Krátke správy redakcie

Jaroslav Daniška pred 1412 d

Budovať redakciu nášho denníka je niekedy fuška! Treba veľa písať, ešte viac čítať, stretať sa, zháňať sponzorov a darcov, rozmýšľať nad tým, ako sa im odvďačiť, čím ich potešiť... No, poviem vám, niekedy je toho dosť. Najmä keď zavolá žena a pripomenie, že dnes musíte zobrať deti zo škôlky. Ach. 

A potom sa objaví dvojica skvelých kamarátok, ktoré nám darujú kávovar. Odkedy tá sympatická mašinka melie poctivú taliansku kávu, tak sa nám píše, číta a stretáva ľahšie.

Eva a Andrea, ďakujeme! 

Martin Hanus pred 1412 d

Inštitút INEKO zverejnil rebríček najlepších základných a stredných škôl. Je zaujímavé, že v prvej desiatke základných škôl na základe výsledkov z deviatackych testov je až sedem škôl z východného Slovenska, z toho tri v Michalovciach. Dôvodom môže byť všeličo, azda aj to, že učiteľský status je na chudobnejšom východe značne vyšší než na západe krajiny, keďže centrálne tabuľkové platy sa berú vo vysokopríjmovej Bratislave ako almužna, kým v Michalovciach je to slušný a stabilný zárobok. Takže v Michalovciach učia aj tí, ktorí to už v Bratislave po pár rokoch vzdali.

 

Z Bratislavy bodovala v prvej desiatke len karloveská Spojená škola sv. Františka z Assisi (INEKO ju vyhodnotilo najskôr ako najlepšiu, neskôr sa inštitút opravil, bratislavská škola je napokon tretia, najlepšia je košická ZŠ Krosnianska 9. a potom T. J. Moussona v Michalovciach). V prípade bratislavskej školy ide presne o tú istú školu, ktorej riaditeľ a učitelia čelia čudesnému obvineniu v súvislosti s tragickou smrťou 6-ročného Matúška.

 

Prvá desiatka stredných odborných škôl vyzerá regionálne celkom inak - až sedem škôl je zo západu Slovenska, úspešné sú najmä nitrianske a trenčianske školy. Úspech západu súvisí najmä s tým, že INEKO dalo najvyššiu váhu pri hodnotení týchto škôl regionálnej uplatniteľnosti študentov. V prípade gymnázií sa zas darilo Bratislave a Košiciam, ktorých školy ovládli polovicu rebríčka TOP 10. Úspechy veľkých miest sú tu pochopiteľné, sú aj prejavom dobrého sociálneho zázemia rodičov a ich detí. Bratislavská Škola pre mimoriadne nadané deti v takýchto meraniach asi ani nemôže dopadnúť horšie než na vrchole.

 

Rebríček INEKO je užitočným vodidlom, no aj sám inštitút upozorňuje, že nevypovedá komplexne o kvalite školy, pretože napríklad nemeria pridanú hodnotu školy. Ja len dodávam, že hoci podobné školské rebríčky v zásade vítam, pretože nás nútia zaoberať sa stavom nášho školstva, ako bývalý učiteľ ich vnímam aj s nemalou skepsou - skutočný prínos učiteľa, jeho vyžarovanie, vzťah k žiakom či atmosféru v triede alebo na škole nezmeria ani ten najzázračnejší rebríček.

Lukáš Obšitník pred 1412 d

Radi by ste „naživo“ videli doteraz posledné pristátie človeka na Mesiaci? Pozrite si úžasne spravenú webstránku apollo17.org. V rámci 43. výročia projektu Apollo 17 ju z dostupných zdrojov NASA pripravil Ben Feist. Apollo 17 zo Zeme vyštartovalo 7. decembra 1972, o štyri dni neskôr pristálo na Mesiaci. Trojčlennej posádke velil astronaut so slovenskými koreňmi Eugen Cernan.

Na webstránke po vstupe uvidíte vľavo externý videozáznam z modulu, pod ním si môžete prepnúť na prepis rozhovorov medzi astronautmi a kontrolnou stanicou v Houstone. Vpravo vidíte fotografie v časovom slede, v akom boli zachytené počas misie.

Na Mesiaci majú astronauti viacero veselých momentov, napr. v čase 120:38:38 sa Cernan Houstonu pýta na výsledky práve prebiehajúceho futbalového zápasu, v čase 121:35:42 si pospevujú „I was strolling on the Moon one day“. V čase 170:41:17 si môžete pozrieť Cernanove slová tesne pred návratom do modulu, keď povedal neskôr často citované vety: „Keď teraz naposledy kráčam po Mesiaci, dúfam, že to nebudú nadlho posledné kroky a že budúcnosť ukáže, že dnešný americký krok ukul ďalší osud ľudstva. Opúšťame Taurus-Littrow v mieri, tak, ako sme sem prišli. Nech tí, ktorí sa sem vrátia, prídu v mieri a v pokoji pre celé ľudstvo. Nech má posádka Apolla 17 šťastnú cestu domov!“

Lukáš Obšitník pred 1413 d

Na Islande prebieha debata o vystúpení zo schengenského priestoru v dôsledku zlyhania jeho vonkajších hraníc. 

„Ak krajiny zahrnuté do schengenského priestoru už ani nekontrolujú ľudí, ktorí do neho vstupujú, potom sa prirodzene vynárajú vážne otázky o budúcnosti tohto projektu,“ povedal ešte v septembri premiér Gunnlaugsson (člen liberálnej Pokrokárskej strany). „Myšlienka, na ktorej je táto spolupráca postavená – tieto vonkajšie hranice –, sa rúca.“ Podobne sa vyslovili už aj minister zahraničných vecí či islandský prezident.

„Každý deň vchádzajú do schengenského priestoru tisícky ľudí bez víz a často s falošnými dokladmi. Všetci vedia, že migračná kríza sa neskončí ani v ďalších rokoch. Prečo teda nezačať skutočnú debatu o Schengene namiesto odkladania problémov až do obdobia, kým sa všetko nezničí?“ pýtal sa minulý štvrtok v islandskom parlamente vládny poslanec Garðarsson.

Viacerí opoziční poslanci zatiaľ členstvo zastávajú. Bývalá ministerka vnútra Kristjánsdóttir vidí aj napriek rizikám v členstve viac pozitív ako negatív kvôli zdieľaniu európskeho bezpečnostného informačného systému, keďže Island ako nečlen EÚ by doň inak nemal prístup.

Jozef Majchrák pred 1413 d

Česká televízia priniesla exkluzívny rozhovor so sýrskym prezidentom Bašárom Asadom. Asad v ňom okrem iného povedal, že občianska vojna v Sýrii sa skončí, keď USA, Francúzsko, Veľká Británia, Saudská Arábia či Katar prestanú podporovať teroristov. Masové zabíjanie svojich oponentov označil za propagandu. Nevylúčil, že mierová konferencia o Sýrii by sa mohla uskutočniť v Prahe. 

Martin Hanus pred 1413 d

Najskôr sa mi nechcelo veriť, že tento blog naozaj napísal Pavol Paška. Zdalo sa mi, že to je opäť dáky internetový hoax, aké sa zvyknú pripisovať Milanovi Lasicovi či Janovi Werichovi, veď napokon aj expredseda parlamentu už medzičasom získal status klasika. Ale keďže z Košíc stále neprichádza dementi, neostáva než veriť, že ide naozaj o originálnu tvorbu. Pavol Paška podľa všetkého veľmi ťažko znáša vyradenie z kandidátky Smeru, na ktorú sa veľmi túžil dostať. Preto je jeho blog aj trochu zúfalým odkazom „bratislavskému“ Smeru, ktorý ho pred rokom vytlačil z vrcholovej politiky, aby ho teraz celkom odvrhol.

 

Ak nemáte čas ani chuť prečítať si celý Paškov blog, ponúkame výrečnú ukážku: „Bol som najviditeľnejším východniarom, človekom, ktorý mal koncepciu v politike a dokonca aj v zdravotníctve, preto som sa stal lákavým terčom pre démonizáciu. (...) Som košický patriot. Ale vždy budem rád, ak každé mesto, každý kraj na Slovensku bude mať svojho patriota, ktorý sa bude snažiť preň spraviť čo najviac. Východniarski patrioti Smeru pôsobiaci v Bratislave nezabudli, odkiaľ pochádzajú a kam sa každý víkend radi vracajú. Pretože my sme nezabudli na svoje korene. Možno aj preto niekomu prekážame. (...)  Aj preto východniari držia spolu. Ak iba naša súdržnosť a lokálpatriotizmus boli závistlivou reakciou vytvorenia takzvanej košickej chobotnice, potom by som takú doprial každému regiónu Slovenska.“   

Fero Múčka pred 1414 d

Koncom leta napísal kolega Jozef Majchrák text, v ktorom sa zastával myšlienky, aby Slovensko rýchlo konalo a prijalo väčšiu skupinu kresťanských utečencov z Blízkeho východu. Rozmýšľal pragmaticky: V regióne sú kresťania spolu s jezídmi najohrozenejší a Slovensko ich dokáže prijať s najmenším napätím, čiže je to najreálnejšia a najrýchlejšia cesta, ako vôbec niekomu pomôcť. No hneď sa zdvihli hlasy, že ide o diskriminačný pohľad. (Že Kanada prijíma v prípade single mužov len gejov, im však nevadí).

Popri tom, ako najhlasnejší kritici o tom do nemoty filozofovali na facebooku, koncertovali a diskutovali v televízii, vznikla v kresťanskom prostredí potichu kompletná akcia na umiestnenie 149 utečencov do blízkosti Nitry. Vďaka tejto súkromnej akcii sa Slovensko zaradilo medzi krajiny, ktoré aspoň nejako pomohli tým, ktorým ide o život.

Ukázalo sa, že Jozef to odhadol úplne presne a dnes môže pokojne napísať Vitajte, naši Iračania. 

Martin Hanus pred 1414 d

Je dôvod, aby sa Taliansko obávalo masakru ako v Paríži? Denník Corriere della Sera sa na to, ako vyzerá miestna moslimská komunita, pozrel trochu bližšie. V Taliansku žije vyše 1,6 milióna moslimov (pôvodom najmä z Maroka, Albánska a Bangladéšu), tvoria tak asi 5,4 percenta populácie, čo je viac ako vo Švédsku (4,6 percenta populácie), ale menej než vo Francúzsku (7,5 percenta). Ako píše denník, podľa odhadov sa počet moslimov žijúcich v Taliansku do roku 2030 takmer zdvojnásobí, na 3 milióny. Aj Taliani majú skúsenosti s islamistickými radikálmi - od roku 2001 sa úradom podarilo zmariť 13 teroristických plánov či pokusov, pre podozrenie z teroristických aktivít odvtedy polícia zatkla zhruba 200 osôb a v súčasnosti ich monitoruje asi jednu tisícku.

 

Celkovo je však situácia značne lepšia než vo Francúzsku: miestni moslimovia sú integrovaní do spoločnosti, mnohí z nich sa živia ako drobní remeselníci, nenájdeme tu nespokojné robotnícke masy ako z parížskych predmestí. Navyše, hlavná moslimská organizácia Ucoii nielenže odsudzuje násilnú interpretáciu islamu ako "zelený terorizmus", ale aj vyzýva moslimov, aby nahlasovali, ak vo svojom okolí uvidia niečo podozrivé.

Inak povedané, problém nie je v 164 mešitách, ktoré sú v Taliansku. Najväčším rizikom sú podľa Corriere della Sera práve imámovia, ktorí pôsobia v garážach či pivniciach v Ríme a jeho okolí, bez kontroly štátu a vlastnej komunity.

Jaroslav Daniška pred 1414 d

Na klimatickom summite v Paríži sa odohrá nový spor Západu s Ruskom. Moskva je podľa prepočtov 5. najproblémovejším štátom v emisiách (po Číne, USA, EÚ a Indii) a ruskému prezidentovi sa vôbec nepáčia návrhy na redukciu emisií CO2 do roku 2030 o 40 percent v porovnaní s rokom 1990. Rusi sú podľa poľského denníka Gazeta Wyborcza pripravení na redukciu maximálne o 25-30 percent. Navyše neplánujú podporiť ani vznik medzinárodných nadácií, ktoré by mali pomáhať chrániť životné prostredie, prekážajú im tiež obmedzenia, ktoré ohraničujú ruské plány tzv. zelenej energetiky v Arktíde, aj sankcie západných štátov kvôli prítomnosti ruských vojakov v Donbase, čo má podľa Putina vplyv na menej ekologickú ťažbu. Naopak, svet by mal podľa Kremľa oveľa viac oceniť rozsiahle ruské lesy a nie Rusko kritizovať. Zhrnuté a podčiarknuté, Rusko a Západ čaká v Paríži ďalší spor. Zaujímavé bude sledovať, na čej strane sa v tomto spore ocitne Čína a India.

Lukáš Obšitník pred 1415 d

Kým v Európe sme stále v šoku z útokov v Paríži, nie je až taký známy výrazný nárast počtu útokov v Izraeli počas posledných dvoch mesiacov. Sú síce omnoho menšieho charakteru, no dôjde k nim priemerne každý jeden deň. Naposledy včera, keď terorista bodol nožom ženu cestujúcu autobusom v Jeruzaleme a následne utiekol. Tri hodiny predtým iný útočník pobodal na ulici policajta. Posledné útoky pravidelne mapuje táto webstránka.