Krátke správy redakcie

Ján Krupa pred 1071 d

24. apríl predstavuje výročný deň zatýkacej akcie osmanskej tajnej polície medzi príslušníkmi arménskej elity v Konštantínopole, ktorá sa konala v roku 1915 a znamenala začiatok genocídy Arménov. Je potešiteľné, že tento deň sa vo svete začína sláviť ako spomienka na všetky obete vyhladzovacej kampane proti kresťanom v Osmanskej ríši počas prvej svetovej vojny a bezprostredného povojnového obdobia.

Rukami Mladoturkov prichádzali o majetok a životy nielen pravoslávni a katolícki Arméni, ale aj pravoslávni a katolícki Sýrčania, pravoslávni Asýrčania a katolícki Chaldejci a napokon aj pravoslávni Gréci. A pritom nie je vylúčené, že som nejakú ďalšiu dotknutú kresťanskú konfesiu vynechal.

Je dobré, že dnes už aj títo kresťania majú svoj hlas. Niekoľko rokov ma totiž prenasleduje hypotéza, že niektoré spomenuté konfesie postihla vyhladzovacia kampaň v podobnej miere ako Arménov, ak porovnáme  počty ich príslušníkov pred a po vyhladzovacej kampani. Na podloženú odpoveď historikov si rád počkám. Čo sa týka opodstatnenosti uvedenej hypotézy, prečítajte si príbeh Asýrčanov a Chaldejcov.     

Foto: wikimedia

Jaroslav Daniška pred 1071 d

Ak zrátame všetky protestné hlasy, to znamená hlasy, ktoré konvenčná žurnalistika označuje ako krajnú pravicu/ľavicu, získame číslo 42,8 percenta. Keď k tomu prirátame 2,6 percenta prázdnych hlasovacích lístkov hodených do urien, získame súčet voličov, ktorí sú krajne nespokojní s vývojom vo Francúzsku. Ak zrátame počet hlasov, ktorí volili kandidátov volajúcich po zmene zahraničnej politiky (v EÚ, voči Rusku), do čoho rátam aj Fillona, dostaneme sa k číslu 68,4 percenta. Macron pravdepodobne druhé kolo vyhrá, ale ako vidieť, nespokojnosť je vo Francúzsku obrovská – voči systému aj v voči EÚ. Toto je hlavný paradox nedeľných volieb: Francúzi sú nespokojní s domácou aj zahraničnou politikou, napriek tomu ich budúcim prezidentom zrejme bude Macron.

Ak spočítame, ako si viedli dve hlavné francúzske strany, spolu získali 26 percent, socialisti spadli oproti roku 2012 z 29 na 6 percent, republikáni z 27 na 20 percent. To je prvá časť niečoho, čo treba nazývať Macronov efekt. Tú druhú budeme môcť posúdiť podľa toho, ako sa mu po predpokladanom víťazstve v druhom kole a nadchádzajúcich parlamentných voľbách bude dariť vládnuť. To, ako o tom doteraz hovoril Macron, vyzerá dosť iluzórne. Keď som sledoval jeho vystúpenia na konci kampane, mám pocit, že Francúzsko čaká obrovské sklamanie. Najmä ak sa socialisti a republikáni budú snažiť rehabilitovať v očiach voličov.

Uvidíme. To zaujímavejšie ako výsledky druhého kola sa začne až potom.

Foto: wikimedia

Ján Krupa pred 1071 d

Novú knihu o mierových iniciatívach pápeža Benedikta XV. počas prvej svetovej vojny (1914 – 1918) predstavili v piatok v štátnej knižnici pre cudzojazyčnú literatúru v Moskve. Pri prezentácii si zároveň pripomenuli 90. výročie narodenia Benedikta XVI., ktorý si svoje pápežské meno zvolil vzhľadom na mierové iniciatívy Benedikta XV.

Kniha ruskej historičky Natálie Zazulinovej nesie názov „Benedikt XV., apoštol mieru“. Ako zdôrazňujú vydavatelia knihy, ktorá vyšla v ruskom a anglickom jazyku, táto publikácia je venovaná „menej známym aspektom prvej svetovej vojny“.

Ide o detailné predstavenie neustálych pozývaní, ktoré Benedikt XV. adresoval hlavám štátov a vlád svojej doby, aby ukončili vojnové operácie a začali mierové rokovania. Okrem toho ruská historička opísala mnohé humanitárne iniciatívy vtedajšieho pápeža, aby ponad všetky konfesionálne hranice v spolupráci s Červeným krížom dosiahol úľavy pre vojnových zajatcov. Predslovy do knihy napísali ruský veľvyslanec pri Svätej stolici Alexander Avdejev a bývalý apoštolský nuncius v Moskve arcibiskup Ivan Jurkovič.  

Foto: Benedikt XV. vo svojej pracovni, zdroj: wikimedia

Adam Takáč pred 1072 d

Donald Trump nakoniec požiada o audienciu u pápeža Františka počas májovej cesty do Talianska. Potvrdil to hovorca Bieleho domu Sean Spicer. „Budeme sa snažiť o kontakt s Vatikánom a audienciu u pápeža, čo by bola pre nás pocta,“ vyhlásil Spicer podľa TASR.

Americký prezident pricestuje koncom budúceho mesiaca na samit G7, ktorý sa uskutoční na Sicílii. Bude to jeho prvá cesta do Talianska, pri ktorej sa očakávalo, že podľa zvyku navštívi aj hlavu katolíckej cirkvi. V uplynulých týždňoch sa však objavili informácie, že Trump pravdepodobne pápeža Františka obíde.

Niektoré médiá v tom videli nevôľu uskutočniť stretnutie pre napäté vzťahy z obdobia americkej prezidentskej kampane, keď si Trump s Františkom vymenili kritické odkazy na tému prístupu k migrantom. Iní tvrdili, že k audiencii nedôjde z logistických dôvodov.

Podľa portálu Vatican Insider môžu byť napokon za žiadosťou o audienciu aj ľudia z Trumpovho okolia. Spomínajú sa katolíci ako predseda Snemovne reprezentantov Paul Ryan, bývalý predseda republikánskej strany Jim Nicholson alebo kongresman Francis Rooney. Nicholson aj Rooney v minulosti pôsobili ako veľvyslanci USA pri Svätej stolici.

Foto – TASR/AP

Ján Duda pred 1073 d

Evanjelium druhej veľkonočnej nedele (23. 4. 2017) je o tom, ako sa apoštol Tomáš dotkol rán zmŕtvychvstalého Ježiša i uveril, že je živý. Keď mu o Ježišovi vraveli ostatní učeníci, uveriť nechcel, kým neuvidí jeho rany a nedotkne sa rán jeho umučenia a smrti (Jn 20,19-31).

(1) Dotknúť sa Krista: pre apoštola Tomáša to bolo fyzické dotknutie. Lebo mu Pán povedal: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri svoju ruku a vlož ju do môjho boku. A nebuď neveriaci, ale veriaci.“ A Tomáš povedal: „Pán môj a Boh môj.“ My sa nemôžeme dotknúť Ježiša fyzicky, ale duchovne áno. Ježiš nám môže umožniť, aby sme sa ho duchovne dotkli. Bez dotknutia sa Krista nemôžeme zvolať „Pán môj a Boh môj“ a byť veriacim, a nie neveriacim.

(2) Spôsob „dotknutia sa Ježiša“ môže byť mnohoraký. Chcem poukázať na eucharistické dotknutie sa Ježiša. Pápež Benedikt XVI. píše o „poznávaní Ježiša v liturgii sv. omše“ (Posledné rozhovory). Keď poznáva zmysel postojov, modlitieb, gest a iných úkonov sv. omše, stále hlbšie poznáva samého Ježiša. Liturgia je pre neho neustálym poznávaním Boha. Podobne je to aj v Sk 2,47.

(3) Málo ľudí si uvedomuje zásadnú skutočnosť: sv. Tomáš, keď sa dotkol Ježiša, vlastne sa dotkol jeho rán po klincoch a vložil ruku do jeho prebodnutého boku. Dotkol sa znakov jeho umučenia, smrti, zmŕtvychvstania. Čo ak naša viera v zmŕtvychvstalého Ježiša sa bude musieť „zrodiť“ v našom utrpení? Áno, až tam. Stačí spomenúť „stigmy“ sv. Františka či pátra Pia. Ak im z rán vytekala skutočná krv, márne budete hovoriť, že ich to nebolelo...

Ponaučenie: často sa stretávajme s Ježišom v Eucharistii, aby tak rástla naša viera a nádej večnosti s Kristom aj naša láska k Nemu. Lebo ak nerastie, upadá.

A majme úctu k trpiacim, lebo majú účasť na utrpení Ježiša (touto cestou spásy kráčala Matka Tereza).

Požehnanú druhú veľkonočnú nedeľu všetkým prajem a vyprosujem Božie požehnanie.

Ján Duda

Jaroslav Daniška pred 1073 d

Dnešné vydanie Sme ponúka peknú ilustráciu novinárskej ignorancie. Ide o text českého novinára Ľuboša Palatu, ktorý sa rozhorčil nad prezidentom Hollandom, ktorý je taký slabý, že si „podobne ako Chirac už ani netrúfol znovu kandidovať“, až na to, že Chirac bol, samozrejme, prezidentom dvakrát, v prvej kampani porazil v druhom kole Lionela Jospina, v druhej kampani v druhom kole Jean-Marie Le Pena.

Vážnejšie je ale niečo iné. Palata sa posťažoval, ako Francúzi v referende v roku 2005 odmietli európsku ústavu, čím Európu poškodili, jej „... veľkosť a dôstojnosť bola stratená. Možno navždy.“ Vskutku nevídaný postreh.

Dnešná podoba EÚ vedie k radu neriešiteľných a objektívne ťažko riešiteľných problémov, stav centralizácie je taký vysoký, že to viedlo k referendu v Británii a brexitu, vo Francúzsku má Le Penová historicky vysokú podporu z rovnakého dôvodu, v Nemecku pre krízu EÚ vznikla strana AfD, ktorá vážne mení nemecké politické spektrum, ako povedal holandský premiér Mark Rutte (ten, čo obhájil svoj post) – „predstava stále tesnejšej integrácie EÚ je mŕtva“.

EÚ nielenže nedokázala riešiť problémy s Gréckom a eurom, ale ani imigračnú krízu, noapak, každá centralizačná iniciatíva od istého času vedie k novému a hlbokému rozdeleniu EÚ (euro na sever a juh, imigrácia na západ a východ). Čo by asi spôsobilo, keby mala Únia ústavu? Myslím, že zajtrajšie francúzske voľby by boli jasnou záležitosťou. Len neviem, koho by potom vinil pán Palata.

Foto: twitter Ľ. Palatu

Ján Krupa pred 1073 d

Práve uplynuli štyri roky od 22. apríla 2013, čo neznámi útočníci uniesli dvoch aleppských cirkevných hierarchov, sýrskeho pravoslávneho arcibiskupa Mor Gregoriosa Johannu Ibrahima a gréckeho pravoslávneho arcibiskupa Búlosa Jazigiho, keď sa títo spolu v jednom aute vracali od sýrsko-tureckej hranice do Aleppa. Únoscovia sa dodnes neprihlásili s požiadavkou o výkupné.

Pri príležitosti tohto smutného jubilea Nemecká biskupská konferencia opätovne vyzvala únoscov, aby prepustili duchovných. „Naliehavo vyzývam únoscov, aby uprostred nezmyselného prelievania krvi v Sýrii dali príklad ľudskosti a prepustili obidvoch biskupov,“ vyhlásil v piatok v Bonne bambergský arcibiskup Ludwig Schick, ktorý je predsedom komisie Svetová cirkev pri Nemeckej biskupskej konferencii.

Do svojej výzvy o prepustenie arcibiskup Schick zahrnul aj jezuitského pátra Paola dall’Oglia, ktorého v Sýrii uniesli v júli 2013. Zároveň vyzval politikov, aby pokračovali v ženevských mierových rozhovoroch a ukončili vojnu v Sýrii.

Pavol Rábara pred 1074 d

Ak sa cez víkend chystáte na program Bratislavských Hanusových dní, okrem diskusií či koncertov sa vám ponúka aj alternatíva v podobe večernej návštevy kostola. A nie hocijaká. 

Mladí z Kolégia Antona Neuwirtha pripravili na sobotu 19.00 v jezuitskom Kostole Najsvätejšieho Spasiteľa duchovné podujatie BHDlight – určené tak účastníkom festivalu BHD, ako aj okoloidúcim. 

Akcia je inšpirovaná podujatiami, ktoré sú vo svete známe pod menom Nightfever a šíria sa najmä od Svetových dní mládeže 2005 v Kolíne nad Rýnom. Ideou je príležitostne otvárať kostoly širšej verejnosti. 

V sobotu večer si tak budete môcť duchovne oddýchnuť od intelektuálnej nádielky festivalu – na adorácii pri sviečkach, spevoch z Taizé a v meditácii nad veršami Písma. 

Počas celého večera budú v kostole k dispozícii kňazi pre duchovné rozhovory a spoveď, kým dobrovoľníci z radov študentov budú pozývať okoloidúcich k stráveniu pár chvíľ v tichu kostola, zapáleniu sviečky či napísaniu prosby.

Ilustračné foto: Flickr.com/Diganta Talukdar

Imrich Gazda pred 1074 d

Slovenskí evanjelici si 500. výročie reformácie Martina Luthera pripomínajú aj komiksom. Ilustrovaný životopisný príbeh Martin Luther – mních, ktorý mení svet na 32 stranách približuje kľúčové etapy Lutherovho života.  

„Publikácia vykresľuje aj dôležitú úlohu Lutherových spolupracovníkov v celom reformačnom procese. Obsahovo osloví deti, konfirmandov a starší dorast,“ uvádza vydavateľ, ktorým je Biskupský úrad Východného dištriktu ECAV v spolupráci s nemeckými autormi Johannesom Sauerom a Ulrike Albers.

Lukáš Obšitník pred 1074 d

Masívne víťazstvo Theresy Mayovej v júnových parlamentných voľbách v Británii sa nedá veľmi očakávať, píše Alexander Tomský, český politológ a vydavateľ, ktorý dlhé roky žil v Londýne.

„Levice zuří, spadla do vlastní pasti, neboť od červnového plebiscitu nezvolenou premiérku soustavně napadala, že nemá mandát vést Británii do tvrdého brexitu. Mayová jim to teď vrátila,“ hovorí Tomský. Situácia je však podľa neho komplikovanejšia.

Britskí konzervatívci, ktorí presadili brexit, sú omnoho populárnejší ako ľavicoví labouristi s nesympatickým predsedom Jeremym Corbynom, ale dôležitý je aj kontext volieb. „Rozhodovat se pro brexit II. bude nyní po nepřátelské reakci EU a při vědomí, že to zřejmě něco stojí, mnohem těžší. Mnozí se dají zastrašit a změní názor. Stranická loajalita ponouká volit konzervativně-revoluční vládu, ale pochybnosti méně vyhraněných voličů, kteří o výsledku nakonec rozhodnou, je přiměje volit opozici.“

Keďže Ukip už stratila svoj zmysel, podľa Tomského je pravdepodobné, že mnohí napr. mladí voliči, ktorí vo veľkej väčšine volili zotrvanie v EÚ, budú voliť liberálnych demokratov. Voľby budú mať podľa neho aj nízku účasť. „Ve druhé fázi konzervativní revoluce bude muset premiérka apelovat na patriotismus a přesvědčit svou optimistickou vizí svobodné Británie. Charisma a vůli má. Masivní vítězství ale předpokládat nelze.“

Foto: Britská premiérka Theresa Mayová, zdroj: TASR/AP

Novinka z vydavateľstva

Na pleciach obrov

Veľké pravdy viery, ako o nich meditovali a ako ich žili cir...

Na sklade. Odosielame ihneď.

O knihe
Cena u nás: 9,27 €