípade radšej počkajú, až Warhol príde priamo k nim. Vzdialenosť je v tomto prípade väčšou prekážkou než tá najväčšia túžba po umeleckom zážitku.

Sľubovaná rekonštrukcia netají svoj zámer byť ťahúňom celého regiónu. To ale nemusí platiť, ak návštevu Múzea nie je možné prepojiť aj s inými aktivitami. Prešovský samosprávny kraj by popri rekonštrukcii mal myslieť aj na kvalitu ciest, služieb, ubytovania, stravovacích zariadení, propagáciu prírodných krás a regiónu vo všeobecnosti.

Tie najhoršie zanedbania a nedostatky totiž nezachráni ani sám Andy Warhol.

Zdroj fotografie: PSK

Lukáš Obšitník pred 24 d

V americkom štáte Iowa sa dnes konajú prvé prezidentské primárky Demokratickej strany. Podľa posledných prieskumov v nich vedie Bernie Sanders (24,2 %) pred Joeom Bidenom (20,2 %), Peteom Buttigiegom (16,4 %) a Elisabeth Warrenovou (15,6 %). 

Sanders patrí k vyhranenému ľavému krídlu demokratov, čo sa týka ekonomických aj kultúrnoetických názorov. Má 78 rokov (!), pred štyrmi rokmi bol v demokratických primárkach hlavným súperom Hillary Clintonovej. Tá ho podľa viacerých komentátorov porazila aj vďaka neférovej podpore od vedenia Demokratickej strany, ktoré ju malo rôznymi spôsobmi zvýhodňovať.

Zatiaľ je na predpovede príliš skoro, ale ak by Sanders naozaj nomináciu získal, je otázne, či si vo všeobecných novembrových voľbách bude vedieť nakloniť väčšinového amerického voliča, ktorý je skôr stredový. Je pravdepodobné, že Trumpove šance na víťazstvo sa potom výrazne zvýšia.

Podľa profesora práva na Princeton University Roberta P. Georgea Sandersova popularita vedenie demokratov stále desí. „Sandersove socialisticko-ekonomické názory a extrémny spoločenský liberalizmus je v základni Demokratickej strany veľmi rozšírený. Nie je to inak ani v samotnom establišmente strany, ten tieto názory chce skôr iba ukryť. Opäť sa preto pokúsia mu nomináciu podvodne prekaziť. No tentoraz to budú mať ťažšie. Sandersova kampaň a jeho podporovatelia sa už poučili. Vedia, že sa to deje, a budú sa tvrdo brániť.“

Po Iowe nasledujú primárky v New Hampshire (budúci utorok 11. februára), v nich podľa prieskumov tiež vedie Sanders (26,5 %) pred Bidenom (17,5 %), Warrenovou (14,3 %) a Buttigiegom (13,7 %). Nasleduje Nevada (22. februára), tam pred Sandersom (19,3 %) vedie Biden (25 %). V Južnej Karolíne (29. februára) takisto vedie Biden (30,5 %) pred Sandersom (17 %).

Prvé výsledky z Iowy sa dnes očakávajú po druhej hodine v noci stredoeurópskeho času.

Foto: Joe Biden a Bernie Sanders počas televíznej debaty 19. decembra 2019 v Los Angeles. Zdroj: TASR/AP

Lukáš Krivošík pred 25 d

Televízia DOMA dnes v nedeľu o 20:00 vysiela pozoruhodný film Splnený sen (The Blind Side). Je nakrútený podľa skutočného životného príbehu bývalého hráča amerického futbalu Micheala Ohera (Quinton Aaron). Jeho mama bola drogovo závislá, otec vo väzení a prežil náročné detstvo.

Oherov život pomohla zmeniť rázna podnikateľka a evanjelikálna kresťanka Leigh Anne Tuohyová (Sandra Bullocková), ktorá sa ho ujala a on sa postupne stal súčasťou jej rodiny.

Povznášajúca životopisná športová dráma z roku 2009 má na webe Česko-Slovenskej filmovej databázy vysoké, 81-percentné hodnotenie. Sandra Bullocková bola za stvárnenie Tuohyovej ocenená Oscarom za najlepšiu herečku.

Herečka Sandra Bullocková na snímke zo 6. januára 2010, ktorú v tom čase nominovali na Oscara za jej úlohu vo filme Splnený sen (The Blind Side). FOTO TASR/AP

Ján Duda pred 26 d

V nedeľu (2. 2. 2020) je sviatok Obetovania Pána. Ako evanjelium sa číta Lukášov biblický text (Lk 2,22-40).

Pri príležitosti uvedenia Ježiša do chrámu zaznieva z úst starca Simeona modlitba/chválospev: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji, lebo moje oči uvideli Tvoju spásu...“ (lat. Nunc dimittis...). A držal Ježiša v náruči. 

Niektorí autori tvrdia, že chválospev je starokresťanským pohrebným spevom. To znamená, že ho prví kresťania recitovali alebo spievali pri kresťanskom pohrebe (Ravasi, 310). V ústach starca Simeona dostáva modlitba osobitný význam. Starec už nemôže očakávať nič od pozemského života, lúči sa s týmto svetom a „vidí svetlo“, čiže skvelú budúcnosť života.

Modlitba „Nunc dimittis...“ sa dostala do oficiálnej modlitby cirkvi, do „Liturgie hodín“ (= breviár) a modlíme sa ju každý večer pred spaním. Každý večer sa s týmto svetom lúčime a od Ježiša očakávame iný, nový život. Každý večer je tak pre kresťana stretnutie s Ježišom, rozlúčkou, ale najmä očakávaním nového života.

Zrnko duchovnej múdrosti: Ježiš nám priniesol plnosť života.

Požehnaný sviatok Obetovania Pána prajem všetkým.

 

Soraya Cartategui – Svätý Simeon s dieťaťom Ježišom. Foto: sorayacartategui.com

Martin Hanus pred 27 d

Európska únia má po dnešku len 27 členov a ešte chvíľu potrvá, kým bude zjavné, čo brexit znamená pre Britov aj kontinent. Dnes by som pripojil tri poznámky:

1. Osobne som si brexit ako Slovák neželal a obávam sa, že v dlhodobejšom meradle prinesie Britom vrátane samotných Angličanov viac dezilúzie než národného optimizmu. Neverím pritom temným scenárom, ktoré predpovedajú prepad britskej ekonomiky – máme predsa zážitok z rozpadu Československa, vtedy tiež kolovali rôzne katastrofické vízie, no po rozpade nasledovalo prekvapivo mäkké pristátie. Ani neskoršie slovenské ekonomické problémy nespôsobilo opustenie zväzku československej federácie, ale „mečiaronomics“.

To, či sa bude Britom dariť viac alebo menej, majú vo veľkej miere vo vlastných rukách. Ich problém bude najmä politický, rastúci škótsky (perspektívne aj severoírsky) nacionalizmus, ktorý krotilo členstvo v EÚ, zrejme rozprúdi novú identitárnu vojnu, ktorá hrozí samorozpadom Británie. Som zvedavý, ako sa budú o desať rokov pozerať na brexit 2020 súčasní brexiteri.

2. Napriek uvedenému platí, že odchod Británie z EÚ je logickým vyústením vzájomného polstoročného vzťahu. Najmä európski liberáli totiž skutočné príčiny brexitu často parodovali: pomýlení Angličania vraj v referendovej kampani uverili rôznym anti-EÚ hoaxom a politici ako Boris Johnson sa najmä z karieristických dôvodov zviezli na antieurópskej vlne, aby z toho následne mocensky profitovali.

Novinár Andrew Gimson vo svojej biografii o Johnsonovi (Boris. The Making of the Prime Minister), ktorú ocenil aj ľavicový The Guardian, ukazuje niečo iné: keď sa svojho času Johnson postavil na stranu prívržencov brexitu, svoju kariéru skôr ohrozoval. V tom čase málokto veril, že by sa Briti naozaj priklonili na stranu brexitu. Navyše, vtedajší premiér Cameron sa spoliehal, že ho Johnson podporí a on ho potom odmení postom ministra zahraničia.

Johnson potom síce prekvapil, keď sa aj on pridal k brexitovému dobrodružstvu, no ako píše Gimson, vo svojich veľmi kritických postojoch k EÚ bol uplynulých 30 rokov celkom konzistentný – spochybňoval nadnárodné inštitúcie, ktoré útočia na národné slobody, uvažoval, že by Briti mohli vytvoriť mimo rámca EÚ akési obchodné združenie spolu so Švajčiarmi (navrhoval názov „Britzerland“), kam chcel dostať Nórov aj Švédov. Johnson tak stelesňoval postoje veľkej časti Britov, ktorí boli už od raných 90. rokov v ostrej opozícii voči európskemu integračnému projektu a ich odcudzenie voči Bruselu sa postupom času stupňovalo.

3. Najvďačnejším terčom britských euroskeptikov boli dlhé roky postavy ako Jean-Claude Juncker a Guy Verhofstadt. Práve posledne menovaný sa teraz zaskvel takýmto tweetom: „Brexit je zlyhaním Únie. Musíme si z neho zobrať lekciu: hlboko zreformovať Úniu. Musíme z nej urobiť skutočnú Úniu, teda Úniu bez klauzúl opt-in či opt-out, bez rabatov, bez výnimiek. Len potom môžeme brániť naše záujmy a naše hodnoty.“

Ak budú v novej EÚ bez Britov tvrdiť muziku takíto fanúšikovia zglajchšaltovaného superštátu, brexit nebude v tomto storočí posledným exitom.

Ilustračné foto, Boris Johnson, TASR/AP.

Lukáš Kekelák pred 28 d

Situácia na prestížnej bratislavskej fakulte je stále napätá. Fakulta informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity (FIIT STU) sa do pozornosti médií dostala po tom, čo súčasný dekan Ivan Kotuliak na začiatku januára prepustil bývalú dekanku Máriu Bielikovú.

Hoci po nátlaku odbornej verejnosti a štrajkujúcich študentov výpoveď zrušil, Bieliková v utorok po neplatných doplňujúcich voľbách do Akademického senátu oznámila, že sa na fakultu už nevráti. Dôvodom je podľa jej slov problém s demokraciou.

Za neplatnosťou volieb do Akademického senátu bol rozdielny počet vydaných a následne odovzdaných hlasovacích lístkov. Po rozhodnutí bývalej dekanky Bielikovej nenastúpiť vyhlásilo pokračovanie štrajkovej pohotovosti 31 zamestnancov, ktorí tentokrát žiadajú okamžitú rezignáciu dekana Kotuliaka.

Vo vyhlásení píšu, že bez dôvery vo vedenie a osobu dekana nedokážu ďalej pôsobiť na fakulte, pretože to nie je v súlade so zásadami ich morálnej integrity. Zároveň žiadajú celouniverzitný senát, aby sa na mimoriadnom zasadnutí 3. februára opätovne zaoberal neplatnými januárovými voľbami do Akademického senátu FIIT STU a prehodnotil svoje rozhodnutie.

Pokračovanie štrajkovej pohotovosti vedenie fakulty prekvapilo, pretože ešte v deň zverejnenia svojho vyhlásenia rokovalo s dvomi štrajkujúcimi – Petrom Lackom a Mariánom Šimkom, pričom Lacko mal dekanovi oznámiť, že sa situáciu pokúsi upokojiť. Vedenie fakulty si preto myslelo, že so štrajkujúcimi zamestnancami speje k dohode.

V prípade, že súčasný dekan nevyvodí osobnú zodpovednosť a neodstúpi, sú zamestnanci pripravení vstúpiť k 17. februáru do ostrého štrajku a nezačať výučbu v letnom semestri.

Podľa informácií denníka Postoj je preto možné, že dôjde k posunu začiatku semestra, čím by študenti následne prišli o časť letných prázdnin. Do úvahy však pripadá aj nábor nových zamestnancov či dokonca dočasné spojenie FIIT STU s príbuzenskou fakultou elektrotechniky a informatiky.

Situácia na FIIT-ke sa tak stále viac javí hlavne ako mocenský boj so snahou o rošádu v kresle dekana.

Na snímke dekan Fakulty informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity Ivan Kotuliak. FOTO TASR – Jaroslav Novák

Eva Čobejová pred 28 d

Debata Postoja s Kiskom, Hlinom a Matovičom mala pomôcť našim čitateľom rozhodnúť sa. Bude možné pozrieť si ju zo záznamu, ale ponúkam aj pár dojmov.

Výber hostí, ktorý urobila redakcia Postoja, jasne naznačuje, kam budú smerovať hlasy našich čitateľov. Aj keď vôbec nevylučujeme, že časť z nich neodolá ani kandidátke, ktorú zostavil Marián Kotleba a kde je aj KDŽP. Boli by sme však radi, keby sa naši čitatelia rozhodovali medzi štandardnejšími stranami.

Aj debata Postoja môže čitateľom Postoja pomôcť pri voľbách. Čo sme počas nej mohli vidieť a čo počuť? Každý z troch politikov mal svoje silné aj slabé miesta. Skúsim niektoré pomenovať.

Igor Matovič pôsobil pokojne až spokojne. Vidno, že si kampaň užíva. Keď mu kolegovia vyčítali, že takmer nechodí na predvolebné mítingy, ani sa z toho veľmi nevykrúcal. On uprednostňuje akcie s väčším marketingovým zásahom. Jeho výlet za Počiatkovou vilou do Cannes bol vzhľadom na pomer cena-výkon dokonalý. Debatu bral zjavne len ako povinnú jazdu, od ktorej veľa nečaká. Možno v duchu rozmýšľal o tom, kam sa vydá v najbližších dňoch. Veď nie iba Počiatek má majetky na francúzskej riviére.

Bolo na ňom vidieť, že už by aj nerád útočil na Alojza Hlinu, už si aj uvedomuje, že bude problém poraziť Smer, keď sa KDH nedostane do parlamentu, už aj tuší, že lepšie sa bude kooperovať s Alojzom Hlinom ako s Borisom Kollárom, ale stále mu to občas ušlo – a na Alojza Hlinu opäť zaútočil. Vzťah Hlina – Matovič je zjavne plný nenávisti, až to pôsobí nebezpečne pre budúcu koalíciu. Zároveň bolo jasné, že Matovič chce aj v prípadnej budúcej vlády ostať čosi ako watchdog, teda že bude strážiť ostatných, aby nekradli, lebo jeho samotné vládnutie nebaví. Otázne ale je, či bude vedieť ustrážiť mieru. Či naozaj pôjde po významných kauzách, alebo bude spochybňovať všetko a všetkých, čo sa budú snažiť vládnuť.

Alojz Hlina mal silnú stránku v autentickosti. Jeho odpovede neboli nudné, používal zaujímavé citáty, bol aj vtipný a úprimný. Napríklad sa priznal, že netuší, kto je Bernie Sanders. Paradoxne mu to skôr získalo body, ako ubralo, pretože sa k tomu úprimne priznal a dodal, že on bol včera v Selciach. Teda že skôr je mu bližší tento domáci svet. Čo však vyslovene diváka vyrušovalo, bol pohľad na Alojza Hlinu. Pôsobil zvädnuto, bez energie, často sa mračil či pozeral do zeme. Pritom by stačilo len sa trochu premôcť a snažiť sa pôsobiť živšie. Z politika musí sálať energia, chuť do života, do zápasu, nie odovzdanosť či zúfalstvo.

Andrej Kiska pôsobil unavene, ale pravdou je, že pred debatou robil rozhovor pre Postoj, a tak bol trochu v nevýhode. Hovoril veľa fráz, v jeho reči nebolo veľa vzrušujúcich momentov. Ťaží skôr zo svojho prezidentského imidžu, ktorý stále funguje. Bolo jasné, že sa nechce nijako vyhraňovať, že tu chce byť pre všetkých voličov, ktorí majú dosť vlády Smeru. To síce môže pôsobiť štátnicky, ale aj nudne, riedko, bez zápalu.

Na druhej strane bolo jasné, že ak sa raz bude vládnuca koalícia hádať, on bude tou silou, ktorá to môže uzmierovať. Nebude mať medzi koaličnými partnermi výrazných nepriateľov, bude dobrým mediátorom. Osobnú charizmu na túto misiu má. Očakávať od neho výrazné politické gestá, zaujímavé agendy či nasadenie sa však zrejme nedá. Aj to, že sedel v debate medzi Hlinom a Matovičom, bolo v niečom symbolické. Akoby jeho úlohou bolo spájať rozhádané svety. Pritom oba tie rozhádané póly pôsobili oveľa zaujímavejšie.

Foto – Andrej Lojan

Pavol Rábara pred 29 d

Utorok večer patril Andrejovi Dankovi, trochu do úzadia išlo druhé zasadnutie Súdnej rady tento týždeň. Kým v pondelok členovia rady nezvolili nikoho do čela Najvyššieho súdu, v utorok sa riešili okrem iného aj sudcovia z Threemy. 

Posun nastal v tom, že Súdna rada pozastavila funkciu sudkyni Denise Cvikovej. Tá podľa Threemy pomáhala vypracovať rozsudok v prospech Mariana Kočnera, hoci prípad rozhodovala sudkyňa z iného súdu – Zuzana Maruniaková. Jej verdikt priznal Kočnerovi zmenku v hodnote osem miliónov eur. (Vtedy bola ešte kauza zmenky civilným sporom.)

Zaujímavé informácie spomenula po zasadnutí rady Elena Berthotyová, predsedníčka osobitnej komisie, ktorá preveruje sudcov z Threemy. Ukázalo sa, že Maruniaková zložitý prípad zmenky za osem miliónov rozhodla skôr ako ostatné svoje prípady, pričom dve tretiny z nich boli staršie ako kauza zmenky. Navyše, pri mnohých Maruniakovej prípadoch boli podané sťažnosti na prieťahy v konaní. 

Okrem toho, komisia Súdnej rady zistila, že spomínaný rozsudok má 40 strán. Podľa Threemy mal mať pôvodne 50 strán, ale Monika Jankovská ho mala dať skrátiť. 

Sudkyňa Maruniaková teda podľa doterajších informácií rozhodla Kočnerov prípad za osem miliónov prednostne, pričom jej pomáhala sudkyňa z iného súdu. Pozastaviť funkciu Maruniakovej navrhol minister spravodlivosti Gábor Gál, členovia Súdnej rady to v utorok neschválili. Dôvodom je, že Maruniaková je aktuálne na rodičovskej dovolenke, a tak do hry vstúpila právna nejasnosť, či možno zastaviť funkciu niekomu, kto ju nevykonáva. 

Zdá sa, že Maruniakovú nateraz ušetrili aj policajti, ktorí dnes ráno robili domové prehliadky u viacerých sudcov z Threemy, vrátane Moniky Jankovskej, jej sestry Andrey Haitovej, Denisy Cvikovej aj Vladimíra Sklenku. Podľa Denníka N u Maruniakovej prehliadka neprebehla.  

Zdá sa, že upratovanie sudcov po neporiadku z Threemy pokračuje. Dúfajme však, že bude dôkladné. 

Foto: Súdna rada 27. januára 2020 (TASR – Jaroslav Novák)

Martin Hanus pred 30 d

Pred časom sme písali, že Andrej Danko je najväčším tragédom slovenskej politiky, v týchto chvíľach sa to napĺňa do poslednej bodky. Líder SNS, ktorý bol posledné roky najvďačnejším terčom internetového posmechu a po štyroch rokoch v politike sa opotreboval ako Ján Slota po 20 rokoch, sa práve stáva hlavnou politickou obeťou kočneriády.

Je v tom veľký kus nespravodlivosti. O Dankovi nie je známe, že by si s Kočnerom robili vzájomné službičky (ako Martin Glváč), ani to, že by okrem azda jedného stretnutia udržiaval s Kočnerom nejaký kontakt. Rovnako platí, že za systém, ktorý stvoril Kočnera napojeného na súdy, prokuratúru a políciu, niesli stonásobne väčšiu zodpovednosť iní politici, napríklad celá elita Smeru.

Kočner však nasadil pred rokmi svoju volavku aj na Danka, aby ho v prípade potreby mohol vydierať. Danko sa napokon so Zsuzsovou možno ani nestretol, ale teraz za svoju komunikáciu možno zaplatí svojou politickou existenciou – keby minulý rok radšej preventívne priznal, že aj on bol obeťou Kočnera, ktorého volavka sa ho pokúšala vylákať na stretnutie a on s ňou v dobrej viere komunikoval, lebo podobne ako Boris Kollár nie je svätý. Dnes by bol Danko síce tiež na smiech, ale novinári by museli byť pri informovaní o jeho súkromí opatrnejší a najmä by nebol prichytený pri klamstve. Danko však kontakty so Zsuzsovou popieral, čomu sa dalo ľudsky rozumieť, ale keďže predseda SNS je oveľa väčším smoliarom ako taký predseda Smeru, po dnešku je už vlastne jedno, čo povie.

Ak sa Danko nedostane do parlamentu práve pre Kočnera a Zsuzsovú, nebude to celkom spravodlivé. Za Dankovou SNS nám však z dobrých dôvodov nebude ľúto, rovnako ako sme neľutovali koniec éry Jána Slotu. 

Na archívnej fotke vtedajší predseda SNS Ján Slota a jeho prvý podpredseda Andrej Danko, október 2011. Foto TASR – Dušan Hein

Jozef Majchrák pred 30 d

Gabriel Šípoš a Ľuboš Kostelanský z Transparency International Slovensko sa bližšie pozreli na kampaň ĽSNS. Kotlebovci zatiaľ na predvolebné aktivity minuli okolo pol milióna eur a ich kampaň patrí v porovnaní s inými stranami medzi tie lacnejšie. 

Zaujímavé je, že najviac peňazí kotlebovci míňajú na bilbordy a tlačoviny, hoci podľa všetkých výskumov sú ich voliči hojne prítomní aj na sociálnych sieťach. Tam však strana veľa peňazí neinvestuje. S reklamou na Facebooku začala až v januári a do publikovania textu Transparency (25. 1.) na ňu minuli len 2000 eur. Ako uvádzajú autori, je to menej, ako dá Smer na online reklamu za jedno dopoludnie a PS/Spolu a Vlasť za jeden deň. 

ĽSNS na sociálnych sieťach však pomáhajú názorovo spriaznené portály ako sú KulturBlog či Magazin 1, ktoré zabezpečujú, že názory a postoje tejto strany sú na sociálnych sieťach silno prítomné. Je to celkom efektívna stratégia. Stranu to veľa nestojí, jej posolstvá sa šíria, a to zo zdrojov, ktoré naoko vyzerajú ako nezávislé. 

Foto: TASR/ Martin Baumann