Krátke správy redakcie

Pavol Rábara pred 1402 d

Teroristický poplach pred Bazilikou Santa Maria Maggiore v Ríme. Incident sa odohral v pondelok večer. Hliadku vojakov pred bazilikou napadli dvaja muži, Palestínčan a Tunisan vo veku 30 a 40 rokov. Obaja útočníci boli z Talianska už vyhostení, avšak zostali nelegálne v krajine. Ako píše Corriere della Sera, muži vykrikovali slová na chválu Alaha a napadli vojakov, pričom sa im snažili vytrhnúť z rúk samopaly. Mužov okamžite zatkli a predviedli na políciu, kde pokračovali v urážaní policajtov a európskych štátov. Teraz čakajú na vyhostenie, pričom polícia skúma, či nie sú napojení na nejakú teroristickú skupinu.

Pavol Rábara pred 1402 d

Marka Oberholtzera z Texasu nepotešilo, keď našiel na internete fotky svojho bývalého auta. Pick-up, ktorý predal istému autobazáru v roku 2013, teraz používajú islamisti v Sýrii a na jeho korbe majú protilietadlový guľomet. Čo je však horšie, na dverách fordu zostal názov jeho inštalatérskej firmy aj s telefónnym číslom.

Oberholtzer podal na autobazár žalobu za to, že neodstránil nálepky na aute. Američan pýta ako náhradu škody milión dolárov. Tvrdí, že po zverejnení fotiek auta sa mu okolie začalo vyhrážať, vyšetrovala ho FBI a musel na deväť dní odísť s rodinou do inej lokality. 

Foto: Twitter/Gary Davis

Martin Hanus pred 1403 d

Nielen Bratislavčania sú neraz zúfalí z fungovania svojho mesta, podobné pocity majú aj obyvatelia hlavných miest na západ od nás. Veľkú pozornosť vyvolal článok redaktorky Spieglu, ktorá označila Berlín za „Failed Stadt“. Teda nefungujúce mesto, kde zlyhania číhajú na každom kroku a kde okrem živej kultúry všetko stroskotáva na úradníckom chaose a mentalite „toto nepôjde, toto nezvládneme, na toto nie sme kompetentní“.

 

Len pár príkladov z článku: miestne školy sú na tom finančne tak zle, že rodičia sa striedajú ako upratovacie čaty v triedach svojich detí, aby sa aspoň niečo ušetrilo. Viaceré školy sa tiež musia deliť o jedného školníka. Ak si Berlínčan požiada o nový pas, v dohľadnom čase s ním určite nemôže rátať, čakačky sú dlhé. Symbolom berlínskeho kolapsu je letisko BER, ktoré sa malo otvoriť už v roku 2011, najnovšie sa jeho otvorenie plánuje na rok 2017, pričom aj tento termín je opäť v ohrození. Nefunkčnosť mesta sa prejavuje aj pri utečeneckej kríze, keď mesto nielenže nestíha utečencov registrovať, ale napriek akútnej potrebe príslušný úrad vyhlásil, že na vianočné a novoročné sviatky bude zatvorený.  

Spiegel priznal, že už dávno nedostal na jeden text toľko veľa a súhlasných reakcií od svojich čitateľov. Témy sa chytili aj ďalšie médiá, ktoré opísali nemecké hlavné mesto ešte v černejších farbách.

Jaroslav Daniška pred 1403 d

V Poľsku sa dejú veci: Prezident Duda odmietol vymenovať ústavných sudcov, ktorých zvolil bývalý parlament, Ústavný súd sa vzbúril (až doteraz sa to podobá na slovenský scenár s Andrejom Kiskom v hlavnej role) a prezidenta žiada, aby nemenoval nových kandidátov, ktorých už zvolil nový parlament, ale tých starých. Prezident to odmieta. 

Udalosti naberajú na dynamike: vo Varšave protestovalo niekoľko desiatok tisíc odporcov vlády, deň po nich zase priaznivci Jaroslawa Kaczynského. Mení sa aj volebná mapa: prieskum denníka Rzeczpospolita ukázal, že Kaczynského strana padla na 30 percent (o 5 percent) a opozičným lídrom sa stala nová strana Nowoczesna s 25,3 percentami podpory. Kedysi mocná Platforma padla pod 15 percent. 

 

Ale ani to nie je koniec. Poľské liberálne médiá píšu od volieb mimoriadne tvrdo, vyniká najmä Gazeta Wyborcza a Newsweek, Kaczynského jazyk je nemenej konfrontačný, chýbalo už len, kedy sa ozve nejaký Nemec alebo Rus, stalo sa: Predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz nazval poľské udalosti atentátom na štát a o situácii v Poľsku chce  diskutovať na pôde Europarlamentu. A to Poliakov uráža.

 

K dianiu v Poľsku pripravujeme väčší materiál, nateraz len komentár na pár slov: Poľsku neskutočne chýba politický stred. Ak aroganciu Platformy, čo bol dôvod ich prehry vo voľbách, nahradí arogancia Kaczynského, prehrá najviac Poľsko. 

Jozef Majchrák pred 1403 d

Taktika všetci proti Le Penovej slávila vo francúzskych regionálnych voľbách úspech. Kandidáti Národného frontu nedokázali uspieť ani v jednom z regiónov a prehrala aj neter Marine Le Penovej Marion. Na ich porážke sa podpísala najmä vyššia volebná účasť a  dvojkolový systém francúzskych regionálnych volieb. Ten umožňuje, aby pred druhým kolom vznikli účelové koalície socialistov a Sarkozyho republikánov proti kandidátom Národného frontu. S touto taktikou bude musieť Marine Le Penová počítať aj v prezidentských voľbách. Nakoniec pred druhým kolom prezidentských volieb to zažil už aj jej otec. 

Lukáš Obšitník pred 1406 d

Daniel Pipes, riaditeľ 25. ročného inštitútu Middle East Forum, publikáciu slovenskej verzie svojho článku o moslimských no-go zónach na Postoji umiestnil na slovenskú podstránku svojho webu. Je celkom fajn ocitnúť sa vedľa takých médií, ako sú The Washington Times, National Review či The Australian.

Martin Hanus pred 1407 d

V predvolebnom čase, keď sa emócie zbláznili, nie je ľahké zaradiť sa. Nie som očarený vládnym protiteroristickým balíčkom, najmä jeho niektorými vágnejšími formuláciami, ktoré môžu byť zneužiteľné. V tomto je kritika – aj a najmä zo strany médií – dôležitá (hoci trochu menej som jej vyhrotenosti rozumel v prípade Smerom a Mostom schválenej ústavnej novely).

 

Len ak chceme my novinári ostať dôveryhodnými, nemali by sme preháňať viac, než je nutné, a to ani vtedy, keď nás internetová doba núti k ľahším žánrom. Ak však Peter Schutz v denníku SME píše, že „Smer nás vrátil do roku 1989“ a že „protiteroristické zmeny schválené Smerom sú najhlbším zárezom do práv a slobôd po novembri '89“, kladiem si otázku, či ešte máme na Slovensku vážnu verejnú diskusiu. Alebo už len žijeme v ére frkov, kde súťažíme, kto napíše pre svoj fanklub ten najsilnejší.

 

Martin Hanus pred 1407 d

Kým v Nemecku ešte stále oficiálne platí Merkelovej „Zvládneme to“, Švédsko pod náporom utečencov opúšťa svoju azylovú politiku, ktorá patrila medzi najveľkorysejšie na svete. Tak to otvorene v rozhovore pre nemecký Frankfurter Allgemeine Zeitung priznáva švédsky minister pre migráciu Morgan Johansson. Ľavicový minister opisuje, že situácia už bola nezvládnuteľná. „Máme extrémnu situáciu, a preto sme si museli položiť otázku: Zvládneme to? Dlhodobo je to určite nemožné.“

 

Do 9 a pol miliónového Švédska prišlo len v tomto roku 150-tisíc utečencov, čo je v pomere k počtu obyvateľov najviac v Európe. Johansson so smútkom vysvetľuje, ako pred pár týždňami museli oznámiť, že už viac negarantujú miesta v utečeneckých ubytovniach a niektorí utečenci tak musia prespávať (vo švédskej zime) pod holým nebom. Do Švédska v uplynulých mesiacoch prúdilo týždenne 10-tisíc migrantov, teraz je to okolo 6-tisíc, podľa ministra je však aj to nezvládnuteľne veľa a musia to drasticky znížiť. „Takže sme museli prijať drastické opatrenia. Medzi ne patria pasové kontroly na hranici, v autobusoch, vlakoch a na kompách. (...) Švédsko je fantastická krajina, ale zároveň existujú aj hranice toho, čo ešte vieme zvládnuť.“

Lukáš Obšitník pred 1407 d

O prijatie irackých a sýrskych kresťanov sa usilujú aj českí aktivisti z iniciatívy 153 křesťanů v Elbíru. Zastrešuje ju Nadační fond Generace 21, ktorý si dáva za cieľ „dostat do bezpečí do České republiky 153 křesťanů (rodin, vdov s dětmi a jednotlivců), jejichž životy jsou ohroženy v Iráku a v Sýrii“. Za iniciatívou stoja ľudia ako jeden zo študentských lídrov Novembra '89 Martin Mejstřík či evanjelikálny publicista Dan Drápal, koordinátorom je Jan Talafant. V súčasnosti beží petícia žiadajúca vládu ČR dodržať jej počiatočný prísľub pomoci pre týchto utečencov. O iniciatíve písali viaceré médiá, napr. aj Český rozhlas.

V počiatkoch iniciatívy ešte na jeseň minulého roku Dan Drápal napísal: „Někdy jsem si kladl otázku, jak mohli někteří lidé vůbec dál žít, když jely osvětimské pece naplno. Ale teď si uvědomuji, že my křesťané také žijeme, zatímco naši bratři a sestry jsou podřezáváni a křižováni. Lidé žijící za druhé světové války zpravidla ani netušili, že existuje nějaká Osvětim. Já mám v počítači obrázky těch křižovaných. Byly pořízeny jen před pár týdny. Nedají mi spát. A myslím taky na jeden dopis, jehož originál jsem viděl vystaven v jeruzalémském památníku holocaustu Jad Vašem. Byl to dopis jistého amerického senátora, který zdůvodňoval, proč zamítá plán na přijetí dvaceti tisíc židovských dětí z Evropy. Byl plný rozumně znějících argumentů. Také tam psal, že se mu toto rozhodnutí nedělalo lehko. Tyto děti skončily v Osvětimi.“ (Originál listu senátora tu.)