Krátke správy redakcie

Imrich Gazda pred 58 min

Časť obyvateľov košickej mestskej časti Juh sa postavila proti úmyslu Arcidiecéznej charity Košice postaviť na Jarmočnej ulici charitný dom pre ľudí bez domova. V metropole východu ich žije približne 800.

Arcidiecézna charita síce spravuje Charitný dom sv. Alžbety na Bosákovej ulici, ale ten už podľa riaditeľa košickej charity Cyrila Korpesia nespĺňa kritériá stanovené aktuálnou legislatívou, a preto hrozí jeho zatvorenie.

Napriek tomu, že nový charitný dom pre 70 ľudí by od sídliska delila štvorprúdová cesta a železničné priecestie, vedenie mestskej časti, ako aj časť obyvateľov nesúhlasí s jeho výstavbou, informovalo Rádio Regina.

„Máme strach o svoj majetok, kvalitu života a bezpečnosť. Nechceme už počúvať neustály krik a hádky okolo svojich bytov a rodinných domov, vyberanie kontajnerov a znečisťovania verejných priestranstiev,“ píše sa v otvorenom liste obyvateľov, ktorí sa obávajú zníženia kvality životného prostredia a narušenia pohody svojho bývania. Proti výstavbe spísali aj petíciu.

„Je tu prirodzený strach, obava. A toto treba prekonať, lebo každé mesto, a zvlášť krajské mesto, tých ľudí bude mať vo svojej kompetencii a musí pre tých ľudí niečo postaviť,“ reagoval pre Reginu riaditeľ charity Korpesio.

Mestskí poslanci ešte na júlovom zasadnutí prenájom pozemkov na štyridsať rokov neschválili. Rozhodol jeden hlas.

Primátor Košíc Jaroslav Polaček chce ale o téme diskutovať aj naďalej. Opätovne sa plánuje stretnúť s iniciátormi petície, predstaviteľmi charity aj s poslancami a následne nechať o prenájme ešte raz hlasovať.

Tento bod programu je zaradený už na štvrtkové zasadnutie zastupiteľstva.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Vianočné stretnutie pre ľudí bez domova v Charitnom dome sv. Alžbety v Košiciach. Foto – TASR/František Iván

Eva Čobejová pred 5 hod

Alexandr Vondra sa po siedmich rokoch vrátil do politiky. Nepríjemne to zaskočilo redakciu Respektu. Napríklad aj zástupcu šéfredaktora Marka Švehlu, ktorý nebol rád, keď sa Vondra dostal do europarlamentu a zasadol tam do výboru pre životné prostredie. No a teraz s ním Švehla urobil rozhovor. Je to dosť bizarné čítanie.

Treba však vedieť, že kedysi v novembri 1989 vznikal Respekt v pražskom byte Alexandra Vondru. Ako píše on sám na FB, „v deväťdesiatych rokoch bol Respekt liberálnym médiom v pôvodnom, najlepšom slova zmysle. Bol tak i môj. Potom sa posunul doľava a veľmi zozelenal. Priznávam, že môj svet je už dosť dlho dosť inde“. Ten rozhovor je však práve preto zaujímavý.

Je tam veľa o bicyklistoch či zelenej politike, ale aj o rodičovi 1 a rodičovi 2, aj o tom, prečo Vondra teraz bráni konzervatívne hodnoty. Švehla Vondrovi vyčíta aj to, že svoju vieru neberie len ako privátne presvedčenie, ale že dokonca aj v politike hovorí o „posvätných hodnotách“. Vtipné je, že na túto výčitku odpovedá Vondra otázkou a v konečnom dôsledku dá správnu odpoveď samotný Švehla.

Obaja nehrajú celkom rovnocennú hru. Švehla totiž berie celý rozhovor smrteľne vážne, akoby jeho misiou malo byť demaskovať Vondru, ktorý nerozumie dnešnému svetu a celkom sa tým skonzervatívnením pokazil. Ten rozhovor je však napokon skôr zábavný. Vondra si síce váži Švehlu ako autora skvelej knihy o Magorovi Jirousovi, no týmto rozhovorom sa skôr baví. Vie, že nemá zmysel presviedčať čitateľov Respektu. Je to iný vesmír.

Na FB ešte Vondra píše: „Je to tak trochu stret dvoch svetov. Svet Respektu je smrteľne vážny, vždy na strane pokroku. Humor ani nadsadenie sa doň príliš nezmestia. Môj svet je fakt dosť iný. Vadí mi, keď sa v mene pokroku začína meniť ľudská prirodzenosť a obmedzuje ľudská sloboda. Samozrejme to však neznamená, že žijem iba diskusiami o cyklistike, mäse a LGBT.“

Alexandr Vondra sa stáva výraznou tvárou ODS. Pred pár rokmi sa dal pokrstiť (aj o tom hovorí v spomínanom rozhovore) a chodieva napríklad v Prahe aj na pochod za život. Ale zároveň nie je radikálne iný, ako bol v osemdesiatych rokoch, keď bol mladým disidentom. Aj vtedy mu mnohí nerozumeli a klopkali si na čelo, prečo si mladý šikovný muž kazí život prácou v disente. A táto poloha človeka, ktorý nejde s davom, je mu zjavne najbližšia.

Na historickej fotke z 1. októbra 2001 je Alexandr Vondra s prezidentom Schusterom. FOTO – Štefan Puškáš/TASR

 

Martin Hanus pred 6 hod

Včerajšia tlačovka Igora Matoviča mierila najmä na PS/Spolu (registrované partnerstvá, drogová politika, migrácia), ale trafila najmä KDH. Matovič využil slabé miesto, ktoré odkryl Alojz Hlina svojím paktom o neútočení s progresívcami, a povedal to, o čom malo ako prvé uistiť vlastných voličov KDH: Nechceme ísť do vládnej koalície, ktorej člen bude chcieť cez parlament presadiť registrované partnerstvá, vo všetkých citlivých hodnotových otázkach, kde nie je zhoda, musí platiť status quo. Tak to napokon fungovalo aj vo všetkých doterajších vládach Dzurindu a Radčovej, kde bolo dosiaľ KDH s SDĽ, SOP, ANO či SaS, za tým nie je žiadna politická mágia, ale elementárne pravidlá politiky.

Samozrejme, Matovič dobre vie, že praví (SaS) ani ľaví (PS) liberáli sa témy registrovaných či životných partnerstiev počas predvolebnej kampane nevzdajú len preto, že ich on k tomu vyzýva vo svojom svätom boji proti oligarchii a Smeru. Matovič vlastne od všetkých chce, aby sa vzdali svojej identity a pretvorili sa na akési odvary OĽaNO, tvári sa, že to žiada vo verejnom záujme, no v skutočnosti tým sleduje predovšetkým ten vlastný – napokon, podobne to skúšal pred eurovoľbami najskôr s protiamerickou, potom s prorómskou kartou. 

Po poklese preferencií aj odchode viacerých ľudí na čele s profilujúcou Veronikou Remišovou si zrátal, že liberálnej časti voličov OĽaNO z roku 2016 už po vzniku PS/Spolu a Kiskovej strany Za ľudí neponúka zaujímavú alternatívu, preto začal budovať kresťanskú platformu, v zákulisí rokuje s ľuďmi z Kresťanskej únie – a od včerajška podľa vlastných slov zachraňuje voličov KDH pred ich šéfom. Lenže kým liberáli nemusia byť z Matoviča až tak v strese, líder OĽaNO rovnako ako v roku 2016 testuje a využíva dlhotrvajúcu konzervatívnu biedu.

Foto: Včerajšia tlačovka OĽaNO, na ktorej Igor Matovič predstavil prvú časť plánu, ako by mala opozícia poraziť Smer, zdroj facebook OĽaNO.

Ján Duda pred 2 d

Na nedeľu 15. 9. 2019 pripadá na Slovensku slávnosť Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska. Ako evanjelium možno čítať Simeonovo proroctvo Márii, že jej dušu prenikne meč (Lk 2,33-35). Ján Pavol II. chápe Simeonove slová ako „druhé Máriino zjavenie“ (Redemptoris Mater,16). Prvým zjavením jej bolo oznámené, že sa stane Matkou. Druhým jej bolo oznámené, že sa stane bolestnou Matkou.

Jej Syn bude „znamením, ktorému budú odporovať“. Ako možno uveriť v Spasiteľa, ktorý svoj pozemský život skončí na kríži potupnou smrťou? Ako potom uveriť Ježišovým slovám spásy? 

Ak anjelovo zjavenie Márii je jednou stránkou „mince“ jej poslania pri Ježišovi, Simeonovo zjavenie odhalilo Márii druhú stranu „mince“ jej poslania: bude Mater dolorosa. Ako aj jej Syn je mužom bolesti. Nielen z ukrižovania, ale z každého odmietnutia, nepochopenia, osamelosti. 

Mater dolorosa svojím postojom pri nasledovaní Ježiša je výzvou i príkladom pre každého človeka.

 

Na obrázku Mater Dolorosa – Bartolomé Esteban Murillo

Lukáš Obšitník pred 3 d

Včera zomrel Peter Králik, publicista a aktivista, bývalý zakladateľ a neskôr tvrdý kritik organizácie Inakosť. Umrel na zástavu srdca.

Králik ako člen slovenského gej-hnutia najprv obhajoval práva svojej komunity, ale po rokoch sa od jej vedenia odvrátil. Inakosť, ktorej v prvých rokoch robil hovorcu a dnes patrí medzi hlavné slovenské organizácie presadzujúce lgbt-agendu, označil ako „marxistický klub“. O referende o rodine, ktoré si dávalo za cieľ zamedziť schváleniu registrovaných partnerstiev a homosexuálnych manželstiev, hovoril, že ho „nijako neohrozuje“, pretože podľa neho „manželstvo nie je ľudské právo“. Na referende sa zúčastnil a hlasoval v ňom trikrát kladne.

V posledných rokoch založil a viedol viaceré tzv. alternatívne médiá ako Medzičas, Slobodný výber či Hlavný denník. Označoval sa za konzervatívneho pravičiara.

Jeden veľký rozhovor s ním ešte z roku 2015 z obdobia tesne po konaní referenda si môžete prečítať v archíve Postoja v dvoch častiach tu a tu. Okrem iného v ňom varoval pred narastajúcou marginalizáciou kresťanov na Slovensku.

R.I.P.

Foto: Postoj/Zuzana Očovanová

Eva Čobejová pred 5 d

Kráčam cez podchod v úplnom centre Bratislavy. Vidím stojan a v ňom akési noviny. Som práve smutná, a tak ma ich názov dostane: Polahoda. Ešte aj podtitul ma poteší: Pozitivní noviny do každé rodiny. Beriem si so sebou a teším sa na čítanie. Už v električke netrpezlivo listujem novinami.

A nerozumiem. To čo mám v rukách? Oficiálne ide o medzinárodný projekt „Dobro je tam, kde jsi Ty“. Je to vraj jedinečná, sociálna iniciatíva dobrovoľníkov MSH AllatRa zameraná na zaplnenie informačného priestoru dobrými správami, tvorivými nápadmi a inšpiratívnymi článkami prostredníctvom tlačových produktov a internetových zdrojov. Vytvorenie dizajnu, výber materiálov, väzbu novín, to všetko vraj robia účastníci projektu vo svojom voľnom čase.

Čítam. Je to o všetkom možnom: o spoločnosti, ktorá má poslednú šancu, o škole lásky, o akejsi Hre profesionálov, o klíme, o rodinnom živote a duchovnej ceste. Prvá vec, ktorá ma mierne vyrušuje, je priveľa ruských mien. Periodikum vydáva Zastupiteľstvo MSH AllatRa v ČR, ktoré sídli kdesi vo Valašskom Meziříčí. A potom narazím na meno Anastasia Novych. Niečo mi to pripomína.

Všetko sa tu vysvetľuje jedinou knihou a menom. Kniha AllatRa od Anastasie Novych. Moja pamäť začína štartovať. Už sa mi vybaví akési čudné ruské duchovné hnutie, ktoré bolo aj u nás celkom populárne kedysi pred pätnástimi rokmi. Vtedy dokonca na Spiši vznikla tzv. rodová škola, ako to navrhovala Anastasia, a štátne orgány mali celkom problém zrušiť tento čudný projekt. Lebo zopár rodičov uverilo v Anastasiu a rodovú školu v Hnilčíku urputne bránilo. Keď už bol celý projekt na Slovensku neudržateľný, školu sa podarilo zrušiť. Niektorí veľmi presvedčení rodičia vraj potom svoje deti vypravili do rodovej školy na Sibír. Mala som však pocit, že to je už dávno zabudnutá vec, že hnutie Anastasia na Slovensku pomaličky odumrelo, predsa len to znelo celé priveľmi bizarne. Ale zjavne žije a funguje.

Len pripomeniem podstatu tohto duchovného smeru -- údajne v roku 1994 sa ukrajinský skrachovaný podnikateľ Vladimír Puzakov stretol na brehu rieky Ob s tajomnou mladou ženou Anastáziou, neuveriteľne až nadpozemsky krásnou. Ta ho zaviedla do sibírskej tajgy, kde mu odhalila svoju filozofiu ako vzťah človeka k prírode, vesmíru a Bohu, rovnako mu objasnila ten správny životný štýl, výchovu, výživu, spiritualitu, rodinné a sexuálne vzťahy. 

Anastázia je vraj čosi ako svätica, prorokyňa, je dokonalým človekom podobným Bohu. No a Vladimír viedol s Anastáziou dlhé rozhovory, spísal knihy (už pod menom Megre) a vďaka tomu sa človek dozvie všelijaké múdrosti. Viem si predstaviť, že duchovne vyhladovení Rusi či Ukrajinci, ktorí náhle stratili vieru v Lenina, uverili po páde komunizmu hocičomu. A obzvlášť ich muselo potešiť, že novodobým prorokom je žena, Ruska z tajgy. Samozrejme, my Anastasiu nikdy neuvidíme, ale sú tu jej proroci, ktorí nám jej učenie sprostredkovávajú cez tlač, videá, knihy, internet.

Doma si pozriem ich internetovú stránku v slovenčine a videá. Stránka je dokonale urobená, videá profesionálne so slovenskými titulkami. Rusky hovoriaci ľudia tam hovoria rôzne múdrosti, všetci sú dokonale oblečení, upravení, nastajlovaní. Ženy vyzerajú ako modelky, chlapi majú uhrančivé pohľady. Celé je to moderné, prudko štýlové, no atmosférou trochu pripomínajúce ruské rozprávky. S pomocou kníh Anastasie Novych sa tu rieši zmena klímy, závislosti na počítačových hrách, sex, kríza spotrebiteľskej spoločnosti aj rodiny, všetko možné. Anastasia pozná odpoveď na všetko a Vladimír nám ju sprostredkuje.

Myslela som si, že toto neuveriteľné učenie z ruskej tajgy od nadpozemsky krásnej ruskej ženy je už u nás zabudnutou vecou. Že prišlo a odišlo. No žila som v omyle. Ich celkom aktuálne noviny som našla tento týždeň v najcentrovatejšom centre Bratislavy.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

REPROFOTO - zo stránky Allatra

Lukáš Krivošík pred 5 d

Gillian Andersonová sa preslávila ako agentka FBI Dana Scullyová zo seriálu Akty X a teraz si zahrá bývalú britskú premiérku Margaret Thatcherovú vo štvrtej sérii televízneho seriálu The Crown.

O obsadení Andersonovej ako „Železnej lady“ v seriáli, ktorý je o živote súčasnej britskej panovníčky Alžbety II., sa šepkalo už dlhšie. Informoval o tom v minulosti aj Postoj. Definitívne potvrdenie sa napokon objavilo pred pár dňami na twitterovom účte seriálu.

Andersonová pre denník The Guardian upresnila, že je fascinovaná Thatcherovej detstvom a číta i pozerá o nej všetko, čo môže nájsť. „Do určitej miery je aspoň podľa mojej skúsenosti pre herca veľmi užitočné sa trocha zamilovať do postavy, ktorú hráte, nech je váš názor na ňu akýkoľvek, zvlášť ak je to historická postava,“ povedala herečka pre britský denník.

Asi najznámejšou herečkou, ktorá si doposiaľ zahrala bývalú britskú premiérku, bola Meryl Streepová vo filme Železná lady z roku 2011. Za svoju rolu dostala vtedy Oscara.

Dramatický potenciál seriálového stretu Alžbety II. s Margaret Thatcherovou je veľký, keďže je známe, že vzťahy medzi týmito dvomi ženami v skutočnom živote neboli ideálne.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Kráľovná Alžbeta II. sa rozpráva s hercami  Rowanom Atkinsonom a Gillian Andersonovou na recepcii pri príležitosti 200. výročia narodenia anglického románopisca Charlesa Dickensa 14. februára 2012 v Buckinghamskom paláci v Londýne. TASR/AP

Martin Hanus pred 6 d

Teodor Kuhn, mladý slovenský režisér, ktorý minulý rok zaujal celovečerným filmom Ostrým nožom (inšpirovaným vraždou Daniela Tupého), opísal včera na svojom facebooku, ako vnímal z tesnej blízkosti Mariana Kočnera, jeho správanie a spôsob obhajoby. Jeho status stojí za šírenie v plnom znení:

„Sedím asi 4 metre od Kočnera a pozerám sa, ako klame. Ešte som nevidel nikoho takto klamať. Vždy znova zabúdam, že zlo nikdy nevyzerá tak, ako si ho predstavujeme – škaredé, vulgárne, očividné. Je oveľa... ľudskejšie.

Kočner vyzerá úplne normálne a jeho mentálny svet spoza fasády vykukne, iba keď sa pozabudne: ,Keby zmenky boli falošné, tak by som ich nevymáhal pod svojím menom a svojou firmou.‘ citujú ho v novinách. Mne sa ale zdá zaujímavejšie, čo dodá potom, akoby pre seba: ,Našiel by som si nejakého afričana, ktorého meno nikto nepozná, a vymáhal to cez neho.‘

Kočner je sebavedomý a inteligentný, viac ako som predpokladal. Ak z mediálneho obrazu čakáte spoteného výčapného s bruchom mastným od langošu, budete prekvapení. Vyzerá ako sebavedomý chytrý chlapík, ktorý je vo väzbe neprávom. Prekvapuje ma, ako dôveryhodne pôsobí.

Zrazu si uvedomím, že dostať sa tam, kde bol Kočner – na vrchol – nie je také jednoduché. Neocitol sa tam náhodou, ani ho tam nikto nenominoval za zásluhy. Aby sa vypracoval, potreboval tie isté vlastnosti, ktoré potrebuje bežný, nekontroverzný podnikateľ. A k tomu kopec ďalších – manipulátorstvo, bezohľadnosť, prefíkanosť. Riziko pre neho nepredstavoval bankrot či dlžoby. Bolo to väzenie či smrť v rukách konkurencie. Túto jeho schopnosť riskovať a prežiť musíme brať do úvahy a považovať ju za veľmi nebezpečnú.

Kočner je totiž v tomto ohľade elitou národa. Veľmi často zabúdame, že okrem dobrých hrdinov a vzorov máme aj antihrdinov. A na vrchole sa stretnú vždy len tí najlepší.

Dôkazom Kočnerovej intelektuálnej prevahy je vypočúvanie vedené prokurátorom. Otázky, ktoré v ňom majú vzbudiť neistotu alebo objaviť rozpory v jeho rozprávaní, ho ani neškrabnú. Kočner a jeho obhajcovia si totiž domácu úlohu spravili poctivo. Ich naratív o zmenkách má vnútornú logiku, nepopiera nič, čo je overiteľné z dokumentov a zmlúv.
A všetko to neoveriteľné ohýba v ich prospech. Odvoláva sa na viacero zdrojov, ktoré by mohli potvrdiť Kočnerovu verziu, akurát – nanešťastie, sú všetky po smrti.

Po skončení vypočúvania prokurátorom sa Kočner na znak triumfu pýta sudcu, či si môže vyzliecť sako: ,Ale nie preto, že by som sa zapotil z tých otázok, len že je v miestnosti veľa ľudí.‘ A je to pravda, jeho bledomodrá košeľa je úplne suchá.
Vtedy začína výsluch Daniel Lipšic.

Na Kočnerovi vidno, že dostal súpera, ktorý mu stačí. Podobne nadaní ľudia, akurát každý na inej strane zákona. Keď ho Lipšic prvýkrát dostane do úzkych, Kočnerovi obhajcovia ihneď vznášajú námietku proti otázke. Ani úplne nevedia v akej veci, skôr aby Kočnerovi získali pár sekúnd na vymyslenie obrany. A stratégia sa podarí.

Keď sa vypočúvanie znovu rozbehne, začínam chápať pravidlá hry. Lipšic sa Kočnera snaží čiastočne unaviť, čiastočne rozčúliť, ale aspoň raz nachytať. Sledujem naživo súboj dvoch kapacít a s úžasom si spomínam, že jeden z nich si objednal vraždu toho druhého. Rozmýšľam, aký musí byť pocit vypočúvať svojho potenciálneho vraha. Či by sa mi netriasli kolená len stáť v jednej miestnosti. A vtedy ho Lipšic dostane druhýkrát.

Je to celkom očividné. Zmenky vraj pre Kočnera pripravoval zosnulý Ernest Valko. Lipšic vyťahuje Kočnerovu výpoveď z roku 2011, kde stojí, že Kočner Valkove právnické služby nikdy nevyužíval. To je celé a stačí to.
Kočner zmení stratégiu a od tohto momentu na viaceré otázky odpovedať nechce. Nezlomí sa, nerozplače ani sa neprizná, ale všetci vidíme, že jeho výpoveď dostala prvú malú trhlinku.

Vypočúvanie ďalšími advokátmi a obhajobou už prebieha pokojne. Je oveľa nudnejšie, ako by ste si predstavovali v nejakom filme. Poteší ma však ešte jedna vec. Kočner spomína ďalšieho znalca, ktorý by mohol potvrdiť jeho verziu a dovolí si pri tom aj žart: ,Dúfam, že daný znalec je ešte medzi živými, lebo potom by to pre mňa vyzeralo už naozaj zle.‘

,Pre vás to už ale vyzerá zle, pán Kočner.‘ odvetí mu Daniel Lipšic.“

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Na snímke Marian Kočner počas hlavného pojednávania v kauze falšovania zmeniek TV Markíza v Bratislave 9. septembra 2019. FOTO TASR – Michal Svítok 

Jaroslav Daniška pred 6 d

Dejú sa to veci, starodávne sny bratislavských rozumbradov plnia figúry, ktoré ani nemá kto pochváliť. Touto fotkou sa napríklad na svojom facebooku pochválil Andrej Danko, ktorý maďarskému premiérovi Orbánovi daroval aj valašku, selfíčko ako dôkaz. Holt, Viktor Orbán dnes reprezentuje niečo iné, k čomu sa aj slovenský národniar rád prihlási. Len ten hrozný nacionalizmus tuším neporazila myšlienka EÚ, ale skôr V4, ak sa nemýlim.

Alebo taký športový moderátor RTVS Ľuboš Hlavena, ktorý si dovolil vtip, že Maďarsko sme dobyli aj bez tankov, čakal som, či niekto niečo.. ale kdeže, stará Slotova opilecká táranina už nevyvoláva žiadnu emóciu, ani ako vtip.  Uznáte sami, keď sa dá vtipkovať o tankoch, tak dobré to ešte nebolo. 

Najmä ak sú k tomu z Budapešti aj tri body po výhre a peknom futbale. Potešil víťazný gól mladučkého Boženíka, aj humor a nadhľad brankára Dúbravku na adresu maďarských chuligánov na tribúnach, dokonca zanikla aj zbytočná poznámka Šatku o nenávisti Maďarov voči Slovákom a pár incidentov. Zvládame spoločnú hokejovú ligu, zvládame medzištátne zápasy vo futbale a nacionalisti z obidvoch strán sú potichu. Zdá sa, že prípravy na 100. výročie Trianonu nemôžu byť lepšie.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: A. Danko/FB

Adam Takáč pred 6 d

V Londýne sa začal súdny proces, ktorý rozhodne o tom, či päťročné dievčatko ležiace v kóme so zriedkavou chorobou mozgu odpoja lekári od prístrojov napriek nesúhlasu rodičov. 

Tafida Raqeeb je v stave kómy už niekoľko mesiacov po tom, čo dostala krvácanie do mozgu a po respiračnej a srdcovej zástave upadla do bezvedomia. Lekári v londýnskej nemocnici ju odvtedy udržiavajú pri živote za pomoci prístrojov, no tvrdia, že sa z choroby nedostane, a preto by ju bolo v jej najlepšom záujme odpojiť.

Súkromná klinika v Taliansku však ponúka pomoc, a preto rodičia žiadajú súd, aby im dovolil dcéru presunúť do Talianska, kde sú doktori ochotní poskytnúť liečbu. 

„Sme presvedčení, že Tafida by mala dostať šancu žiť a možnosť liečiť sa v nemocnici v Janove, ktorá súhlasí s naším názorom,“ tvrdia rodičia malej Tafidy. „Talianski lekári sú ochotní liečiť ju, ale londýnska nemocnica sa nás snaží zastaviť a odmieta naše právo konať v záujme našej milovanej dcéry.“

Rodičia vravia, že u dievčatka nenastala mozgová smrť a dokáže reagovať, cíti bolesť, pohybuje očami aj ústami.

Jej situácia pripomína dva známe prípady iných britských detí – Charlieho Garda a Alfieho Evansa –, ktorých rodičia takisto žiadali lekárov o presun do zahraničia, kde by mohli podstúpiť experimentálnu liečbu. Tí to však zamietli a obaja chlapci nakoniec zomreli. 

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: Tafida Raqeeb (printscreen/Youtube)