Krátke správy redakcie

Pavol Rábara pred 1076 d

Ak sa cez víkend chystáte na program Bratislavských Hanusových dní, okrem diskusií či koncertov sa vám ponúka aj alternatíva v podobe večernej návštevy kostola. A nie hocijaká. 

Mladí z Kolégia Antona Neuwirtha pripravili na sobotu 19.00 v jezuitskom Kostole Najsvätejšieho Spasiteľa duchovné podujatie BHDlight – určené tak účastníkom festivalu BHD, ako aj okoloidúcim. 

Akcia je inšpirovaná podujatiami, ktoré sú vo svete známe pod menom Nightfever a šíria sa najmä od Svetových dní mládeže 2005 v Kolíne nad Rýnom. Ideou je príležitostne otvárať kostoly širšej verejnosti. 

V sobotu večer si tak budete môcť duchovne oddýchnuť od intelektuálnej nádielky festivalu – na adorácii pri sviečkach, spevoch z Taizé a v meditácii nad veršami Písma. 

Počas celého večera budú v kostole k dispozícii kňazi pre duchovné rozhovory a spoveď, kým dobrovoľníci z radov študentov budú pozývať okoloidúcich k stráveniu pár chvíľ v tichu kostola, zapáleniu sviečky či napísaniu prosby.

Ilustračné foto: Flickr.com/Diganta Talukdar

Imrich Gazda pred 1076 d

Slovenskí evanjelici si 500. výročie reformácie Martina Luthera pripomínajú aj komiksom. Ilustrovaný životopisný príbeh Martin Luther – mních, ktorý mení svet na 32 stranách približuje kľúčové etapy Lutherovho života.  

„Publikácia vykresľuje aj dôležitú úlohu Lutherových spolupracovníkov v celom reformačnom procese. Obsahovo osloví deti, konfirmandov a starší dorast,“ uvádza vydavateľ, ktorým je Biskupský úrad Východného dištriktu ECAV v spolupráci s nemeckými autormi Johannesom Sauerom a Ulrike Albers.

Lukáš Obšitník pred 1076 d

Masívne víťazstvo Theresy Mayovej v júnových parlamentných voľbách v Británii sa nedá veľmi očakávať, píše Alexander Tomský, český politológ a vydavateľ, ktorý dlhé roky žil v Londýne.

„Levice zuří, spadla do vlastní pasti, neboť od červnového plebiscitu nezvolenou premiérku soustavně napadala, že nemá mandát vést Británii do tvrdého brexitu. Mayová jim to teď vrátila,“ hovorí Tomský. Situácia je však podľa neho komplikovanejšia.

Britskí konzervatívci, ktorí presadili brexit, sú omnoho populárnejší ako ľavicoví labouristi s nesympatickým predsedom Jeremym Corbynom, ale dôležitý je aj kontext volieb. „Rozhodovat se pro brexit II. bude nyní po nepřátelské reakci EU a při vědomí, že to zřejmě něco stojí, mnohem těžší. Mnozí se dají zastrašit a změní názor. Stranická loajalita ponouká volit konzervativně-revoluční vládu, ale pochybnosti méně vyhraněných voličů, kteří o výsledku nakonec rozhodnou, je přiměje volit opozici.“

Keďže Ukip už stratila svoj zmysel, podľa Tomského je pravdepodobné, že mnohí napr. mladí voliči, ktorí vo veľkej väčšine volili zotrvanie v EÚ, budú voliť liberálnych demokratov. Voľby budú mať podľa neho aj nízku účasť. „Ve druhé fázi konzervativní revoluce bude muset premiérka apelovat na patriotismus a přesvědčit svou optimistickou vizí svobodné Británie. Charisma a vůli má. Masivní vítězství ale předpokládat nelze.“

Foto: Britská premiérka Theresa Mayová, zdroj: TASR/AP

Zuzana Hanusová pred 1077 d

Začína sa sezóna alergií a opäť siahame po antihistaminikách, hľadáme spôsoby, ako prejavy alergie utlmiť. Čo však naozaj pomáha? Veda ide míľovými krokmi dopredu a každý mesiac vychádza nová štúdia so zaručenými výsledkami.

Pred rokom sme na Postoji hľadali hlbšie pozadie novodobého fenoménu prudko zvýšeného počtu alergikov. Priniesli sme preto veľký rozhovor s renomovaným alergiológom Stanislavom Janotom Dnes robíme alergikov aj z bežných sopľošov.

V tomto období ho opäť pripomíname, lebo ponúka množstvo zaujímavých informácií o pôvode alergií, ich liečbe a zároveň vyvracia mnohé mýty, ktoré okolo alergií už akosi zľudoveli.

Doktor Janota vysvetľuje napríklad aj zaujímavú tézu, prečo majú deti, ktoré žijú úzko prepojené s prírodou, objektívne menej alergií. „U detí farmárov, ktoré lozia na farme v nehygienických podmienkach ako batoľatá po zemi a ochutnávajú všetko, aj to, čo našli v stajni, bol aj je výskyt alergií minimálny...“ 

Zároveň dodáva, že ako prevencia pomáha aj väčší počet súrodencov alebo detstvo v komunite. „Najlepšie je, keď sa deti od mala hrajú s inými deťmi na dvore alebo v prírode, teda všade tam, kde si deti podávajú vírusy a baktérie. Takéto deti majú podstatne menej alergií.“

Foto Flickr/William Brawley

Imrich Gazda pred 1077 d

Pred 12 rokmi o takomto čase sa Katolícka cirkev tešila z nového pápeža. V utorok 19. apríla 2005 krátko pred 19. hodinou kardinál protodiakon z balkóna Baziliky sv. Petra oznámil, že za 264. nástupcu apoštola Petra kardináli v konkláve zvolili Josepha Ratzingera, ktorý si vybral meno Benedikt XVI.

„Prišlo mi na um, že pápež Benedikt XV. a ešte viac sv. Benedikt sú tým správnym prepojením,“ spomína na výber pápežského mena dnešný emeritný pápež v autobiografickom rozprávaní Posledné rozhovory.

„Po veľkom pápežovi Jánovi Pavlovi II. ctihodní kardináli zvolili mňa, jednoduchého a pokorného robotníka v Pánovej vinici,“ zneli prvé slová, ktoré z priečelia vatikánskej baziliky predniesol nový muž v bielom.

„Nemohol som byť Ján Pavol III. Bol som celkom iná osobnosť, iný formát, mal som iný druh charizmy či necharizmy,“ vysvetľuje Benedikt XVI. v Posledných rozhovoroch. 

Aj podľa nemeckého novinára Petra Seewalda, ktorý je autorom čerstvého knižného rozhovoru, boli medzi poľským a nemeckým pápežom obrovské rozdiely. „Jeden mystický a mariánsky. Druhý učený a kristologický. Na jednej strane herec, človek gest, hľadajúci javisko. Na druhej strane plachý ,robotník v Pánovej vinici‘, muž slova, ktorý sa chce strániť efektov.“

Napriek tejto diskrétnosti sa Benedikt XVI., ktorý pred troma dňami oslávil 90. narodeniny, svojím dobrovoľným odchodom z pápežského stolca v roku 2013 navždy zapísal do dejín ako revolucionár.

No nielen tým. „Reforma preňho v prvom rade znamená otázku vnútornej očisty Cirkvi,“ hodnotí Benediktovo pôsobenie novinár Seewald.

Foto – TASR/AP

Ján Krupa pred 1079 d

Znepokojuje ma to už dlhší čas: samozvaní teológovia. Koho mám na mysli? Napríklad ľudí, ktorí sa vyhlasujú za evanjelizátorov, ale popri svedčení o tom, ako a čo Boh koná v ich živote, si ochotne osobujú aj úlohu teológov, avšak bez patričnej akademickej prípravy a poverenia od cirkvi.

Je mi úprimne ľúto ľudí, ktorí sa v „službe pravde“ sami pasovali za vymietačov všetkých heréz, no nechcú povedať pravdu o svojom mene a priezvisku. A vskutku sú o čosi snaživejší než evanjelizátori, lebo v službe nemiestnej polemike sa medzičasom oháňajú aj kánonmi koncilov.

Len by ma zaujímalo, či aj vedia povedať, proti ktorým konkrétnym teológom a spisom boli príslušné kánony namierené, teda v akom kontexte boli vyslovené. Vytrhávanie výrokov zo súvislostí sa medzičasom v našej spoločnosti stalo najobľúbenejším športom.

Ale aby nevznikol dojem, že ide len o lúzrov. Už ste si všimli, ako sa súčasný diskurz o islame na Slovensku snažia ovládnuť a riadiť inžinieri? Znepokojuje ma podozrenie, že ich v tom podporujú azda aj niektorí biskupi, teda strážcovia teológie.

Zachovaj poriadok a poriadok zachová teba: majme sa na pozore pred priochotnými aktivistami a už sa konečne obráťme na medzičasom stovky slovenských doktorov teológie so žiadosťou, aby nám aj vo verejnom priestore dokázali, že ich teologické výskumy neboli a nie sú len písaním pre písanie.

Moja úprimná vďaka patrí tým málo teológom, ktorí tak už obetavo robia.

Ilustračné foto – TASR/AP

Fero Múčka pred 1079 d

Veľká noc prináša každoročne aj niekoľko zaujímavých tém pre fotografov. Od zachytenia ľudových tradícií cez verejné predstavenie pašií či jarné motívy.

Tento rok sa dá za veľkonočnú fotku roka označiť táto – aspoň podľa toho, ako sa šírila na facebooku. Je to záber zo stredy minulého týždňa, v posledný deň spovedania. Ukazuje námestie pred bratislavským kapucínskym kostolom v nezvyčajnej situácii, ako ho zverejnili tvorcovia stránky Mládežky u Kapucínov. Tí urobili aj prepočet, ako rýchlo sa rad hýbal, podľa nich sa za dve hodiny k spovedi dostalo približne dvesto ľudí.

Pavol Rábara pred 1079 d

Proces blahorečenia zavraždeného kňaza Jacquesa Hamela je oficiálne otvorený. 

Na začiatku veľkonočného Trojdnia to veriacim a kňazom oznámil arcibiskup francúzskej diecézy Rouen Dominique Lebrun. 

Otec Hamel bol brutálne zavraždený islamskými radikálmi vlani v lete, keď slúžil omšu v Saint-Étienne-du-Rouvray. 

Catholic Herald ďalej pripomína výnimku, ktorú pápež František udelil na prípad otca Hamela. Štandardne sa proces kanonizácie môže začať až po piatich rokoch od smrti zosnulého. 

Na omši svätenia olejov arcibiskup Lebrun tiež povedal, že v Ríme dal v septembri pápežovi podpísať fotku pátra Hamela aj s venovaním pre tri rehoľné sestry, ktoré boli na osudnej omši, keď francúzskeho kňaza zavraždili. 

Pápež František mal podľa slov arcibiskupa Lebruna počas spomienkovej omše za pátra Hamela jeho portrét celý čas na oltári. „Na konci omše ho podpísal a povedal mi: ,Môžeš vystaviť túto fotku v kostole, pretože už teraz je blahoslavený, a ak by niekto vravel, že to sa nesmie, povedz mu, že to dovolil pápež’.“

Pápež Fratnišek slúži spomienkovú omšu za o. Hamela v Dome sv. Marty v septembri 2016. Foto – wikimedia.org

Jaroslav Daniška pred 1079 d

Briti pôjdu voliť: premiérka Theresa Mayová dnes oznámila, že parlamentné voľby sa uskutočnia 8. júna. Theresa Mayová nikdy nebola političkou s veľkou víziou, v rozhodujúcich chvíľach jej viac pomohlo šťastie ako politický talent, ale premiérka Mayová sa učí.

Po niekoľkomesačnom vajataní okolo Brexitu začala vystupovať ráznejšie, hovoriť aj o tvrdých dosahoch odchodu z EÚ, čím de facto vytlačila nacionalistov a euroskeptikov UKIP z politickej scény. Ak sa uskutočnia rýchle voľby, môže získať nielen výraznejšiu väčšinu v parlamente, ale aj posilniť svoju pozíciu v strane. Mayová sa skrátka rozhodla dobre, labouristi sú oslabení a rozhádaní, liberálni demokrati tiež, nacionalisti sa stále neprebrali z delíria po úspešnom referende, dobrý čas na voľby.

Premiérka voľby zdôvodnila potrebou „silného a stabilného vedenia, ktoré krajinu prevedie brexitom a ďalším vývojom“. Na schválenie predčasných volieb sú potrebné 2/3 hlasov parlamentu, ale nebude to problém, líder laboristov Jeremy Corbyn už vyhlásil, že opozícia ich podporí.

Foto: wikimedia

Martin Hanus pred 1080 d

V týchto hodinách prebieha sčítanie posledných hlasov v tureckom referende o zmene ústavy, v ktorom zrejme tesne s vyše 51 percentami zvíťazil tábor prezidenta Erdogana. Ten sa už vyhlásil za víťaza, zatiaľ čo opozícia výsledky spochybňuje ako zmanipulované a žiada prepočítanie hlasov. Turecko čakajú nepokojné dni, je zjavné, že Erdogan nezískal na prebudovanie štátu na spôsob prezidentskej autokracie žiaden silný mandát.

V tejto súvislosti je zaujímavé pozrieť sa, ako podľa predbežných výsledkov hlasovali Turci žijúci v zahraničí. Nemeckí, holandskí a francúzski Turci podporili Erdogana s úplne jasnou dvojtretinovou prevahou (v prípade Nemecka 64 k 36 percentám). Naopak, Turci žijúci v USA a vo Veľkej Británii hlasovali úplne jednoznačne proti Erdoganovi (85 percent amerických a britských Turkov odmietlo ústavné zmeny).

Prečo hlasujú Turci žijúci v EÚ celkom inak než v anglosaských krajinách? V prvom rade to závisí od stupňa integrácie – v Nemecku tvoria tri milióny Turkov štyri percentá populácie, v Holandsku pol milióna Turkov zhruba 2,5 percenta populácie, vo Francúzsku asi milión žijúcich Turkov má 1,5-percentný podiel na obyvateľstve. Vo všetkých týchto troch štátoch nájdeme uzavreté paralelné spoločnosti Turkov, ktorí si vystačia sami.

V rozľahlých USA žije 200-tisíc Turkov (0,06 percenta populácie), tu sú plne integrovaní, vo Veľkej Británii ich žije 500-tisíc (0,8 percenta populácie), britským špecifikom je, že väčšina z nich má korene v severnom Cypre.

Rozdiel je aj v sociálnom statuse: napríklad do USA prichádzali nielen Turci z chudobných vidieckych regiónov, ale aj príslušníci tureckej elity, preto bola ich spoločenská skladba v USA pomerne vyvážená. Naopak, do Nemecka či Holandska prišli kvôli hospodárskemu náboru do priemyslených oblastí horšie situovaní Turci, ktorí si v novej domovine síce polepšili, ale ostali na periférii. A fungujú naďalej v podobných mentálnych vzorcoch ako ich príbuzní v ázijskej a rurálnej časti Turecka.       

Turci so zástavami počas demonštrácie na podporu tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana v Kolíne nad Rýnom 31. júla 2016. FOTO TASR/AP