Krátke správy redakcie

Lukáš Krivošík pred 21 min

Minulý rok po prvý krát v dejinách prekročil počet slovenských pracovníkov v Česku 200-tisíc. Celkovo na trhu práce u našich západných susedov legálne pôsobilo 622-tisíc zamestnancov zo zahraničia. Najviac práve Slovákov, kým na druhom mieste boli Ukrajinci, ktorých v Česku pracovalo vlani vyše 144-tisíc.

Na tieto čísla minulý týždeň upozornil český ekonóm Lukáš Kovanda. Jeho analýzu si môžete prečítať TU.

Napriek rekordne nízkej nezamestnanosti, ktorá v decembri na Slovensku poklesla pod 5 percent, a rastu reálnych miezd, bol teda český trh práce pre Slovákov naďalej atraktívny. No je možné, že vlaňajší rekord bol zároveň vrcholom.

Pracovný portál Profesia.sk si všíma, že klesá počet slovenských reakcií na ponuky práce z Česka. Kým ešte v roku 2018 zareagovalo na jeden český pracovný inzerát v priemere 18 Slovákov, v roku 2019 to bolo už len 8 našincov. Avšak vlani poklesol aj celkový počet ponúk práce z Česka.

Nezamestnanosť v Českej republike je na úrovni asi 3 percent. Náš západný sused má dlhodobo jednu z najnižších úrovní podielu ľudí bez práce v Európe. Má to nielen pozitívne ekonomické, ale aj populačné dopady. Hoci česká pôrodnosť je len o niečo vyššia ako slovenská, pulzujúci trh práce láka do Česka ľudí zo zahraničia v produktívnom veku, z ktorých aspoň časť v krajine zostáva. Najviac ide o kultúrne blízkych Slovákov a Ukrajincov, či v menšej miere o príslušníkov dobre integrovanej vietnamskej komunity.

Český trh práce bol pre Slovákov atraktívnejší aj vďaka vyšším mzdám. Slováci v Česku mali dokonca v priemere zarábať viac, než domáci Česi.

Na Slovensku sa nezamestnanosť začala znižovať len v posledných rokoch vďaka európskej konjunktúre. Až prípadná recesia ukáže, či sa náš trh práce nevráti k notoricky vysokým dvojciferným číslam nezamestnanosti.

Aby sa éra vysokej nezamestnanosti nevrátila, navrhol nedávno inštitút INESS inšpirovať sa relatívne flexibilnejším českým pracovným právom. Kým ČR je v rámci Indexu pružnosti zamestnávania 2020 na 8. mieste spomedzi 41 vyspelých krajín sveta, SR je až na 35. mieste.

Analytici INESS upozorňujú, že slovenské politické strany sa zrejme nechali ukolísať pozitívnym vývojom na trhu práce, lebo až na výnimky sa príliš zvyšovaniu pružnosti pracovného práva vo svojich volebných programoch nevenujú. V dobrých časoch to vadiť nemusí, ale bolo by lepšie pripraviť sa aj na tie horšie.

Praha, hlavné mesto ČR. FOTO TASR - Michal Svítok

Ján Duda pred 1 d

Evanjelium šiestej cezročnej nedele (16. 2. 2020) je dlhé (Mt 5,17-37). Ak ho rozdelíme na tri časti, dostaneme sa k trom témam: ako sa má Ježišov učeník zachovať, keď má spor s blížnym; ako sa má zachovať k manželke blížneho i k svojej manželke; ako sa má zachovať k pravde.

(1) Najradikálnejším riešením sporu je fyzická likvidácia blížneho. Starý zákon proti tomu postavil hrádzu: piate prikázanie Desatora – Nezabiješ. Ježiš však ide na to inak. Žiada očisťovať myseľ (eliminovať už svoj hnev voči blížnemu), očisťovať svoju reč (eliminovať voči blížnemu ponižujúce a potupné slová ako „hlupák“ a „blázon“). Možno to povedať ešte inak: urobiť všetko, aby láska k blížnemu nikdy neopustila naše srdce a aby sme sa usilovali o pochopenie a zmierenie.

(2) Najradikálnejším potupením blížneho je zneuctenie jeho manželky cudzoložstvom. Starý zákon proti tomu postavil hrádzu Desatora: Nescudzoložíš. A porušenie tohto zákazu sa trestalo smrťou. Ježiš odporúča ovládať svoje vášne už hneď vo svojom srdci: ovládať svoju žiadostivosť, svoje túžby, umŕtvovať/držať pod kontrolou svoje oči, uši, ruky. Možno to povedať aj inak: manželka blížneho musí ostať nielen nedotknutá, ale už naše srdce musí byť voči nej plné úcty.

Podobne treba mať srdce plné úcty voči svojej manželke.

(3) Blížny je závislý od toho, akú informáciu od nás dostane. Ak od nás dostane nepravdivú informáciu, spôsobíme mu škodu. Starý zákon proti nepravde postavil hrádzu: prísahu, povolanie Boha za svedka pravdy a Boží trest v prípade krivej prísahy. Ježiš však ide ďalej: chce, aby sme vraveli blížnemu pravdu aj bez prísahy a bez strachu z Božieho trestu. „Vaše áno nech je áno. Vaše nie nech je nie!“

Duchovné posolstvo: sú tri kritériá, kto je Ježišovým učeníkom – (1) kto sa usiluje už vo svojom srdci vytvárať lásku k blížnemu; (2) kto  sa usiluje už v sebe samom ovládať žiadostivosť a vášne; (3) kto má svoje vnútro naladené pozitívne voči pravde. 

Požehnanú nedeľu ako Pánov deň prajem všetkým.

 

Foto: www.filcatholic.org

Martin Hanus pred 2 d

Agentúra AKO zverejnila posledný prieskum pred moratóriom, po včerajšom Focuse sa tak vynára obraz, ktorý by sme ešte pred pár týždňami považovali za úplné sci-fi: OĽaNO vstupuje do finále ako jasný opozičný favorit, dokonca má šancu poraziť aj Smer. Len na základe zverejnených dát sa nedá jednoznačne povedať, na úkor koho momentálne Matovičovo hnutie rastie. Včera vo Focuse sa zdalo, že do veľkej miery odčerpáva hlasy Kiskovi (v porovnaní s predošlým prieskumom nabralo OĽaNO štyri percentuálne body, Za ľudí stratilo tri body).

Pozrime sa však na vývoj preferencií podľa AKO: ešte začiatkom januára tam malo OĽaNO 8,3 percenta, odvtedy vzrástlo v meraniach tejto agentúry o zhruba sedem percentuálnych bodov. Lenže kým OĽaNO prudko rástlo, preferencie ostatných opozičných strán sa takmer nemenili. Len Kiskova strana aj kotlebovci poklesli o zhruba 1,5 percentuálneho bodu, no i tu ide o pokles v rámci štatistickej chyby.

Zdá sa, že Matovič naplno načiera do skupiny doterajších nevoličov či nerozhodnutých voličov. Vyplýva to aj z ďalšieho údaja, naposledy AKO vymeralo preferencie na základe asi 66 percent rozhodnutých voličov, ktorí deklarujú, koho voliť, tentoraz však až na základe 75 percent voličov. Problém je, že toľko ľudí určite nepríde voliť, hoci možno očakávať, že účasť bude vyššia ako naposledy (keď bola tesne pod 60 percent).

Posledné dva prieskumy pred moratóriom však treba brať s veľkou rezervou i z iného dôvodu: dva týždne pred voľbami – a to zrejme viacerí vnímame aj pri bežných rozhovoroch s priateľmi či známymi – sa veľká časť ľudí definitívne nerozhodla, mnohí váhajú pri dnešnej ponuke medzi dvomi, dokonca aj medzi tromi stranami. Obrovské masy voličov totiž neviaže na momentálne preferovanú stranu žiadna silnejšia väzba, prchavá emócia posledných dní tak môže ľahko spôsobiť ďalšie masívne presuny.

Pre OĽaNO je to všetko veľké riziko, stačí zmena atmosféry, viac túžby po povolebnej stabilite než po predvolebnom proteste a bublina sa scvrkne tak rýchlo, ako narástla. Ale nestála doba prináša pre energické protikorupčné hnutie aj dosiaľ netušené možnosti. Pretože kým štátotvorné Za ľudí svojich voličov uspáva, PS/Spolu to s kampaňou tak trochu prešpekulovalo a všetci sa snažia prebudiť voličov tým, že každý deň podávajú kŕčovité trestné oznámenia, uvoľnenému Matovičovi jednoducho ide karta.  

Foto: TASR, Jakub Kotian

Adam Takáč pred 3 d

V Bratislave dnes predstavili nový preklad Jánovho evanjelia. Ide o prvý z prekladov biblických kníh, ktorý iniciovala Konferencia biskupov Slovenska. Na preklade pracoval tím odborníkov na biblistiku v spolupráci s jazykovedcami a odborníkmi zo zahraničia. 

Autori sa snažia rešpektovať zákonitosti slovenského jazyka vo všetkých rovinách a zdôrazňujú tak nadkonfesionálny rozmer biblického textu. Nechcú len verne reprodukovať pôvodný text, ale berú ohľad aj na moderné tendencie v jazyku. 

Publikácia zahŕňa okrem prekladu tiež stručný komentár a vybrané lingvistické poznámky. 

V tomto roku by mal takisto vyjsť nový preklad Lukášovho evanjelia. 

Viac o novom preklade a čítaní Biblie s duchovným zážitkom si môžete prečítať v rozhovore s jedným z autorov prekladu Róbertom Lapkom. 

 

Lukáš Obšitník pred 4 d

Israel Folau, slávny hráč rugby, ktorého vylúčili z najvyššej austrálskej súťaže pre instagramový status posúdený ako „homofóbny“, rozvíril vody v britskej verejnosti.

S Folauom, ktorý 10 mesiacov nemohol hrať a de facto bol vo svete rugby vyhlásený za persona non grata, totiž pred pár týždňami podpísal zmluvu francúzsky rugbyový klub Catalan Dragons hrajúci v prevažne britskej lige.

Keď jeho angažovanie preniklo na verejnosť, aj pod tlakom mediálnej kritiky a sponzorov sa voči tomu vzbúrili viaceré britské kluby. V stredu zorganizovali zasadnutie správnej rady Super League a angažovanie Folaua už síce nezrušili, no odhlasovali, že v budúcich prípadoch „kontroverzných zmlúv“ si rada vyhradzuje právo veta.

Folau za Dragons zatiaľ ešte nenastúpil, no jeho nový tréner Steve McNamara jeho angažovanie napriek tlaku verejne obhajoval, podobne aj majiteľ klubu Bernard Guasch. Ten sa vyjadril, že Folaua považuje za čestného, slušného a dobre vychovaného človeka a výnimočného hráča, ktorému chce dať druhú šancu.

McNamara včera upozornil na to, že Folau 10 mesiacov nehral a na prípravu potrebuje istý čas, no nastúpi, len čo bude pripravený. „Nezakladá sa to na ničom mimo futbalu. Bude hrať, len čo bude pripravený pozitívne prispieť k hre tímu na ihrisku, je to iba o tomto. V žiadnom prípade ho nehodím do niečoho, na čo by nebol pripravený.“

Folau patrí medzi najlepších profesionálnych austrálskych hráčov rugby. V apríli minulého roku na instagrame zverejnil obrázok s textom „opilci, homosexuáli, cudzoložníci, klamári, smilníci, zlodeji, ateisti, modlári, čaká vás peklo, kajajte sa! Iba Ježiš zachraňuje“. Išlo o parafrázu textu Svätého písma, Gal 5, 19-20. Predtým v roku 2017 na twitteri napísal, že „miluje a rešpektuje všetkých ľudí za to, kým sú a za ich názory, ale osobne nepodporuje homosexuálne manželstvo“, za čo zožal kritiku. Jeho minuloročný status na instagrame napokon skončil jeho vylúčením z austrálskej rugbyovej súťaže. Na Postoji sme o téme písali napríklad tu.

Foto: Israel Folau počas tréningu klubu Catalan Dragons 11. februára 2020. Zdroj: TASR/AP

Pavol Rábara pred 5 d

Charitatívny hokejový turnaj kňazov a zasvätených, ktorý sa konal uplynulú sobotu v Detve, priniesol jedno nevšedné oživenie. V tíme rehoľníkov nastúpili aj tri hokejistky – rehoľné sestry. 

Najmladšou hráčkou bola sestra Mária Herichová. Ako uvádza portál Zasvätený život, už ako 17-ročná hrala za slovenskú ženskú reprezentáciu na majstrovstvách sveta, v roku 2010 bola tiež na olympijských hrách vo Vancouvri. V reprezentácii hrala naposledy na MS v Nórsku v roku 2016.

Sestra Mária je dnes v noviciáte sestier terciárok kapucínok Svätej rodiny v španielskej Seville. 

Ďalšou sestrou na ľade bola saleziánka Andrea Badíková, ktorá v minulosti nastupovala za HK Dubnica nad Váhom a tiež za slovenskú reprezentáciu. „Hoci už nemám 20 a bolo to cítiť aj na ľade, predsa som si to užila. Mala som radosť, že sme ako rehoľníci vytvorili jeden tím a dokonca historicky prvýkrát pozvali aj nás, ženy,“ cituje saleziánku Andreu portál Zasvätený život. 

Habit za hokejový výstroj vymenila aj jej spolusestra Daniela Oremová, ktorá pôsobila tri a pol roka v klube HC 05 Banská Bystrica. 

Charitatívny hokejový turnaj kňazov a zasvätených sa koná už piaty rok. Okrem rehoľníkov a rehoľníčok v dresoch s logom Konferencie vyšších rehoľných predstavených na Slovensku nastúpili do hry aj diecézni kňazi z Banskej Bystrice, z Košíc a zo Spiša.

Na ľade bola okrem troch rehoľníčok aj ďalšia žena – Michaela Stehlíková, hokejová rozhodkyňa zo Zimných olympijských hier v Soči 2014.

Viac o turnaji aj s fotogalériou nájdete v citovanej reportáži

Na snímke sestra Daniela Oremová. Foto: Zasvätený život/Františka Čačková

Martin Hanus pred 6 d

Minulý týždeň kvôli predvolebnej kampani zapadla jedna správa, ktorú možno považovať za symbolickú bodku dvaapolročného pôsobenia vedkyne M. Lubyovej na poste ministerky školstva. Po tom, čo boli zverejnené výsledky celoslovenského testovania žiakov 5. ročníka základných škôl, Lubyovej rezort s fanfárami oznámil, že sa naši piataci „výrazne zlepšili“. Lebo kým v matematike a slovenčine vlani spravili testy v priemere na 59,3, respektíve 58,4 percenta, teraz poskočili na 63,4, respektíve 64,8 percenta. Ministerstvo sa pochválilo, že k tomu „prispeli mnohé kroky rezortu školstva“, napríklad „inovovanie štátnych vzdelávacích programov, podpora funkčnej gramotnosti v oblasti prírodovedných predmetov“ a tak ďalej, a tak ďalej.

Samozrejme, matematicky aj čitateľsky gramotnému pozorovateľovi najskôr napadne, či je možné, že by školy, kde panuje istá zotrvačnosť aj pri zavádzaní oveľa väčších inovácií, než aké údajne spustila Lubyová, medziročne až o toľko zlepšili prípravu piatakov. Preto neprekvapí, že celá Lubyovej správa o tom, že „piataci sa v celoslovenskom testovaní výrazne zlepšili“, je len školský hoax.

Vo svete sa totiž používajú dva druhy testov, jedny sú takzvané kriteriálne, kde sa overuje, ako žiaci zvládli požadovaný vzdelávací obsah a zručnosti, a potom sú takzvané rozlišovacie testy, ktoré ani tak nepreverujú, ako si žiaci osvojili poznatky, ich cieľom je porovnávať žiakov medzi sebou. Testy sú teda kalibrované tak, aby vedeli žiakov optimálne rozlíšiť, preto sa tam zaraďujú jednoduché aj veľmi náročné úlohy, aby sa dali roztriediť do niekoľkých kvalitatívnych skupín.

Z toho vyplýva, že je úplným nezmyslom porovnávať minuloročných 59 percent s tohtoročnými 64 percentami. Napokon to ukazuje aj krátky pohľad do minulosti, v roku 2017 bola priemerná úspešnosť z matematiky 64,7 percenta – ak by sme interpretáciu ministerstva brali vážne, znamenalo by to, že pred dvomi rokmi sme mali výborných piatakov, potom prišiel prepad, aby sme sa následne, údajne vďaka akýmsi Lubyovej inováciám, vrátili späť na úroveň roku 2017.

Pravdou je však to, že pri rozlišovacích testoch sa vôbec nedajú porovnávať výsledky testov naprieč rokmi, vieme porovnať len žiakov v rámci toho istého ročníka. Testy, na základe ktorých by sme vedeli porovnávať vzdelávacie výsledky v čase, zatiaľ na Slovensku nevieme robiť. Z toho dôvodu Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) aj s pomocou zahraničných odborníkov z Nemecka a Estónska vyvíja v týchto rokoch príslušnú metodiku pre takzvané kriteriálne testy.

Lubyovej rezort sa pýši Potemkinovou dedinou a zamlčuje podstatu: aj tohtoročné rozlišovacie piatacke testy vypovedajú najmä o tom, že na Slovensku v porovnaní s mnohými štátmi EÚ vzdelávacie výsledky až príliš závisia od toho, či je dieťa zo štandardného alebo zo sociálne znevýhodneného prostredia. Ministerka tomu zrejme dobre rozumie, ale ako Dankova nominantka podlieha výkonnostným štandardom SNS, ktoré už možno v tomto rezorte porovnávať naprieč desaťročiami (Paška, Slavkovská, Mikolaj, Plavčan, Lubyová).   

FOTO TASR – Martin Baumann

Pavol Rábara pred 7 d

Na nedeľnom odovzdávaní ocenenia Krištáľové krídlo prišlo aj na pivo. Niežeby ho na galavečeri priamo čapovali, no medzi laureátmi sa ocitli aj páni Branislav Cvik a Ľubomír Vančo. 

Dvojica podnikateľov získala ocenenie v kategórii hospodárstvo, Cvik a Vančo sú majitelia pivovaru Urpiner. 

S Ľubomírom Vančom sme priniesli v lete 2017 veľký rozhovor o tom, ako prevzali banskobystrický pivovar s nedobrou povesťou, o správaní malých pivovarov i veľkých hráčov, ako aj o pivnej revolúcii, ktorá zasiahla Slovensko. 

Príbeh Vanča a Cvika je z podnikateľského hľadiska ozaj hodný ocenenia. Jednak tým, že oživili značku s pošramoteným menom a ich produkt, ktorý si kúpite aj v supermarkete, získava ocenenia na zahraničných súťažiach. Po ďalšie, Ľubomír Vančo nerieši len svoj vlastný biznis s Urpinerom, ale založil Asociáciu malých nezávislých pivovarov Slovenska, ktorá podporuje rozvoj malých pivovarov. Dnes je ich u nás okolo 70. 

V spomínanom rozhovore dokázal zároveň pokarhať správanie niektorých malých pivovarníkov a tiež vyzvať k väčšej lojalite k domácim výrobkom. Na ilustráciu pridávame jednu citáciu:

„Všetko by bolo jednoduchšie, keby sme mali náturu ako Česi, ktorí sú lokálpatrioti k svojmu regionálnemu produktu. Mal by som istotu, že keď mi vznikne trebárs tu v Trenčíne (rozhovor sme robili v Trenčíne, pozn.) nový pivovar, tak krčmári v okolí desiatok kilometrov ho budú čapovať, lebo je naše pivo, lokálne. Tam je to bežné. Bol som nedávno v Českom Krumlove a každá krčma, hoci bola zazmluvnená s veľkým pivovarom, mala na pípe aj miestne pivo z Krumlova.“

Na snímke Ľubomír Vančo (vľavo) a Branislav Cvik. Foto: Andrej Lojan. 

Ján Duda pred 8 d

V nedeľu (9. 2. 2020) je piata nedeľa v cezročnom období. Obsahom evanjelia sú Ježišove vyhlásenia: „Vy ste soľ zeme“ a „svetlom sveta“, „mesto postavené na návrší“ (Mt 5,13-16).

(1) Kresťanstvo sa nedá vtesnať do vyhlásení. Ale ako už zo samotného slova vyplýva, ide o niečo dôležité, o niečo povedané zvýšeným hlasom. Preto takto povedaná krátka „fráza“ (= vyhlásenie) je sťaby výbušným „atómom“, ktorý má v sebe schopnosť spôsobiť „jadrový výbuch“ v premene ľudského života. Apoštol Pavol píše, že „evanjelium je Božou silou, ktorá má moc spasiť všetkých, čo v neho uverili“ (Rim 1,16). Preto krátke frázovité vyhlásenia sú formou (= kerygmou alebo evanjeliom) toho, čo je „jadrom“ (obsahom) kresťanského ohlasovania. 

(2) Poznáme štyri evanjeliá a všetky sú „podľa niekoho“ (podľa Matúša, Marka, Lukáša a Jána). Ale aj apoštol Pavol píše Timotejovi, kde sa vyjadruje „podľa môjho evanjelia“ (2Tim 2,8). Teda aj Pavol má nejaké evanjelium? Áno, aj Pavol má krátke vyhlásenia, ktoré sú „jadrom“ jeho ohlasovania. Napr.: „Ak svojimi ústami vyznávaš, že Kristus je Pán, a v srdci veríš, že ho Boh vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený“ (Rim 10,9). Áno, každý kresťan má mať „svoje vlastné evanjelium“, ktoré ho oslovuje a je blízke našej duši. No zároveň to musí byť Ježišovo evanjelium, nie iba naše! Jeho evanjelium, ktoré sme prijali za svoje!

(3) Dnes treba prijať za svoje tri vyhlásenia: vy ste soľ zeme, vy ste svetlom sveta, mestom na návrší. Soľ dáva chuť a chráni pred skazenosťou. Svetlo poskytuje orientáciu. Mesto na návrší vidno zďaleka. Boh dáva zmysel ľudskému životu. To je tá „soľ“, že žiť chutí. To je to svetlo, lebo ukazuje životu smerovanie. A je to mesto na návrší, aby ho videli všetci a zďaleka. 

Drahí priatelia, nebojme sa tvoriť vlastné evanjelium, vlastné krátke vyhlásenia a zapíšme si to hlboko v sebe. Ale úzkostlivo dbajme, aby bolo v súlade s evanjeliom Ježiša Krista.

Požehnanú nedeľu prajem všetkým.

 

Foto: galeriadielo.sk

Martin Hanus pred 9 d

Tri týždne pred voľbami zverejnila agentúra AKO svoj čerstvý prieskum, ktorý zachytáva preferencie voličov z posledných dní. Prieskum potvrdil, že na najsilnejšej vlne sa práve vezie Igor Matovič, jeho OĽaNO je v tejto chvíli lídrom opozície s 13,5 percentami, v porovnaní s januárovým prieskumom AKO tak Matovič a spol. poskočil až o zhruba päť (!) percentuálnych bodov. Zdá sa, že OĽaNO rastie aj na úkor PS/Spolu (pokles z 10,2 na 8,7 percenta), Sme rodina (z 7,9 na 6,4), SaS (zo 6,7 na 5,8). Kotlebovci si podľa AKO polepšili len mierne (z 11 na 11,8 percenta).

Samozrejme, všetky tieto čísla treba brať s rezervou, keďže sú len momentálnou snímkou nálad. Mnohé státisíce voličov stále nie sú pevne rozhodnuté, komu dajú 29. februára hlas. Len pripomeňme, že o takomto čase pred štyrmi rokmi bola jasným lídrom opozície Sieť, ktorú chcelo podľa februárového Focusu voliť 14 percent voličov. No Procházkova strana predviedla taký mdlý záver kampane, že masy voličov sa v posledných dvoch týždňoch presunuli k Sulíkovi a Matovičovi a Sieť sa roztrhla.

Tipoval by som, že Matovičovi takéto vyfučanie nehrozí, na rozdiel od Siete bude viesť do poslednej chvíle ostrú kampaň, aj v záverečných televíznych diskusiách má šancu skôr dominovať (spomeňme si na jeho výkon proti Ficovi pred štyrmi rokmi). Ale ani OĽaNO nemá zďaleka isté, či sa nestálosť voličov v deň volieb neobráti proti nemu – napríklad ak v masách voličov preváži emócia, že kvôli hroziacemu povolebnému chaosu treba uprednostniť štandardnejších a nudnejších politikov než Matovič.

Dosiaľ nepoznaný pohľad sa ponúka na súčasný Smer. Líder Spolu Miroslav Beblavý v najnovšom rozhovore pre Postoj (zverejníme ho budúci týždeň) hovorí o Ficovej strane ako o „mŕtvej veľrybe“, čo je celkom trefný prímer. Keď dnes Smer predstavil v Múzeu SNP svoj záver kampane, len ilustroval úplnú bezradnosť a bezzubosť strany, ktorá okrem medzičasom ošúchaného marketingu okolo osoby premiéra a pár infantilných spotov proti opozičným lídrom nevie ničím zaujať.

Peter Pellegrini ani dnes neprekvapil novou témou, emóciou či posolstvom, vravel, že chce krajinu ochrániť pred koronavírom a pred migrantmi. Ale koho to akurát teraz chytá za srdce, keď zatiaľ nemáme ani jeden prípad nakazeného Slováka a blízkovýchodní migranti sa Slovensku oblúkom vyhýbali ešte aj v onom utečeneckom roku 2015, keď ich prúdili státisíce Európou?

FOTO TASR – Michal Svítok