Krátke správy redakcie

Martin Hanus pred 1422 d

Čerstvá správa, podľa ktorej predsedníčka Najvyššieho súdu Daniela Švecová žiada odvolať Štefana Harabina z funkcie sudcu, ukazuje síce na rozdiel medzi vládami Fico I. a Fico II., ale to ešte nestačí na zvolanie „vivat, Borec“! 

 

Za prvej Ficovej vlády, v ktorej mal obrí Smer za asistentov HZDS a SNS, Harabin ako Mečiarov nominant úplne ovládol justíciu – najskôr ako minister spravodlivosti, potom ako šéf Najvyššieho súdu. Bolo to obdobie justičného temna, v ktorom sa stala hlavným princípom spravovania súdov Harabinova chorobná zloba a pomstychtivosť. Ja sám som nerozumel, prečo si Fico vtedy neporiešil justíciu sám a prenechal ju prízrakom z HZDS. Keď som sa na to pýtal ľudí zo Smeru, krčili plecami, tí úprimnejší krútili hlavami a tiež hovorili, že tomu nerozumejú (ale, samozrejme, tým sa ich disidentský postoj končil). Osemročné besnenie Harabina, to bol vôbec jeden z najväčších hriechov Roberta Fica, ktorý ukazuje jeho vzťah ku krajine – sám predsa vedel, kto Harabin je, jeho ére mohol ľahko zabrániť, stačilo lúsknuť prstom.

 

To, že sa za druhej Ficovej vlády začalo pod ministrom Borecom s deharabinizáciou súdnictva, som kvitoval, aj by som to teraz rád nahlas ocenil. Ale nejde mi to celkom cez hrdlo. Len sa čistí hnoj, ktorí tam pred rokmi sami naviezli a nechali v ňom vyváľať tých najlepších a najpoctivejších sudcov, čo tu máme. 

Jaroslav Daniška pred 1423 d

V Moskve majú stanicu metra pomenovanú po vrahovi cára Mikuláša II. a jeho rodiny a Moskovčania nie a nie stanicu Vojkovska premenovať. Neúspešný bol aj tretí pokus, keď návrh pravoslávnej cirkvi na zmenu názvu odmietla v internetovom hlasovaní väčšina z vyše 300-tisíc hlasujúcich. Proti premenovaniu bolo 53 percent, za zmenu 37 percent Moskovčanov, správu priniesla dnešná Gazeta Wyborcza.

 

Piotr Lazarevič Vojkov (na obrázku) bol absolvent Ženevskej univerzity a pôvodne menševik, neskôr boľševik a komisár pre zásobovanie Uralu. V júli 1918 sa podľa záverov vyšetrovania „bieleho“ admirála Kolčaka podieľal na zavraždení cára a jeho rodiny. „Svet sa nikdy nedozvie, čo sme im urobili,“ mal údajne povedať po cárovražde 29-ročný Vojkov. 

 

Neskôr bol vyslancom v Poľsku, kde prišiel v roku 1927 o život. Vo Varšave ho zavraždil 18-ročný Boris Koverda, príslušník ruského bieleho exilu. Rusi považovali atentát na Vojkova za akt vojny a cárovraha pochovali v Kremli medzi svojimi najvýznamnejšími hrdinami. Koverda, naopak, ušiel do Nemecka a následne získal azyl v USA, kde v roku 1987 vo veku 79 rokov zomrel, pochovaný je na pravoslávnom cintoríne.  

 

Jaroslav Daniška pred 1423 d

Popularita Marine Le Pen po teroristických útokoch v Paríži opäť rastie. Za prezidentku by ju volilo už 41 percent Francúzov, na čelo kandidátov sa dostala v septembri a odvtedy stále posilňuje. A jej kritici to majú stále ťažšie: V Národnom fronte sú už aj moslimskí kandidáti, takže na kritiku, že je proti moslimom, dokáže ľahko reagovať. Darí sa aj jej strane, podľa Economistu pravdepodobne v decembri vyhrá dvojkolové regionálne voľby v Nord-Pas-de-Calais-Picardie na severe krajiny (regionálne voľby ešte FN nikdy nevyhrala). Socialistický poslanec Malek Boutih začal Le Penovú označovať za budúcu francúzsku prezidentku, realisti upozorňujú, že stále platí, že v druhom kole prezidentských volieb by prehrala aj so Sarkozym, aj s Hollandom. 

Martin Hanus pred 1423 d

Ako to teraz vyzerá v policajne stráženom Bruseli? Opýtali sme sa Petra Stacha, poslaneckého asistenta Anny Záborskej v Európskom parlamente, ktorý dlhodobo žije v Bruseli.
Tu je Stachov opis aktuálnej situácie: „Určite je tu pokoj, možno trochu znepokojenie, pretože predsa len tá situácia nie je úplne štandardná. Ale bezpečnostné opatrenia vnímajú ľudia ako správne a akceptujú ich. Každý však dúfa, že hrozba útokov čo najskôr pominie. Zdá sa, že akcie polície sú adresné, vychádzajú zo spravodajských informácií a celkový dojem je veľmi profesionálny. Zároveň je polícia viditeľne veľmi prítomná v celom meste. Obidva tieto rozmery jej aktivít v posledných dňoch posilňujú dôveru, že policajti vedia, čo treba robiť a robia to. Samozrejme, predpokladám, že keď sa situácia upokojí, objavia sa otázky, prečo polícia a spravodajské služby nekonali skôr. Čo sa týka bežných ľudí, časť išla do práce, tí, ktorí majú prácu, ktorá to umožňuje, boli zamestnávateľmi vyzvaní, aby pracovali z domu. Ale obchody a zásobovanie fungujú normálne, aspoň podľa toho, čo som videl cestou do práce. Veľké obchodné domy zostali zatvorené alebo posilnili ochranu.“

Jozef Majchrák pred 1423 d

Obyvatelia susednej Ukrajiny si v týchto dňoch pripomínajú druhé výročie udalostí, ktoré sa odohrali na kyjevskom Majdane. Denník Ukrajinská Pravda vo svojom článku Čo Majdan chcel a čo dostal analyzuje, ako nová postmajdanská politická elita naplnila svoje sľuby, ale aj očakávania občanov. Autori oceňujú, že od udalosti na Majdane sa konali troje volieb – prezidentské, parlamentné a regionálne –, ktoré všetky prebehli demokraticky, bez väčších manipulácií. Ako problém vidia len polovičaté reformy, najmä v oblasti spravodlivosti a boja proti korupcii. 

Martin Hanus pred 1425 d

Vladimír Palko má nesporne vo svojom poslednom článku v mnohom pravdu. Až dnes môžeme oceniť, že európski lídri nenačúvali hlasom tých jastrabov v USA aj tu v Európe, ktorí tvrdili, že najväčším ohrozením svetového mieru je Rusko, a žiadali, aby na Ukrajine vojensky zasiahlo NATO. Súhlasím, že to boli bláznivé úlety, ktoré vychádzali zo sebaklamu, že Rusko dnes je to isté ako Sovietsky zväz včera.

K Palkovmu textu mám však jednu výhradu a jednu poznámku: jednak si myslím, že v posledných rokoch došlo na pravicovom fronte k veľkému vytriezveniu z americkej zahraničnej politiky. A aj súčasná utečenecká kríza ukazuje, že dnešná politická pravica je vo svojich postojoch oveľa bližšie k Ficovi než k volaniu médií. Palkov text teda nie je určený pravici ako takej, ale iba jej mediálnemu výseku.

A po druhé, svoj konšpiračný svet, ako ho opisuje Vladimír Palko, si nevybudovala iba časť liberálnej pravice, ale aj časť konzervatívcov. Tá už dlhšie koketuje s obrazom Putina ako záchrancu civilizácie, ktorý aj keď spraví niečo zlé, tak to len preto, že ho k tomu vraj dotlačil zlý, liberálny Západ. Našťastie, toto proruské konšpirovanie sa týka len výraznej menšiny konzervatívcov na čele s Jánom Čarnogurským, za ideového dediča ktorého sa pokladá aj Vladimír Palko.

Jaroslav Daniška pred 1426 d

Francúzsky spisovateľ Michel Houellebecq tvrdo kritizoval francúzskych politikov. Politických oportunistov kritizoval za vojenské avantúry a neschopnosť brániť záujmy francúzskeho obyvateľstva. Na záver dochádza k trochu bizarnému vyústeniu, ale tón a obsah textu by mal zaujať aj slovenskú umeleckú obec. Spor spisovateľa a politika môže vyzerať aj dramaticky inak, ako sme si na to zvykli u nás.

Martin Hanus pred 1427 d

Náš blízky spolupracovník Martin Leidenfrost získal včera prestížnu medzinárodnú novinársku cenu Writing for CEE. Cenu už od roku 2004 udeľujú agentúra APA v spolupráci s Unicredit Bank Austria, je určená kvalitnej žurnalistike o strednej a východnej Európe. Martin už raz cenu vyhral (v roku 2007), tento rok zvíťazil v konkurencii novinárov z 20 krajín. Odmenené boli jeho krátke reportáže, ktoré pod hlavičkou Expedícia Európa vychádzajú vo švajčiarskych, nemeckých, rakúskych a slovenských novinách (u nás do konca júna vychádzali v .týždni, od leta ich pravidelne prináša Postoj).

Vyhlasovanie cien sme si boli včera pozrieť vo Viedni aj s kolegom Jaroslavom Daniškom. Úroveň večera, ktorého hlavnou hviezdou bol Martin Leidenfrost, bola patrične vysoká: s hlavným príhovorom vystúpil ako čestný hosť známy rakúsky spisovateľ a esejista Karl-Markus Gauss, ktorý hovoril o utečencoch, rastúcich rozdieloch medzi západnou a východnou Európou, ale aj o narastajúcom vzájomnom kultúrnom nezáujme. Ako uviedol, kým ešte v 90. rokoch bol napríklad v Rakúsku pomerne veľký záujem o literárnu scénu budúcich členských štátov EÚ, po vstupe týchto štátov do Únie sa tento záujem vytratil. Aj z tohto dôvodu Gauss veľmi ocenil kvalitu práce Martina Leidenfrosta, ktorý čitateľskému publiku viacerých štátov približuje Európu v jej najrozmanitejších podobách. 

Nasledovalo čítanie z Leidenfrostových textov v prednese rakúskej herečky Eriky Pluhar, publikum sa zabávalo na tomto zápase s 90-ročným partizánom z bratislavskej Devínskej Novej Vsi. Na záver bola recepcia s vyberanými jedlami, na ktorej sme bližšie spoznali Martinovu rakúsku rodinu aj jeho slovenskú snúbenicu Kristínu. S Jarom Daniškom sme z Viedne odchádzali veľmi spokojní. Martin, blahoželáme!

Jaroslav Daniška pred 1428 d

Je to krátke a výstižné: skvelý text o rozporoch vnútri Republikánskej strany v USA pred voľbami napísal David Brooks v New York Times. Brooks ukazuje obrovské rozpory vnútri tejto strany a sústredí ich okolo niektorých otázok. Ako sa republikáni pozerajú na cudzincov? Dokážu vnímať realitu? Kto je správny líder? Rozdiely medzi Trumpom, Carsonopm a Bushom či Kasichom sú asi také veľké ako rozdiely medzi Borisom Kollárom, Radom Procházkom, Jánom Figeľom a Igorom Matovičom.

Nuž, budúci rok sa dozvieme, u nás aj v Amerike, ktorý politický systém dokázal z tejto rôznorodosti vyťažiť viac.